Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6P-144-2023.pdf
PDF · 96.47 KB
Case nature
Subarea
6P/144/2023
Uznesenie
Okresný súd Levice vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, dieťa z rodičov: matky – C. B. B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX/X, F., v konaní zastúpená splnomocneným právnym zástupcom – AK Zuzana Gáliková, s.r.o., so sídlom Farská 33, Nitra, IČO: 55 534 619 a otca – G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. H. XX/XX, F., v konaní zastúpený splnomocneným právnym zástupcom – JUDr. Beáta Hilvertová, advokátka so sídlom ul. Sládkovičova 1, Levice, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX sa dočasne z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke.
II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 100,- Eur, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 25 – teho dňa toho – ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
III. Neodkladné opatrenie b u d e t r v a ť do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa doručila Okresnému súdu Nitra dňa 24.08.2023 návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu a to formou nariadenia neodkladného opatrenia.
2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s manželom uzavreli manželstvo v roku 2019, pričom už krátko po uzavretí manželstva sa medzi nimi začali vyskytovať prvé partnerské problémy, ktoré boli spôsobené najmä tým, že manžel veľmi často a vo zvýšenom množstve požíval alkohol. Po narodení dcéry sa ich nezhody stupňovali. Manžel síce pracuje a aj v minulosti pracoval v zahraničí, kam odchádza na dvoj až troj-týždňové turnusy, ale keď bol doma, manželka pociťovala z jeho strany veľký tlak na jej osobu. Vyžadoval si prílišnú pozornosť, chcel aby sa mu stále venovala a žiadal od nej príliš častý intímny styk. Manžel bol takmer stále pod vplyvom alkoholu, denne vypil jednu fľašu tvrdého alkoholu a k tomu niekoľko pív. Postupne sa manžel k manželke začal správať agresívne a začal ju fyzicky napádať. V roku 2020 prvýkrát na manžela podala trestné oznámenie. Nakoľko fyzické a aj psychické útoky neprestávali a pri jednej hádke ju manžel začal škrtiť, ušla od neho ku kamarátke. Manžel ju ale našiel a ona sa musela k nemu vrátiť. Od toho času sa útoky na jej osobu stále stupňovali, manžel ju šikanoval, fyzicky bil a týral, avšak robil to tak, aby nemala viditeľné znaky napadnutia na tele. Manžel jej v čase, keď bol v zahraničí, nechával len obmedzené množstvo peňazí, ktoré nepostačovali ani na základné výdavky pre ňu ani pre mal. dieťa. Maloletá dcéra bola pravidelne svedkom násilia voči matke (manželke). Keď bol manžel pod vplyvom alkoholu a prišiel v noci domov, často ich svojim krikom budil a zažínal svetlo, čím bránil v spánku aj jej a aj dcére. Kedykoľvek v noci od manželky vyžadoval
intímny styk. Niekedy vôbec nerešpektoval, že mal. dcéra je v jeho blízkosti. V jej prítomnosti pravidelne pozeral porno a nevadilo mu ani to, že je svedkom jeho fyzických útokov, nadávok a ponižovania voči matkinej osobe. Stávalo sa, že jej manžel hovoril, že ju zabije, držal jej nôž pod krkom. Opakovane zo strachu pred ním utekala k susedom. Asi tri krát sa stalo, že susedia, ktorí počuli krik a plač z nášho bytu, na neho privolali políciu. Dňa 13.07.2023 v nočných hodinách, keď prebaľovala dieťa, manžel k nej pristúpil a začal ju škrtiť. Potom, ako volala o pomoc, susedia znova privolali policajnú hliadku, čoho sa manžel zľakol a odišiel. Vzhľadom k tomu, že matka maloletej je z Venezuely a na Slovensku nemá žiadnych príbuzných, musela aj s mal. dcérou zo spoločného bydliska utiecť a bolo im poskytnuté chránené bývanie v obvode Okresného súdu Nitra. Ďalej uvádza, že dňa 07.08.2023 na manžela podala trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu – týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona. Matka je s mal. A. na rodičovskej dovolenke. Poberá len rodičovský príspevok vo výške 412,60 Eur. Iný príjem nemá. Prídavok na dieťa poberá manžel. Maloletá A. je zdravá. Manžel pracuje v zahraničí ako montér. Jeho presný príjem nepozná, avšak zo spolužitia s ním vie, že zarába cca 3.500,- až 4.000,- Eur mesačne. Manžel má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Na mal. Sofiu v súčasnosti vôbec neprispieva. Vzhľadom na vyššie uvedené má zato, že je v danom prípade splnená podmienka odôvodnenej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Poukazujúc najmä na záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mal byť prvoradý a najdôležitejší, s prihliadnutím na obavu z ohrozenia jej zdravia a priaznivého duševného vývoja, považuje za dôvodné, aby práva a povinnosti k mal. A. boli dočasne upravené inštitútom neodkladného opatrenia.
3. Okresný súd Nitra dňa 05.09.2023 postúpil predmetnú vec Okresnému súdu Levice ako súdu miestne príslušnému, nakoľko maloletá má v čase začatia konania trvalé bydlisko v obvode nášho súdu. Okresný súd Levice však dňa 07.09.2023 vyslovil svoj nesúhlas s postúpením. Následne o nesúhlase s postúpením rozhodoval Krajský súd v Nitre, ktorý uznesením zo dňa 18.10.2023 č. k. 15NcP/1/2023-41, rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Levice s postúpením veci nie je dôvodný a na prejednanie a rozhodnutie veci je príslušný Okresný súd Levice.
4. Podľa § 111 písm. b) zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. 5. Podľa § 2 ods. 1 veta prvá CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 7. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 8. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa § 328 odsek 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 11. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 12. Podľa § 331 odsek 2 CSP, uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. 13. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 14. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. 15. Podľa § 28 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa (ods. 1). Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (ods. 2). Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený (ods. 3). 16. V zmysle čl. 24 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy
najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2). Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom (ods. 3). 17. V zmysle č. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchovu je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 18. V zmysle č. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 19. V zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. 20. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu. Je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný, neodkladný a predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Ak by sa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia malo trvať na požiadavke riadneho vykonania hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi neodkladných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia "neodkladné opatrenie" vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi, že nariadením neodkladného opatrenia nezíska ani jeden z účastníkov silnejšie postavenie a tiež nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne, predbežne a neodkladne upravuje určitý okruh vzťahov. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. 21. Neodkladné opatrenia sa podľa ich obsahu nariaďujú v súlade s § 325 ods. 2 CSP., resp. § 367 CMP, prípadne v súlade s iným zákonom (Zákon o rodine). Ustanovenie § 325 ods. 2 CSP iba príkladne uvádza výpočet neodkladných opatrení, ktoré súd môže nariadiť. Súd pri poskytovaní ochrany neodkladným opatrením použije výrok, ktorý svojou formou najväčšmi zodpovedá osvedčenému právu bez ohľadu na to, či tento výrok má normatívny základ v ustanovení § 325 ods. 2 CSP. Preto súd môže nariadiť aj iné neodkladné opatrenie. 22. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením. 23. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom
na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 24. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 25. Z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a tvrdení v ňom obsiahnutých mal súd dostatočne osvedčené, že sú tu dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, a to najmä s poukazom na agresívne správanie sa otca voči matke. Z potvrdenia, ktoré vydalo Obvodné oddelenie Policajného zboru Nitra východ vyplýva, že matka maloletej dňa 07.08.2023 podala trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona. Súd teda mal z obsahu návrhu a priložených listinných dôkazov za dostatočne osvedčené, že existuje naliehavosť a nevyhnutnosť dočasnej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a to tak, aby nebolo ohrozené jeho zdravie ako aj fyzický a psychický vývin, nakoľko dieťa bolo častokrát svedkom fyzických útokov na matku. Súd sa preto na základe predloženého návrhu stotožnil s potrebou nariadenia neodkladného opatrenia, keďže mal za to, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov, nakoľko si to vyžaduje záujem na výchove a zdravom sociálnom, fyzickom a psychickom vývine maloletého dieťaťa. Súd pri dočasnom zverení mal. Sofie do osobnej starostlivosti matky prihliadol aj na vek maloletej. Keďže sa v čase rozhodovania súdu maloletá nachádza vo faktickej starostlivosti matky, ktorá sa o ňu riadne stará, rešpektujúc citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, nariadil súd neodkladné opatrenie, ktorým dočasne, do rozhodnutia o rozvode a s ňou spojenú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, t. j. vo veci samej, zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky. Až v rámci konania vo veci samej súd vykoná potrebné dokazovanie na zistenie skutočnosti, aký je vzťah maloletej k rodičom a ktorý z rodičov a z akého dôvodu má pre výkon osobnej starostlivosti lepšie predpoklady.
26. Pri rozhodovaní vo veciach maloletých detí súd musí prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa ako na prvoradé hľadisko. S poukazom na doposiaľ vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že je v záujme dieťaťa s poukazom na vyššie opísané skutočnosti, jeho dočasné zverenie do osobnej starostlivosti matke.
27. Rozhodnutie o dočasnom zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je vylúčený zo sústavného výchovného pôsobenia na mal. dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie jeho spoluúčasti na výchove svojho dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov je jeho osobný styk s dieťaťom. Pri styku s mal. dieťaťom má svoju rolu vo výchove uplatňovať len pozitívnym spôsobom, a nie mariť výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa dočasne zverené do osobnej starostlivosti. Rodič, ktorému dieťa bolo dočasne zverené do osobnej starostlivosti má tiež za úlohu vytvárať priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s dieťaťom a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. 28. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 29. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 30. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 31. Výživné je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. To znamená, že rodič sa tejto svojej povinnosti nemôže zbaviť, prípadne ju obmedziť zmluvou alebo dohodou s druhým rodičom. Vyživovacia povinnosť k dieťaťu nie je obmedzená dosiahnutím určitého veku t. j. ani dosiahnutím plnoletosti, či presiahnutím veku 25. roku života ako to určuje Zákon o prídavku na dieťa. Vyživovacia povinnosť
rodičov k deťom tak, ako ju vníma Zákon o rodine trvá do času, pokiaľ dieťa nie je schopné sa samé živiť. Táto okolnosť je taktiež individuálna. 32. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že matka dostatočne osvedčila potrebu okamžitého zásahu súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko pokiaľ otec dobrovoľne na výživu maloletého neprispieva, je nevyhnutné vyživovaciu povinnosť otca k maloletému dieťaťu upraviť neodkladným opatrením, preto návrhu matky v časti jeho nariadenia vyhovel, avšak nestotožnil sa s výškou žiadaného výživného. Neodkladným opatrením môže súd nariadiť v zmysle ustanovenia § 366 CMP platiť výživné len v nevyhnutnej miere. V danom štádiu konania nemá súd dostatočne preukázané možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, nakoľko matka spolu s podaným návrhom nepredložila konkrétne listinné dôkazy preukazujúce príjmové pomery otca. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia iba uviedla, že otec maloletej pracuje v zahraničí ako montér, jeho presný príjem nepozná, pričom jeho príjem v čase ich spolužitia predstavoval sumu približne od 3.500,- do 4.000,- Eur mesačne. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že otec je od 1.7.2007 registrovaný ako živnostník s vymeriavacím základom od 10/2022 vo výške 689,79 €. Z tohto dôvodu súd určil otcovi predbežne povinnosť prispievať na výživu maloletej iba v nevyhnutnej miere - v sume 100 eur mesačne, aby nedošlo k ohrozeniu výživy maloletého dieťaťa, nakoľko takto stanovené výživné je dostatočné na zabezpečenie nevyhnutnej výživy dieťaťa v danom veku.
33. Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a o trovách konania v súlade s § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice, v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Toto rozhodnutie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 CSP).