Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Odi-3-2022.pdf
PDF · 135.96 KB
Case nature
Area
Subarea
9Odi/3/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Antóniou Ďuranovou, v právnej veci žalobcu: MT Control s. r. o., so sídlom Záhradnícka 93, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 160 835, zastúpeného: Mgr. Jakub Horváth, advokát so sídlom Hodálova 471/3, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 548 004, proti žalovanej: O.. M. N. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. F. XXXX/XX, XXX XX H. H., zastúpenej: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia oddlženia žalovanej pre nepoctivý zámer. V žalobe uviedol, že Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 04.07.2022 vyhlásil na majetok žalovanej konkurz. Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., IČO: 00 682 420 (ďalej len „SZRB, a.s.“) uzatvorila dňa 07.01.2014 so spoločnosťou AJDA s.r.o., IČO: 46 371 834, úverovú zmluvu č. 116388-2013, na základe ktorej poskytla spoločnosti AJDA s.r.o. peňažné prostriedky vo výške 600.000 Eur (ďalej len „úverová zmluva“). Žalovaná vyhlásením o ručiteľskom záväzku č. 116388-2013/4 zo dňa 16.05.2017 prevzala ručenie za zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy. V notárskej zápisnici N 428/2017 zo dňa 23.05.2017 vyhlásila súhlas s vykonateľnosťou zápisnice. SZRB, a.s. postúpila dňa 15.12.2020 pohľadávku z úverovej zmluvy na spoločnosť ELYPSYS s.r.o., ktorá ju zmluvou zo dňa 23.11.2021 postúpila na žalobcu. SZRB, a.s. sa návrhom zo dňa 21.05.2019 domáhala na podklade vykonateľnej notárskej zápisnice voči žalovanej ako jednej z povinných vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky z úverovej zmluvy. Povinnými, a teda aj žalovanou podaný návrh na zastavenie exekučného konania bol zamietnutý.
2. Žalobca nepoctivý zámer žalovanej pri oddlžení odôvodnil viacerými skutočnosťami. Uviedol, že žalovaná sa pri komunikácii so súdnym exekútorom niekoľkokrát odvolávala na svojho právneho zástupcu, ktorý mal predložiť návrh riešenia jej záväzku, avšak k doručeniu návrhu riešenia veci nikdy nedošlo. Pri telefonickom kontakte dňa 15.02.2022 sa žalovaná vyjadrila, že k predmetnej exekučnej veci nebude dávať žiadne stanovisko a poradí sa so svojim právnym zástupcom. Po vykonaní súpisu hnuteľných vecí v byte žalovanej dňa 10.06.2022 žalovaná doručila prostredníctvom svojho právneho zástupcu námietku proti poňatiu hnuteľných vecí do exekúcie a žiadosť o zastavenie konania, čím vyvolala úmyselnú obštrukciu smerujúcu k oddialeniu procesu dražby spísaných hnuteľných vecí.
3. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaná bola v čase začatia exekučného konania vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX pre okres a obec H. H., katastrálne územie W. S.. Žalovaná nehnuteľnosť nadobudla titulom darovacej zmluvy od svojich starých rodičov. Darcovia sa v priebehu exekučného konania domáhali vrátenia daru. Okresný súd Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/20/2021 rozsudkom zo dňa 20.09.2021 určil, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva darcov titulom vrátenia daru. Žaloba bola podaná až po tom, ako SZRB, a.s. zaslala súdnemu exekútorovi návrhy na zriadenie exekučného záložného práva a súhlas s predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej. Žalobca považuje podanie žaloby za účelové a má za to, že jej podanie iniciovala žalovaná, s cieľom poškodiť oprávnené záujmy SZRB, a.s. ako jej veriteľa.
4. Žalobca v žalobe poukázal ďalej na to, že podľa evidencie Sociálnej poisťovne je žalovaná zamestnaná v obchodnej spoločnosti WOOD - HOUSE s.r.o., IČO: 36 433 926 a má nepravidelný príjem vyplácaný z Okresného stavebného bytového družstva Martin. Venuje sa aj podnikateľskej činnosti v oblasti realít, je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti Casa Grande s.r.o., IČO: 48 190 128. Žalovaná je v 1 podielovým spoluvlastníkom bytu č. X na 3. poschodí, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie H. H..
5. Napokon žalobca uviedol, že žalovaná pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu nebola platobne neschopná, keďže, prihliadnuc na jej majetok, na jej príjem zo závislej činnosti, z podnikania a ďalší nepravidelný príjem možno konštatovať, že jej peňažné záväzky sú kryté jej peňažným majetkom. Zo správania žalovanej taktiež možno usudzovať, že sa vedome spoľahla na to, že svoj dlh voči žalobcovi bude riešiť konkurzom. Obštrukciami v exekučnom konaní a iniciovaním žaloby o vrátenie daru mala žalovaná snahu poškodiť žalobcu ako svojho veriteľa. Žalovaná nevyvinula ani minimálnu snahu smerujúcu k čo i len čiastočnej úhrade jej záväzku voči žalobcovi.
6. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení v žalobe ako dôkazy označil Notársku zápisnicu N 428/2017, zmluvy o postúpení pohľadávok, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H. H. a výpis z obchodného registra spoločnosti Casa Grande s.r.o..
7. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe (č. l. 43 spisu) primárne poukázala na dôvody, ktoré ju dostali do insolventnosti a spôsobili dlhodobý zlý finančný stav jej a jej rodiny. Žalovaná sa zaručila za zaplatenie úveru z úverovej zmluvy. Urobila tak preto, že mala záujem na fungovaní Športovo - relaxačného centra Hangár v Turčianskych Tepliciach, ktorý bol vo vlastníctve spoločnosti AJDA s.r.o., a chcela tiež pomôcť v podnikaní svojmu manželovi. Na majetok spoločnosti AJDA s.r.o. bol uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 21.08.2018 vyhlásený konkurz. Spoločnosť AJDA s.r.o. vlastní majetok, ktorý v celej výške pokrýva výšku pohľadávky žalobcu, avšak ani po štyroch rokoch vedenia konkurzného konania nedošlo k jeho speňaženiu. V súpise majetku sa uvádza jeho hodnota 1 mil. Eur, no znalecká hodnota je ešte vyššia. Je zrejmé, že jeho speňažením v konkurze by bola pohľadávka žalobcu ako zabezpečeného veriteľa uspokojená v celom rozsahu. Skutočnosť, že do dnešného dňa k speňaženiu majetku v konkurze nedošlo, žalovanú negatívne ovplyvnila a spôsobila jej platobnú neschopnosť a insolventnosť. Po viac ako dvoch rokoch v exekúcii sa rozhodla riešiť svoju situáciu konkurzom. Dôvodom podania námietok proti poňatiu hnuteľných vecí do exekúcie nebola obštrukcia, ale skutočnosť, že dotknuté hnuteľné veci boli vecami, ktorých sa nemôže exekúcia týkať, pretože ich nevyhnutne potrebuje na každodenné uspokojovanie svojich hmotných potrieb a potrieb svojej rodiny a ich speňaženie by bolo v rozpore s morálnymi zásadami. Výkon práva v súlade s Exekučným poriadkom nemôže zakladať porušenie povinnosti.
8. K súdnemu sporu o vrátenie daru žalovaná uviedla, že z dôvodu napätej finančnej situácie došlo v rodine v priebehu rokov k naštrbeniu vzťahov, hlavne so starými rodičmi. Nezhody a konfliktné situácie vyústili do podania žaloby o vrátenie daru. Žalovaná spor nevyvolala a podanie žaloby neiniciovala. V spore bola v procesnom postavení žalovanej, nemala teda právo žalobou disponovať. Rozhodnutie súdu, ktorý určil, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva starých rodičov, rešpektovala.
9. Posledných 2,5 roka bola na materskej, resp. rodičovskej dovolenke s druhým dieťaťom. Nebolo preto možné, aby si privyrábala alebo sa plne venovala práci. Dieťa bolo prijaté do škôlky až v septembri 2022, nemala teda žiadne príjmy z pracovnej činnosti, ktoré by podliehali exekúcii. V prípade spoločnosti Casa Grande s.r.o. ide o jednoosobovú spoločnosť, ktorá pôsobila v oblasti realít a jej činnosť pozostávala z obhliadok nehnuteľností a sprostredkovania spísania kúpnych zmlúv. Príjem z tejto podnikateľskej činnosti bol bezvýznamný. Plneniu svojich povinností sa nevyhýbala, vynaložila úprimnú snahu riešiť svoje záväzky v medziach svojich možností a schopností. Prihliadnuc na výšku vymáhanej pohľadávky je zrejmé, že jej majetok pohľadávku žalobcu nepokrýval.
10. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení ako dôkazy označila výtlačky z Obchodného vestníka č. 103/2019 zo dňa 30.05.2019 a č. 42/2020 zo dňa 02.03.2020, znalecký posudok č. 1/2017, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku a rozhodnutie o prijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie v materskej škole.
11. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej (č. l. 81 spisu) uviedol, že hodnotenie stavu a priebehu konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu AJDA s.r.o. žalovanej neprináleží a nie je ani predmetom tohto konania. Skutočnosť, že súpisová hodnota majetku, ktorý zabezpečuje pohľadávku žalobcu, prevyšuje výšku jeho pohľadávky, nemá žiadnu výpovednú hodnotu, pretože konečnú výšku kúpnej ceny stanovuje trh. Exekútor poňal do exekúcie aj hnuteľné veci, ktoré žalovaná nepotrebovala na každodenné uspokojovanie svojich hmotných potrieb, resp. hmotných potrieb svojej rodiny. Napriek tomu žalovaná podala námietku voči poňatiu všetkých hnuteľných vecí do exekúcie, čo smerovalo k oddialeniu procesu dražby spísaných vecí. Žalobca považuje za zvláštne, že napätá finančná situácia v rodine žalovanej vyhrotila osobné vzťahy s jej najbližšími až po začatí exekučného konania. Žalobca ďalej poukázal na to, že úverovú zmluvu uzatvorila spoločnosť AJDA s.r.o. už v roku 2014. Žalovaná spolu s manželom a ďalšími rodinnými príslušníkmi prevzala ručenie za zaplatenie pohľadávky žalobcu dňa 16.05.2017, teda až v čase, kedy do platnosti vstúpili ustanovenia o možnosti oddlženia fyzických osôb. Žalovaná spolu s manželom svoj záväzok titulom ručenia dobrovoľne nesplnili, v exekučnom konaní vytvárali obštrukcie a následne podali návrh na svoje oddlženie. Žalovaná sa zaručila za záväzok vo výške 600.000 Eur, hoci bola v tom čase na materskej, resp. rodičovskej dovolenke s prvým dieťaťom a s bezvýznamným príjmom z podnikateľskej činnosti. Z toho vyplýva, že sa pri preberaní záväzku spoliehala na to, že svoj dlh bude riešiť oddlžením.
12. Žalobca pripojil výtlačok z Obchodného vestníka č. 137/2022 zo dňa 18.07.2022.
13. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (č. l. 90 spisu) uviedla, že svoju námietku o prieťahoch v konkurznom konaní vedenom voči AJDA s.r.o. považuje za podstatnú. Poprela, že by sa vyhýbala plneniu povinností v rámci exekučného konania. Za absurdnú považuje konštrukciu, že podpísala ručiteľský záväzok s tým, že neskôr využije inštitút oddlženia. Keby neverila podnikateľskému projektu spoločnosti AJDA s.r.o., určite by sa nezaručila svojím majetkom za splnenie záväzkov spoločnosti. Právny predchodca žalobcu tlačil na podpis ručiteľského záväzku napriek tomu, že nemala žiaden príjem a bola na materskej dovolenke. Keby v tom čase nedošlo k jeho podpisu, banka by zosplatnila zostatok úveru, ktorý činil 520.000 Eur. Zaistenie pohľadávky z úverovej zmluvy realizovala už v roku 2014, kedy podpísala spolu s manželom blankozmenku. Žalovaná poukázala na to, že žalobca sa nedomáha splnenia svojej pohľadávky voči spoločnosti MxA Slovakia, s. r. o., ktorá taktiež zabezpečuje pohľadávku žalobcu. Ide pritom o spoločnosť, ktorej majetok v roku 2021 predstavoval hodnotu vyše 1.300.000 Eur.
14. Žalovaná k vyjadreniu pripojila účtovnú závierku spoločnosti MxA Slovakia, s. r. o. za obdobie 01/2021 - 12/2021.
15. Na nariadenom pojednávaní zotrvali strany na uvádzaných skutočnostiach.
16. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalovaná ručí za zaplatenie záväzku spoločnosti AJDA s.r.o. z úverovej zmluvy, že voči nej bolo začaté exekučné konanie a že podala námietky proti poňatiu hnuteľných vecí do exekúcie. Rovnako nebolo sporné, že žalovaná bola vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. W. S., a že jej starí rodičia sa ako darcovia tejto nehnuteľnosti po začatí exekučného konania domáhali vrátenia daru. Nebolo sporné, že Okresný súd Martin v konaní sp. zn. 15C/20/2021 rozsudkom zo dňa 20.09.2021 určil, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva darcov z titulu vrátenia daru. Taktiež nebolo sporné skutkové tvrdenie žalovanej, že po celú dobu exekúcie bola na materskej, resp. rodičovskej dovolenke. Naopak, sporným v konaní bolo tvrdenie žalobcu, že žalovaná úmyselne robila obštrukcie v exekučnom konaní a že podanie žaloby o vrátenie daru iniciovala samotná žalovaná. Taktiež bolo sporné tvrdenie žalobcu, že v prípade vecí, ktorých poňatie do exekúcie žalovaná namietala, nešlo o veci potrebné na každodenné uspokojovanie hmotných potrieb jej rodiny a jej samotnej. Sporné bolo aj tvrdenie žalovanej, že konflikty medzi ňou a starými rodičmi vyvolali úplné naštrbenie ich vzájomných vzťahov.
17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením predložených listín.
18. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky č. 116388-2013 zo dňa 15.12.2020 súd zistil, že jej predmetom bolo postúpenie pohľadávky postupcu SZRB, a.s. z úverovej zmluvy na postupníka ELYPSYS s.r.o..
19. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.11.2021, uzatvorenej medzi spoločnosťou ELYPSYS s.r.o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, súd zistil, že predmetom postúpenia bolo postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy.
20. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti Casa Grande s.r.o., IČO: 48 190 128, zo dňa 14.07.2022, súd zistil, že jediným spoločníkom a štatutárnym orgánom spoločnosti je žalovaná.
2X. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. H. H., súd zistil, že žalovaná je v podiele 1 spoluvlastníkom bytu č. X na 3. poschodí, vo vchode XX, v bytovom dome súpisné č. XXXX, vrátene podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške XXXX/XXXXXX.
22. Z notárskej zápisnice č. N 428/2017 zo dňa 23.05.2017 súd zistil, že žalovaná dňa 16.05.2017 urobila vyhlásenie o ručiteľskom záväzku, ktorým prebrala ručenie za včasné a úplné zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy. Žalovaná v notárskej zápisnici urobila vyhlásenie o uznaní záväzku a o súhlase s jej vykonateľnosťou.
23. Z predložených výtlačkov z Obchodného vestníka súd zistil, že dňa 31.05.2019 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka AJDA s.r.o.. Do súpisu oddelenej podstaty boli zapísané nehnuteľnosti na LV č. XXXX, k. ú. H. H., pričom zabezpečeným veriteľom so záložným právom v prvom poradí je SZRB, a.s.. Súpisová hodnota majetku je 1 milión Eur. Na majetok dlžníka O.. M. N. bol vyhlásený konkurz dňa 19.07.2022.
24. Zo znaleckého posudku č. 1/2017 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty stavby S.-relaxačného centra C. v H. H. zo dňa 18.01.2017 vyplýva, že všeobecná hodnota stavby pre účely zriadenia záložného práva pri realizácii úverového obchodu činila 2.250.000 Eur.
25. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 05.06.2020 súd zistil, že žalovanej bol od 18.05.2020 priznaný nárok na materské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa J. - C. s.r.o..
26. Z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku zo dňa 10.10.2022 súd zistil, že žalovaná poberala rodičovský príspevok pri starostlivosti o dieťa narodené v r. 2020 od 11.01.2021 do 26.06.2023.
27. Z rozhodnutia Elokovaného pracoviska Z. školy v H. H. súd zistil, že od 01.09.2022 bolo dieťa žalovanej nar. v roku 2020 prijaté na predprimárne vzdelávanie v materskej škole.
28. Z účtovnej závierky spoločnosti MxA Slovakia, s.r.o. za rok 2021 súd zistil, že spolu majetok spoločnosti dosahoval 1.320.077 Eur.
29. Podľa § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
30. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, v znení účinnom do 16. 7. 2022, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.
31. Podľa § 166g ods. 2 ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak
a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,
b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, na drobných veriteľov sa neprihliada,
c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu,
d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať,
e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť,
g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,
i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,
j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,
k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci,
l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.
32. Podľa § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.
33. Podľa § 166g ods. 4 ZKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.
34. Podľa vety tretej § 3 ods. 2 ZKR, v znení účinnom do 16. 7. 2022, fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.
35. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, treba namietnuť u exekútora. Toto právo patrí tomu, kto zároveň tvrdí a preukáže, že mu patrí vlastnícke alebo iné právo k dotknutej veci vylučujúce exekúciu. Právo namietať neprípustnosť exekúcie nepatrí dlžníkovi povinného vo vzťahu k pohľadávke povinného voči nemu. Námietka má na exekúciu vo vzťahu k dotknutej veci odkladný účinok. Na opakované námietky z tých istých dôvodov, o ktorých už bolo rozhodnuté, sa neprihliada.
36. Podľa § 115 ods. 1 Exekučného poriadku, z vecí, ktoré sú vo vlastníctve povinného, sa nemôže exekúcia týkať tých, ktoré povinný nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie hmotných potrieb svojich a svojej rodiny alebo na plnenie svojich pracovných úloh alebo na svoje podnikanie, ani iných vecí, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi zásadami.
37. Podľa § 115 ods. 2 Exekučného poriadku, z exekúcie sú vylúčené
a) bežné súčasti odevov, bielizeň a obuv,
b) nevyhnutné vybavenie domácnosti, a to posteľ povinného a členov jeho rodiny, stôl, stoličky podľa počtu členov jeho rodiny, chladnička, sporák, varič, vykurovacie teleso, palivo, práčka, periny a posteľná bielizeň, bežný kuchynský riad, rádioprijímač,
c) domáce zvieratá s výnimkou tých, ktoré slúžia na podnikanie,
d) veci povinného slúžiace na plnenie jeho pracovných úloh alebo na podnikanie do výšky 331,94 eura,
e) zdravotnícke potreby a iné veci, ktoré povinný potrebuje vzhľadom na svoju chorobu alebo telesnú chybu,
f) veci, na ktoré sa poskytli dávky v hmotnej núdzi a príspevky k dávke poskytované podľa osobitného predpisu, 11a) peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia poskytované podľa osobitného predpisu 11aa) a opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru poskytované podľa osobitného predpisu. 11aaa)
g) osobné motorové vozidlo, ktoré povinný, ktorým je fyzická osoba, potrebuje na individuálnu prepravu a na uspokojovanie potrieb fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a potrieb jeho rodiny alebo členov domácnosti,
h) snubný prsteň a obrúčka,
i) hotové peniaze do sumy 165 eur,
j) študijná literatúra a hračky.
38. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
39. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
40. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
41. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
42. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
43. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia oddlženia žalovanej. Poukázal pritom na viacero skutočností, ktoré podľa neho svedčia o jej nepoctivom zámere pri oddlžení. Podľa žalobcu mala žalovaná úmyselnou obštrukciou v exekučnom konaní a iniciovaním žaloby o vrátenie daru snahu poškodiť svojho veriteľa. Žalobca tiež tvrdil, že žalovaná nebola v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu platobne neschopná a že pri preberaní záväzku sa spoliehala na to, že bude svoj dlh riešiť oddlžením. Napokon žalobca uviedol, že žalovaná nevynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností a schopností.
44. Súd primárne skúmal, či bola žaloba podaná v zákonnej lehote šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu a či je žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný.
45. Konkurz na majetok žalovanej bol vyhlásený dňa 12.07.2022. Žaloba bola podaná dňa 15.07.2022. Súd teda konštatuje, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote.
46. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal notárskou zápisnicou a zmluvami o postúpení pohľadávok. Žalovaná ani nespochybnila, že žalobca je jej veriteľom. Pohľadávka žalobcu vznikla pred rozhodujúcim dňom (§ 166a ods. 1 písm. a) ZKR) a nejde o oddlžením nedotknutú pohľadávku (§ 166c ZKR). Žalovaná je v konaní pasívne vecne legitimovaným subjektom. 47. Následne súd posudzoval žalobcom uvádzané dôvody pre zrušenie oddlženia žalovanej.
48. Inštitút zbavenia sa dlhov formou oddlženia je právnym nástrojom pre dlžníka - fyzickú osobu, ktorým možno za podmienok ustanovených v ZKR dosiahnuť nevymáhateľnosť pohľadávok v rozsahu, v ktorom nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka. Súd poctivý zámer dlžníka pri oddlžení skúma výlučne v rámci konania o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Ustanovenie § 166g ods. 1 ZKR definuje poctivý zámer dlžníka, pričom ho viaže na správanie dlžníka po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Ustanovenie § 166g ods. 2 ZKR zase uvádza, kedy o poctivom zámere dlžníka nemožno hovoriť, pričom môže ísť o konanie dlžníka ako pred, tak i po podaní návrhu. Dôkazné bremeno v konaní nesie veriteľ, ktorý musí nepoctivý zámer dlžníka preukázať.
49. Žalobca tvrdil, že žalovaná podaním námietok v exekučnom konaní vytvorila obštrukciu, ktorou ho mala snahu poškodiť. Žalovaná totiž podala voči vykonaniu súpisu hnuteľných vecí námietky s odôvodnením, že do exekúcie boli poňaté aj hnuteľné veci, ktoré predstavujú základné vybavenie domácnosti a ktoré sú potrebné pre každodenné fungovanie jej a jej rodiny. Súd sa s hodnotením podanej námietky žalobcom ako snahy poškodiť veriteľa nestotožnil. Ustanovenie § 44 ods. 1 Exekučného poriadku výslovne upravuje možnosť namietnuť u exekútora právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, pričom námietka má vo vzťahu k dotknutej veci odkladný účinok. V § 115 ods. 2 Exekučného poriadku sú taxatívne uvedené veci, ktoré sú z exekúcie vylúčené. Toto ustanovenie dopĺňa § 115 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý je všeobecnou normou, použiteľnou v prípade, ak si nie je možné vystačiť s úpravou obsiahnutou v § 115 ods. 2. Subjektívne hodnotenie žalovanej, že veci, ktoré boli exekútorom zahrnuté do súpisu, sú veci, ktoré podľa § 115 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku exekúcii nepodliehajú, nemožno podľa názoru súdu hodnotiť ako obštrukciu v exekučnom konaní. Žalovaná podaním námietok vykonávala svoje právo. O jej námietkach, ak by nebolo bývalo došlo k zastaveniu exekučného konania, by bolo rozhodnuté a konalo by sa ďalej. Súd preto v konaní žalovanej nepoctivý zámer nevidí. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné poukázať na § 167h ods. 1 ZKR, podľa ktorého konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu. Konkurzu naopak podľa § 167h ods. 4 ZKR nepodlieha majetok dlžníka, ktorý nemožno postihnúť v exekúcii. Pokiaľ teda aj žalovaná v námietkach proti poňatiu vecí do súpisu označila veci, ktoré exekúcii podliehajú, tieto veci budú podliehať konkurzu, v konkurze dôjde k ich speňaženiu a z výťažku budú uspokojované pohľadávky jej veriteľov, vrátane žalobcu.
50. Žalobca nepoctivý zámer žalovanej videl tiež v súdnom konaní o vrátenie daru. Podľa žalobcu išlo o účelovú žalobu, podanie ktorej iniciovala žalovaná. Žalovaná tvrdenie žalobcu poprela a uviedla, že k vyhroteniu osobných vzťahov v najbližšej rodine, predovšetkým so starými rodičmi, došlo v dôsledku napätej finančnej situácie. Nezhody a konflikty vyústili do podania žaloby. Žalovaná poprela, že by spor vyvolala či iniciovala a poukázala na to, že v procesnom postavení žalovanej nemala právo so žalobou disponovať. Dôkazné bremeno vo vzťahu k svojim skutkovým tvrdeniam niesol žalobca. Ten však na preukázanie, že podanie žaloby iniciovala žalovaná a že išlo o žalobu účelovú, nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov. Jeho tvrdenie tak zostalo v rovine nepreukázaného tvrdenia. Žalobca dôkazné bremeno neuniesol.
51. Ďalej žalobca tvrdil, že žalovaná nebola v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu platobne neschopná, keďže jej peňažné záväzky boli kryté jej finančným majetkom. Žalobca však v žalobe neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, o ktoré by tento svoj záver oprel. Žalovaný neuviedol, aká bola výška splatných záväzkov žalovanej v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu a akým finančným majetkom žalovaná v tom čase disponovala. Žalobca poukázal iba na to, že žalovaná bola spoluvlastníkom bytu v H. H. vo veľkosti podielu 1, a na to, že žalovaná mala príjem zo závislej činnosti, že mala nepravidelný príjem a že bola spoločníkom a konateľom spoločnosti Y. B. s.r.o. S poukazom na chýbajúce skutkové tvrdenia súd konštatuje, že ani tento dôvod na zrušenie oddlženia žalovanej neobstojí. Zároveň súd považuje za potrebné uviesť, že nehnuteľný majetok (spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti) nie je finančným majetkom, preto ho v prípade posudzovania platobnej schopnosti dlžníka ani nie je možné brať do úvahy.
52. Ako ďalší dôvod pre zrušenie oddlženia žalovanej žalobca uviedol, že žalovaná sa pri preberaní ručiteľského záväzku spoliehala na to, že svoj dlh bude riešiť oddlžením, čo žalobca odvíjal od skutočnosti, že ručiteľské vyhlásenie učinila až v čase účinnosti novej právnej úpravy oddlženia. Žalovaná tvrdila, že právny predchodca žalobcu tlačil na podpis ručiteľského vyhlásenia napriek tomu, že nemala žiaden príjem a poukázala na to, že za účelom zabezpečenia záväzku z úverovej zmluvy už v roku 2014 avalovala spolu s manželom blankozmenku. Súd konštrukciu žalobcu nepovažoval vo vzťahu k posudzovaniu poctivého zámeru žalovanej v oddlžení za relevantnú. Žalovaná podpísala ručiteľský záväzok, z ktorého jej plynuli výlučne povinnosti. Jeho podpisom nezískala žiadne plnenie. Je preto nelogické, aby žalovaná bez toho, že by bola k tomu okolnosťami donútená, podpísala ručiteľský záväzok spoliehajúc sa na to, že sa ho aj tak zbaví oddlžením. Prevzatie ručiteľského záväzku v konečnom dôsledku viedlo ku konkurzu a strate majetku. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná sa spoliehala na to, že svoj dlh bude riešiť konkurzom, je preto nelogické. Skutkové tvrdenie žalovanej, že už v roku 2014 na zabezpečenie záväzku z úverovej zmluvy avalovala blankozmenku potvrdzuje bod 1.1 Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 116388-2013, v ktorom sa uvádza, že dlžníkom, teda spoločnosťou AJDA s.r.o., bola dňa 07.01.2014 v Žiline vystavená blankozmenka, ktorá bola opatrená avalom ručiteľa 4/, ktorým je podľa tejto zmluvy práve žalovaná. V čase avalovania blankozmenky aktuálna úprava štvrtej časti ZKR ešte v platnosti nebola.
53. Nakoniec žalobca nepoctivý zámer žalovanej pri oddlžení videl v tom, že žalovaná podľa neho nevynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, keďže nerealizovala ani len čiastočnú úhradu svojho záväzku. Súd ani túto žalobcom uvádzanú skutočnosť nevyhodnotil ako dôvod pre zrušenie oddlženia žalovanej. Žalovaná preukázala, čo ani nebolo sporné, že počas trvania exekúcie sa starala o maloleté dieťa. Po oddlžení, teda po 12.07.2022, jej dieťa nastúpilo do predškolského zariadenia (01.09.2022). Ustanovenie § 166g ods. 1 ZKR uvádza, že dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Toto ustanovenie teda hovorí o správaní dlžníka po podaní návrhu, týka sa však poskytovania súčinnosti v konkurze, zabezpečenia zdroja príjmov a podobne (§ 166g ods. 1 ZKR za „najmä“). Keďže v dôsledku oddlženia sa pohľadávky veriteľov uvedené v § 166a ZKR stanú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v akom neboli uspokojené v konkurze, nemožno zo skutočnosti, že dlžník po oddlžení neplnil nič na nevymáhateľnú pohľadávku veriteľa vyvodiť záver, že dlžník nemal poctivý zámer a nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh po podaní návrhu v medziach svojich možností a schopností. Takýto výklad by išiel priamo proti účelu oddlženia, ktorým má byť šancou na nový začiatok.
54. S poukazom na vyššie uvedené, keďže žalobca v konaní existenciu nepoctivého zámeru žalovanej pri oddlžení nepreukázal, súd žalobu zamietol.
55. Súd v konaní aplikoval sudcovskú koncentráciu konania a neprihliadol na prostriedky procesného útoku žalobcu uplatnené v jeho podaní zo dňa 13.10.2023, ktoré bolo doručené súdu dňa 26.10.2023 (č. l. 136 spisu). Išlo o skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dôkazov. Súd tak urobil z dôvodu, že žalobca konal v rozpore s jeho povinnosťou podľa § 153 ods. 1 CSP a prostriedky procesného útoku neuplatnil včas. Žalobca v bodoch 1 a 2 podania uvádzal nové skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu o vrátenie daru a námietok žalovanej proti poňatiu hnuteľných vecí do exekúcie. V tejto súvislosti navrhol aj vykonanie nových dôkazov. Navrhol vykonať výsluch žalovanej a výsluch jej starých rodičov, zabezpečiť originál rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 15C/20/2021 a vykonať listinné dôkazy, ktoré pripojil k podaniu - Námietky proti exekúcii zo dňa 10.06.2022 a Žiadosť exekútora o vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie predajom spísaných vecí zo dňa 13.06.2022. Žalobca sa v podaní odvolával na a citoval z vyjadrení žalovanej, ktoré boli obsahom už jej prvého vyjadrenia vo veci. Na tieto vyjadrenia mal žalobca možnosť reagovať už vo svojom vyjadrení učinenom podľa § 167 ods. 3 CSP. Uvedené skutkové tvrdenia, ako aj návrhy na vykonanie dôkazov tak mal žalobca možnosť predložiť v konaní už skôr. Žalobca dotknuté prostriedky procesného útoku predložil súdu až niekoľko dní pred pojednávaním. Uplatnenie dosiaľ neuplatnených prostriedkov procesného útoku zrejme súvisí so zmenou právneho zástupcu žalobcu, ku ktorej došlo podľa predloženej plnej moci dňa 03.10.2023. Táto skutočnosť však nemôže ísť na ťarchu žalovanej. Bolo vecou žalobcu a jeho pôvodného právneho zástupcu rozhodnúť, ktoré prostriedky procesného útoku v konaní použije. Pokiaľ žalobca neuviedol všetky rozhodujúce skutkové tvrdenia a neoznačil všetky dôkazy včas, hoci tak urobiť mohol, musí znášať následky, ktoré z toho plynú a tie sa prejavili jeho neúspechom v spore. Oneskorené uplatnenie prostriedkov procesného útoku či procesnej obrany znemožňuje protistrane na tieto s dostatočným časovým priestorom reagovať.
V prípade žalobcu nešlo ani o skutočnosti, ktoré by vyšli najavo až pred pojednávaním. Pokiaľ aj žalobca doručil súdu uvedené podanie niekoľko dní pred konaním pojednávania (vo štvrtok 26.10.2023, pričom pojednávanie sa konalo v piatok 03.11.2023), v praktickej rovine išlo o situáciu obdobnú takej, ako keby prostriedky procesného útoku uplatnil priamo na pojednávaní, teda bez dostatočného priestoru pre žalovanú na oboznámenie sa s nimi. V bode 4 podania žalobca poukazoval na tržby spoločnosti Casa Grande s.r.o., spochybňujúc žalovanou deklarovaný nevýznamný príjem z tejto podnikateľskej činnosti. Žalobca aj v tomto prípade citoval z vyjadrenia žalovanej k podanej žalobe, na ktoré mal možnosť reagovať už v jeho vyjadrení podľa § 167 ods. 3 CSP. Žalobca v závere podania navrhol, aby súd vyžiadal od príslušného správcu konkurznej podstaty spis týkajúci sa oddlženia žalovanej, aby sa s ním mal možnosť oboznámiť. Súd s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania ani na tento návrh neprihliadol. Nad rámec však považuje za potrebné uviesť, že nie je úlohou súdu v konaní zabezpečovať stranám sporu listiny, aby tieto mali priestor zistiť, či z nich vyplývajú pre spor relevantné skutočnosti. Strana sporu má povinnosť v konaní uvádzať skutkové tvrdenia a predkladať návrhy na vykonanie dôkazov. Nie je možné, aby strana tieto svoje povinnosti prenášala na súd. Súd poukazuje aj na § 8 ods. 4 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch, podľa ktorého právo nahliadať do správcovského spisu majú účastníci konania. Podľa registra úpadcov je žalobca účastníkom konkurzného konania. Preto má právo do správcovského spisu nahliadnuť a potrebné informácie si z neho zabezpečiť. Rovnako, pokiaľ žalobca v podaní uvádzal, že mu nebolo umožnené nahliadnuť do konkurzného spisu žalovanej (nie však v zmysle, že by mu v tom bolo bránené), mal sám nahliadnuť aj do uvedeného spisu.
56. Z oneskoreného podania žalobcu zo dňa 13.10.2023 súd prihliadol len na bod 3, ktorý sa týkal tvrdenia žalovanej, že do podpisu ručiteľského vyhlásenia bola dotlačená bankou, a to z toho dôvodu, že išlo o tvrdenie, ktoré žalovaná uviedla až vo svojom ostatnom podaní, ktoré bolo žalobcovi doručené až s predvolaním na pojednávanie a na ktoré preto nemal dovtedy možnosť reagovať.
57. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, preto jej súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým .zisteniam, .
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).