Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-2T/172/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu v Brezne JUDr. Mário Šulej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. apríla 2012 v trestnej veci obžalovaného H.. A. V. a spol. takto

rozhodol:

obžalovaná H.. G. F. K. U. Š. Á. F. S. Y. Á. , nar.X. R. XXXX v F., Č., trvale bytom L., Š. XX, zamestnaná v X. L., X..S..,

s a u z n á v a z a v i n n ú

z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.1 Tr.zák. účinného do 1. januára 2006

p r e t o ž e

po tom, čo dňa 27. marca 2005 o 7.00 hod. nastúpila ako staršia sekundárna lekárka do ústavnej pohotovostnej služby v X. L., X..S.., L. X na gynekologicko - pôrodnícke oddelenie, v dostatočnej miere nesledovala zdravotný stav už hospitalizovanej rodičky A. R., zároveň náležite nevyhodnotila kardiotokografické záznamy, v dobe od 21.30 hod. až do 05.10 hod. dňa 28. marca 2005 nezabezpečila realizovanie ďalšieho kardiotokografického záznamu, sledovanie oziev plodu, prípadne iných potrebných úkonov a neverifikovala či u nej nenastupuje pôrodná činnosť, hoci išlo o prvorodičku po termíne pôrodu, ktorej už mala odtiecť plodová voda, a preto nezistila včas ohrozenie plodu nedostatkom kyslíka - hypoxiou a nevykonala včas cisársky rez, zistila to až dňa 28. marca 2005 o 05.10 hod., keď už bol v kritickom stave a aj v dôsledku toho došlo v priebehu pôrodu o 06.15 hod. k vnútromaternicovému uduseniu novorodenca ženského pohlavia, t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobila smrť,

a z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 224 ods.1 Tr.zák. účinného do 1. januára 2006, § 53 ods.1,2 písm.b, ods.3 Tr.zák. účinného do 1. januára 2006 na peňažný trest vo výmere 300,- (tristo) €.

Podľa § 54 ods.3 Tr.zák. účinného do 1. januára 2006 sa obžalovanej pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

Podľa účinného od 1. januára 2006 sa obžalovaný H.. A. V. C. N. O. U. K. , nar.XX. G. XXXX v R.i, trvale bytom L. L., X. D. XX, dôchodca, za skutok, ktorý mal spáchať tak, že

v dobe od 26. marca 2005 od 23.30 hod. do 27. marca 2005 do 07.00 hod. v X. L., X..S.. L. X na gynekologicko - pôrodníckom oddelení poskytol nedostatočnú zdravotnú starostlivosť rodičke A. R., ktorá bola prijatá dňa 26. marca 2006 o 23.30 hod. na tomto oddelení za účelom pôrodu, pričom ju oneskorene a nedostatočne vyšetril napriek tomu, že išlo o rizikové tehotenstvo a následne nesprávne vyhodnotil kardiotokografické záznamy zo dňa 26. marca 2005 o 23.30 hod. a zo dňa 27. marca 2005 o 01.30 hod., hoci uvedené záznamy nasvedčovali prítomnosti znakov ohrozenia plodu nedostatkom kyslíka - hypoxiou, v dôsledku čoho zapríčinil (spolu aj s H.. G. F.), že rodičke A. R. nebol včas vykonaný operačný zákrok - cisársky rez, ale tento sa vykonal až dňa 28. marca 2005 o 16.15 hod. v čase kritického stavu novorodenca ženského pohlavia, čo malo za následok jeho úmrtie vnútromaternicovým udusením sa v priebehu pôrodu,

a ktorý obžaloba kvalifikovala ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.1 Tr.zák. účinného do 1. januára 2006,

spod obžaloby o s l o b o d z u j e ,

pretože tento skutok nie je trestným činom.

Podľa účinného od 1. januára 2006 sa poškodená A. R., nar. XX. E. XXXX v L., bytom L., K. XX odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

O d ô v o d n e n i e

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Brezne podal na tunajší súd obžalobu na H.. A. V. a H.. G. F. za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.1 Tr.zák. účinného do 1. januára 2006, ktorý mali spáchať tak, že

v dobe odo dňa 26. marca 2005 o 23.20 hod. do dňa 28. marca 2005 o 06.15 hod. na Gynekologicko pôrodníckom oddelení X. L., X..S.. L. X poskytli nedostatočnú zdravotnú starostlivosť rodičke A. R., ktorá bola prijatá dňa 26. marca 2006 o 23.30 hod. na tomto oddelení za účelom pôrodu, pričom H.. A. V. ju oneskorene a nedostatočne vyšetril napriek tomu, že išlo o rizikové tehotenstvo a následne nesprávne vyhodnotil kardiotokografické záznamy (ctg) zo dňa 26. marca 2005 o 23.30 hod. a zo dňa 27. marca 2005 o 01.30 hod. a H.. G. F. po nastúpení lekárskej služby dňa 27. marca 2005 o 07.00 hod. nesprávne vyhodnotila ctg záznam zo dňa 27. marca 2005 o 16.30 hod., hoci všetky uvedené záznamy nasvedčovali prítomnosti znakov ohrozenia plodu nedostatkom kyslíka - hypoxiou, v dôsledku čoho obaja zapríčinili, že rodičke A. R. nebol včas vykonaný operačný zákrok - cisársky rez, ale až dňa 28. marca 2005 o 06.15 hod. v čase kritického stavu novorodenca ženského pohlavia, čo malo za následok jeho úmrtie vnútromaternicovým udusením sa v priebehu pôrodu.

Obžalovaný H.. A. V. vypovedal, že dňa 26.03.2005 o 07.00 hod. nastúpil do služby v X. L., X..S.., ktorú mal do 07.00 hod. dňa 27.03.2005. Službu prebral od H.. G., pričom na pôrodnej sále vtedy nebola žiadna rodička. Počas svojej služby prijal na pôrodnú sálu 5 rodičiek, vrátane poškodenej A. R., avšak zdôraznil, že táto v čase prijatia ešte nebola v štádiu pôrodu. Po jej prijatí bola do desiatich minút vyšetrená pôrodnou asistentkou B. G., ktorá na to bola plne kompetentná a vybavovala aj administratívu. Následne bola napojená na CTG prístroj a bol vykonaný polhodinový záznam. Potom sa venoval poškodenej ako lekár s tým, že ju vyšetril o 01.01 hod. Vyšetroval ju na izbe pre čakateľky na pôrod a to z toho dôvodu, že pri príjme udávala odtok zelenej plodovej vody, bola unavená a pospávala, preto ju zo šetrnosti nechcel prevážať na pôrodnú sálu. Jeho vyšetrenie potvrdilo konštatovanie pôrodnej asistentky, že stav poškodenej nesignalizoval akútny stav pôrodu, preto ju nechal na lôžku. Poškodenú mal od prijatia pod lekárskou kontrolou a venoval sa jej počas celej jeho služby. Pôrodnej asistentke nariadil opakovanie CTG vyšetrenia o 01.30 hod. a následne o 05.00 hod. pričom výstupy skontroloval. Ráno ešte pred odchodom zo služby sa bol pozrieť na jej stav, tiež ju kontrolovala pôrodná asistentka pred odchodom zo svojej služby okolo 06.00 hod. V čase prijatia poškodenej nemal žiadne informácie o jej rizikovom tehotenstve. Z jej zdravotného záznamu zistil, že v minulosti mala jeden spontánny potrat a jedno umelé prerušenie tehotenstva. Uviedol, že 6 dní prenášania nie je klinickým znakom, ale bežným javom. Poškodená subjektívne udávala odtok zelenej plodovej vody, čo bolo zaznamenané v pôrodopise.

Počas svojej služby boli pacientke robené opakované CTG vyšetrenia, ktoré vyhodnotil a jeho zistenia neindikovali také riziká pre matku a plod, aby bolo potrebné okamžité ukončenie pôrodu cisárskym rezom. Namietal, že pôrod skončil fatálne až 28.03.2005 o 06.15 hod., čo bolo cca po 24 hodinách od ukončenia jeho služby, kedy už na pracovisku nebol a riešenie situácie bolo v kompetencii jeho kolegov. Z jeho strany bola poškodenej poskytnutá dostatočná zdravotná starostlivosť a nie je pravdou, že by bola vyšetrená až po 1.40 hod. od prijatia na oddelenie. Dodal, že poškodená mala uzatvorené cesty, nebola pripravená na pôrod, preto sa opakovane robili CTG vyšetrenia. Pri vyšetrení nezistil, že by tejto odtekala plodová voda a nezistila to ani pri ďalšom vyšetrení spoluobžalovaná. Poškodená naviac nesignalizovala, že by mala nejaké bolesti v tom čase. Z nálezov nevychádzalo, že by pripadal do úvahy cisársky rez. Taktiež prístroj na CTG je už starší, preto nemá až takú kvalitu. Počas jeho služby nebol s poškodenou žiadny väčší problém, preto podľa neho postupoval primerane.

Obžalovaná H.. G. F. vypovedala, že dňa 27.03.2005 o 07.00 hod. nastúpila do služby ako starší sekundárny lekár na gynekologicko pôrodníckom oddelení X. L., X..S.., kedy službu preberala od H.. V.. V tom čase boli na pôrodnej sále tri čakateľky a plné oddelenie na šestonedelí a na gynekológii. Jednou z čakateliek bola poškodená A. R., o ktorej jej spoluobžalovaný povedal, že plodová voda jej odteká len podľa jej vyjadrenia, ale v službe jej neodtekala vôbec a je tam nezrelý palpačný nález bez pôrodnej činnosti. Spolu s ním vyšetrila aj poškodenú. U tejto boli opakovane vykonávané CTG záznamy na sledovanie činnosti srdca plodu a pôrodnej činnosti. Na oddelení majú starý CTG graf, ktorý nie je vždy presný. V čase uvedenej služby bola na oddelení ako jediný lekár v dôsledku úsporných opatrení nemocnice. V priebehu dňa mala rušnú službu, nakoľko mali na oddelení dva závažné stavy, ktoré vyriešili až večer, a keďže poškodená nemala pôrodnú činnosť, opakovane ju monitorovali a opakovane robili CTG záznamy. Čo sa týka vyšetrení ešte doobeda u nej robili predoperačné vyšetrenia, lebo jej stav nebol jasný. Udávala odtok plodovej vody, v nemocnici sa však nepotvrdil. Plod bol pomerne veľký, ale poškodená bola bez pôrodnej činnosti. V doobedných hodinách jej pichli liek, po ktorom by u nej mal dozrieť palpačný nález a uvoľnia sa pôrodné cesty. Poškodená sa ani raz nesťažovala na bolesti a pripadala jej spokojná. O 22.30 hod. keď odchádzala na inšpekčnú izbu jej službukonajúca sestra povedala, že pacientka už spí. Asi pred 05.00 hod. dňa 28.03.2005 ju zavolala pôrodná asistentka na pôrodný sál s tým, že ozvy plodu poškodenej alterujú, čo sa potvrdilo vyšetrením. Poškodenú napojili na infúziu s magnéziom 20% na lepšie prekrvenie plodu a dali jej kyslík, na vyšetrenie reagovala bolestivo, upozornila ju, aby sa ukľudnila a aby dýchala, aby sa neprehĺbila hypoxia plodu. Keďže bolo potrebné spraviť urgentný cisársky rez, urýchlene volali operačnú pohotovosť. Bolo potrebné zabezpečiť príchod H.. Š., ktorý mal príslužbu, avšak keďže na dispečingu nemali k dispozícii ani sanitku na dovoz lekára a ani RPZ, tento musel prísť z miesta bydliska do nemocnice pešo. Taktiež bolo potrebné zabezpečiť inštrumentárku, ktorá si zase zabezpečovala svoju inštrumentárku alebo sanitárku a bolo potrebné zabezpečiť lekára ARO so sestrou, zároveň dala pokyny sestre. Pri vyšetrení plodová voda neodtekala, palpačný gynekologický nález bol nezmenený od stavu prijatia a pôrodná činnosť nebola. H.. Š. prišiel asi o 05.45 hod., prezliekol sa a išli na pôrodný sál. V tom čase boli ozvy plodu 120, o 06.15 hod. bol cisárskym rezom vybratý plod ženského pohlavia, nekričiaci, ktorý bol odovzdaný do rúk pediatrickej sestry. K resuscitácii plodu sa zapojila aj anesteziologička, avšak dieťa vôbec nereagovalo. Bolo vyslovené podozrenie na vrodenú vývojovú vadu plodu. Pri cisárskom reze bola prítomná plodová voda, ktorá bola nazelenaná. Dodala, že nevedeli, že plod nemal vyvinuté nadobličky a mal vrodené srdcové vady, nakoľko v takom prípade by pôrod ani neprevádzali, ale tento by bol realizovaný v centre na tom určenom. Na oddelení nemali zvonček na privolanie personálu v prípade potreby. Taktiež poukázala na to, že počas služby bola zaneprázdnená aj sledovaním iných pacientok prítomných na oddelení. U poškodenej bolo vykonaných viacej CTG záznamov, aj predoperačné vyšetrenie, taktiež jej boli podané lieky na uvoľnenie pôrodných ciest. Posledný CTG záznam o 21.30 hod. bol vyhodnotený tak, že poškodená bola bez pôrodnej činnosti a následne jej zdravotná sestra oznámila, že poškodená už spí. Potom bola ohľadne poškodenej informovaná až na ďalší deň ráno pôrodnou asistentkou.

Svedkyňa poškodená A. R. vypovedala, že počas tehotenstva pravidelne chodila na vyšetrenia k H.. E. Š.. Nakoľko dieťa prenášala od 21.03.2005 chodila každý deň na CTG vyšetrenia, Podľa týchto bolo s ňou aj s dieťaťom všetko v poriadku. Dňa 24.03.2005 bola u H.. Š. a rozprávali sa o tom, kedy by už išla ležať do nemocnice. Chcela to mať už čím skôr za sebou a tak ju po dohode H.. Š. napísal do nemocnice 26.03.2005 o 10.00 hod. Dňa 25.03.2005 bola znovu na CTG vyšetrení, pričom jej zdravotná sestra povedala, aby išla do nemocnice až 27.03.2005, čo však bola nedeľa, lebo vraj v sobou má službu obžalovaný a ten nemá rád príjmy v sobotu. Keďže jej však večer 26.03.2005 o 22.00 hod. doma odtiekla plodová voda, sused ju odviezol do nemocnice v čase okolo 23.00 hod. Na príjme bola

len zdravotná sestra, ktorá ju aj vyšetrila a povedala jej, aby si išla ľahnúť na posteľ, žiadny lekár ju nevyšetril. Počas noci jej boli viackrát robené CTG vyšetrenia a tiež ju ešte prišla prezrieť zdravotná sestra. Ráno 27.03.2005 nastúpila do služby obžalovaná, ktorá ju aj vyšetrila. Doobeda jej pichli jednu injekciu, po ktorej mala v priebehu prvej hodiny každých 10 minút kontrakcie, ale potom už nemala žiadne bolesti ani kontrakcie. Následne jej boli robené ďalšie CTG vyšetrenia a k večeru išla na predoperačné vyšetrenie. Potom však od 21.00 hod. dňa 27.03.2005 až do rána 28.03.2005 bola na izbe sama a nikto viac za ňou neprišiel. V noci dostala bolesti, ale bola to už iná bolesť ako kontrakcie, ktoré mala predtým. Z izby nevyšla, lebo sa jej nedalo vstať a zvonček na izbe nebol. Kričala na sestričku, ale neprišiel za ňou nikto. Ráno o 05.30 hod. dňa 28.03.2005 jej prišla sestrička urobiť CTG, a keďže zistila, že srdce dieťaťa bije slabo, zavolala obžalovanú. Táto rozhodla, že sa musí urobiť urgentný cisársky rez. Až keď sa zobudila z narkózy okolo 09.30 hod. a pýtala sa na dieťa, lekár jej povedal, že mu je to ľúto, ale dieťa to neprežilo. Nikto jej nevysvetlil, čo sa vlastne stalo. Spresnila, že ráno 27.03.2005 k nej prišiel obžalovaný, ktorý ju prezrel a povedal, že to bude veľké dieťa, ale že to bude ešte dlho trvať. Až potom ju vyšetrila obžalovaná. Počas tej druhej noci ju nikto neprišiel pozrieť, že či je v poriadku a vtedy už mala bolesti. Obaja obžalovaní hovorili, že kým nemá riadne kontrakcie, nič sa nedeje a nie je dôvod na to, aby jej bol robený cisársky rez. Prvú noc jej bolo robené viackrát vyšetrenie, pri odchode obžalovaného zo služby sa cítila dobre, normálne.

Svedok R. R. uviedol, že dňa 28.03.2005 podal na polícii trestné oznámenie z dôvodu podozrenia, že v NsP Brezno, n.o. došlo zo strany zodpovedných osôb k zanedbaniu povinnosti, v dôsledku čoho došlo k úmrtiu jeho novonarodenej vnučky. Poukázal na to, že počas tehotenstva poškodenej boli robené rôzne vyšetrenia a všetko bolo v poriadku. Táto pri príjme do nemocnice upozorňovala na odtečenú plodovú vodu, ktorá mala zelenú farbu, čo mu povedala manželka, ktorá taktiež hovorila, že pôrod nebude tak rýchlo. Poškodenú bol na druhý deň pozrieť, mala bolesti a vravela, že jej dali nejakú injekciu. Potom zavrel na izbe dvere a zhasil svetlo, pričom viac sa o ňu nikto nezaujímal. O tom, čo sa stalo, sa dozvedel až od nej, z nemocnice ich nikto o ničom neinformoval.

Svedok H.. E. Š. uviedol, že poškodená A. R. na začiatku tehotenstva nechodila na vyšetrenia k nemu, ale v zahraničí. Potom však chodila na preventívne prehliadky k nemu a to raz mesačne, posledný mesiac tehotenstva raz za týždeň. Boli u nej vykonané všetky potrebné vyšetrenia a ich výsledky boli v poriadku, teda nenasvedčovali tomu, že by bol plod ohrozený. Potvrdil, že 28.03.2005 v ranných hodinách ho obžalovaná volala do nemocnice ako operačnú príslužbu. Volala mu o 05.32 hod., pričom do nemocnice musel ísť pešo a prišiel tam okolo 06.00 hod. Poškodenú vyšetril a dospel k záveru - ukončiť tehotnosť akútnym cisárskym rezom, ktorý aj vykonal, asistovala mu obžalovaná. Začali približne o 06.11 hod., dieťa bolo vybraté o 06.15 hod. Nekričalo a bolo odovzdané do starostlivosti pediatra. Následne sa venovali pacientke a bolo im oznámené, že s plodom to dopadlo zle. Počas tehotnosti nič nenasvedčovalo tomu, že by bolo vhodné tehotenstvo ukončiť cisárskym rezom. Dodal, že o tom, že dieťa malo vrodené vady sa dozvedel až neskôr, pri sonografii nebolo možné zistiť, že nemá vyvinutú nadobličku a poškodenie srdca nebolo vidieť.

Svedkyne G. F., E. Z.H., H. F. a B. G. uviedli, že mali v inkriminované dni postupne službu ako sestry a pôrodné asistentky. Opísali priebeh svojich služieb a potvrdili, že u poškodenej boli opakovane vykonané CTG vyšetrenia.

Svedkyňa B. G. vypovedala, že jej služba končila dňa 27.03.2005 o 06.00 hod. a mala ju s obžalovaným. U poškodenej nebola ešte pôrodná činnosť, preto nebola pripravovaná k pôrodu, bola len sledovaná a čakalo sa na spontánny začiatok pôrodnej činnosti. Táto sa nesťažovala na žiadne bolesti a nevyskytli sa u nej žiadne problémy.

Svedkyňa H. F. vypovedala, že mala službu dňa 27.03.2005 od 6.00 do 18.00 hod. Mali tam viac pacientiek, u poškodenej sa robilo interné vyšetrenie, pretože udávala odtok zelenej plodovej vody, teda v prípade, že by nastali komplikácie a bolo by potrebné vykonať cisársky rez, bola by predoperačná príprava rýchlejšia. Obžalovaná mala dva akútne prípady, teda sa musela venovať aj iným pacientkám. Taktiež sa robil poškodenej CTG záznam, ktorý nenasvedčoval nijakým komplikáciám, pričom CTG prístroj je dosť starý.

Svedkyňa G. F. vypovedala, že mala službu od 18.00 hod. dňa 27.03.2005 do 06.00 hod. 28.03.2005 ako sestra pri lôžku, mala na starosti celú pôrodnú sálu. Službukonajúcou lekárkou bola obžalovaná,

keď odrodili inú pacientku, natočila poškodenej CTG záznam, ktorý dala vyhodnotiť obžalovanej. Táto sa jej pýtala na poškodenú okolo 23.00 hod., vtedy jej povedala, že spí, preto ju nebudili. Poškodenú bola pozrieť, ale táto spala, nemala pôrodnú činnosť, ďalší CTG záznam jej robila až o 04.50 hod. Na tomto bol zistený pokles frekvencie oziev plodu, preto kontaktovala obžalovanú, ktorá ju vyšetrila a dospela k záveru, že ju treba nachystať k operačnému pôrodu, preto poškodenú preložila o 05.10 na pôrodnú sálu. Následne odovzdala službu E. Z.. Ak by poškodená kričala, bola by to počula, lebo ju chodila kontrolovať približne po každej hodine.

Svedkyňa E. Z. vypovedala, že mala službu dňa 28.03.2005 od 06.00 hod. do 18.00 hod. Službukonajúcou lekárkou bola obžalovaná, a keďže už v tom čase bolo rozhodnuté o vykonaní operačného zákroku, v čase jej príchodu bol prítomný už aj H.. Š., pričom sa pripravovali na operáciu. Ona pri samotnom zákroku nebola, až potom sa dozvedela, že sa plod nepodarilo oživiť.

Svedkyňa C. O. uviedla, že ju bol zavolať otec poškodenej s tým, že tejto odtiekla plodová voda, poškodená bola naozaj vo vani, kde bola plodová voda, hlienová zelená. Potom poškodenú jej manžel odviezol do nemocnice, táto sa nesťažovala na nijaké bolesti.

Svedkyňa E. R. uviedla, že keď sa vrátila z práce domov, informovali ju, že poškodenej odtiekla plodová voda, a preto ju so susedom odviezli do nemocnice. Cez víkend ju nebola pozrieť, lebo chodila do práce, až v pondelok sa dozvedela, že dieťa zomrelo.

Zo znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva, ktorý vypracovali H.. F. G. a H.. V. V. a výpovede týchto znalcov vyplýva, že príčinou smrti nadpriemerne veľkého novorodenca ženského pohlavia so známkami nezrelosti vo vývoji tkanív a orgánov v mikroskopickom obraze s vrodenou vývojovou vadou srdca a nadobličiek bolo vnútromaternicové udusenie sa krátko pred pôrodom resp. v jeho priebehu ako následok nedostatočného sýtenia tkanív plodu okysličenou krvou. Napriek zisteným vývojovým vadám na srdci a nadobličkách by bol novorodenec schopný samostatného života mimo tela matky, avšak prognóza jeho ďalšieho života po narodení, ako aj kvalita života by bola neistá. Nedá sa určiť, kedy presne nastalo udusenie dieťaťa a taktiež ani to, koľko by žilo po narodení.

Zo znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva a gynekológie a pôrodníctva, ktorý vypracovali J.. H.. O. X., J.., G.. H.. E. Y., M.. C. G.. H.. E. F., J.. a výpovede týchto znalcov vyplýva, že prenatálna starostlivosť rodičky poškodenej A. R. bola vykonaná v súlade s doporučenými predpismi a normami, boli vykonané predpísané požadované vyšetrenia u tehotnej v rámci bežnej prehliadky (hmotnosť, TK, moč, krv, ozvy plodu), ako aj v rámci skríningových vyšetrení, s výnimkou vyšetrenia krvnej skupiny a Rh faktoru. Nedostatkom bola tá skutočnosť, že neboli vyšetrené vonkajšie rozmery panvy. Poškodená mala byť hospitalizovaná už v období okolo 23.03.2005, aby mohol byť detailnejšie monitorovaný a objektivizovaný stav plodu. Tieto skutočnosti však ešte nemali vplyv na to, aby sa zabránilo odumretiu plodu počas pôrodu. Pri hodnotení poskytovania zdravotnej starostlivosti u poškodenej neboli kradiotokografické záznamy dostatočne správne vyhodnotené, nakoľko u všetkých týchto záznamov sú prítomné známky ohrozenia plodu nedostatkom kyslíka - hypoxiou. Tak isto skutočnosť, že v dokumentácii je opakovane udávané, že poškodená nemala pôrodnú činnosť resp. táto bola minimálna považovali za nesprávne vyhodnotenú, nakoľko na CTG záznamoch sú opakovane prítomné známky pravidelnej činnosti maternice. Keďže sa v danom prípade jednalo o potermínovú tehotnosť a odtok zelenej plodovej vody (jedna zo známok ohrozenia plodu nedostatkom kyslíka alebo infekciou), mal byť postup lekárov aktívnejší v zmysle vedenia pôrodu v snahe o jeho čo najrýchlejšie ukončenie a pôrod mal byť ukončený už dňa 27.03.2005. Na zreteľ malo byť vzaté aj to, že u poškodenej išlo o tzv. zaťaženú pôrodnícku anamnézu. Najzávažnejšou skutočnosťou, ktorá mohla mať bezprostredný vplyv na to, aby sa zabránilo odumretiu plodu počas pôrodu bolo to, že hoci bol vysoko patologický tzv. preterminálny CTG záznam dňa 28.03.2005 od 05.10 hod., tehotnosť bola ukončená cisárskym rezom až za hodinu päť minút. Je dôvodný predpoklad, že ak by bol plod vybraný skôr, mohol byť živorodený. Vzhľadom k ostatným zisteným skutočnostiam ako napr. vrodené vývojové vady plodu, nebolo možné sa spoľahlivo vyjadriť k postnatálnemu stavu a kvalite prežívania novorodenca. Nemení to však nič na skutočnosti, že včasným ukončením tehotnosti poškodenej by sa bolo zabránilo odumretiu plodu počas pôrodu.

Ohľadom posudzovania prípadných pochybení zo strany zdravotníckeho personálu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti možno konštatovať, že počas prenatálnej ambulantnej starostlivosti neboli porušené zásady prenatálnej starostlivosti zo strany zmluvného lekára. Oneskorené odoslanie

poškodenej na hospitalizáciu nebolo závažným pochybením poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktoré by bolo v priamej príčinnej súvislosti s úmrtím plodu počas pôrodu. Pri analýze poskytovania zdravotnej starostlivosti u poškodenej od času jej prijatia na pôrodnícke oddelenie X. L., X..S.. boli opakovane prehodnotené viaceré skutočnosti. Za nedostatok v poskytovaní zdravotnej starostlivosti je možné považovať to, že poškodená bola vyšetrená až za 1,40 hod. od prijatia, napriek tomu, že sa jednalo o rizikovú tehotnosť - potermínová tehotnosť, veľký plod, zaťažená pôrodnícka anamnéza a odtok zeleno-skalenej plodovej vody. Podobne za závažný nedostatok možno považovať nesprávne vyhodnotenie kardiotokografického záznamu a tým neodhalenie ohrozenia plodu nedostatkom kyslíka. Nedostatočne boli vedené záznamy v dokumentácii, kde najmä lekársky záznam o sledovaní poškodenej bol prakticky nulový a nebolo možné spoľahlivo posúdiť, či lekári poškodenú vôbec vyšetrili s výnimkou nálezu pri príjme a pri samotnom závere tehotnosti pred jej ukončením. V danom prípade došlo pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti k pochybeniu zo strany zdravotníckeho personálu, ktoré malo s veľkou pravdepodobnosťou za následok úmrtie plodu počas pôrodu a to bez ohľadu na popôrodné prežívanie resp. kvalitu života novorodenca. Keby sa bolo postupovalo iným spôsobom než je uvedené v zdravotnej dokumentácii poškodenej, bolo by sa dalo predísť úmrtiu plodu počas pôrodu. Za iný spôsob postupu bolo považované ukončenie tehotnosti cisárskym rezom v období od prijatia dňa 26.03.2005 do obdobia najneskôr 28.03.2005 do 05.10 hod.

Znalci J.. H.. O. X., J.. C. G.. H.. E. F., J.. doplnili, že vzhľadom na postihnutie dieťaťa by sa významnou mierou zhoršili podmienky na jeho ďalšie prežitie, pričom zistené poškodenie nadobličiek a srdca boli raritou a vyskytujú sa výnimočne.

G.. H.. E. Y., M.. na hlavnom pojednávaní pripustil, že nepoznal pomery v X. L., X..S.. napr. v tom smere, že lekár operačnej príslužby nie je v nemocnici, ale doma, ak nejaká pacientka tvrdí, že jej odtiekla plodová voda, nemusí to byť pravda, pretože sa mohla len pomočiť, ale ak povie, že jej odtiekla zelená plodová voda, to sa zameniť nedá. Môže sa stať aj to, že plodová voda odtečie zčasti a potom už odtekať prestane. Nemohol vylúčiť, že na CTG záznamoch nešlo o pôrodné kontrakcie, ale len predpôrodné, teda mohlo, ale nemuselo ísť o pravú pôrodnú činnosť. Ak by sa dieťa narodilo 27.05.2005, narodilo by sa živé, ale či by žilo aj ďalej, to je neisté. Z dokumentácie, ktorú mal k dispozícii, dospel aj k tomu, že ani po zázname CTG o 21.30 hod. zo dňa 27.03.2005 by taktiež ešte nerobil sekciu. Podotkol, že balotujúca hlavička signalizuje, že dieťa ešte nie je vstúpené do pôrodných ciest, avšak neznamená objektivizáciu stavu plodu, je to len diagnostická metóda.

Z odborného posudku H.. H. F., M.., okrem iného, vyplýva, že prenatálna starostlivosť bola poškodenej poskytovaná primerane. Do nemocnice prišla pre podozrenie na banálne prenášanie, s nezrelými pôrodnými cestami, s nejasným údajom o odtoku zelenej plodovej vody, čo bol dôvod na opakované CTG a vaginálne vyšetrenia. Sporadicky zachytená pôrodná činnosť bola hodnotená ako predčasná. Signály, ktoré znamenali ohrozenie plodu neboli zaregistrované, pretože tehotná nebola sledovaná službukonajúcou sestrou v čase od 21.30 hod. 27.03.2005 do skorého rána 28.03.2005, kedy u nej skutočne nastúpila pôrodná činnosť a prejavilo sa zlyhávanie schopností plodu. Pristúpila k tomu technická chyba, keď poškodená nemala ako oznámiť nástup pôrodnej činnosti, pretože nemala k dispozícii zvonček.

CTG záznamy je nepochybne možné rôzne interpretovať, avšak tieto sú na hranici čitateľnosti, preto napriek niektorým signálom mohli dôjsť k záveru, že je potrebné ešte u poškodenej na ďalšie určenie postupu vyčkať, teda CTG záznamy vyhotovené dňa 27.03.2005 neposkytovali dostatočné dôvody na akútne riešenie stavu poškodenej t.j. ukončenie tehotnosti cisárskym rezom. Uvedenému stavu by sa dalo predísť, ak by službukonajúca sestra včas informovala obžalovanú, ako aj tým, ak by poškodená mala k dispozícii signalizačné zariadenie a taktiež ak by boli na oddelení fyzicky prítomní dvaja lekári schopní okamžite reagovať na urgentnú patológiu. Doplnil, že jeden lekár má na starosti viac pacientiek, a preto podľa neho obaja obžalovaní robili všetko čo mohli vzhľadom na možnosti v nemocnici, ako aj to, že sa spoliehali aj na informácie od zdravotných sestier. Taktiež to, že poškodená spala nebolo dôvodom na to, aby nebola kontrolovaná. Ak by aj obžalovaní hlbšie analyzovali stav poškodenej, neboli by dospeli k záveru, že išlo o rizikové tehotenstvo.

Vzhľadom k určitým rozporom bola do konania pribratá znalecká organizácia a to forensic.sk, Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. Zo znaleckého posudku tejto znaleckej organizácie a výpovede znalcov vyplýva, že prenatálna starostlivosť poškodenej A. R. nebola na Slovensku poskytovaná podľa

záznamov až od piateho mesiaca gravidity, dovtedy bola poskytovaná údajne v zahraničí, o čom však chýba zdravotná dokumentácia. Po analýze podkladov je možné konštatovať, že prenatálna starostlivosť opísaná v rozsahu dostupnej zdravotnej dokumentácie bola vedená štandardne s určitými odbornými výhradami napr. v tehotenskej knižke neboli údaje o termíne poslednej menštruácie, o prvých pohyboch plodov, termíne pôrodu, panvových rozmerov, avšak táto starostlivosť nemala vplyv na odumretie plodu v priebehu pôrodu. Pri jednotlivých vyšetreniach boli zistené normálne závery t.j. vitálna gravidita bez morfologických zmien.

K perinatálnej zdravotnej starostlivosti bolo uvedené, že poškodená bola prijatá na Gynekologicko- pôrodnícke oddelenie X. L. dňa 26.3.2005 o 23.20 hod. s údajom o odtoku zelenej plodovej vody toho istého dňa o 22.30 hod. Pri prijatí bolo uvedené v zdravotnej dokumentácii, že jej občas tonizovala maternica, pohyby plodu cítila a ozvy plodu boli pravidelné. Posledná menštruácia mala byť dňa 13.6.2004 a termín pôrodu bol stanovený na 20.3.2005. Išlo teda o potermínovú graviditu.

Pacientkou udávaný odtok plodovej vody nebol po prijatí lekárom verifikovaný. O tom, či pri vstupnom vyšetrení plodová voda odtekala alebo stála, nie je v zdravotnej dokumentácii žiaden záznam. Daný fakt bol chybou vo vedení zdravotnej dokumentácie a pochybením pri vstupnom vyšetrení pacientky pred pôrodom, nakoľko rodička po termíne s odtekajúcou zelenou plodovou vodou (aj keď ide o anamnestický údaj od pacientky a práve preto) musí byť veľmi dôkladne sledovaná, aby sa včas zistila prípadná hroziaca hypoxia plodu.

Pri príjme na oddelenie bol poškodenej najskôr realizovaný kardiotokografický záznam z vyšetrenia, z ktorého vyplynulo, že dieťa evidentne netolerovalo záťaž reprezentovanú kontrakciami maternice. K takejto „intolerancii“ záťaže dochádza pri placentárnej insuficiencii, nakoľko placenta bola fibrotická, čo bolo zistené aj znalcami - súdnymi lekármi pri pitve. Daný stav je možné odvodzovať aj z toho, že neskôr, po ústupe kontrakcií, t.j. po odznení záťaže, sa kardiotokografický záznam upravil.

Vstupné vaginálne vyšetrenie bolo vykonané dňa 27.3.2005 o 01.00 hod. obžalovaným H.. V.. Pri prijímacom vyšetrení neboli uvedené rozmery panvy, žiaden údaj o odtoku plodovej vody, nález na pôrodných cestách bol nezrelý. Dôležitý bol ale údaj, že hlavička balotovala nad vchodom, takýto nález býva častý u veľkých plodov, kedy dochádza k relatívnemu nepomeru medzi hlavičkou a panvou, alebo u tzv. pupočníkových patológií (napr. krátky pupočník, alebo pupočník otočený okolo niektorej časti plodu).

K veľkosti plodu sa obžalovaný pri príjme nevyjadroval. Nebolo vykonané ani ultrazvukové vyšetrenie, aby sa verifikovala veľkosť plodu a prietoky krvi pupočníkom. Vzhľadom k tomu vstupné vyšetrenie a zhodnotenie vstupného kardiotokografického záznamu nebolo dostačujúce.

Žiadne ďalšie vyšetrenie lekárom počas celého dňa 27.3.2005 nie je v zdravotnej dokumentácii zaznamenané, až dňa 28.3.2005 ráno - po realizovaní patologického monitoru, ktorý prinútil lekárov k indikácii na ukončenie gravidity sekciou, je záznam o vyšetrení obžalovanou H.. F. a H.. Š..

Takéto konanie lekárov nie je možné v danom čase považovať za správne a v súlade s postupmi správnej liečby. Za hlavné pochybenie je možné považovať skutočnosť, že počas noci z 27.3.2005 medzi 21.30 hod. a 05.10 hod dňa 28.3.2005 nebol realizovaný žiaden kardiotokografický záznam. To, že poškodená spala nie je dôvod na to, aby sa u rodičky, u ktorej sa nedá vylúčiť prítomnosť patológie plodu, nerobil žiaden záznam, alebo sa aspoň nepočúvali ozvy plodu pôrodnou asistentkou. Je vysoko pravdepodobné, že počas noci z 27.3. na 28.3.2005 sa dieťa postupne dostalo do ťažkej hypoxie, ktorá viedla k pôrodu mŕtveho plodu.

Hodinový interval medzi „natáčaním“ patologického preterminálneho kardiotokogra-fického záznamu a porodením dieťaťa počas cisárskeho rezu je príliš dlhý a túto skutočnosť nemožno z odborného hľadiska akceptovať. Dieťa v ťažkej hypoxii nemôže zotrvať taký dlhý čas, ale musí byť porodené v priebehu niekoľkých minút od zistenia patologického záznamu.

Príčinou tak dlhého intervalu je podľa zdravotnej dokumentácie čakanie na druhého lekára potrebného k operácii, skutočnosť, že existuje pôrodnica, kde slúži len jeden lekár, ktorý sám v akútnej situácii nie je schopný promptne operovať, ale musí čakať na príchod kolegu z domu, je závažným pochybením organizácie práce v príslušnej nemocnici. V tejto súvislosti však znalci znaleckej organizácie nemôžu

skúmať organizačné či iné dôvody, ktoré viedli k oneskorenému začatiu operačného výkonu. Je však nutné sa zaoberať organizačnými otázkami chodu gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia v X. L. v danom čase, pretože môže ísť o veľmi dôležitý aspekt prípadu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že k zabráneniu odumretia plodu v priebehu pôrodu by bolo potrebné dôslednejšie a systematické sledovanie rodičky a na základe toho indikované skoršie ukončenie tehotnosti cisárskym rezom. Neznamená to však, vzhľadom na početné vývojové chyby plodu, že by s určitosťou takýto plod bol po pôrode prežil, resp. žil plnohodnotný život.

K otázke vrodených vývojových vád plodu vo vzťahu k pôrodnému stresu pre plod sa nie je možné exaktne vyjadriť, aj keď je jasné, že takýto negatívny vplyv je možné očakávať. Plod s insuficientnou (nedostatočne fungujúcou) fibrotickou placentou, s postihnutím nadobličiek a s možným chýbaním či nedostatočnou tvorbou stresových hormónov adrenalínu a noradrenalínu veľmi zle zvláda záťažovú situáciu, akou pôrod bezpochyby je, no znalci znaleckej organizácie pri analýze prípadu a podkladov ex ante nepovažujú túto otázku za prioritnú pre posúdenie postupov zdravotníkov. V tomto ohľade nie je podstatné či dieťa malo alebo nemalo vrodené vývojové chyby vnútorných orgánov, ktoré boli potvrdené až pitvou (ex post), podstatné je posúdenie postupu zdravotníkov pri vedení pôrodu ako takého, ktorý nie je možné považovať za postup lege artis.

Vstupné vyšetrenie poškodenej a zhodnotenie „rizikovosti“ rodičky bolo podľa názoru znalcov nedostatočné. Nebol verifikovaný odtok a kvalita plodovej vody, nebol dostatočne diagnostikovaný veľký plod a možné problémy s jeho vstupovaním do pôrodných ciest počas pôrodu. Nebola venovaná dostatočná pozornosť kardiotokografickým záznamom, ktoré v niektorých momentoch signalizovali možnú patológiu a tieseň plodu, resp. nedokazovali, že dieťa je dlhodobo v poriadku. Aj keď by sa pri opakovanom či dlhšom vyšetrení nepristúpilo ihneď k ukončeniu tehotnosti, malo to viesť aspoň k dôslednejšiemu sledovaniu.

Od prijatia nebola poškodená podľa záznamov v zdravotnej dokumentácii viac vyšetrená, ďalšie vyšetrenie je popísané až tesne pred ukončením tehotnosti sekciou. V noci z 27.3.2005 na 28.3.2005 nebola sledovaná, neboli sledované ozvy plodu, nebol realizovaný kardiotokografický záznam vyšetrenia, nebolo verifikované, či jej nenastupuje pôrodná činnosť. Z organizačného hľadiska je možné považovať za prísne neštandardné a odborne neprípustné, že na oddelení nebol prítomný druhý lekár, potrebný k neodkladnému operačnému ukončeniu tehotnosti po zistení intrauterinnej (vnútromaternicovej) hypoxie plodu.

Správnym a štandardným postupom by bolo zváženie ukončenia tehotnosti sekciou zo združenej indikácie (viacerých dôvodov), a to z dôvodu odtoku zelenej plodovej vody u rodičky po termíne s nezrelými pôrodnými cestami, veľkým plodom, možným cefalo-pelvickým nepomerom (pomer hlavičky a panvy) a suspektným patologickým vstupným monitorom. Alternatívnou možnosťou by bolo veľmi prísne sledovanie a pri najmenšej patológii ukončenie tehotnosti ihneď sekciou, to znamená v priebehu niekoľkých minút, čo vyžaduje stálu prítomnosť druhého lekára na pracovisku.

Pokiaľ by sa k ukončeniu tehotnosti cisárskym rezom bolo pristúpilo skôr ako je uvedené v zdravotnej dokumentácii, to znamená, pokiaľ by sa intrauterinná hypoxia plodu diagnostikovala skôr a bolo by sa skôr pristúpilo k riešeniu vzniknutej situácie, t.j. k operácii, bolo by pravdepodobne možné predísť úmrtiu plodu v priebehu pôrodu. Neznamená to však, že by sa bolo s určitosťou predišlo aj prípadnému úmrtiu plodu bezprostredne po pôrode či v dlhšej perspektíve vzhľadom k vývojovým chybám plodu.

Stanovisko znalcov znaleckej organizácie forensic.sk Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o. k adekvátnosti poskytovania prenatálnej a perinatálnej starostlivosti poškodenej na gynekologicko- pôrodníckom oddelení NsP Brezno, n.o. je veľmi podobné, skoro identické, so záverom znaleckého posudku z odboru zdravotníctva zo dňa 18.5.2006 vypracovaného J.. H.. O. X., J.., H.. E. F.S., J.. C. G.. H.. E. Y., M.., H.. J.. Nebol totiž zistený žiadny rozpor v záveroch a môžu konštatovať, že sa stotožňujú zo závermi uvedených znalcov.

Pokiaľ ide o odborný posudok zo dňa 14.1.2008, ktorý vypracoval H.. H. F., poukazujú na to, že sa venoval takmer výlučne hodnoteniu kardiotokografických záznamov a organizácii práce v NsP Brezno. Tento však objektívne neposudzoval poškodenú a jej vývoj zdravotného stavu a okolnosti okolo

jej hospitalizácie ako celok, preto nezhodnotil objektívne dostatočne všetky súvislosti a riziká, ktoré poškodenej a plodu hrozili, následkom čoho dospel k inému záveru, ktorý však znalci nemôžu potvrdiť a ani sa s ním stotožniť. Uvedené vyjadrenie nespĺňa metodologické kritéria forenzne relevantného dokumentu či kritéria formulácie nezávislého odborného názoru.

Z odborného vyjadrenia J.. H.. R. G., M.. zo dňa 12. apríla 2008, okrem iného, vyplýva, že celé posudzovanie odborníkov z oblasti pôrodníctva bolo orientované na otázku efektivity monitorovania konca gravidity a otázku termínu sekcie s cieľom záchrany plodu. Z hľadiska pediatrického - perinatologického pohľadu však možno konštatovať, že samotná patológia plodu dávala na jeho prežitie (v, ale aj mimo maternice) minimálnu šancu. Teoreticky mohla zvýšiť šancu na narodenie živého dieťaťa plánovaná - elektívna sekcia. Vzhľadom na to, že vrodená chyba srdca a nadobličiek neboli v tehotnosti zistené, nebol dôvod k takémuto postupu. Je však otázne aký by bol stav po narodení - zrejme zlý. Všetky faktory vzniknutej hypoxie plodu nemožno v plnom rozsahu dokumentovať, avšak hlavným fatálnym faktorom boli uvedené vrodené chyby. Ctg monitorovanie je jedným zo spôsobov boja s hypoxiou, ale je málo špecifické, pretože nedokáže vždy definovať príčinu daného stavu, čo bol aj tento prípad.

Zo štatútu a prevádzkového poriadku gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia X. L., X..S.., okrem iného, vyplýva, že medzi základné úlohy patrí v rámci intrapartálnej starostlivosti aj vedenie pôrodov s fyziologickou, rizikovou a patologickou tehotnosťou a monitorovanie pôrodov, taktiež vykonáva detekciu hroziazej hypoxie plodu. V ústavnej pohotovostnej službe prijíma pacientku službukonajúci lekár, vedie sa o nej predpísaná dokumentácia.

Primár je zodpovedný za kompletnú prevádzku oddelenia, sekundárny lekári pracujú ako ošetrujúci lekári na oddelení podľa určenia primára oddelenia, títo ordinujú vyšetrenia a liečbu, pôrodné asistentky a zdravotné sestry poskytujú zdravotnú starostlivosť podľa ordinácie lekára. Ústavná pohotovostná služba trvá vo sviatok a v dňoch pracovného pokoja od 7.00 hod. do 7.00 hod. do nasledujúceho dňa. Súčasne je v príslužbe mimo pracoviska jeden lekár. Vždy je jeden zo službukonajúcich starší sekundárny lekár s druhou atestáciou.

V priebehu trestného konania boli do spisového materiálu zabezpečené aj ďalšie listinné dôkazy ako trestné oznámenie, zdravotná dokumentácia poškodenej, list o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí, zoznam zdravotníckeho personálu zabezpečujúceho zdravotnú starostlivosť A. R. s rozpisom služieb lekárov, taktiež aj správy a hodnotenia na obžalovaných a odpisy z registra trestov.

Obžalovaným bolo kladené za vinu, že ako službukonajúci lekári inému - novorodencovi ženského pohlavia spôsobom uvedeným v žalovanom skutku spôsobili z nedbanlivosti smrť. Z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že obžalovaný H.. V. bol primárom gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia X. L., X..S.., pričom mal v čase, keď bola prijatá pacientka rodička A. R. dňa 26. marca 2005 o 23.30 hod. ústavnú pohotovostnú službu a to až do 07.00 hod. dňa 27. marca 2005, následne mala službu odo dňa 27. marca 2005 od 07.00 hod. H.. G. F. ako staršia sekundárna lekárka, ktorá ju preberala od obžalovaného. Obžalovaní boli teda v danom čase osobami určenými a zodpovednými za vykonanie potrebných vyšetrení poškodenej na stanovenie správnej diagnózy a v konečnom dôsledku na určenie nasledujúceho správneho liečebného postupu, čo vyplýva aj zo štatútu a prevádzkového poriadku tohto oddelenia a znaleckých posudkov.

Za rozhodujúci v tejto trestnej veci považoval súd znalecký posudok, ktorý vypracovala znalecká organizácia forensic.sk, inštitút forezných medicínskych expertíz s.r.o. a výpovede znalcov tejto znaleckej organizácie, ktorí sa stotožnili so závermi znaleckého posudku z odboru zdravotníctva zo dňa 18. mája 2006, ktorý vypracovali J.. H.. O. X., J.., H.. E. F., J.. C. G.. H.. E. Y., CSc., mim. profesor a potvrdili ich, zároveň tým reagovali na určité skutočnosti, ktoré uviedol na hlavnom pojednávaní G.. H.. E. Y.S., M.. Naopak nestotožnili sa s odborným posudkom zo dňa 14. januára 2008, ktorý vypracoval H.. H. F., pretože tento nezhodnotil objektívne dostatočne všetky súvislosti a riziká, ktoré poškodenej a plodu hrozili, objektívne neposúdil vývoj jej zdravotného stavu a okolnosti jej hospitalizácie ako celok, preto dospel k inému záveru, ktorý nemôžu potvrdiť. Odborný posudok nespĺňa metologické kritéria forenzne relevanstného dokumentu, prípadne formulácie nezávisle odborného názoru, naviac tento sa venoval výlučne hodnoteniu ctg záznamov a organizácii práce NsP Brezno, n.o.

Zo záverov znaleckého posudku znaleckej organizácie a výpovedí znalcov vyplýva, že obžalovaný H.. V. nevykonal vstupnú prehliadku poškodenej v dostatočnom rozsahu, nevykonal všetky potrebné vyšetrenia, taktiež nevyhodnotil dostatočne vstupný ctg záznam, pričom v zdravotnej dokumentácii neuviedol viacero dôležitých údajov. Predovšetkým neverifikoval odtok a kvalitu plodovej vody, nediagnostikoval veľkosť plodu a možné problémy s jeho vstupovaním do pôrodných ciest počas pôrodu, nevenoval náležitú pozornosť ctg záznamom, ktoré v niektorých momentoch signalizovali možnú patológiu plodu, resp. nedokazovali, že dieťa je dlhodobo v poriadku.

Obžalovaný H.. V. ako službukonajúci lekár nepostupoval optimálne, v určitých vyššie naznačených smeroch dokonca nedostačujúco a nedôsledne, teda pochybil pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti poškodenej a určení ďalšieho správneho liečebného postupu, čo jednoznačne preukazujú závery znaleckého posudku znaleckej organizácie forensic.sk, hoci tak mohol a mal postupovať. Zohľadňujúc však všetky okolnosti daného prípadu vrátane jednotlivých faktorov, ktoré sa spolupodieľali na spôsobení následku, okrem konania obžalovaného, mal súd za to, že nesprávny postup obžalovaného a jeho určitá nedôslednosť sa síce spolupodieľala na spôsobení následku t.j. smrti novorodenca, avšak nie tak významnou mierou, ktorá by zakladala jeho trestnú zodpovednosť za uvedený následok. Predovšetkým v čase skončenia jeho služby nebolo možné jednoznačne zistiť, či už ide u poškodenej o pôrodnú činnosť a nebolo nevyhnutné ukončiť jej tehotnosť cisárskym rezom. Vzhľadom k tomu mal súd za to, že sa obžalovaný nedopustil trestného činu ako mu bol kladený za vinu obžalobou, ani iného trestného činu, vychádzajúc najmä z ust. § 3 ods.2 Tr.zák. účinného do 1. januára 2006, podľa ktorého čin, ktorého stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť je nepatrný, nie je trestným činom, aj keď ináč vykazuje znaky trestného činu.

Podstatnou skutočnosťou však bolo to, že obžalovaný H.. V. ukončil službu dňa 27.3.2005 o 7.00 hod., kedy ju od neho prebrala obžalovaná H.. F.. Službu jej totiž odovzdával ešte v čase, keď ešte táto mohla a mala zabrániť vzniku následku, existoval totiž dostatočný časový priestor dôjsť, pri dôslednom a systematickom sledovaní poškodenej, k záveru, že treba ukončiť jej tehotnosť sekciou predtým, než sa realizovala. Teda práve v čase jej služby došlo k najvýraznejšiemu zanedbaniu si povinnosti, keď poškodená nebola vôbec priamo sledovaná ňou ako službukonajúcou lekárkou, hodnotila (aj to nedostatočne) len CTG záznamy a sprostredkované informácie od zdravotných sestier. Na tom nič nemení skutočnosť, že poškodenej bola aplikovaná injekcia a urobené predoperačné vyšetrenie.

Je pravdou, že k vzniku následku prispela aj X. L., X..S.. jednak tým, že technické zariadenie, na ktorom sa robili CTG záznamy, už nebolo najkvalitnejšie, taktiež aj tým, že poškodená nemala na izbe signalizačné zariadenie, ktorým by oznámila personálu, že má veľké bolesti, ako aj tým, že z hľadiska organizačného nebola zabezpečená prítomnosť druhého lekára na pracovisku pre prípad akútnej potreby, ale len jeho príslužba mimo pracoviska.

Pokiaľ aj službukonajúce zdravotné sestry mali sledovať zdravotný stav poškodenej a boli s ňou v bezprostrednom kontakte, toto tiež nerobili dôsledne, avšak obžalovaná ako ich nadriadená a v tom čase riadiaca lekárka pracoviska mala kontrolovať ich prácu, najmä ak poškodená bola pacientkou, u ktorej bolo už v tom čase zistených viacero rizikových faktorov, čo si vyžadovalo zvýšenú opatrnosť a aj dôsledné sledovanie. Táto ako lekárka neurobila po začiatku služby priamo žiadne vyšetrenie a aktívne začala konať až po realizovaní patologického monitoru dňa 28.03.2005 ráno o 05.10 hod., čo bolo neskoro. Skutočnosť, že k sekcii došlo až o 1 hod. a 5 min. však nemožno pripísať na vrub obžalovanej, vzhľadom na organizačné pomery na pracovisku.

Zlý zdravotný stav plodu prispel k tomu, že došlo k jeho úmrtiu t.j. mal vrodené chyby, avšak táto skutočnosť sama o sebe nebola rozhodujúca pre posúdenie trestnej zodpovednosti obžalovaných.

Súd nemohol skúmať prípadnú trestnú zodpovednosť službukonajúcich sestier, predovšetkým G. F., pretože ani na jednu z nich nebola podaná obžaloba. Z výpovede tejto svedkyne je zrejmá snaha zbaviť sa určitej spoluzodpovednosti za následok, pretože jej tvrdenie, že poškodenú chodila pravidelne kontrolovať počas noci, vyvracia výpoveď samotnej svedkyne - poškodenej, ktorá síce v určitom časovom úseku spala, ale potom už mala veľké bolesti a kričala, čo službukonajúca zdravotná sestra musela za normálnych okolností počuť a reagovať na to oveľa skôr. Práve časový úsek od 21.30 hod. 27.3.2005 do 05.10 hod. 28.3.2005 bol najdôležitejší pre prípadnú záchranu plodu včasnou sekciou, ktorá bola realizovaná už neskoro. Argument, že poškodená spala, a preto ju nechceli rušiť, neobstojí,

najmä ak sa nedala vylúčiť prítomnosť patológie plodu, a aj preto sa nemohla obžalovaná spoliehať len na informácie od službukonajúcej zdravotnej sestry. Naviac ani od tejto nedostala relevantné informácie počas približne 7 hodín, čo je dlhý časový úsek. Bolo to neprípustné a takýto stav nemala za daných okolností vôbec akceptovať, ale zvoliť oveľa aktívnejší a dôslednejší prístup.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že skutok, pre ktorý boli obžalovaní stíhaní sa stal, tento však pokiaľ ide o konanie kladené za vinu obžalovanému H.. V., nie je trestným činom, a preto tohto obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm.b Tr.zák.

U obžalovanej H.. F. dospel k záveru, že táto sa dopustila trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.1 Tr.zák. účinného do 1. januára 2006, nakoľko inému z nedbanlivosti spôsobila smrť a to spôsobom uvedeným v zistenom skutkovom stave vo výrokovej časti rozsudku.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, na možnosť nápravy a pomery obžalovanej, ako aj na účel trestu podľa § 23 ods.1 Tr.zák.

Konanie obžalovanej je nebezpečné pre spoločnosť, nakoľko porušila záujem spoločnosti chránený v oblasti ochrany života a zdravia ľudí. Stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť je určovaný tým, že obžalovaná spáchala jeden nedbanlivostný trestný čin, za ktorý bolo možné uložiť trest odňatia slobody až na dva roky alebo zákaz činnsoti, spôsobom vykonania činu a jeho následkami ako sú vyššie uvedené, znižovaný je osobou obžalovanej. Táto konala v tzv. vedomej nedbanlivosti, pretože vedela, že môže inému z nedbanlivosti spôsobiť smrť, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že takéto porušenie nespôsobí, pričom následok nespôsobila svojim výlučným zavinením, pretože sa na jeho vzniku spolupodieľali aj ďalšie subjekty.

Obžalovaná je vydatá, je matkou dvoch detí, od roku 1985 pracuje v X. L., X..S.. na gynekologicko- pôrodníckom oddelení, prácu vykonáva zodpovedne, pri práci je svedomitá a iniciatívna, dodržiava pokyny nadriadených. Z miesta bydliska je hodnotená všeobecne. Doposiaľ nebola sankcionovaná za priestupok, ani súdom trestaná. Jej priemerná mesačná mzda v roku 2011 bola 1.012,84 €, podľa vlastného vyjadrenia je spoluvlastníčkou bytu, garáže a osobného motorového vozidla.

Obžalovanej nič nepriťažovalo, poľahčovalo jej, že pred spáchaním trestného činu viedla riadny život.

Vzhľadom na tieto skutočnosti, prihliadajúc na povahu spáchaného trestného činu, možnosť nápravy obžalovanej, taktiež jej osobné a majetkové pomery, jej uložil peňažný trest vo výmere 300,- €. Tento trest jej uložil ako trest samostatný, pretože uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu v danom prípade nebolo potrebné. Od spáchania skutku uplynula doba viac ako 7 rokov, teda tu existuje značný časový odstup, čo bolo taktiež dôležitou okolnosťou pri ukladaní druhu trestu a výmery trestu. Uloženie trestu odňatia slobody by bolo neprimerane prísne a súd neuložil obžalovanej ani trest zákazu činnosti vykonávania lekárskej profesie, pretože išlo u nej o ojedinelé vybočenie pri poskytovaní lekárskej starostlivosti, veď ako lekárka pracuje už viac ako 25 rokov, pričom je hodnotená pozitívne ako svedomitá zamestnankyňa. Uloženie peňažného trestu dovoľovali ust. § 53 ods.1,2 písm.b, ods.3 Tr.zák. účinného do 1. januára 2006. Pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu súd ustanovil obžalovanej náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac.

Poškodená A. R. žiadala náhradu škody len všeobecne bez toho, aby určila jej základ a výšku, pričom tieto ponechala na zváženie súdu. Keďže ide o návrhové konanie, súd nemohol nahradiť prejav vôle poškodenej v týchto smeroch, a keďže návrh na náhradu škody poškodenou bol neurčitý, súd ju odkázal podľa účinného od 1. januára 2006 s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Okrem konania obžalovanej sa na spôsobení následku podieľalo viac faktorov, ako už bolo vyššie naznačené, pričom pre určenie presného podielu zavinenia u jednotlivých subjektov by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, naviac súd by mohol rozhodnúť o uložení povinnosti nahradiť škodu len voči H.. F., ktorá je v procesnom postavení obžalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.