Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_85P-83-2023.pdf
PDF · 81.11 KB
Case nature
Subarea
85P/83/2023
Uznesenie
Okresný súd Trenčín, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa rodičov B. A., nar. X.XX.XXXX, bytom B. XXX, C. D., právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou so sídlom ul. Železničná 90/12, Považská Bystrica a E. B., nar. X.XX.XXXX, bytom F. XXX, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otca maloletého A. A. sa podaným návrhom domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zveril maloletého A. A. do osobnej starostlivosti otca a matke maloletého by upravil styk s maloletým tak, že matky by bola oprávnená stýkať sa s maloletým A. v každom týždni v roku, v stredu od 15,00 hod. do 17,00 hod. a piatok od 17,00 hod. do 19,00 hod., kedy si dieťa prevezme pred bytom otca a po skončení styku, dieťa k rukám otca pred bytom odovzdá s tým, že predmetné neodkladné opatrenie by trvalo do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, o zmene rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 14P/35/2021, o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Vo svojom návrhu otec uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 14P 35/2021, súd zveril maloletého A. A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že dieťa si rodičia striedajú v týždenných intervaloch a zároveň súd týmto rozsudkom upravil aj styk rodičov s dieťaťom počas sviatkov a výživné. V súčasnej dobe matka dieťaťa spolu s dieťaťom bývajú na adrese F. XXX, kde sa nachádza rodinný dom, ktorého vlastníkom je D. E., ktorý je partnerom matky dieťaťa. Asi rok otec sleduje, že správanie maloletého sa mení, je viac smutný a nechce komunikovať, alebo opačne, po príchode do domácnosti otca, sa prejavuje niekedy agresívne a je potrebné, aby bol v domácnosti otca pár hodín, až dní, kedy sa začne správať normálne, začne komunikovať a niekedy aj rozprávať o pomeroch, keď je v domácnosti matky. Otec dieťaťa minulý rok našiel na tele dieťaťa ranu, ktorá pôsobila, ako popálenina, dotazoval sa dieťaťa, čo sa stalo a ono uvádzalo vždy inú udalosť. Otec sa následne pýtal matky na dôvod zranenia dieťaťa, táto taktiež vyhýbavo nechcela sa k zraneniu vyjadrovať. Následne dieťa dostalo ochorenie kiahne a zranenie, akoby v rámci tohto ochorenia sa stratilo, avšak otca neustále trápilo toto zranenie, ktoré až v posledných dňoch matka priznala, že je od popálenia cigaretou, tvrdila, že dieťa na cigaretu „nabehlo“ D. E., jej partnerovi. Otec dieťaťa začal dôsledne pátrať po pomeroch, v ktorých dieťa vyrastá počas obdobia, keď je s matkou a zistil, že partner matky D. E., je otcom maloletej G. E., ktorá sa narodila zo vzťahu otca dieťaťa s D. E.. Následne zistil, že maloletá G. uviedla a to pred viacerými osobami, že jej otec D. E. spoločne s matkou dieťaťa, často zatvárajú mal. A. do miestnosti, ktorá je bez svetla a je mu tam zima, A. je tam bosý. Takéto zatváranie A. je takmer vždy po príchode od jeho otca, lebo je vraj vtedy zlý. Toto sčasti vysvetľuje, že maloletý, keď ide od matky na styk k nemu, je takmer stále chorý, pričom u neho a v jeho domácnosti je dieťa zdravé a v poriadku. Otec pokiaľ sa syna spýta na niektoré udalosti z času, keď bol u matky a jej partnera, reaguje agresívne, alebo je ticho, príp., ak niečo povie,
toto následne o chvíľu zmení a tvrdí niečo iné. Aj s poukazom na vyjadrenie maloletej G. E., ktoré mala údajne uviesť aj pred opatrovníčkou UPSaR v súdnom konaní, ktoré riešilo styk jej otca D. E. s maloletou, je možné prejaviť vážne obavy o psychické a fyzické zdravie maloletého A.. Vzniknutá situácia je vážnym znepokojením pre otca a jeho rodinu, ktorí si všimli aj ranu na tele aj zmenené správanie dieťaťa a otec sa domnieva, že súčasné rodinné prostredie, nie je u matky vhodné pre dieťa, najmä partner matky svojim správaním a konaním ohrozuje zdravý vývoj a vývin maloletého. Relevantnosť a naliehavosť riešiť túto situáciu, otec vidí najmä v psychickom stave dieťaťa a oprávnene sa o dieťa obáva, čo v prípade dokazovania v riadnom súdnom konaní, príp. znaleckým dokazovaním, môže byť časovo náročným a môže trvalo a vážnejšie poškodiť zdravie dieťaťa, čomu otec sa rozhodol zamedziť a nedopustí, aby dieťa v takomto prostredí, pokiaľ nebudú všetky relevantné dôkazy vykonané, naďalej zostalo bývať.
2. Otec spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložil na osvedčenie svojich tvrdení dve fotografie.
3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
4. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
12. Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
13. Podľa § 367 ods. 2 CMP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.
14. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a súvisiacim spisovým materiálom a zistil, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný.
15. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežne. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený. Tiež je potrebné skúmať naliehavosť situácie, teda či je predbežné opatrenie potrebné. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania.
Ak na jeho základe dospeje k názoru, že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením.
16. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov by bolo právo účastníka ohrozené. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný súdom v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že účelom neodkladného opatrenia je okamžite súdne riešiť vec, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom procesného práva, ktoré možno vydať za predpokladu, že sú aspoň osvedčené základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti a dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana a súčasne, že sa jedná o stav, kedy vec neznesie odklad, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie si vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby výchovného operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov.
18. Navrhovateľ formou neodkladného opatrenia žiadal, aby súd dočasne zveril maloletého A. A. do osobnej starostlivosti otca a matke maloletého by upravil styk s maloletým tak, že matka by bola oprávnená stýkať sa s maloletým A. v každom týždni v roku, v stredu od 15,00 hod. do 17,00 hod. a piatok od 17,00 hod. do 19,00 hod., kedy si dieťa prevezme pred bytom otca a po skončení styku, dieťa k rukám otca pred bytom odovzdá s tým, že predmetné neodkladné opatrenie by trvalo do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, o zmene rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 14P 35/2021, o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.
19. V danom prípade má súd za to, že nie je nevyhnutné riešiť predmetnú situáciu neodkladným opatreným, čo je inštitút výnimočný, nakoľko nebola splnená podmienka bezodkladnosti veci, potreby okamžitého zásahu súdu a bezprostrednosti hroziacej ujmy.
20. Z navrhovateľom predloženého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemal súd za nepochybne osvedčenú potrebu aplikácie inštitútu neodkladného opatrenia vo veciach maloletého, nakoľko otec nepredložil s návrhom žiadne listinné dôkazy osvedčujúce pravdivosť jeho tvrdení, ako ani skutočnosť, že by existovala potreba bezprostrednej úpravy pomerov maloletého A. vo výchovnom prostredí matky resp. že by riadny vývin, výchova, či zdravie a bezpečie maloletého dieťaťa boli vo výchovnom prostredí matky ohrozené. Pokiaľ navrhovateľ uvádzal, že minulý rok našiel na tele dieťaťa ranu, ktorá pôsobila ako popálenina, pričom k tomuto malo dôjsť v domácnosti priateľa matky maloletého, tu súd uvádza, že absentuje neodkladnosť potreby úpravy pomerov, keďže ku vzniku zranenia maloletého A. malo dôjsť minulý rok, pričom navrhovateľ neosvedčil a ani netvrdil, že by sa nejaké iné zranenia maloletého v súčasnosti opakovali počas pobytu v domácnosti priateľa jeho matky. Zároveň súd podotýka, že zo samotného návrhu vyplýva nejednoznačnosť, či k popáleniu maloletého malo dôjsť skutočne v domácnosti priateľa matky maloletého, keďže ani samotný maloletý, ako ani jeho matka túto skutočnosť jednoznačne nepotvrdili. Zároveň v návrhu navrhovateľ uviedol, že následne po zranení dostal maloletý A. kiahne a zranenie „akoby sa stratilo“. Je všeobecne známou skutočnosťou, že s ochorením detských kiahní sú spojené počas ich liečenia, okrem iného, taktiež pľuzgiere, či jazvy. Z priloženej fotodokumentácie je zrejmé, že na tele maloletého bol pľuzgier oblasti hrudníka. Navrhovateľ však nepochybne neosvedčil, či táto jazva vznikla v priamej príčinnej súvislosti
so správaním matky, resp. jej priateľa, alebo je táto jazva následkom prekonaných kiahní, ktoré maloletý mal.
21. Pokiaľ má v danom prípade nastať zmena výchovného prostredia maloletého a zmena rozsahu styku Šimona so svojou matkou, k takejto zmene musí dôjsť po vykonaní relevantného dokazovania a po preukázaní otcom tvrdených skutočností. Z doposiaľ uvádzaných skutočností však súd nenadobudol presvedčenie o osvedčení tvrdených skutočností, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
22. Zároveň súd podotýka, že hoci rodičovské práva patria rovnako obom rodičom maloletého dieťaťa, bolo by v rozpore so spravodlivým konaním, keby súd iba na základe otcom tvrdených skutočností uprel matke jej rodičovské práva a formou neodkladného opatrenia jej, bez akéhokoľvek dokazovania, ich realizáciu určil formou výroku súdneho rozhodnutia. Rodičia sa majú na výkone rodičovským práv, styk s deťmi nevynímajúc, v prvom rade dohodnúť a zohľadniť pritom aj záujem dieťaťa. Až v prípade absencie dohody rodičov, nastupuje konštitutívna právomoc súdu formou úpravy pomerov rozhodnutím. V danom prípade bude však toto rozhodnutie možné vydať až po riadnom dokazovaní.
23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia cestou Okresného súdu Trenčín – pracovisko Považská Bystrica na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP v podanom odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť uvedená spisová značka konania, do ktorého je podanie urobené.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.