Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozhodnutie_6C-41-2010.pdf
PDF · 86.18 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/41/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci žalobcu : SKP k.s. Lazovná 64 , 974 01 Banská Bystrica , IČO : 44 915 691 , správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys s.r.o. v konkurze Košútska 1342 , 925 21 Sládkovičovo , IČO : 36 814 148 , právne zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Konečným , Hurbanova 14A , 974 01 Banská Bystrica proti žalovanej : Y. Š. , X.. X.X.XXXX , L. Z. XXX o zaplatenie istiny 1.130,81 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 1.130,81 € spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 484,61 € od 20.11.2007 do zaplatenia , zo sumy 144,56 € od 19.7.2007 do zaplatenia , zo sumy 218,49 € od 18.6.2007 do zaplatenia , zo sumy 205,45 € od 18.8.2007 do zaplatenia , zo sumy 41,87 € od 18.9.2007 do zaplatenia , zo sumy 35,83 € od 21.10.2007 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku .
Vo zvyšku čo do uplatneného úroku z omeškania 9,75 % sa žaloba z a m i e t a.
U r č u j e sa , že zmluvná podmienka , ktorej obsahom je dojednaný úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne ( 18,25 % ročne ) z dlžnej sumy v časti IV. bod 6 Všeobecných podmienok ST je neprijateľnou zmluvnou podmienkou .
Žalovaná je povinná na trovách konania titulom trov právneho zastúpenia zaplatiť 110,72 € k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku .
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 8.2.2010 sa domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 1.130,81 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 484,61 € od 20.11.2007 do zaplatenia , zo sumy 144,56 € od 19.7.2007 do zaplatenia , zo sumy 218,49 € od 18.6.2007 do zaplatenia , zo sumy 205,45 € od 18.8.2007 do zaplatenia , zo sumy 41,87 € od 18.9.2007 do zaplatenia , zo sumy 35,83 € od 21.10.2007 do zaplatenia . Poukázal na to , že obchodná spoločnosť Slovak Telekom a.s. so sídlom Karadžičova 10, Bratislava , IČO : 35 763 469 ako poskytovateľ uzavrela so žalovanou ako účastníčkou Zmluvu o pripojení podľa Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách . Súčasťou tejto zmluvy , ktorú žalovaná pri podpise prevzala a zaviazala sa dodržiavať sú Všeobecné obchodné podmienky vydané podľa vyššie uvedeného zákona . Predmetom záväzku poskytovateľa bolo poskytovanie verejnej telefónnej služby, ktorému zodpovedala povinnosť účastníka - žalovanej platiť poskytovateľovi odplatu za poskytnuté služby. Žalobca nadobudol pohľadávku , ktorú uplatňuje týmto návrhom postúpením , pričom originál zmluvy o postúpení boli zaslané na registráciu do „Spr registra“ tunajšieho súdu . Žalovaná neuhradila faktúry č. :
- XXXXXXXXXX splatnou 19.11.2007 vo výške 484,61 €
- XXXXXXXXXX splatnou 18.7.2007 vo výške 144,56 €
- XXXXXXXXXX splatnou 17.6.2007 vo výške 218,49 €
- XXXXXXXXXX splatnou 17.8.2007 vo výške 205,45 €
- XXXXXXXXXX splatnou 17.9.2007 vo výške 41,87 €
- XXXXXXXXXX splatnou 20.10.2007 vo výške 35,83 €
Súd rozsudkom zo dňa 22.4.2010 žalobe čiastočne vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.130,81 € spolu s vymedzeným úrokom z omeškania 8,5 % ročne z dlžnej sumy . Vo zvyšku čo do uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol a zároveň určil , že zmluvná podmienka , ktorej obsahom je dojednaný úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou .
Proti tomuto rozsudku výlučne v časti úroku z omeškania, v ktorej bola žaloba zamietnutá a v časti ktorou súd určil neprijateľnosť označenej zmluvnej podmienky podal odvolanie žalobca , ktorý sa domáhal , aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi zvyšný úrok z omeškania celkovo v sume 18,25 % ročne a zároveň , aby zrušil výrok súdu o určení , že označená zmluvná podmienka je neprijateľnou podmienkou . Stotožnil sa so záverom súdu , že povaha záväzkového vzťahu medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu je zmluvou spotrebiteľskou , prijaté právne závery súdu o neprijateľnosti zmluvných podmienok vo vzťahu k dojednanej voľbe obchodného zákonníka podľa odvolateľa nevyplývajú zo žiadnych ustanovení objektívneho práva SR , pričom takéto podmienky v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o pripojení ( v roku 2007 ) vyslovene nezakazoval ani Občiansky zákonník ani Zákon o ochrane spotrebiteľa , dokonca ani sama Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách . S poukazom na ust. § 53 ods. 1 , 4 § 54 ods. 1 OZ namietal , že súd v konkrétnostiach neuvádza , v čom vidí výrazné zvýhodnenie právneho predchodcu žalobcu a výrazné znevýhodnenie žalovanej resp. určitú značnú nerovnováhu tohto vzťahu a to v závislosti od danej voľby práva. Súd nijako neuviedol , akým spôsobom voľba obchodného zákonníka túto značnú nerovnováhu spôsobuje . Poukazuje na to , že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o pripojení boli takéto dojednania ( voľba Obchodného zákonníka ako aj dojednané úroky z omeškania) bežnou obchodnou praxou . Poukazoval na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka , ktoré výslovne vylúčilo dojednanie úrokov z omeškania v spotrebiteľských zmluvách nad úroky stanovené predpismi občianskeho práva nadobudlo účinnosť až 15.1.2009 , pričom spätná retroaktivita na vzťahy vzniknuté pred účinnosťou tohto ustanovenia je vylúčená .
Krajský súd v Trnave uznesením 23Co 182/2010 zrušil rozsudok súdu I. stupňa v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie . Z tohto uznesenia jednoznačne vyplýva , že s poukazom na ust. § 52 ods. 1 OZ v znení od 1.4.2004 do 31.12.2007 teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pripojení , zmluva o pripojení resp. o zriadení telefónnej prípojky a poskytovaní verejnej telefónnej služby nie je zmluvou podľa 8. časti Občianskeho zákonníka pod definíciou spotrebiteľskej zmluvy a nespadala pod ust. § 52 OZ. Je ale nesporné , že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 23a Zákona č. 634/1992 Zb. v znení od 25.11.2004 , keďže ide o zmluvu , ktorej charakteristickým znakom je , že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé , že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku SR spotrebiteľskou zmluvou . Keďže z ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť , že piata hlava prvej časti Občianskeho zákonníka sa vzťahuje výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy , ako sú definované v § 52 ods. 1, odvolací súd bol toho názoru , že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa ust. § 52 a nasl. OZ je nevyhnutné aplikovať aj na spotrebiteľské zmluvy , ako sú definované v ust. § 23a Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb.
Krajský súd vyslovil názor , že v preskúmavanom rozsudku súd I. stupňa správne uzavrel a nebolo to v konaní ani sporným , že právny vzťah založený medzi právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom a.s. a žalovanou na základe Zmluvy o pripojení č. V. XXXXXXXXXX je spotrebiteľským vzťahom a zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Žalobca k žalobe pripojil všeobecné podmienky na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby , č.j. XXXX/XXXX.
Krajský súd v Trnave vytkol súdu I. stupňa , že nesprávne označil časť , ktorá upravuje dojednaný úrok z omeškania , pretože časť IX. bod 3 tak, ako bolo uvedené v rozsudku neobsahuje dojednaný úrok z omeškania . Tento úrok z omeškania spolu s cenou a platobnými podmienkami sú obsiahnuté v časti IV. bod 6 Všeobecných podmienok , kde je dojednaný aj úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania . Súd preto túto časť dojednania ako neprijateľnú zmluvnú podmienku vo výroku preskúmavaného rozsudku označil nesprávne a zároveň necitoval v znení , v akom bola prijatá. Zároveň súd nezdôvodnil svoj záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky , ktorej obsahom je úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne . Zároveň odvolací súd vytkol súdu I. stupňa rozhodnutia o náhrade trov konania z dôvodu , že súd aplikoval § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobca v konaní nebol v celom rozsahu úspešný a zároveň vytkol aj tú skutočnosť , že v rozhodnutí súd uviedol účet právneho zástupcu žalobcu . Súdmi všeobecne zaužívaným miestom plnenia náhrady trov je „ k rukám účastníka , prípadne jeho zástupcu ak je zastúpený advokátom“. Nie je vhodným vo výroku rozhodnutia uvádzať číslo účtu , na ktorý má účastník zaplatiť náhradu trov konania , keďže môže dôjsť k jeho zmene . Keďže sa jedná o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy , súd nesprávne zaviazal žalovanú zaplatiť trovy štátu z titulu súdneho poplatku , keďže žalobca bol oslobodený od povinnosti zaplatiť súdny poplatok zo žaloby .
V ďalšom súd nariadil vo veci pojednávanie , na ktoré sa žalobca nedostavil . Súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu .
Žalovaná pohľadávku žalobcu čo do istiny uznala , žiadala však zamietnuť žalobu v časti úroku z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo žalovanej sumy z dôvodu ,že tento úrok považuje za neprimerane vysoký a uviedla , že je ochotná zaplatiť istinu spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne ako zákonný úrok z omeškania platný v čase, keď sa dostala s plnením do omeškania .
Súd návrh čo sa týka samotnej istiny považoval za nesporný , v tejto časti aj samotná žalovaná pohľadávku žalobcu čo do základu a výšky uznala. Čo sa týka úrokov z omeškania ich výšku Zákon č. 258/2001 Z.z. neupravoval . Takáto úprava bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v ust. § 369 Obchodného zákonníka a v ust. 517 Občianskeho zákonníka . Kým Obchodný zákonník v čase uzatvorenia zmluvy výšku úrokov pri dojednaní zmluvnými stranami neobmedzoval , Občiansky zákonník neumožňoval priznať vyššiu výšku úrokov z omeškania , než ako to vyplývalo z ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. teda maximálne len do výšky dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu . Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku bola v tomto smere pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol . V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa . Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv , ktoré mu tento zákon priznáva , alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie . V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad , ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší . Ak sa totiž v tomto konkrétnom prípade účastníci konania dohodli na úroku z omeškania vo výške 18,25 % ročne z dlžnej sumy , jedná sa o úrok z omeškania vyšší v porovnaní s úrokom, na aký by žalobca mal nárok pri aplikácii výhodnejšej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku .
V čase kedy sa žalovaná so svojim plnením dostala do omeškania bol zákonný úrok ako dvojnásobok diskontnej sadzby NBS 8,5 % ročne , preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy a vo zvyšku čo do uplatneného úroku z omeškania 9,75 % žalobu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný , súd náhradu trov pomerne rozdelí , prípadne vysloví , že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo . V predmetnom prípade predmetom tohto konania bolo zaplatenie istiny 1.130,81 € spolu s úrokom z omeškania 18,25 % ročne spätne na tri roky , za tohto predpokladu 100 % predstavuje istina 1.130,81 € + úroky z omeškania spätne na tri roky , každý rok 206,37 € , čo na tri roky predstavuje 619,11 € , teda uplatnená pohľadávka ako 100 % je istina 1.130,81 € + úroky 619,11 € = 1.749,92 € ako 100 % . Z tohto 1 % predstavuje 17,49 € a priznaných spolu s úrokom z omeškania bolo 1.419,14 € ( istina 1.130,81 € + úroky 110,26 € x 3 ) . Žalobca teda v konaní bol úspešný v 81 % ( 1.419,14 : 17,49 ) . Trovy celkovo ako trovy právneho zastúpenia predstavovali 136,75 € , z tohto 81 % je 110,72 € . Žalobca v konaní bol oslobodený od povinnosti zaplatiť súdny poplatok , žalovaná ako spotrebiteľka taktiež takúto povinnosť nemá , preto súd nezaviazal žalovanú k zaplateniu súdneho poplatku a takto odstránil vadu vytknutú Krajským súdom v Trnave podľa pôvodného rozsudku .
Zároveň podľa názoru Krajského súdu v Trnave súd s poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal žalovanú trovy konania zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O. s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).