Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/274/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci mal. I. P., O.. X.X.XXXX, bytom u otca, zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov U.Á. P., O.. XX.X.XXXX, B., B. XXX/XX a I. P., O.. XX.X.XXXX, B., B. XXX/XX o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

M e n í sa rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. -27 zo dňa 1.6.2010 vo výroku o určení výživného zo strany matky na mal. I. a to tak, že sa zvyšuje výživné zo strany matky na mal. I. zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 90,- Eur mesačne, počnúc od 20.9.2011, ktoré výživné sa matka zaväzuje uhrádzať k rukám otca vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany matky na mal. I. za obdobie od 20.9.2011 do 30.4.2012 v celkovej výške 294,67 Eur súd zaväzuje matku uhradiť v lehote do 31.5.2012 k rukám otca.

Súd návrh otca v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec sa svojím návrhom zo dňa 19.9..2011 doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.9.2011 a doplneným jeho výpoveďou na pojednávaní dňa 10.1.2012 domáhal, aby súd zvýšil výživné zo strany matky na mal. I. zo sumy 50,- Eur na 100,- Eur, počnúc od 1.9.2011.

Na pojednávaní dňa 6.2.2012 tento svoj návrh zmenil a to tak, že žiadal, aby súd zvýšil výživné zo strany matky na mal. I. zo sumy 50,- Eur na 150,- Eur mesačne od 1.9.2011. Súd uvedenú zmenu petitu pripustil uznesením vyhláseným na uvedenom pojednávaní, ktorého písomné vyhotovenie pod sp.zn. -31 následne doručil účastníkom konania.

Svoj prvotný návrh otec odôvodnil tým, že u syna sa zvýšili nástupom na strednú školu strojnícku náklady na cestovné mesačne na 40,--Eur, na stravné 30,--Eur a na učebné pomôcky cez 50,--Eur. Poukázal tiež na to, že matka v minulosti platila výživné na dcéru, ktorá už skončila školu a tiež že matka žije v Nemecku.

Súd predvolal na pojednávanie otca, matku, mal. I.Š. a kolízneho opatrovníka a následne vykonal dokazovanie ich výsluchom, výsluchom svedka, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Otec vo svojej výpovedi poukázal na to, že dospelá dcéra P. ukončila povinnú školskú dochádzku, nie je zamestnaná a matka jej odvtedy na výživu neprispieva. Syn I. začal od 1.9.2011 navštevovať SPŠ drevársku a v súvislosti s tým je potrebné mu uhrádzať cestovné mesačne cca 40,- Eur. Tiež mu otec zakupoval pomôcky do školy a syn sa striedavo stravuje v školskej jedálni a doma, kedy stravné ho stojí v škole denne 1,- Eur. Synovi zakupoval oblečenie a do školy potrebuje pracovať s internetom, ktorý mesačne stojí 22,- Eur. Bývajú v rodinnom dome spolu s už spomenutou dospelou dcérou P., ktorá nemá príjem. Otec má vyživovaciu povinnosť k mal. Jakubovi, ktorý žije s matkou a na ktorého má uhrádzať 50,- Eur mesačne. Otec je zamestnaný a jeho čistý príjem je cca 450,- Eur, a tiež poberá prídavok na jedno dieťa. Je vlastníkom rodičovského domu, v ktorom bývajú a ktorý zdedil, a vlastní tiež motorové vozidlo Škoda Fabia, rok výroby 2002. Uhrádza 40,- Eur za elektrinu, za drevo zaplatil minulého roku 400,- Eur a spláca pôžičku 150,- Eur mesačne, ktorú vzali ešte spolu s matkou maloletého na zriadenie domácnosti a ktorá po vyporiadaní BSM zostala jemu. Výživné za september až ku dňu rozhodovania má matka uhradené, lebo toto si vzájomne kompenzovali tým, že otec jej neplatil výživné v takej istej výške na mal. L., ktorý bol jej zverený.

Z výpovedí matky vyplynulo, že s návrhom nesúhlasí. Poukázala na to, že naposledy bola zamestnaná do septembra 2010 v krčme v obci. Pracovala tam na záskok za pani, ktorá bola PN, potom bol s ňou pracovný pomer ukončený. Odvtedy je hlásená na úrade práce, berie prídavky na mal. L.. Dávky však nepoberá a to preto, lebo sa zoznámila s priateľom L. E., s ktorým na jar a na jeseň roku 2011 na 2 mesiace vycestovala do Nemecka, kde mu pomáhala vo vinici . Podľa jej vyjadrenia nemala tam uzavretý žiaden prac. pomer. Jej priateľ mal zabezpečenú prácu s príjmom 50,- Eur na deň. Za ubytovanie hradili 700,- Eur mesačne. Podľa jej výpovede pracovala v Nemecku spolu so svojim priateľom v jeseni 2011 v mesiacoch september zhruba 4 - 6 týždňov. Šlo o sezónnu prácu. Peniaze, ktoré si spoločne zarobili v Nemecku, si rozdelili s priateľom napoly, jej zostalo 700,- až 800,- Eur. Z toho zakúpila drevo do domácnosti v sume 200,- Eur, rovnako tak aj jej priateľ. V doplňujúcej výpovedi uviedla, že tohto roku v Nemecku pobudla do 11.4.2012. Pracovala tam ako pomocná sila vo vinici, kedy od januára 2012 do 5.4.2012 zarobila 1.696,50 Eur. Z týchto peňazí uhrádzala nákupy v Nemecku, čo ju stalo 50,- Eur týždenne, ďalej uhrádzala stravu a mala náklady na cestu na benzín v sume 150,- Eur. Musela tiež vrátiť peniaze matke, ktorá jej požičala na cestu a to sumu 100,- Eur. Vyrovnala tiež účty na syna Jakuba v nemocnici, za ktorého zaplatila 30,- Eur, kedy tieto peniaze dala svojej matke , ktorá ju ich pýtala a ktorá nemocnicu za ňu vyrovnala. Uviedla, že stará o ťažko zdravotne postihnutého syna L., ktorému musela zakúpiť zošity, a kedy tento nastúpil do 5. roč. Základnej školy v Mlynkách - Biele Vody. Je epileptik, stále u neho prebiehajú vyšetrenia. Matka nevlastní žiaden majetok. Žije v domácnosti s priateľom v malom dome, ktorý mu patrí. V uvedenom dome sa nedalo variť a preto prerobili pec, aby tam mohla variť, kedy ona investovala do toho 500,- Eur. V dome vybudovali aj kúrenie, aby sa tam dalo bývať. Potvrdila výpoveď otca, že si výživné na synov I. R. L. s otcom maloletých kompenzovali tak, že ona neplatila na syna I. a otec jej na syna L..

Maloletý vo svojej výpovedi s návrhom otca na zvýšenie výživného zo strany matky súhlasil. Poukázal na to, že matka mu žiadnym spôsobom na výživu neprispieva. Raz ju pýtal 50,- Eur na narodeniny, tie mu nakoniec horko-ťažko dala. Matka mu nezakupuje žiadne veci do školy, ani oblečenie a obuv. On býva u otca. Navštevuje 1-roč. SPŠ drevárskej, kde na začiatku školského roka bolo potrebné zakúpiť učebnice, pričom jedna učebnica stála 10,- Eur, druhá 20,- Eur a zakupoval si aj rysovacie potreby. Cestovné ho vyjde do školy cca 40,- Eur. Stravuje sa doma. Nevenuje sa žiadnej záujmovej činnosti a nemá žiadne zdravotné potiaže.

Svedok L. E. vo svojej výpovedi potvrdil, že matka maloletého sa k nemu nasťahovala do domácnosti v júli 2010, kedy s ňou uzavrel na túto skutočnosť aj zmluvu, na základe ktorej sa mu zaviazala prispievať na úhradu nákladov na domácnosť v polovici V súčasnosti takto obývajú dvojizbový rodinný dom s kuchyňou a soc. zariadením, ktorý svedok nadobudol v r. 1995 a na ktorom boli vykonané rekonštrukčné práce, na ktorých sa za posledné 2 roky podieľala spolu s ním aj matka maloletého a to v rozsahu 300,-

až 400,- Eur, bez toho, aby táto vlastnila akýkoľvek podiel na uvedenom dome. Z jeho výpovede bolo tiež preukázané, že matka maloletého matka bola spolu s ním v Nemecku ako tohto roku tak aj min. roku v jeseni od 25.8.2011 do konca októbra. V súvislosti s týmito cestami sa taktiež podieľala na nákladoch na tieto cesty, pokiaľ mala peniaze, pokiaľ však ide o pobyt v Nemecku tohto roku, tu uhrádzala náklady na cestu v sume 150,--Eur. Za čas keď bola v Nemecku, pracovala ako pomocná robotníčka vo vinici. Podľa jeho vyjadrenia matka v jeseni minulého mala určite zmluvu na prácu vo vinici uzavretú s majiteľom vinice, teraz sa však už zmluva nemusí uzatvárať, stačí keď to majiteľ nahlási na obecnom úrade. K príjmu matky za obdobie jesene 2011 sa svedok nevedel vyjadriť, avšak pokiaľ šlo o jej príjem z tohto roka ten mala mať okolo 1.200,- Eur. Z výpovede svedka tiež vyplynulo, že spolu s matkou maloletého v súvislosti s ich pobytom v Nemecku mali minulého roku náklady na ubytovanie 600,- Eur obaja spolu a ďalšie náklady vrátane stravy predstavovali spolu sumu 100- Eur týždenne u oboch týždenne. Tohto roku im tieto náklady poklesli o náklady za ubytovanie, keďže ubytovanie im zabezpečoval ich zamestnávateľ, ktorý si však tieto strhával z ich príjmu a následne im vyplácal ich mzdu už po odpočítaní nákladov na ubytovanie. Svedok poprel, že by sa matka maloletého mala podieľať svojimi finančnými prostriedkami na kúpe motorového vozidla, ktoré si on obstaral.

Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi uskutočnenej prostredníctvom poverenej zamestnankyne navrhol zvýšiť výživné zo strany matky na maloletého a to primerane podľa schopností a možností matky.

Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. vyplynulo, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. - 27 zo dňa 1.6.2010 bol mal. I. zverený do osobnej starostlivosti otca a vo veci výživného bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa matka zaviazala prispievať na výživu maloletého sumou 50,- eur mesačne. Z uvedeného spisu tiež vyplynulo, že v čase rozhodovania súdu matka maloletého bola zamestnaná na Obecných službách Hnilec s priemerným mesačným príjmom za obdobie od októbra 2009 do apríla 2010 vo výške 376,23 Eur. Okrem mal. I. mala vyživovaciu povinnosť k mal. L., ktorého mala zvereného vo svojej osobnej starostlivosti a ktorý bol žiakom 3. ročníka základnej školy a k dcére P.O., ktorá v tom v tom čase už bola dospelá, avšak naďalej bola študentkou Obchodnej akadémie v Poprade. Otec maloletého bol v tom čase zamestnaný na Železničnej stanici Hnilec a jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od januára 2009 do marca 2010 vrátane bol 529,63 Eur ( 6.449,22 Eur - príjem za rok 2009 + 1495,24 - príjem za január až marec 2010 / 15 mesiacov ). Vyživovaciu povinnosť okrem mal. I. mal aj k synovi L. a dcére P.. U.. I. v tom čase bol žiakom 8 ročníka základnej školy.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa matky táto za výkonu prác v Nemecku za obdobie od 30.1.2012 do 5.4.2012 dosiahla príjem 1.696,50 Eur.

Podľa potvrdenia Obecných služieb Hnilec s matkou bol ukončený pracovný pomer u tohto predchádzajúceho zamestnávateľa dňa 31.10.2010 z dôvodu, že menovaná u nich bola zamestnaná len počas zastupovania práceneschopnosti a čerpania dovolenky ich zamestnankyne.

Podľa potvrdenia o dobe evidencie vystaveného ÚPSVaR Spišská Nová Ves z 13.4.2012 matka maloletého bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie v roku 2011 a 2012 v období od 18.5.2011 do 21.8.2011 a od 4.11.2011 do 23.1.2012.

Podľa správy ÚPSVaR Spišská Nová Ves z 19.1.2012 matka nepoberá dávky v hmotnej núdzi a ani príspevky k uvedenej dávke. Z potvrdenia uvedeného úradu z 12.1.2012 je však zrejmé, že je poberateľkou prídavku na mal. dieťa a to na mal. L..

Podľa správy Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves matka v roku 2011 nepoberala nemocenské dávky a ani dávky v nezamestnanosti.

Podľa oznámenia Správy katastra Spišská Nová Ves matka nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ktoré by sa mali nachádzať v územnom obvode uvedenej správy.

Podľa správy Okresného dopravného inšpektorátu Spišská Nová Ves matka nie je ani vlastníčkou prípadne držiteľkou motorového vozidla.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca tento dosiahol za obdobie od januára 2011 do novembra 2011 čistý príjem 6.008,22 Eur , čo v prepočte na mesiac predstavuje sumu 546,20 Eur a za obdobie od januára 2012 do marca 2012 vrátane príjem 1.331,75 Eur, čo v priemere na mesiac predstavuje sumu 443,92 Eur. Otec tiež poberal daňový bonus a to v roku 2011 vo výške 40,04 Eur mesačne do júla 2011, následne 41,02 Eur mesačne do septembra 2011 a od uvedeného mesiaca až do konca roka 2011 v sume 20,51 Eur mesačne. V roku 2012 poberal daňový bonus vo výške 20,51 Eur mesačne.

Zo správy ÚPSVaR Spišská Nová Ves z prešetrenia pomerov u maloletého vyplynulo, že maloletý je toho času študentom 1. ročníka Strednej priemyselnej školy drevárskej, do ktorej denne dochádza autobusom, kedy denný cestovný lístok stojí 2,--Eura. Otec poskytuje maloletému vreckové 5,--Eur na týždeň. Maloletý žije s otcom v rodinnom dome, v ktorom otec hradí mesačne inkaso vo výške 40,--Eur a ročne zakupuje drevo na vykurovanie v hodnote asi cca 400,--Eur. V spoločnej domácnosti, s nimi žije aj plnoletá dcéra P., ktorá je toho času nezamestnaná a bez príjmu. Z vyjadrenia matky maloletého zaznamenaného v uvedenej správe vyplynulo, že táto v období roku 2011 pracovala brigádnicky v Nemecku a to asi 6-8 týždňov, z čoho je plynul príjem 700-800,--Eur. V letnom období tiež pracovala brigádnicky v lese v Kežmarku a to 6 týždňov, za čo jej však bolo vyplatených len 70,--Eur.

Podľa správy Strednej priemyselnej školy drevárskej mal. I. je v školskom roku 2011/2012 žiakom 1. ročníka uvedenej školy a náklady na štúdium menovaného v uvedenom školskom roku dosahujú sumu cca 323,50 Eur. Maloletý sa podľa uvedenej správy v škole nestravuje.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých ).

Podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých a opatrenia MPSVaR SR č. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 86,65 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 26,- Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu otca je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom rozsahu, ako to otec požadoval. Od posledného rozhodovania vo veci došlo totiž k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd v rozsudku sp. zn. - 27 zo dňa 1.6.2010 Táto podstatná zmena pomerov nastala na strane maloletého syna, ale i jeho rodičov. Na strane maloletého syna spočívala v tom, že tento toho času už navštevuje strednú školu na rozdiel od pôvodného rozhodnutia, kedy bol žiakom druhého stupňa základnej školy. V jeho prípade teda išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania. S takýmto postupom vo vzdelávacom systéme maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Takto je to v prípade mal. I.. U tohto len školou vyčíslené náklady predstavujú pre tento školský rok sumu 323,50 Eur , čo v prepočte na mesiac predstavuje čiastku cca 26,96 Eur. Ide pritom o čiastku, do ktorej nie sú zahrnuté náklady na cestovné do školy , stravu, ale i náklady na oblečenie a ošatenie zodpovedajúce už súčasnému veku dieťaťa, ktoré predstavujú ďalšiu významnú položku. Ide pritom o náklady, ktorých nárast je objektívne predvídateľný a daný už samotným vekom maloletého. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na úpravu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo dieťaťu priznané výživné zo strany povinného rodiča. Je zrejmé, že životné náklady oproti roku 2010, v ktorom sa rozhodovalo o poslednej úprave výživného stúpli a preto súd musel brať zreteľ aj na túto okolnosť.

Zároveň však došlo zmenám aj na strane povinnej matky. Táto síce ukončila nie vlastnou vinou zamestnanie u svojho posledného zamestnávateľa, Obecných služieb Hnilec, u ktorého dosahovala priemerný mesačný príjem cca 376,23 Eur a v súčasnej dobe je striedavo evidovaná aj v evidencii uchádzačov o zamestnanie, avšak v rozhodnom období, ktoré súd vzal na zreteľ a síce obdobie od polovice septembra 2011 až do rozhodovania súdu v rámci výkonu svojej brigádnickej činnosti v zahraničí bola schopná si privyrobiť v roku 2011 v jeseni sumu 700-800,--Eur za 6 až 8 týždňov a tohto roku za obdobie od 30.1.2012 do 5.4.2012 sumu 1.696,50 Eur podľa výpovede svedka Rozbroja

už očistenej o náklady na ubytovanie. Matka v rámci výkonu brigádnickej činnosti je teda schopná zabezpečiť si primeraný objem finančných prostriedkov tak, aby dokázala plniť vyživovaciu povinnosť voči mal. L., ktorého má zvereného, tak ak vo zvýšenej miere voči mal. I., na ktorého jej bolo určené výživné. Navyše bolo preukázané výpoveďou uvedeného svedka, že matka investovala ďalšie finančné prostriedky v rozsahu 300-400 Eur aj do rekonštrukcie jeho domu, ktorý s ním obýva , napriek tomu, že nie je vlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti a za bývanie v nej je v zmysle zmluvy povinná tomuto svedkovi platiť polovicu vyčíslených nákladov na bývanie. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na § 75 ods. 1 Zákona o rodine , v zmysle ktorého je povinný prihliadať na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča aj vtedy keď sa tento vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, prípadne majetkového prospechu. Pokiaľ matka investuje finančné prostriedky do cudzej nehnuteľnosti bez primeraného protiplnenia , nie je možné na takúto jej investíciu hľadieť ako na oprávnený výdavok, ktorý by mal zaťažovať nárok oprávneného dieťaťa , t.j. v tomto prípade mal. syna I., na primerané výživné zodpovedajúce schopnostiam a majetkovým pomerom matky. Navyše na strane oboch rodičov odpadla vyživovacia povinnosť aj k ich dospelej dcére P..

Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletého syna, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej matky a prihliadajúc na skutočnosť, že maloletý je v osobnej starostlivosti otca, s ktorým žije v spoločnej domácnosti a teda táto osobná starostlivosť, ktorej sa maloletému takto nedostáva zo strany matky, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, berúc však zároveň do úvahy aj ďalšiu vyživovacou povinnosť matky k ďalšiemu maloletému dieťaťu, súd ustálil výšku súčasného výživného na mal. syna sumou 90,--Eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh otca zamietol.

Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 20.9.2011, teda odo dňa jeho uplatnenia otcom na súde, berúc do úvahy ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania a pre maloleté dieťa možno ho priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, jedine ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Takéto dôvody súd v danom prípade nezistil, a preto nebolo možné výživné na maloletého prípadne určiť spätne, pred uvedeným dátumom a preto súd návrh otca na zvýšenie výživného na syna za obdobie od 1.9.2011, t.j. odo dňa, od ktorého si otec uplatnil návrhom zvýšenie výživného, do 19.9.2011, t.j. do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom otec podal návrh na tunajšom súde, zamietol .

Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletého za obdobie od 20.9.2011, vznikol matke do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 20.9.2011 do 30.4.2012 vo výške 294,67 Eur.

Tento nedoplatok bol vyčíslený ako rozdiel medzi súčtom novo určených súm mesačného výživného vo výške 90,--Eur a súčtom súm výživného uhradeného matkou za uvedené obdobie , kedy táto na syna podľa zhodného vyjadrenia oboch rodičov pravidelne uhrádzala mesačne sumu 50,--Eur vo forme vzájomnej kompenzácie medzi rodičmi pri úhradách výživného na detí, ktoré im boli zverené.

V prípade mesiaca september 2011 bola výška zaostalého výživného za daný mesiac určená ako rozdiel medzi súčtom pomernej časti pôvodne určeného výživného zodpovedajúceho 19 dňom mesiaca september 2011 / t.j. za obdobie od 1.9.2011 do 19.9.2011 /čo predstavovalo čiastku 31,67 Eur ( 50,-- Eur /30 dní x 19 dní) a pomernej časti novourčenej sumy zvýšeného výživného zodpovedajúcej 11 dňom z uvedeného mesiaca / t.j. obdobie od 20.9.2011 do 30.9.2011/ čo predstavovalo čiastku 33,-- Eur ( 90,- Eur /30 dní x 11 dní), a medzi matkou uhradenou sumou výživného za uvedený mesiac vo výške 50,-- Eur. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 30.4.2012, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac apríl 2012 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa a , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. ( v znení neskorších predpisov.)