Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11T/199/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Antala a prísediacich Márii Šajgalíkovej a Mgr. Marty Jurčovej v trestnej veci obžalovaného ml. P. W., nar. XX. XX. XXXX v Rimavskej Sobote, pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona v súvislosti s ustanovením § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a s ustanovením § 127 ods. 1 Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. apríla 2012, takto

rozhodol:

Obžalovaný: ml. P. W., nar. XX. XX. XXXX v Rimavskej Sobote, trvale bytom Y. W., Y. XXXX/X, prechodne bytom Y. W., O. XXXX/XX, žiaka Spojenej školy, R. XX, Y. W. ,

j e v i n n ý , ž e

1/

v presne nezistených dňoch od novembra 2010 do 17. 06. 2011 v Rimavskej Sobote na ul. R. XX, v U., žiadal od ml. V. I., nar. XX. XX. XXXX v Z., aby mu tento nosieval do školy peniaze vo výške od 5,- Eur do 20,- Eur, celkove približne 100,- Eur a to so slovami, že ak mu peniaze nedonesie, tak ho zbije aj s kamarátmi a s tým, že ak mu nedonesie peniaze, tak mu nevráti jeho telefón, ktorý mal ml. P. W. pri sebe, a ktorý patril ml. V. I. a dostane bitku od jeho kamarátov s tým, že kamarátov zavolá a budú ho čakať pred školou, potom ho títo zoberú na pole, kde ho zastrelia a taktiež ml. V. I. minimálne v jednom prípade chytil rukou pod krk s tým, že od neho žiadal aby mu doniesol peniaze, ktoré mu ml. V. I. zo strachu opakovane doniesol a odovzdal, čím mu spôsobil škodu vo výške nie menej ako 100,- Eur a nespôsobil mu žiadne zranenie, ktoré by si vyžiadalo práceneschopnosť s dobou liečenia

t e d a

iného násilím, hrozbou násilia, alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal

tým spáchal

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 117 ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 119 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 51 ods. 1 Tr. zákona súd výkon trestu obžalovanému podmienečne o d k l a d á a u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a zároveň u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovanému u k l a d á obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 73 ods. 4 Tr. zákona súd obžalovanému u k l a d á ochranné psychiatrické, protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Podľa je obžalovaný p o v i n n ý zaplatiť poškodenému ml. V. I. k rukám jeho zákonnej zástupkyni A. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z., G. XX/XX náhradu škody vo výške 100,- Eur.

Podľa súd poškodeného zo zvyškom nároku na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

2/

Podľa súd obžalovaného ml. P. W. v skutku pod bodom 2/ obžaloby, kde mu je kladené za vinu, že

v presne nezistený deň v novembri alebo v decembri 2010 v Rimavskej Sobote, na ul. R. č. XX, v U., na II. poschodí v priestoroch pánskych záchodov, po tom, čo mu ml. V. I. nar. XX. XX. XXXX v Z. odmietol poskytnúť finančnú hotovosť v presne nezistenej výške tohto pravou rukou pritlačil o stenu a takto ho držal počas čoho mu z pravého zadného vrecka rifľových nohavíc vybral pánsku koženú peňaženku, z ktorej mu vybral finančnú hotovosť vo výške 5,- Eur, po čom ml. V. I. pustil a z miesta odišiel preč, čím mu spôsobil škodu vo výške 5,- Eur a nespôsobil mu žiadne zranenie, ktoré by si vyžiadalo práceneschopnosť s dobou liečenia,

teda

proti inému mal použiť násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a uvedený čin mal spáchať na chránenej osobe, t. j. na dieťati a tým mal spáchať zločin lúpeže § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona v súvislosti s ustanovením § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a ustanovením § 127 ods. 1 Tr. zákona, o s l o b o d z u j e spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podala dňa 27. 10. 2011 pod sp.zn. -9 obžalobu na obžalovaného ml. P. W. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona

v súvislosti s ustanovením § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a s ustanovením § 127 ods. 1 Tr. zákona, a pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona v súvislosti s ustanovením § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a s ustanovením § 127 ods. 1 Tr. zákona, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v skutkových vetách obžaloby v bodoch 1/ a 2/.

Obžalovaný ml. P. W. na hlavnom pojednávaní v zmysle vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutkov, ktoré sú mu v obžalobe kladné za vinu. K veci vypovedal tak, že požičal poškodenému V. I. v januári 2011 sumu 25,- Eur, ktoré si od neho len pýtal späť aby mu ich tento vrátil. Poprel, že by ho napadol, prípadne sa mu vyhrážal a tvrdil, že sa s poškodeným dohodli na splátkach, ktoré však on nedodržal. Keď sa vrátil z liečenia, opäť od neho pýtal peniaze, ktoré mu ešte nevrátil a spolu sa o tom len rozprávali, pričom poškodený sa stále vyhováral, že mu peniaze nevie vrátiť, lebo nebude doma a podobne. Potvrdil, že mu raz doniesol aj pol litra borovičky, čo spoločne vypili. Pri výsluchu tiež uviedol, že poškodený bol určitý čas aj v Čechách a keď sa odtiaľ vrátil, tak mu sľúbil, že mu už peniaze vráti, čo sa však nestalo. Raz keď fajčili v škole na záchode, prišiel tam aj poškodený, ktorý mal pri sebe telefón a tento telefón mu dal, pretože obžalovaného telefón bol pokazený. Ešte pred tým, ako mu poškodený dal telefón, si od neho obžalovaný vzal aj 5,- Eur a okrem toho mu ešte predal mikinu za dobrú cenu a takýmto spôsobom tvrdil, že sa dlh medzi nimi vyrovnal. V ďalšom vypovedal aj o tom, že od kamarátov poškodeného dostal bitku.

Pri výsluchu obžalovaný na otázky neustále uvádzal, že sa obžalovanému nevyhrážal, nikdy mu fyzicky neublížil a ani nepoužil proti nemu násilie, potvrdil len to, že raz na záchode poškodenému povedal výhražné slová, a to „že či chce spoznať jeho partiu“, a že poškodenému vzal len 5,- Eur, avšak peňaženku, v ktorej boli peniaze vybral sám poškodený.

Poškodený ml. V. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal o tom, že keď nastúpil do školy, tak asi 2 mesiace bolo všetko v poriadku. Chodil aj spolu s ostatnými fajčiť na záchod a tam raz začal od neho obžalovaný pýtať peniaze s tým, že ak mu ich nedá, tak že ho zbije. Nevedel sa rozpamätať koľkokrát a v akých čiastkach mu peniaze dal, pamätal sa len na to, že obžalovanému dával peniaze pred tým, ako išiel obžalovaný na liečenie a opäť mu ich začal dávať po tom, keď sa z liečenia vrátil. Tvrdil, že išlo minimálne o sumu do 100,- Eur a obžalovaný sa mu mal vyhrážať tak, že ak mu nedonesie peniaze, tak že ho zbijú jeho obžalovaného kamaráti, prípadne, že ho zastrelia. Vypovedal aj o tom, že raz musel doniesť obžalovanému na jeho narodeniny aj fľašu pálenky, a raz keď bol na záchode tak ho obžalovaný oprel o stenu a vybral mu mobil z vrecka. Ešte pred tým ako to spravil, poslal obžalovaný zo záchodu preč spolužiakov S. a O., a tak okrem nich dvoch tam už nebol nikto. Celé sa to malo odohrať v lete roku 2011 a v jeden deň, pričom sa to malo stať po tom, ako už mal obžalovaný 18 rokov a vtedy ho mal na tom záchode pri telocvični chytiť obžalovaný pod krk a mal mu zobrať mobil, ako aj 5,- Eur.

Obžalovaný k jeho výpovedi uviedol, že výpoveď poškodeného nie je pravdivá, poškodený však trval na svojej výpovedi s tým, že on si žiadne peniaze od obžalovaného nepožičal.

Svedkyňa A. I. - matka poškodeného, vypovedala o tom, že o celej veci sa dozvedela len sprostredkovane, a to najprv od učiteľa zo školy, ktorý ich aj spolu s manželom zavolal do školy, kde im porozprával, čo sa ich synovi V. stalo. Učiteľ im povedal, že V. v škole vydieral obžalovaný, ako aj to, že mu musel dávať peniaze, a že ho mal chytiť aj pod krk. Svedkyňa uviedla, že syn im doma nič nepovedal, a aj keď celá vec vyšla najavo, tak o tom nechcel hovoriť. Bál sa o tom rozprávať s odôvodnením, že sa bojí obžalovaného, pretože sa mu tento vyhrážal. Uviedla aj to, že keď syn začal chodiť do školy, tak asi 2 mesiace bolo všetko v poriadku, a potom sa začal škole vyhýbať, určitý čas bolo opäť všetko v poriadku, a potom sa to opäť zopakovalo.

Svedok J. I. - otec poškodeného, vypovedal k veci zhodne ako matka, a aj on potvrdil, že si všimol zmenu synovho správania, ako aj to, že sa začal vyhovárať, aby nemusel ísť do školy, pýtal si od nich peniaze, a tiež aj od starkej, dôvod však syn nepovedal a nevysvetlil ani zmenu svojho správania.

Svedok X. O. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že raz keď bol v telocvični floorballový turnaj, tak obžalovaný zavrel V. na záchode. Tam ho mal chytiť pod krk, pýtať si peniaze a mal mu vziať aj telefón, čo však nevidel, pretože obžalovaný ho zo záchodu poslal preč. V ďalšom uviedol, že od V. vie, že obžalovaný si začal od neho pýtať peniaze pod rôznymi vyhrážkami asi pred rokom, pred zimou 2011.

Svedok X. S. k veci vypovedal tak, že niečo sa dozvedel od samotného V., pričom aj on sám videl z diaľky, ako V. dával pred školou obžalovanému peniaze. Nevedel však uviesť akú sumu a z akého dôvodu V. obžalovanému dal. V ďalšom na otázky uviedol, že od V. vie, že musel dať obžalovanému telefón a aj alkohol, ku konkrétnostiam a podrobnostiam sa však vyjadriť nevedel.

Svedok Q. I. uviedol, že V. dával obžalovanému nejaké veci a raz videl ako mu dal svoj mobilný telefón, a raz mu doniesol aj fľašu. Telefón mu dal v telocvični v škole a to počas ich vzájomného rozhovoru. Ku konkrétnostiam sa však vyjadriť nevedel a tvrdil, že v triede sa hovorilo, že medzi nimi dvoma je nejaký problém.

Svedok Q.. G. Z. vypovedal k veci tak, že od žiakov tretieho ročníka sa dozvedel, že V. I. vydiera obžalovaný, pričom oznámiť mu to mal U. R.. Celú vec následne začal riešiť s rodičmi poškodeného V., ktorí to následne oznámili na polícii. Tento svedok sa dozvedel, že obžalovanému mal V. I. nosiť peniaze, pričom raz ho mal obžalovaný na záchode chytiť aj pod krk, nepočul však, že by mu obžalovaný fyzicky ublížil.

Poškodeného tento svedok hodnotil tak, že nie je žiadny „baránok“, má problémy s disciplínou na vyučovaní, občas sa nevie ovládať, mal zníženú známku zo správania a raz s ním mal aj takú osobnú skúsenosť, že poškodený mu do očí poprel, čo mu pred tým aj pred ostatnými spolužiakmi povedal.

Svedok U. R. na pojednávaní uviedol, že od V. spolužiakov sa dozvedel, že obžalovaný vydiera V.. Následne mu V. potvrdil, že je to pravda a povedal tiež, že sa obžalovaného veľmi bojí. Svedok o týchto skutočnostiach následne informoval Q.. Z.. Od V. spolužiakov sa dozvedel, že V. obžalovanému musí nosiť peniaze, a že mu dal aj nejaký mobil. Vypovedal aj o tom, že raz sa na záchode obžalovaného pýtal prečo vzal od V. mobil, na čo mu mal obžalovaný povedať, že V. mu je dlžný peniaze. Počas tohto došlo medzi nimi dvoma ku konfliktu a aj fyzickým atakom.

Svedok E. Y. vypovedal o tom, že v škole počul, že niečo sa deje medzi obžalovaným a V., on sám však nič konkrétne nevidel.

Svedok Q. Y. vypovedal, že tiež počul po škole, že obžalovaný V. vydieral, uviedol, že raz bol pri tom, ako R. pýtal od obžalovaného V. mobil. Od V. sa tiež dozvedel, že tento musel obžalovanému dávať viac krát peniaze, a že mal strach, že ho obžalovaný zbije.

Svedok Q. B. k veci uviedol, že o všetkom sa dozvedel až následne, a aj poškodený mu povedal, že musel nosiť obžalovanému peniaze, nepovedal mu však, že by mu obžalovaný fyzicky ublížil, pripadne, že použil voči nemu násilie. Osobne bol prítomný, keď R. pýtal od obžalovaného V. mobil a potvrdil, že sa tam odohral aj konflikt medzi R. a obžalovaným.

Svedkyňa V.. H. S. bola 2 roky triednou učiteľkou obžalovaného W., uviedla o ňom, že po treťom ročníku začal mať problémy s dochádzkou do školy, pred tým záškolákom nebol. O celej veci sa dozvedela len sprostredkovane, a to až následne po tom, ako do školy prišli poškodeného rodičia a v tejto súvislosti sa dozvedela, že obžalovaný mal V. I. vydierať, a že mu nosil peniaze.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec MUDr. Miloš Burič, ktorý sa v súvislosti s predmetným trestným stíhaním podieľal na vyhotovení znaleckého posudku na vyšetrenie duševného stavu

obžalovaného. Znalec uviedol, že trvá na záveroch znaleckého posudku a vypovedal o tom, že obžalovaný netrpel v minulosti a ani v dobe spáchania skutkov, a ani v súčasnosti duševnou chorobou. Podľa znalcov trpel a aj trpí duševnou poruchou a to zmiešanou poruchou osobnosti s prevahou čŕt emočne nestabilnej osobnosti a disociálnymi črtami osobnosti, socializovanými poruchami správania a škodlivým užívaním viacerých návykových látok. Jedná sa u neho o plánovité, veľakrát sa opakujúce konania, kde prevažne on určoval podmienky, kde mal dostatok času i priestoru rozpoznať, ovládať, i prehodnotiť správnosť svojho konania. Podľa znalca má obžalovaný tendencie javiť sa v lepšom svetle, vyslovene snahu vyhnúť sa trestnej zodpovednosti však znalci u neho nezistili. Bolo doporučené nariadiť u obžalovaného ochrannú psychiatrickú, protialkoholickú a protitoxikomanickú liečbu ústavnou formou a po jej ukončení pokračovať dlhodobo v rovnakej ambulantnej ochrannej liečbe. Znalec mal za to, že absolvovanie ústavnej liečby a dodržiavanie ďalšieho liečebného režimu môže mať pozitívny vplyv na ďalší život obžalovaného.

Okrem vyššie uvedeného dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj ďalšie dokazovanie, pričom podľa boli prečítané správy a posudky na obžalovaného, odpis z registra trestov, ku ktorým obžalovaný nemal žiadne námietky ani pripomienky.

Po vykonaní a zhodnotení dokazovania dospel súd k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

V bode 1/ obžaloby kládla prokurátorka obžalovanému za vinu, že skutkom tam popísaným sa mal obžalovaný dopustiť zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona v súvislosti s ustanovením § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a s ustanovením § 127 ods. 1 Tr. zákona.

Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne preukázanú skutočnosť, že medzi poškodeným a obžalovaným dochádzalo v čase od novembra 2010 do 17. 06. 2011 k odovzdávaniu určitého obnosu peňazí a jeden krát aj k odovzdaniu mobilu, pričom však tak poškodený ako aj obžalovaný rôzne tvrdili, z akého dôvodu k odovzdaniu a prevzatiu peňazí, ako aj mobilu došlo.

Obžalovaný sa bránil tým, že si od poškodeného pýtal naspäť len tie peniaze, ktoré mu požičal ešte pred tým, ako išiel na liečenie a túto pôžičku mu poškodený na viackrát vracal. Keďže nemal dostatok peňazí, tak mu poškodený dal aj mobil ako protihodnotu. Táto obrana obžalovaného však na hlavnom pojednávaní preukázaná nebola a súd tvrdeniu obžalovaného neuveril. Obranu obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyvrátili jednak samotný poškodený, ako aj všetci ďalší vypočutí svedkovia. Aj keď väčšinou išlo o nepriamych svedkov, všetci zhodne uviedli, že sa od poškodeného dozvedeli, že tento musel nosiť obžalovanému menšie čiastky peňazí pod hrozbou, že ak tak nespraví, tak že ho obžalovaný zbije, prípadne že ho zbijú jeho kamaráti a vyhrážal sa mu aj tým, že ho prípadne zoberú na pole, kde ho zastrelia. Rodičia poškodeného, ako aj ďalší vypočutí spolužiaci vo vyššie uvedených výpovediach zhodne tvrdili, že asi po 2 mesiacoch od začiatku školského roka 2010/2011 si všimli zmenu správania V. I., ktorý začal mať strach chodiť do školy, vyhýbal sa jej. Potvrdili, že dôvodom zmeny správania bol strach poškodeného, že ak nedonesie obžalovanému peniaze, tak že tento svoje vyhrážky aj uskutoční.

Na uvedenom základe súd konanie obžalovaného ustálené a popísané v skutkovej vete v bode 1/ tohto rozsudku právne kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, pretože obžalovaný W. poškodeného I. násilím, hrozbou násilia, ako aj hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby mu tento nosieval do školy peniaze vo výške od 5 do 20 Eur viackrát, a to v čase od novembra 2010 do 17. 06. 2011, pričom v jednom prípade mu vzal obžalovaný aj mobil a minimálne v jednom prípade ho chytil rukou pod krk s tým, že od neho žiadal peniaze.

Prokurátorka v obžalobe navrhla uznať obžalovaného za vinného zo spáchania tohto skutku aj podľa § 189 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona v súvislosti s ustanovení § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a ustanovením § 127 ods. 1 Tr. zákona.

Podľa § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona chránenou osobou sa rozumie dieťa.

Podľa § 139 ods. 2 Tr. zákona ustanovenie ods. 1 sa nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby.

Podľa § 127 ods. 1 Tr. zákona dieťaťom sa na účely tohto zákona rozumie osoba mladšia ako 18 rokov, ak nenadobudla plnoletosť už skôr.

Vzhľadom k tomu, že tak obžalovaný, ako aj poškodený sú si vekom veľmi blízky a rozdiel v ich veku je len 1 rok, pričom v čase spáchania skutku boli obaja mladiství a študenti tej istej školy, súd v predmetnej trestnej veci aplikáciou ustanovenia § 139 ods. 2 Tr. zákona mal za to, že v danom prípade skutok obžalovaného nebol spáchaný na dieťati, t. j. chránenej osobe, pretože trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom a ani vekom chránenej osoby.

Na uvedenom základe súd uznal obžalovaného za skutok uvedený v bode 1/ za vinného zo spáchania zločinu vydierania len podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona.

Obžalovaný P. W. je z miesta bydliska hodnotený všeobecne. Spojená škola v Y. W. ho hodnotí ako žiaka, ktorý mal zníženú známku zo správania. Z odpisu registra trestov bolo zistené, že doposiaľ bol 1x súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote, zo dňa 13. 01. 2011 sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13. 01. 2011, kde bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 211 ods. 1 Tr. zákona, pričom bolo podľa § 98a Tr. zákona upustené od jeho potrestania v uvedenej trestnej veci a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Zároveň bolo zistené, že bol vo viacerých prípadoch stíhaný v priestupkovom konaní.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V súvislosti s prejednávanou trestnou vecou súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu a ani priťažujúcu okolnosť a vzhľadom k tomu, že v čase spáchania skutku bol mladistvý, trest mu bol ukladaný aj podľa § 117 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého sa trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať 7 rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby 2 roky. Za spáchanú trestnú činnosť mu tak bolo možné podľa § 189 ods. 1 a použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona a § 117 ods. 1 Tr. zákona uložiť trest odňatia slobody v trvaní od 1 roka až do 3 rokov.

Vzhľadom k tomu, že na obžalovaného sa hľadí ako keby doposiaľ nebol trestaný mal súd za to, že na jeho nápravu a prevýchovu ako aj ochranu spoločnosti, bude postačujúce uložiť mu podmienečný trest odňatia slobody. S prihliadnutím na charakter trestnej činnosti, ako aj doby po ktorú bol trestný čin páchaný, mal však súd za to, že je potrebné mu uložiť trest odňatia slobody na hornej hranici trestnej sadzby a zároveň uložiť nad jeho správaním v skúšobnej dobe probačný dohľad. Z uvedeného dôvodu

mu bol preto v zmysle uvedených zákonných ustanovení uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 3 rokov s probačným dohľadom. Zároveň mu po dobu podmienečného odkladu výkonu trestu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a to podľa ust. § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona.

S poukazom na závery znaleckého posudku bolo obžalovanému podľa § 73 ods. 4 Tr. zákona uložené zároveň aj ochranné psychiatrické, protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

O náhrade škody pre poškodeného ml. V. I. bolo rozhodnuté v súlade s ust. , podľa ktorého súd uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť mu k rukám jeho zákonného zástupcu náhradu škody vo výške 100,- Eur. Zo zvyškom nároku na náhradu škody, súd poškodeného podľa odkázal na občianske súdne konanie.

V bode 2/ obžaloby kládla prokurátorka obžalovanému za vinu, že skutkom tam popísaným sa mal dopustiť zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona v súvislosti s ust. § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a ust. § 127 ods. 1 Tr. zákona.

Uvedeného zločinu lúpeže sa mal obžalovaný dopustiť na poškodenom ml. V. I. tak, že v presne nezistený deň v novembri alebo decembri 2010 v priestoroch pánskych záchodov Spojenej školy v Y. W., po tom čo mu poškodený odmietol poskytnúť finančnú hotovosť v presne nezistenej výške, ho mal pravou rukou pritlačiť o stenu a takto ho držať, pričom mu z pravého zadného vrecka nohavíc mal vybrať peňaženku, z ktorej mal následne vybrať hotovosť vo výške 5,- Eur a následne mal z miesta odísť preč.

Takéto konanie obžalovaného sa však na hlavnom pojednávaní preukázať nepodarilo. Pri prejednávaní tohto skutku boli zistené viaceré rozpory a to vo výpovedi samotného poškodeného ml. V. I. k času spáchania skutku ako aj k tomu, čo mu mal obžalovaný vziať. Poškodený na hlavnom pojednávaní viac krát na otázku zopakoval, že skutok lúpeže sa mal stať v jeden deň, mal sa odohrať na záchodoch pri telocvični, pričom obžalovaný mu mal násilím vziať mobil a peňaženku, z ktorej mal vybrať 5,- Eur, a tento skutok sa mal stať až po tom, ako dovŕšil obžalovaný 18 rokov. Obžalovaný sa narodil dňa 10. 06. 1993, 18 rokov mal dňa 10. 06. 2011, preto ku skutku lúpeže malo podľa poškodeného dôjsť až po 10. 06. 2011. V obžalobe sa však tvrdí, že tento skutok sa mal stať v novembri alebo decembri v roku 2010 a v tomto smere bolo totožne obžalovanému uznesením zo dňa 20. 06. 2011 sp. zn. ČVS:ORP-377/OVK- RS-2011 vznesené obvinenie pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/.

Ďalšia pochybnosť, ktorá sa vyskytla v súvislosti s prejednávaním tohto skutku bola skutočnosť, že svedok Q. I. videl, ako sa obžalovaný s poškodeným rozprávajú a počas tohto rozhovoru poškodený dal svoj mobil obžalovanému bez toho, aby svedok videl, že obžalovaný použil voči poškodenému nejaké násilie.

Aj ďalšie dokazovania, a to najmä výsluchy vyššie uvedených svedkov nepreukázali, že by sa bez akýchkoľvek pochýb mal stať skutok lúpeže takým spôsobom, ako je to popísané v skutkovej vete bode 2/ obžaloby.

Rozpory vo výpovedi poškodeného, ako aj vyššie uvedené pochybnosti súd vyhodnotil v prospech obžalovaného, a to v zmysle zásady pochybnosti v prospech obžalovaného. Súd mal po zhodnotení vykonaného dokazovania za to, že nebolo dokázané, že sa stal skutok lúpeže, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, preto obžalovaného podľa spod obžaloby za tento skutok oslobodil.

iného násilím, hrozbou násilia, alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Rimavská Sobota súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice. Pre osoby, ktoré boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri vyhlásení rozsudku, plynie lehota 15 dní od doručenia rozsudku.