Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B3-66Csp-17-2021.pdf
PDF · 103.71 KB
Case nature
Area
Subarea
B3-66Csp/17/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Katarínou Mikulčíkovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava proti žalovanému: V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom M. A., bytom N. XXX/XX, B., o zaplatenie X.XXX,XX eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie v časti o zaplatenie 40 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu X.XXX,XX eura spolu s úrokom z omeškania
- vo výške 5 % ročne zo sumy X.XXX,XX eura od 26.01.2019 do 06.09.2022,
- vo výške 5 % ročne zo sumy X.XXX,XX eura od 07.09.2022 do 24.01.2023,
- vo výške 5 % ročne zo sumy X.XXX,XX eura od 25.01.2023 do 06.03.2023,
- vo výške 5 % ročne zo sumy X.XXX,XX eura od 07.03.2023 do 30.05.2023,
- vo výške 5 % ročne zo sumy X.XXX,XX eura od 31.05.2023 do 05.09.2023,
- vo výške 5 % ročne zo sumy X.XXX,XX eura od 06.09.2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III dňa 27.08.2021 sa pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava (ďalej len „VÚB, a.s.“ alebo „banka“) domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu X.XXX,XX eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 26.01.2019 do zaplatenia titulom nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 1.2. Banka v žalobe uviedla, že je právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130 (ďalej len „veriteľ“) z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a.s. a dôvodil, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. poskytla žalovanému na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 19.07.2017 č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX pôžičku vo výške X.XXX eur. Žalovaný mal splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume XX,XX eura až do celkovej sumy vo výške X.XXX eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami v zmluve, banka listom zo dňa 28.11.2018 vyzvala žalovaného na úhradu dlžných splátok, na čo poskytla žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní a upozornila ho na oprávnenie úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočnej lehote dlžné splátky neuhradil, a tak banka využila oprávnenie a dňa 19.01.2019 úver zosplatnila, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 20.01.2019. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu X.XXX,XX eura. Ku dňu podania žaloby mal žalovaný uhradiť X.XXX,XX eura (súčet predpísaných splátok do zosplatnenia a suma po zosplatnení), pričom žalovaný uhradil z vyššie uvedenej zmluvy
sumu XXX,XX eura. Náklady na vymáhanie ani zmluvnú pokutu si pôvodný žalobca v konaní neuplatnil. Pôvodný žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti.
2. Žalovaný svoje právo vyjadriť sa k žalobe a zúčastniť sa na verejnom prerokovaní veci v jeho prítomnosti nevyužil.
3. V priebehu konania pôvodný žalobca VÚB, a.s. postúpil pohľadávku proti žalovanému spoločnosti Intrum Slovakia s.r.o., a navrhol pripustiť zmenu účastníka na strane žalobcu. Súd uznesením zo dňa 21.06.2022 č. k. 66Csp/17/2021-71 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.
4.1. Žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 40 eur s príslušenstvom a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, keďže žalobca eviduje platby žalovaného dňa 06.09.2022 v sume 20 eur, dňa 24.01.2023 v sume 5 eur, dňa 06.03.2023 v sume 5 eur, dňa 30.05.2023 v sume 5 eur a dňa 05.09.2023 v sume 5 eur. 4.2. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť. 4.3. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 4.4. So zreteľom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým svoju žalobu vzal v časti o zaplatenie 40 eur s príslušenstvom späť, súd podľa citovaných zákonných ustanovení konanie v časti o zaplatenie 40 eur s príslušenstvom zastavil. Súd s odkazom na zásadu hospodárnosti konania (čl. 17 CSP) nevyzýval žalovaného na vyjadrenie súhlasu so späťvzatím žaloby, pretože v predmetnom konaní v čase späťvzatia ešte nebolo začaté predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie vo veci samej, a tak aj jeho prípadný nesúhlas by nebol podľa § 146 ods. 1 CSP účinný.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 19.07.2017, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, súhlasom so spracovaním osobných údajov, informáciou o ročnej percentuálnej miere nákladov a o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, splátkovým kalendárom, potvrdením o poberaní starobného dôchodku zo dňa 19.07.2017, zoznamom dokladov k pôžičkám, predžalobnou upomienkou zo dňa 28.11.2018 s vrátenou listovou zásielkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 20.01.2019, prehľadom splátok a úhrad, notárskou zápisnicou zo dňa 11.12.2017, opisom rozdelenia majetku a záväzkov, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.02.2022, žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 18.02.2022, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 s prílohami, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
5.1. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 19.07.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške X.XXX eur s fixnou ročnou úrokovou sadzbou 15,89 %, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 120 splátkach po XX,XX eura, pričom celkové náklady spotrebiteľa boli X.XXX eur a celková suma, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola X.XXX eur. RPMN bola uvedená vo výške 15,89 %, priemerná hodnota RPMN bola 12,95 %, odplata 15,89 %, prvá splátka bola splatná dňa 20.08.2017 a ďalšie splátky boli splatné vždy 20. dňa v mesiaci, termín konečnej splatnosti bol 20.07.2027. Podľa bodu 9.2. zmluvy je spoločnosť oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. 5.2. Podľa výpisu z Obchodného registra sa právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. (veriteľa) v dôsledku zlúčenia od 01.01.2018 stala spoločnosť VÚB, a. s. (pôvodný žalobca). 5.3. Banka listom - Predžalobná upomienka zo dňa 28.11.2018 vyzvala žalovaného k úhrade nedoplatku na splátkach v celkovej výške XXX,XX eura do 05.01.2019 a upozornila ho, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 09/2018, bude banka oprávnená úver zosplatniť. Upomienka bola zaslaná žalovanému doporučene na adresu uvedenú v zmluve a zásielka sa právnemu predchodcovi žalobcu vrátila ako neprevzatá. Listom zo dňa 20.01.2019 banka oznámila žalovanému že vyhlásila okamžitú splatnosť úveru a vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky vo výške X.XXX,XX eura.
5.4. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 30.11.2017 medzi spoločnosťami Consumer Finance Holding, a.s. a VÚB, a.s. ako postupcami a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. (v súčasnosti Intrum Slovakia s.r.o.) ako postupníkom, postupcovia postúpili pohľadávky vyplývajúce im z hodnoty klientskych zmlúv postupníkovi (žalobcovi), ktorý sa tak na základe žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 18.02.2022 stal veriteľom voči žalovanému. Výška pohľadávky žalovaného ku dňu postúpenia predstavovala sumu X.XXX,XX eura. VÚB, a.s. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu listom zo dňa 23.02.2022. 5.5. Z prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že žalovaný čerpal predmetný úver v sume X.XXX eur. Do zosplatnenia úveru dňa 19.01.2019 žalovaný uhradil na splátky úveru celkom sumu XXX,XX eura, ktorá predstavuje 13 uhradených mesačných splátok v celosti po XX,XX eura. Z uvedeného je zjavné, že žalovaný uhradil splátky splatné od 20.08.2017 do 20.08.2018 a do omeškania sa dostal so splátkou splatnou 20.09.2018, ktorú neuhradil. Z prehľadu splátok tiež vyplýva, že úver bol zosplatnený dňa 19.01.2019. Po zosplatnení žalovaný nevykonal žiadne úhrady. Žalobou uplatnený nárok žalobcu vo výške X.XXX,XX eura zodpovedá rozdielu medzi sumou predpísaných splátok do zosplatnenia a sumou po zosplatnení (X.XXX,XX eura) a sumou žalovaným vykonaných celkových úhrad splátok úveru (XXX,XX eura).
6. Zmluva o úvere (ako tzv. absolútny obchod) je upravená v § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, avšak svojim charakterom je predmetná zmluva spotrebiteľskou zmluvou, keďže ju uzatvorili na strane jednej veriteľ (VÚB, a.s.) ako dodávateľ a na strane druhej žalovaná ako spotrebiteľ. Súd preto dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
7.1. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 7.2. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 7.3. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 7.4. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 7.5. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 7.6. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 7.7. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 7.8. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 7.9. Podľa § 2 písm. a) a b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 7.10. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z. z.“ v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 7.11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 7.12. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
8.1. Zo zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania súd považoval za nesporné a preukázané, že žalovaný ako dlžník uzavrel dňa 19.07.2017 s Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej veriteľ (právny predchodca žalobcu) poskytol žalovanému finančné prostriedky v dohodnutej výške X.XXX eur, ktoré sa žalovaný zaviazal aj s úrokmi splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške XX,XX eura. Žalovaný úver riadne a včas nesplácal, preto veriteľ po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky za september 2018 (t. j. po troch mesiacoch od 20.09.2018) a pokým nenastala splatnosť najbližšej nasledujúcej splátky (t. j. do 20.01.2019), za súčasného upozornenia žalovaného na možnosť uplatnenia práva na zaplatenie celej pohľadávky listom zo dňa 28.11.2018, vyhlásil k 19.01.2019 mimoriadnu (okamžitú) splatnosť celého úveru, o čom žalovaného informoval listom zo dňa 20.01.2019. Súd tak uzavrel, že boli splnené podmienky na zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a bodu 9.2. zmluvy. Realizáciou tohto právneho úkonu bankou ako veriteľom žalovaný stratil výhodu splácať úver v mesačných splátkach a VÚB, a.s. ako veriteľovi vzniklo právo žiadať od žalovaného zaplatenie celej pohľadávky naraz, ktorá po odčítaní žalovaným vykonaných úhrad predstavuje žalobcom uplatnenú sumu zostatku istiny úveru vo výške X.XXX,XX eura (porov. bod 4.5. odôvodnenia tohto rozsudku). 8.2. V konaní bolo ďalej preukázané, že VÚB, a.s. ako právny nástupca Consumer Finance Holding, a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi VÚB, a.s. a žalobcom bola žalobou uplatnená pohľadávka proti žalovanému postúpená žalobcovi (porov. body 4.4. odôvodnenia tohto rozsudku). Aktívna legitimácia právneho predchodcu žalobcu vyplývala z obsahu Notárskej zápisnice N XXXX/XXXX zo dňa 11.12.2017, z ktorej je evidentné, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. zanikla na základe rozdelenia zlúčením, s tým, že jej právnymi nástupcami sa stali spoločnosti VÚB, a.s., IČO: 31 320 155 a VÚB Leasing, a.s., Mlynské nivy 1, 929 90 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 31 318 04 a zároveň sa dohodlo, že v prípade ak ide o produkt QCar prevzala všetky práva a povinnosti z existujúcich právnych vzťahov spoločnosť VÚB Leasing, a.s., pokiaľ ide o produkt Triangel- splátkový predaj, prevzala všetky práva a povinnosti z existujúcich právnych vzťahov spoločnosť VÚB Leasing, a.s. a pokiaľ ide o prevádzkovanie ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti, právnym nástupcom je VÚB, a.s. Teda v zmysle uvedeného Projektu rozdelenia zlúčením, spoločnosť VÚB a.s. ako právny nástupca pokračoval v prevádzkovaní tzv. ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. Súd vo vzťahu k povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
uvádza, že predmetom sporu nie je pohľadávka pôvodného veriteľa - banky, nejedná sa teda o úver poskytnutý bankou, pôvodný veriteľ, ktorý poskytol žalovanému úver, bol nebankový subjekt - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. Súd však dodáva, že požiadavka § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
- písomná výzva veriteľa pred postúpením pohľadávky inému subjektu splnená bola, a to výzvou VÚB, a.s. tak ako to je popísané v bode 4.3. tohto rozhodnutia. Na uvedenej skutočnosti nič nemení, že VÚB, a.s. postúpila pohľadávku až v priebehu súdneho konania voči žalovanej na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. Opätovné vyzývanie veriteľa na zaplatenie dlžnej sumy, je podľa súdu nelogické a naviac spôsobilé premlčať dlh dlžníka. Žalobcovi ako postupníkovi teda táto pohľadávka aktuálne patrí, čo znamená, že mu ako nositeľovi hmotnoprávneho oprávnenia v konaní svedčí aktívna vecná legitimácia. Súd preto žalobe žalobcu v uplatnenej a preukázanej výške X.XXX,XX eura ako dôvodnej v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu tejto sumy. 8.3. Súd dodáva, že žalovaný zostal v konaní pasívny a v rámci procesnej obrany vôbec nenamietal, že by mu povinnosť na úhradu plnení z úverovej zmluvy vôbec nevznikla, resp. nevznikla v žalobou uplatnenej výške, alebo že táto povinnosť v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu už netrvá, teda že už zanikla (napr. jej splnením - zaplatením, či inými spôsobmi zániku záväzku predpokladanými Občianskym zákonníkom ako započítaním, odpustením dlhu či jeho mimosúdnym urovnaním). Súd preto tieto skutkové tvrdenia žalobcu považoval v zmysle § 151 ods. 1 CSP v spojení s § 186 ods. 2 CSP za nesporné a preukázané.
9.1. Súd ďalej uvádza, že po preskúmaní úverovej zmluvy nezistil, že by uzavretá zmluva neobsahovala niektorú z náležitostí vyžadovaných zákonom v tom rozsahu, v akom s ohľadom na charakter „úverového“ produktu mala obsahovať a dospel tak k záveru, že zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak ako ich vyžaduje zákon č. 129/2010 Z. z. Súd nepovažoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. (zmluva mala písomnú formu a obsahovala náležitosti vyžadované § 9 ods. 2, pričom v zmluve nebola uvedená výška ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa. 9.2. Rovnako mal súd za preukázané, že nárok žalobcu nie je premlčaný. Veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru ku dňu 19.01.2019, a to pre nezaplatenie splátky splatnej 20.09.2018, splatnosť celého dlhu teda v danom prípade nastala prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky za mesiac september 2018, pre nesplnenie ktorej veriteľ realizoval svoje právo v zmysle § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. po uplynutí troch mesiacov od 20.09.2018, čiže 20.12.2018, kedy sa toto právo mohlo vykonať po prvý raz (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.12.2022 sp. zn. 4Cdo/132/2021). Pokiaľ tak žaloba bola podaná na súd dňa 27.08.2021, bola podaná včas, t.j. v rámci trojročnej premlčacej lehoty.
10. Súd žalobu posúdil ako dôvodnú aj v časti úrokov z omeškania, keďže žalovaný sa po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dostal do omeškania s plnením tohto splatného peňažného dlhu. Súd preto v súlade s § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z vyhovel žalobe aj v časti uplatneného príslušenstva a žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom ustanovenej výške aktuálnej k prvému dňu omeškania, t. j. vo výške to 5 % ročne od 26.01.2019 (od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti) do zaplatenia pri zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby z dôvodu úhrad žalovaného.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalobca mal procesný úspech v časti istiny vo výške X.XXX,XX eura, keď súd žalobe voči neúspešnému žalovanému v tejto časti vyhovel. Žalobcovi patrí náhrada trov konania aj v zastavenej časti, keď žalovaný po podaní žaloby vykonal úhrady v sume 40 eur a žalobca tak v tejto časti vzal žalobca späť. Bol to teda žalovaný, ktorý procesne zavinil čiastočné zastavenie konania a žalobca má preto aj v tejto časti nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.