Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-78-2012.pdf
PDF · 69.12 KB
Case nature
Subarea
17Co/78/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: R.. E. O., bytom O., K. XXXX/XX, zastúpený W.. L. J., F. so sídlom v O., K. XX proti odporcovi: Z. Z., bytom W. N. XX, toho času bytom Z., B. XXXX, o vydanie veci, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 24. novembra 2011, č.k. 6C/91/2010-98, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania m e n í tak, že odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd pripustil späťvzatie návrhu a konanie zastavil. Odporcu zaviazal nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 584,51 Eur k rukám jeho právneho zástupcu W.. L. J., F., do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal proti odporcovi vydania veci - prívesného vozidla. Po začatí pojednávania navrhovateľ vzal svoj návrh v celom rozsahu späť, čo odôvodnil tým, že odporca mu prívesný vozík, vydania ktorého sa v tomto konaní domáhal, vrátil v mesiaci júl 2011 spolu s osvedčením o evidencii vozidla. Odporca sa k späťvzatiu návrhu vyjadril prostredníctvom elektronickej pošty podaním bez zaručeného elektronického podpisu, v ktorom vyjadril nesúhlas so späťvzatím návrhu, navrhol v konaní vypočuť svedkyňu R.. W. O. a tvrdil, že prívesný vozík, ktorého vydania sa navrhovateľ domáha, bol po celý čas na pozemku W. O. v Z., odkiaľ si ho navrhovateľ zobral. Súd prvého stupňa s odkazom na ust. § 96 ods. 1, 2, 3 vyslovil, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by bránili pripusteniu späťvzatia návrhu a zastaveniu konania. Preto podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p. pripustil späťvzatie návrhu a konanie zastavil. O trovách konania rozhodol s odkazom na ust. § 146 ods. 2 O.s.p. Konštatoval, že v predmetnej veci bol návrh podaný dôvodne, pretože navrhovateľ vzal späť svoj návrh potom, čo mu prívesný vozík, vydania sa ktorého od odporcu domáhal, bol vrátený. Preto zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 584,51 Eur, spočívajúce v sume 99,50 Eur v zaplatenom súdnom poplatku a v sume 485,01 Eur v trovách právneho zastúpenia.
Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. V odvolaní uviedol, že v predmetnej veci nebol nikdy vypočutý, k danému činu nikdy nedošlo a predmetný vozík bol uskladnený na pozemku W. O. v B. XXXX v Z., kde si ho nechal sám navrhovateľ. So späťvzatím návrhu nesúhlasí, nakoľko odmieta platiť predmetné trovy, a to z titulu, že vôbec ani z časti nezapríčinil začatie predmetného konania. Vozík sama osobne odniesla W. O. majiteľovi, nakoľko si preň on odmietol prísť a taktiež jej ho odmietol prebrať. S danou vecou nemá nič spoločné a nemieni sa angažovať v cudzích rodinných sporoch. Žiadal o výsluch svedkyne W. O. a taktiež jej otca V. O..
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu je potrebné v napadnutej časti výroku o trovách konania podľa § 220 O.s.p. zmeniť.
Aj keď odporca v odvolaní uvádza, že nesúhlasí so späťvzatím návrhu, z obsahu jeho odvolania vyplýva, že so späťvzatím návrhu nesúhlasí iba z dôvodu, že odmieta platiť trovy konania. Odvolací súd preto podľa obsahu posúdil jeho odvolanie ako odvolanie proti výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania.
V súvislosti so zastavením konania rozhoduje súd o náhrade trov v zásade podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku.
Ak bolo konanie zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu, rozhoduje súd o náhrade trov podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia. Podľa prvej vety citovaného zákonného ustanovenia je povinný hradiť trovy ten, kto zavinil zastavenie konania. Zastavenie konania sa pritom posudzuje len z procesného hľadiska, pričom podľa doterajšej súdnej praxe v zásade platí, že zastavenie konania zavinil ten, kto vzal návrh na začatie konania späť.
Druhá veta citovaného zákonného ustanovenia upravuje postup pri náhrade trov za situácie, ak bol návrh na začatie konania vzatý späť pre správanie sa odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa neuvádza, podľa ktorej vety ust. § 146 ods. 2 O.s.p. rozhodol, iba z odôvodnenia jeho rozhodnutia možno vyvodiť, že rozhodol podľa § 146 ods.2 veta druhá O.s.p., podľa ktorého ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Súd prvého stupňa pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že návrh bol podaný dôvodne, pretože navrhovateľ vzal späť svoj návrh potom, čo mu prívesný vozík, vydania ktorého sa od odporcu domáhal, bol vrátený.
Odvolací súd po preskúmaní dospel k záveru, že postup súdu prvého stupňa nebol správny. Je síce pravdou, že vozík, ktorého vydania sa navrhovateľ od odporcu domáhal, mu bol vrátený, z obsahu spisu však nie je možné vyvodiť, že mu ho vrátil práve odporca.
Súd prvého stupňa preto pre svoj záver, že navrhovateľ vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, pre správanie sa odporcu, nemal dostatok podkladov, čo vylučuje aplikáciu ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.
V zmysle uvedeného je potom pre rozhodnutie o trovách konania potrebné aplikovať ust. § 146 ods. 2 veta prvá, podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. V danom prípade zastavenie konania procesne zavinil navrhovateľ tým, že návrh zobral späť a konanie bolo zastavené, preto by bol povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania. Nakoľko si však odporca náhradu týchto trov neuplatnil a tieto nevyplývajú ani zo spisu, odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania zmenil, tak že odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu týchto trov neuplatnil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .