Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-21-2012.pdf
PDF · 100.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6P/21/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom vo veci starostlivosti o mal. G. B., L.. XX.XX.XXXX, J. O.Q., D.. Q. XXX/X, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej, dieťa rodičov: matky C. B., L.. XX.XX.XXXX, J. O., D.. Q. XXX/X a otca L. B., L.. XX.XX.XXXX, J. O.Q., W.. T. XXXX/X o zvýšenie výživného na maloleté dieťa takto
rozhodol:
Otec - L. B., L.. XX.XX.XXXX je povinný počnúc dňom 01.01.2012 platiť na výživu maloletého G. B., L.. XX.XX.XXXX výživné vo výške 120,- € mesačne vopred vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky C. B., L.. XX.XX.XXXX.
V prevyšujúcej časti návrh matky C. B., L.. XX.XX.XXXX zamieta.
Zameškané výživné za obdobie 01 - 04/2012 vo výške 280,84 € sa povoľuje otcovi L. B., L.. XX.XX.XXXX splácať v mesačných splátkach vo výške 25,- € splatných spolu s bežným výživným k rukám matky C. B., L.. XX.XX.XXXX počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť.
Týmto rozsudkom sa mení rodičovská dohoda o výške výživného k maloletému G. B., L.. XX.XX.XXXX, ktorá je súčasťou rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. RA-2C/195/03-18 zo dňa 04.03.2005.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom došlým súdu dňa 23.12.2011 sa matka mal. G. B. domáhala zvýšenia výživného na sumu 200 € mesačne počnúc dňom 01.01.2012.
Otec s návrhom na zvýšenie výživného súhlasil iba do výšky 70 € mesačne.
Pokiaľ ide o pri rozhodovaní použité právne predpisy, súd pri hodnotení skutkového stavu uvedeného nižšie vychádzal z nasledujúceho:
Podľa § 62 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods.1 O.s.p. právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods.1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods.3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 146 ods.1 písm.a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Podľa § 160 ods.1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich spis a prihliadajúc na tvrdenia účastníkov konania zistil nasledujúce:
O úprave práv a povinností (bývalých) manželov B. k ich spoločnému dieťaťu vrátane výšky výživného bolo rozhodnuté v rozvodovom rozsudku OS Rimavská Sobota č.k. RA-2C/195/03-18 zo dňa 04.03.2005, keď bolo otcovi určené platiť výživné na mal. G. vo výške 1500,-Sk (49,79 ) mesačne.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že o výživnom bolo rozhodnuté za pomerov, že maloletý G. mal 7 rokov, navštevoval základnú školu, matka mala čistý príjem cca 10785,-Sk (358 €) a otec cca 11814,- Sk (392 €).
Pokiaľ ide o samotné výživné pojem výživné zákonom o rodine nie je výslovne definovaný.
Literatúra a súdna prax považujú výživné za zabezpečovanie potrieb medzi subjektmi rodinnoprávnych vzťahov, teda pod výživným nerozumejú iba uhradzovanie výživy v užšom slova zmysle ale aj uspokojovanie ostatných hmotných potrieb.
Výživné môže byť plnené zásadne poskytovaním pravidelne sa opakujúcich peňažných dávok, môže ale spočívať aj v poskytovaní určitých naturálnych plnení, napríklad bývania a najmä tiež zabezpečovania osobnej starostlivosti o oprávneného a o spoločnú domácnosť.
Zaistenie výživy detí v intenciách zákona o rodine teda nie je len zaistením výživy detí v užšom slova zmysle, ale zaistením všetkých nevyhnutých potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Z tohto hľadiska je potrebné na náležité plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom poskytovanie dostatočných prostriedkov (prípadne in natura) rodičmi na vytváranie takej hmotnej základne, z ktorej sú uspokojované vlastne všetky osobné potreby dieťaťa (a to ako každodenné, pravidelne sa opakujúce, tak aj dlhodobé alebo náhodilo sa vyskytujúce). Teda výživa ako taká zahŕňa okrem výživy v užšom slova zmysle aj všetky ostatné hmotné potreby (šatstvo, bielizeň, obuv, bývanie a podobne) a ďalšie potreby dôležité na úspešnú výchovu dieťaťa (potreby na rozširovanie a prehlbovanie vzdelania, na rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne).
Hlavnou úlohou súdov, ktoré rozhodujú o výžive mal. dieťaťa je správne určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k mal. dieťaťu. Aj pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k mal. dieťaťu vychádzajú súdy zo zásady, ktorá ovláda každé rozhodovanie o úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, že totiž rozhoduje záujem dieťaťa zvažovaný v súlade s prospechom spoločnosti.
Pri určovaní vyživovacej povinnosti je potrebné predovšetkým vyriešiť otázku odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ktorému sa má výživné poskytnúť a otázku schopnosti a možnosti povinného rodiča. Pri tom, aj keď je výživné v peňažnej forme určené iba rodičovi, ktorému deti neboli zverené do osobnej starostlivosti, je potrebné zisťovať aj možnosti a schopnosti druhého rodiča, teda rodiča, ktorý poskytuje výživu dieťaťu in natura.
Zároveň je potrebné prihliadať aj na to, že zákon o rodine neumožňuje poskytnutie príspevku na akési náhodilé potreby dieťaťa vo forme jednorázovej platby určenej súdom, preto je potrebné pri rozhodovaní o výživnom prihliadnuť aj na tieto náhodilo sa vyskytujúce výdavky.
Odôvodnenými potrebami mal. dieťaťa, ktoré ovplyvňujú určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k mal. dieťaťu sú teda všetky nevyhnuté potreby nutné pre život kultúrneho človeka. Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu; predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, náklonnosti a spôsobu prípravy na budúce povolanie a na celkové uplatnenie v spoločenskom živote, prípadne podľa vlastných zárobkových možností dieťaťa a podobne. Niet pochýb napríklad o tom, že odôvodnené potreby mal. dieťaťa útleho veku sa líšia výrazne od odôvodnených potrieb mal. dieťaťa školského veku alebo od odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, ktoré je v období prudkého telesného a duševného rozvoja a prípravy na zvolené povolanie v čase dospievania.
Odôvodnené potreby mal. dieťaťa nie sú však dané iba týmito okolnosťami, týkajúcimi sa samotného mal. dieťaťa; sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov na výživu mal. dieťaťa. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi obmedzené sú odôvodnené iba bežné potreby mal. dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru, všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka; ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnené aj ďalšie potreby mal. dieťaťa, ktoré vzhľadom na vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, schopnosti, náklonnosti a spôsob prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote nie sú síce celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju jeho osobnosti.
V rozhodnutí o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je teda potrebné vyjadriť zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov.
Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti rodičov platí zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové (a majetkové) pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové (a majetkové) možnosti.
Z tejto zásady plynie zároveň to, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy svojich detí v záujme ich náležitého telesného a duševného vývoja. Zároveň je nutné zohľadniť to, že na roveň poskytovania prostriedkov na výživu mal. dieťaťa vo forme finančných prostriedkov je postavená osobná starostlivosť o dieťa, to znamená, že rodič, ktorý sa osobne stará o mal. dieťa plní týmto spôsobom čiastočne alebo celkom svoju vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu. Výška výživného rodiča, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do výchovy sa potom určuje s ohľadom na mieru osobnej starostlivosti o mal. dieťa vykonávané rodičom, ktorý vychováva mal. dieťa.
Súdna prax vytvorila niekoľko časových úsekov, ktoré možno ohraničiť určitým množstvom oprávnených potrieb mal. dieťaťa. Tak sa rozlišuje
a) najútlejší dojčenský vek,
b) prechod od dojčenského do predškolského veku,
c) začiatok povinnej školskej dochádzky,
d) pubertálny vek a dospievajúci vek dieťaťa (prejednávaná vec).
Vek uvedený v písmene d) prináša so sebou vyššie náklady na výživu a ošatenie v súvislosti s rýchle sa meniacim fyzickým vzrastom dieťaťa, ďalej s jeho prípravou na budúce povolanie, s výraznejším uplatňovaním a rozvíjaním jeho talentu a ostatnej záujmovej činnosti, nevynímajúc z toho náklady na kultúrne vyžitie, šport, zábavu, rekreáciu a podobne. V tomto období teda dochádza k podstatnému narastaniu odôvodnených potrieb dieťaťa.
Zo zákona o rodine vyplýva, že podmienkou zmeny rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov, na základe ktorých bolo výživné určované. Je teda potrebné zhodnotiť a pomerovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie výživného v čase jeho určenia a skutočnosti rozhodujúce pre určenie výživného v čase keď malo dôjsť k tvrdeným zmenám. Ako už bolo uvedené v danom prípade bola výška výživného určená v čase keď dieťa navštevovalo základnú školu, otec a matka dosahovali zárobky vyššie uvedené a životné náklady vo všeobecnosti boli nižšie.
Pri súčasnom rozhodovaní je zrejmé, že došlo k zmene na strane otca, kde tento má v súčasnosti priemerný netto zárobok 607 € mesačne, ďalej na strane matky, ktorá má priemerný netto zárobok 506 € mesačne ako aj na strane maloletého z dôvodu zvýšenia veku a prechodu na vyšší stupeň školy.
Pokiaľ ide o priemerné mesačné výdavky otca ten uviedol, že žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je dôchodcom a s ktorou sa spoločne podieľajú na úhrade nákladov súvisiacich s bývaním. Otec teda svoje náklady na živobytie deklaroval ako: 1 inkasa - 71,62 €, 1 platby za UPC - 6,20 €, 1 poistky za byt - 18,59 € (ide o ročnú platbu), komunálny odpad - 20,69 € (ide o ročnú platbu, súd teda berie do úvahy iba 1/12 z polovice tejto sumy), mobilný telefón - 30 €, cestovné do práce - 30 €, internet - 15 €, úvery - cca 300 €. K výdavkom súd uvádza len toľko, že do úvahy neberie splácané úvery (ktoré mali podľa otca slúžiť na rekonštrukciu bývania) pretože odplatou za nich je zvýšenie hodnoty rekonštruovaného bývania a ani životnú poistku, ktorá má charakter sporenia. Ďalej len ako paradox súd uvádza, že suma platená otcom za mobilný telefón a internet je takmer taká ako doteraz poskytované výživné. Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že oprávnené výdavky otca sa pohybujú okolo sumy 150 € k čomu samozrejme treba prirátať aj nevyčíslené náklady na stravu, ošatenie, hygienu a rôzne nepredvídané výdavky.
Pokiaľ ide o výdavky matky, tá ich deklarovala mesačne nasledovne: inkaso - cca 160 €, splátka za úver
- 41,45 €, sat. televízia - 9,60 €, strava v školskej jedálni - 30 €, mobilné telefóny - 30 €, internet - 13 €, lieky - 20 €, sporenie a životné poistky - 101 €. Pokiaľ ide o ročné výdavky, tak tie sú predstavované poistkou za byt - 24,88 €, platbou za komunálny odpad - 41,24 €. Pokiaľ ide o otázku úverov, životných poistiek a sporenia platí záver súdu o týchto položkách uvedený pri otcovi. Za prevzatý a použitý úver sa totiž matka stala výlučnou vlastníčkou bytu.
Pre správne rozhodnutie o zvýšení výživného je potrebné určiť aké sú oprávnené náklady na maloletého. Pri tomto určovaní súd vychádzal z vyčíslenia poskytnutého a preukázaného matkou, ktoré nebolo otcom rozporované. Z tohto vyčíslenia je zrejmé, že ide o:
- náklady na byt a energie mesačne predstavujú sumu cca 160 €. To vzhľadom na to, že sa týkajú 2 osôb predstavuje na osobu maloletého sumu cca 80 €,
- 1 nákladov na sat. televíziu - 4,80 €,
- 1 nákladov na mobilné telefóny (pre dieťa a matku) - 15 €,
- strava v škole - 30 €,
- lieky - 20 €.
Náklady na mal. G. tak predstavujú s prihliadnutím na to, že k nim treba zarátať aj vo vyčíslení neuvedené náklady na ošatenie, školské pomôcky a akcie, vreckové ako aj náklady, ktoré nemožno presne vyčísliť a vyskytujú sa náhodilo sumu vo výške cca 200 € mesačne.
Pri určovaní výživného v danej veci je treba zároveň prihliadnuť aj na osobnú starostlivosť matky o syna, ktorá sa síce vzhľadom na vek mal. G. zohľadňuje v menšom rozsahu ako je to pri dieťati útleho veku, musí sa však v rámci uvedeného brať do úvahy, že matka zabezpečuje pre syna stravu, údržbu šatstva, sprievod pri návštevách lekárov ako aj ďalšie záležitosti týkajúce sa spoločnej domácnosti.
Po zohľadnení všetkých okolností vyššie uvedených má súd za to, že prihliadajúc na zvýšenie veku mal. a na prechod na vyšší stupeň školskej dochádzky, zvýšený príjem oboch rodičov a oprávnené výdavky všetkých zúčastnených je potrebné určiť otcovi platenie výživného vo výške prevyšujúcej 50% oprávnených nákladov na maloletého a to vo výške 120 € mesačne. Takúto sumu zvýšeného výživného navrhol aj kolízny opatrovník.
Súd pri rozhodovaní prihliadal aj na doporučujúcu tabuľku pre stanovenie výšky výživného vypracovanú Ministerstvom spravodlivosti ČR (pri takmer zhodnej úprave výživného v právnych poriadkoch SR a ČR), podľa ktorej výživné na dieťa vo veku 15 - 17 rokov má predstavovať 16 - 22% čistého príjmu povinného rodiča.
Pri vypočítavaní zameškaného výživného za obdobie 01 - 04/2012 súd od sumy výživného 480 € (4 x 120 €) odpočítal výživné vo výške 199,16 € (4 x 49,79 €) a dospel k sume zameškaného výživného vo výške 280,84 €.
Zaplatenie dlžného výživného povolil súd otcovi v splátkach v zmysle § 160 ods.1 O.s.p.
Trovy konania súd nepriznal žiadnemu z účastníkov v zmysle § 146 ods.1 písm.a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2 vyhotoveniach na Okresný súd Revúca, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.