Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-129-2023.pdf
PDF · 166.4 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/129/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa matky: C. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom D. E., F. XXX, zastúpená splnomocnencom: Mgr. Cyntia Takács Szalai, so sídlom Nám. M.R. Štefánika č. 6, Komárno a otca: G. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, v konaní zastúpený splnomocnencom: JUDr. Tijana Ćecézová, LL.M., so sídlom Račianska 13152/69B, Bratislava, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 12P/114/2021-397 zo dňa 08.06.2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o úprave styku otca s maloletým dieťaťom a v závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom (špecifikovaným vyššie) súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletou tak, že je oprávnený stýkať sa s maloletou každý druhý párny týždeň (označený číselne 2,6,10...) od štvrtka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý druhý párny týždeň (označený číselne 4,8,12...) od stredy od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas Vianočných prázdnin každý nepárny rok od 23.12. od 10:00 hod. do 25.12. do 11:00 hod. a od 2.1. nasledujúceho roka od 10:00 hod. do 6.1. do 18:00 hod. a každý párny rok od 25.12. od 11:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod. a od 31.12. od 10:00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 10:00 hod., počas jarných prázdnin každý párny rok od pondelka prvého dňa jarných prázdnin od 10:00 hod. do nasledujúceho štvrtka do 12:00 hod. a každý nepárny rok od štvrtka jarných prázdnin od 12:00 hod. do nasledujúcej nedele do 18:00 hod., počas Veľkonočných prázdnin každý nepárny rok od prvého dňa Veľkonočných prázdnin od 12:00 hod. do posledného dňa Veľkonočných prázdnin do 12:00 hod., počas letných prázdnin každý párny rok od 15.7. od 16:00 hod. do 31.7. do 16:00 hod. a od 15.8. od 16:00 hod. do 31.8. do 11:00 hod. a každý nepárny rok od 1.7. od 12:00 hod. do 16.7. do 18:00 hod. a od 1.8. od 12:00 hod. do 16.8. do 18.00 hod. Matka je povinná dieťa riadne pripraviť a včas odovzdať otcovi v mieste bydliska maloletého dieťaťa a otec je povinný dieťa riadne a včas vrátiť matke na tom istom mieste. V čase styku upraveného počas školských prázdnin určeného Ministerstvom školstva Slovenskej republiky sa upravený bežný styk otca nerealizuje. V prípade presunu otca s maloletou osobným motorovým vozidlom je otec povinný zabezpečiť riadenie osobného motorového vozidla, inou plnoletou osobou na to oprávnenou. Súd zmenil rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 11P/109/2020 zo dňa 19.03.2021 v časti o úprave styku otca s maloletým dieťaťom. Návrh otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti zamietol. O trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou článku 5, § 24 ods. 2 až 5, § 25 ods. 1, § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“), článku 9, 29 a 31 Dohovoru o právach dieťaťa a vecne tým, že od posledného rozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletou došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej širšiu úpravu styku.
3. Zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 11P/109/2020-120 zo dňa 19.03.2021 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné mesačne vo výške 120 Eur a bol upravený styk otca s maloletou každý párny týždeň v sobotu od 11:30 hod. do 17:30 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 11:30 hod. do 17:30 hod., taktiež bol upravený styk otca počas Vianočných sviatkov každý rok 25.12. od 11:30 hod. do 17:30 hod. Otec návrhom doručeným súdu dňa 12.08.2021 žiadal zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti so striedaním v týždňových intervaloch z dôvodu, že je s maloletou veľmi málo, 6 hodín týždenne. Matka nesúhlasila s návrhom otca a navrhla, aby maloletá prespávala u otca najviac dve noci. Maloletá si podľa matky zvykala na materskú školu, mala problémy so zdržiavaním stolice. Otec takéto problémy nezaznamenal. Rodičia sa v priebehu konania dohodli na realizácii styku otca s maloletou v širšom rozsahu, a to v každý druhý víkend od piatka do nedele a druhý týždeň v nedeľu od 10:00 hod. do 17:30 hod.
4. O návrhu otca súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 12P/114/2021-283 zo dňa 21.10.2022, (o.i.) tak, že jeho návrh na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti zamietol a zmenil úpravu bežného styku otca s maloletou a počas sviatkov a prázdnin tak ako je špecifikované v odseku 1 tohto rozhodnutia. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 12CoP/6/2023-355 zo dňa 28.02.2023 zrušil rozsudok v časti úpravy styku otca s maloletou a v súvisiacom výroku o trovách konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie dôvodiac, že súd prvej inštancie síce správne vykonal dokazovanie v predmetnej veci a pri rozhodovaní sa spravoval aj správnymi ustanoveniami Zákona o rodine, ale v rozhodnutí absentuje odôvodnenie, v čom spočíva vhodnosť a primeranosť rozsahu a spôsobu predmetnej úpravy styku otca s maloletou, prečo súd takto upravený styk považuje za najlepší v záujme maloletej a za dostačujúci. Odvolací súd zdôraznil, že práva a povinnosti oboch rodičov sú rovnocenné v medziach stanovených zákonom, pričom je nutné prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. Maloletá bola právoplatne zverená do osobnej starostlivosti matky, otec má možnosť zúčastňovať sa osobne na jej výchove len prostredníctvom realizácie styku, počas ktorej môže v plnom rozsahu realizovať svoju úlohu otca. Úprava styku dieťaťa s rodičom tvorí špeciálnu zložku rodičovských práv, preto musí byť aj úprava tohto styku v záujme maloletého dieťaťa a súd na záujem dieťaťa je povinný vždy prihliadnuť pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností. Treba zohľadniť nielen právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, ale aj právo dieťaťa stretávať sa s týmto rodičom. Pri rozhodovaní o úprave styku dieťaťa s rodičom treba vždy vychádzať z toho, že účelom styku je zabezpečiť v čo v najväčšej miere vytváranie a udržanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa, pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo dopad neúplnej rodiny. V ďalšom konaní mal súd prvej inštancie vec opätovne prejednať a následne svoje nové rozhodnutie odôvodniť tak, aby spĺňalo všetky zákonné záležitosti, teda aby rozhodnutie súdu bolo presvedčivé a preskúmateľné.
5. Otec po vrátení veci odvolacím súdom v ďalšom konaní zotrval na návrhu. Na pojednávaní dňa 08.06.2023 uviedol, že v súčasnej dobe je styk s maloletou realizovaný na základe odporúčania psychologičky každý nepárny týždeň v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 a každý párny týždeň od piatku do nedele. Styk prebieha bez problémov, dcéra sa u neho cíti dobre a vždy sa pýta na možnosť predĺženia styku. Ďalej uviedol, že u neho má maloletá stolicu riadne a bežne sa pred kúpaním pýta sama na „WC“. Matka naďalej nesúhlasila s návrhom otca. Rešpektuje širšiu úpravu styku, ale len z dôvodu, že sa otca bojí a neopováži sa mu oponovať. Takto realizovaný styk nepovažuje v súlade so záujmom maloletej, keďže po návrate od otca pretrvávajú problémy maloletej s vyprázdňovaním. Prejavuje sa to tak, že v nedeľu má dieťa dvakrát stolicu a v pondelok ráno znova dvakrát. Za normálnej situácie sa vyprázdňuje raz za deň. Tiež poukázala na to, že po návrate od otca trvá dva dni kým sa maloletá ukľudní. V noci sa budí a pýta sa k matke. Kolízny opatrovník poukázal na to, že rozhodnutie súdu, ktoré bolo zrušené považuje za správne a žiadal, aby v tomto kontexte súd rozhodol. Súd ďalej zistil, že otec žil spolu so svojimi rodičmi. Bol zamestnaný s priemerným mesačným príjmom 800 eur s pracovným časom od 07:00 hod. do 15:00 hod. Vlastnil osobné motorové vozidlo a platil leasingovú splátku 185 eur. Mesačné cestovné výdavky v súvislosti s realizáciou styku vyčíslil na sumu 180 eur.
Navštevuje odbornú neurologické ambulanciu. S matkou komunikovali výhradne iba o maloletej, ktorú mu na styk odovzdávala podľa dohody. Matka žila sama s maloletou v trojizbovom byte, v prenájme. Bola na rodičovskej dovolenke s príjmom 381 eur mesačne. Poberala rodinné prídavky v sume 25,50 eur mesačne. Z dôvodu otcovej epilepsie trvala na tom, aby otca vždy odprevádzala ďalšia osoba. Zo správy H. C. (č.l. 386) zistil, že matka opakovane uvádzala problémy s vyprázdňovaním maloletej. Bola odporučená návšteva psychológa a gastroenterológa. Z vyjadrenia svedkyne, sestry otca E. B. zistil, že maloletá si postupne zvyká na predĺžený čas pobytu u otca.
6. Dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletou došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá spočívala predovšetkým v tom, že maloletá si osvojila návyky týkajúce sa pravidelných kontaktov s otcom a s jeho rodinou. Z vyjadrenia svedkyne ako aj rodičov vyplynulo, že maloletá si postupne zvyká na predĺžený čas pobytu u otca. Samotné odtrhnutie dieťaťa od celodennej starostlivosti matky a zotrvanie v novom prostredí prináša dieťaťu nové psychologické momenty, s ktorými sa musí dokázať vysporiadať. Vzhľadom na nízky vek maloletej je dôležité, aby v prvom rade boli rozvíjané väzby s otcom a aby bola schopná akceptovať aj pobyt u otca v širšom časovom rozpätí. V priebehu konania sa rodičia dohodli na možnosti rozšírenia styku otca s maloletou, ktorý zároveň začali aj realizovať. Otec v priebehu konania prejavil záujem sa čo najintenzívnejšie podieľať na výchove maloletej. Prihliadol na záujem maloletej ako na prvoradé hľadisko, ktorým je vytvorenie bezpečného a stabilného prostredia a vytvorenie podmienok pre rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami. Obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletej. Ani jeden z rodičov voči starostlivosti druhého nevzniesol významné námietky. Medzi rodičmi existuje aj primeraná komunikácia, nie však ideálna, ktorú je možné vylepšovať. Pri realizácii rozšíreného styku sa u otca významnejšie problémy nevyskytli. Podľa novej úpravy styku bude mať otec možnosť podieľať sa na výchove maloletej v rozsahu 172 hodín mesačne z celkového počtu 720 hodín v 30-dňovom mesiaci. Aj keď časový rozdiel stráveného času u matky a u otca predstavuje nepomer, rozhodne ho nemožno považovať za neprimeraný jednak z dôvodu veku dieťaťa ako aj z dôvodu, že dieťa navštevuje materskú školu. Keď maloletá zotrvá v domácnosti otca niekoľko dní bude to pre dieťa menej vyčerpávajúce a pobyt dieťaťa u otca bude hodnotnejší. Súd rozhodoval aj o styku počas prázdnin, ktoré v zásade rozdelil medzi oboch rodičov pomerne. Samotný bežný styk, ktorý rodičia budú realizovať by mal zabezpečiť aj bezproblémovú realizáciu styku počas prázdnin. Z dôvodu jednoznačnosti pri realizácii styku súd rozhodol, že v čase styku upraveného počas školských prázdnin určeného Ministerstvom školstva Slovenskej republiky sa upravený bežný styk otca nerealizuje. Ďalej súd rozhodol, že matka je povinná, dieťa riadne pripraviť a včas odovzdať otcovi v mieste bydliska maloletého dieťaťa a otec je povinný, dieťa riadne a včas vrátiť matke na tom istom mieste a v prípade presunu otca s maloletou osobným motorovým vozidlom je otec povinný zabezpečiť riadenie osobného motorového vozidla, inou plnoletou osobou na to oprávnenou. Vzhľadom na zdravotné problémy otca je v záujme maloletej a v záujme jej bezpečia, aby otca pri presune medzi bydliskami osobným motorovým vozidlom odprevádzala ďalšia osoba. Je však možné konštatovať, že otec túto skutočnosť zatiaľ rešpektoval. Súd bol ďalej toho názoru, že požiadavka otca, aby sa aj matka podieľala na prevoze maloletej na miesto styku bola nedôvodná, nakoľko to neumožňovali finančné pomery matky, pričom cestovanie dopravnými prostriedkami (lacnejšia alternatíva) by bolo opäť len záťažou pre maloletú. Súd návrhy matky na doplnenie dokazovania dotazom na psychologičku ohľadne problémov dieťaťa so stolicou a na nariadenie znaleckého dokazovania zamietol, a to z dôvodu, že ak problémy so zadržiavaním stolice nebránili maloletej navštevovať predškolské zariadenie, tak je nepochybné, že nebudú brániť ani pri rozšírení styku s otcom. Súd považoval za neprípustné, aby táto skutočnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvnila rozsah styku u otca s maloletou. Nemožno očakávať, že otcovi bude upieraný styk do času kým sa tento problém nevyrieši. Súd znalecké dokazovanie považoval za nadbytočné a nehospodárne, ktoré by len zbytočne predĺžilo súdne konanie a v zásade by neriešilo žiadnu odbornú otázku, ktorá by samotným dokazovaním nebola vyriešená. V konaní nebola zistená zmena skutkových okolností a odvolací súd konštatoval vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, že dokazovanie bolo vykonané správne. Súd návrh otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti zamietol ako nedôvodný. V zmysle § 233 CSP na návrh strany, ktorej by inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej škody alebo inej ujmy, súd môže ho výroku rozsudku vysloviť, že rozsudok je vykonateľný doručením. Takýto výrok sa na účely odvolania považuje za uznesenie. Súd bol toho názoru, že v danom prípade nebolo preukázané, že by hrozila ťažko nahraditeľná alebo značná škoda alebo ujma, nakoľko otec maloletého dieťaťa má súdom upravený styk na základe predchádzajúceho rozhodnutia a tento styk je v súčasnej dobe realizovaný aj nad rámec tohto rozhodnutia. O trovách
konania rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Proti tomuto rozsudku v časti úpravy styku podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len ,,CSP“) a súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Matka je presvedčená, že súdom prvej inštancie určený rozsah bežného styku otca s maloletou je v rozpore s článkom 5 Zákona o rodine a článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, nakoľko nesleduje záujem maloletého dieťaťa a je teda nezákonný. V čase vydania napadnutého rozsudku mala maloletá len tri roky, išlo teda o dieťa v útlom veku. Otec podal návrh na rozšírenie styku iba 5 mesiacov od schválenia rodičovskej dohody o úprave styku. Pre dieťa v tak nízkom veku je súdom určený rozsah bežného styku neprimerane dlhý. Maloletá bola matkou dlho kojená - do takmer 3 rokov veku, čím sa vytvorilo medzi maloletou a matkou veľmi silné puto, s ktorým je potrebné z pohľadu dieťaťa narábať citlivo. Maloletá často odmieta ísť k otcovi, matka ju musí podporovať a osmeľovať, aby s otcom odišla. Po návrate od otca po dvoch prespaniach často objíma matku, matka ju dlho musí držať v rukách. Trvá dva dni, kým sa maloletá ukľudní a dostane do pôvodných koľají. Poukázala na bolestné vyprázdňovanie po návrate od otca po dvoch prespaniach. Pokiaľ mal súd za to, že maloletá si toho času postupne zvyká na predĺžený pobyt u otca, z uvedeného vyplýva, že maloletá si naň ešte nezvykla. Teda nie je zrejmé, čo súd viedlo k tomu, aby t.č. realizovaný styk rozšíril (aj) o 100%. Súd dospel k nesprávnemu záveru, že pri rozšírení styku, resp. pri prespávaní u otca sa významnejšie problémy nevyskytli. Matka pritom predložila súdu správu od pediatričky H. C., z ktorej vyplýva, že matka opakovane oznamovala problém s bolestným vyprázdňovaním po prespaniach u otca. Lekárka jej odporučila návštevu psychológa s dieťaťom, nakoľko mala za to, že predmetný zdravotný problém je pravdepodobne na psychologickej báze, keď sa vyskytuje len po dlhšom pobyte u otca. Matka maloletej vyhľadala s maloletou psychológa H. I. J., ktorá navrhla menovanej kratšie pobyty u otca. Správu o tom však matke odmietla vydať. Matka navrhla súdu vyžiadať túto správu od psychologičky, čo však súd odmietol vykonať, hoci ide o taký dôkaz, ktorý je spôsobilý priniesť relevantné skutkové zistenie. Matka opakovane uvádzala, že problém nie je počet vyprázdňovaní v nedeľu po návrate od otca, ale bolestné a ťažké vyprázdňovanie, ktoré sa objaví iba po návšteve u otca, preto je nepochopiteľné, prečo súd uvedené dával do súvislosti s návštevou materskej školy, keď matka nikdy nepovedala, že uvedená ťažkosť sa objavuje aj inokedy, napr. počas návštevy materskej školy. Matka nikdy nežiadala zakázať styk otca s maloletou pre problémy s vyprázdňovaním, ktoré sa vyskytujú po víkendovom pobyte u otca. Žiada iba takú úpravu styku, ktorá bude v záujme maloletej. Zo správy Materskej školy zo dňa 27.07.2023 vyplýva, že maloletá je citlivé plaché dieťa, ktoré sa ťažko otvára na nové podnety, preto nie je v prospech jej emocionálneho a sociálneho vývinu pravidelne prerušiť jej výchovný proces v materskej škole. Z listiny o správe z Referátu pedagogicko-psychologických služieb ÚPSVaR zo dňa 12.09.2022 je zrejmé, že psychológ H. K. L. (č.l. 268) po vykonaných pohovoroch bude navrhovať rozšírenie styku o 1 až 1,5 dňa. Matka po pohovore napriek svojmu vnútornému presvedčeniu vyhovela žiadosti otca a umožnila realizáciu styku otca s maloletou každý druhý týždeň od piatku do nedele. Uvedená správa bola na pojednávaní dňa 08.06.2023 opakovane oboznámená, v odôvodnení však tento dôkaz súd prvej inštancie nijak nehodnotí, hoci ide o dôkaz, ktorý je relevantný z hľadiska vytvárania skutkového stavu vo veci. Súd prvej inštancie rozsah bežného styku otca s dieťaťom odôvodnil najmä právom otca zúčastniť sa na výchove maloletej a vzdialenosťou medzi bydliskom maloletej a otca, aby maloletá mimo niekoľkohodinového cestovania malo možnosť stráviť s otcom plnohodnotný čas. Matka má za to, že aj kratšie trvanie styku než bol súdom určený napĺňa tento účel a je pritom učinené zadosť aj hlavnej podmienke sledovania najlepšieho záujmu maloletej. Matke bolo znemožnené realizovať svoje procesné práva, keď napriek skutočnostiam, že ide o citlivé dieťa v nízkom veku, pobyty u otca sú sprevádzané zdravotnými ťažkosťami, súd nenariadil znalecké dokazovanie z oblasti detskej psychológie na získanie poznatkov odborného - psychologického charakteru. Poukázala na negatívne ovplyvňovanie otca zo strany jeho matky a sestry, čo bolo zreteľné aj ich účasťou na pojednávaní. Namietala dĺžku styku otca s maloletou počas Nového roka, veľkonočných a letných prázdnin, neurčitosť výroku o styku počas jarných prázdnin. Vo vzťahu k veľkonočným prázdninám uviedla, že maloletá žije na dedine, kde ešte pretrvávajú ľudové tradície, v zmysle ktorých dievčatá trávia veľkonočný pondelok doma, čakajúc šibačov. V časti úpravy styku otca počas prázdnin považuje rozsudok za nedostatočne odôvodnený. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a upravil styk otca s maloletou tak, že
„otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka 16:30 hod. do nedele 18:00 hod. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom počas vianočných prázdnin určených Ministerstvom školstva SR pre školy každý párny rok od 23.12. od 10:00 hod. do 25.12. do 11:00 hod. a od 02.01. nasledujúceho roka od 10:00 hod. do 04.01. do 18:00 hod. a každý nepárny rok od 25.12. od 11:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod. a od 31.12. od 10:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod., s tým, že počas vianočných sviatkov sa bežný styk nerealizuje. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom počas veľkonočných sviatkov od štvrtka 16:00 hod. predchádzajúceho veľkonočnému piatku do soboty 18:00 hod. s tým, že počas veľkonočných sviatkov sa bežný styk nerealizuje. Otec je ďalej oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý rok od 26.07. od 10:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod. a od 26.08. od 10:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod. Navrhla, aby o trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
8. K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý považoval odvolanie za nedôvodné, keďže rozsudok je správny po vecnej i právnej stránke, riadne, dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený a najmä korešponduje s najlepším záujmom maloletej. Pri úprave styku sa vždy skúma dieťa ako individuálna a jedinečná bytosť. Maloletá nejaví žiadne úzkostné prejavy, dobre pozná prostredie otca a preto mu nerobí problém u otca tráviť čas. Tak ako na matku, je i maloletá rovnako naviazaná aj na otca. Opätovne poprel problémy u maloletej s vyprázdňovaním v jeho domácnosti, pričom takéto problémy si nevšimla ani škôlka. Matka uvádza domnelé prekážky v styku otca s maloletou, najprv problémy v komunikácii, potom s kojením a následne s vyprázdňovaním u maloletej. Z obsahu správy psychologičky H. L. zo dňa 12.09.2022 vyplýva informácia o úzkostnom probléme u matky, ktorý nemožno vzťahovať na rodinné väzby maloletej. Čas strávený maloletou v škôlke nemôže mať prednosť pred časom stráveným maloletou s otcom. Maloletá má možnosť navštevovať škôlku aj v mieste jeho bydliska, kde sa otec už bol aj informovať. Poukázal na to, že matka zapísala maloletú do škôlky bez jeho súhlasu. Vo vzťahu k úprave styku počas prázdnin poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 14.12.2022. Zdôraznil, že maloletá nie je vo veku povinného predprimárneho vzdelávania. Rozsudok je v časti úpravy styku zrozumiteľný a vykonateľný. Aj otec žije na dedine s dodržiavaním tradícií a je potrebné, aby maloletá tieto spoznala v prostredí oboch rodičov. Úprava styku pod rozsah určený súdom by bola obmedzením styku. Navrhol rozsudok potvrdiť.
9. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že rozsudok prihliada na záujem maloletej, najmä na jej citové väzby, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia, ako aj na právo maloletej na zachovanie jej vzťahu k obidvom rodičom. Navrhol odvolaciemu súdu rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
10. K vyjadreniam otca a kolízneho opatrovníka matka uviedla, že zotrváva na dôvodoch svojho odvolania.
11. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a 66 CMP, po zopakovaní a doplnení dokazovania podľa § 68 CMP na nariadenom pojednávaní podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
12. Predmetom odvolacieho konania je posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne posúdil, keď rozšíril styk otca s maloletou (oproti pôvodnej úprave) v rozsahu špecifikovanom v odseku 1.
13. Za účelom zistenia skutočného a úplného stavu veci odvolací súd podľa § 68 CMP doplnil a zopakoval dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením listinných dôkazov, medzi ktoré patrí správa z Referátu pedagogicko-psychologických služieb ÚPSVaR zo dňa 12.09.2022 (č.l. 267), zápisnica z pojednávania z 21.10.2022 – tvrdenia rodičov o rozsahu realizovaného styku (č.l. 276), správa H. C. zo dňa 06.03.2023 (č.l. 386), správa Materskej školy zo dňa 27.07.2023 (č.l. 417), správa gastroenterológa H. A. zo dňa 19.10.2023 (č.l. 459), správa krčného lekára H. L. zo dňa 28.06.2023 (č.l. 465), správa Centra poradenstva a prevencie Hurbanovo – H. C., psychologičky zo dňa 08.09.2023 (č.l. 466), správa Centra poradenstva a prevencie Hurbanovo – H. C., psychologičky zo dňa 05.04.2024 (č.l. 468), správa KO zo dňa 29.07.2024 (č.l. 496), správa Centra poradenstva a prevencie Hurbanovo
– H. C., psychologičky zo dňa 19.06.2024 (č.l. 505), správa imunológa B. zo dňa 31.05.2024 (č.l. 507), správa z materskej školy zo dňa 26.07.2024.
14. Zo správy Materskej školy maloletej zo dňa 27.07.2023 bolo zistené, že maloletá je zvýšene citlivé plaché dieťa, pomerne ťažko sa adaptuje na nové podmienky. Všimli si, že nemá rada hlučné prostredie. Problém s vyprázdňovaním nezaznamenali. Neodporučili vylúčiť maloletú z programu materskej školy pravidelne, keďže v materskej škole postupne získava sociálne a emocionálne zručnosti.
15. V správe Materskej školy zo dňa 26.07.2024 sa uvádza, že maloletá navštevuje materskú školu pravidelne, vymeškania má len z dôvodu choroby. Spolupráca s matkou je výborná. O maloletú je pedantne postarané. Opakovane bolo zdôraznené, že maloletá v záujme socializácie a kognitívneho vývinu vyžaduje každodennú a systematickú návštevu materskej školy.
16. Zo správy H. A. M., gastroenterológa, zo dňa 19.10.2023 vyplýva diagnóza maloletej funkčná obstipácia. Odporúčaná bola spolupráca rodičov s cieľom nastavenia pravidelného defekačného režimu s aplikáciou krému s dubovou kôrou, dlhodobé užívanie probiotík, ďalej užívanie Forlax s dávkovaním podľa potreby. Zároveň bolo odporúčané psychologické vedenie.
17. Z lekárskej správy H. A. L., krčného lekára, zo dňa 28.06.2023 bolo zistené, že maloletá nemá problémy so sluchom a lekár odporučil psychologické vyšetrenie.
18. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 04.07.2024 vyplýva, že dňa 26.06.2024 bolo vykonané šetrenie v domácnosti otca. Žije spolu s jeho rodičmi, v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve rodičov otca. Otec pracuje v N. ako vodohospodársky pracovník. Bolo konštatované, že maloletá má v domácnosti otca a starých rodičov vytvorené vhodné podmienky.
19. Z úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno zo dňa 19.07.2024 vyplýva, že v uvedený deň bol vykonaný pohovor s maloletou, ktorá uviedla „teraz som doma, ale inak chodím do škôlky, tam sa mi páči, veľa sa tam hráme, rada mám najmä učiteľku O. a P., teraz som s mamou, veľmi ju ľúbim, kreslíme si, boli sme aj v ZOO, kde som kŕmila zvieratká, u otca som rada, lebo sa tam hrám s bratrancom, aj tam prespávam, sú tam aj starí rodičia, jedlo varí babka, cítim sa tam dobre“. Maloletá bola unavená, trošku rozrušená, komunikácia bola už len sporadická, skutočnosti, ktoré uviedla už viac menej opakovala.
20. Zo správy z diagnostického vyšetrenia Centrom poradenstva a prevencie Hurbanovo, M. H. C. bolo zistené, že maloletá dňa 19.06.2024 absolvovala plánované psychologické poradenstvo. Bolo konštatované, že predkladané úlohy maloletá riešila primerane veku, je komunikatívna, ťažšie sa orientuje v čase. Rada chodí do škôlky, má tam aj kamarátky. Podľa matky u maloletej pretrvávali problémy so stolicou po príchode od otca. Otec ich informoval, že obdobné problémy majú v ich rodine, pričom navrhol aj ako tomu predísť. Rodičom bolo odporúčané, aby si našli čas na spoločné stretnutie a hľadali spoločne také riešenie, ktoré bude v prospech maloletej. V záujme zdravého psychického vývinu maloletej bolo tiež odporúčané si vždy vopred dohodnúť každú jednu plánovanú zmenu a nestresovať ju novými situáciami, primerane k jej veku jej oznámiť, čo bude na nasledujúci deň, veľa sa rozprávať a hrať, spoločne plánovať rôzne aktivity. Každodenná a systematická návšteva predškolského kolektívu má dobrý vplyv na kognitívny a emocionálny vývin. Súčasťou správy sú aj odporúčania pre rodičov, okrem iného absolvovanie párového poradenstva u psychológa, riešenie konfliktov bez prítomnosti maloletej, zavedenie jednotnej a dôslednej rodinnej výchovy, skvalitnenie vzájomnej komunikácie a vzájomné informovanie sa.
21. Zo správy H. C. B., klinickej imunologičky a alergologičky, zo dňa 31.05.2024 vyplýva, že maloletej bol diagnostikovaný ľahký stupeň IDS.
22. Splnomocnenkyňa matky na pojednávaní dňa 16.08.2024 pred odvolacím súdom trvala na podanom odvolaní matky a na dôvodoch v ňom uvedených, až na určité odchýlky. Matka sa stotožnila s výrokom rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti matky riadne dieťa na styk pripraviť a taktiež sa stotožnila s výrokom, ktorý sa týka presunu otca s maloletým dieťaťom motorovým vozidlom. Nad rámec ňou navrhnutého styku navrhla tiež rozšíriť bežný styk otca o styk v priebehu toho týždňa, keď dieťa nie je cez víkend u otca.
23. Splnomocnenkyňa otca rovnako zotrvala na doterajších vyjadreniach a navrhla rozsudok potvrdiť, keďže aj dokazovaním doplneným odvolacím súdom bol preukázaný vzťah otca a maloletej na veľmi vysokej úrovni.
24. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
25. Matka na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedla, že súdom prvej inštancie upravený styk predovšetkým zasahuje do návštevy materskej školy maloletou. Absencie v materskej škole nie sú v záujme maloletej s ohľadom na jej emocionálny a sociálny vývin. Otec má možnosť stretávať sa s maloletou každý týždeň a návšteva materskej školy je pre maloletú rovnako dôležitá, v škôlke sa venujú deťom inak, majú študijný plán. Otec sa s maloletou stretával počas týždňa ešte v čase kedy maloletá u neho neprespávala. Mala za to, že otec nebude maloletú voziť do škôlky z dôvodu veľkej vzdialenosti jeho bydliska, vyše hodiny cesty. Ďalším problémom je zadržiavanie stolice u otca a jej následné bolestivé vyprázdňovanie sa u matky, aj dvakrát po sebe, niekedy aj s krvácaním, pričom gastroenterológ sa vyjadril, že to má psychologický základ. Otec maloletej nepodáva lieky zamerané na riešenie tohto problému, ktoré mu ona vždy pribalí, masť na hemoroidy a prášok Forlax. S otcom o tom aj komunikovala, ale on to všetko rieši actimelom. Matka takéto problémy v jej starostlivosti nezaznamenala. Keď je doma, nedáva maloletej lieky, keďže nemá takéto problémy a aj lekár odporučil, že má ich užívať len vtedy, keď sa problém vyskytne. Problémom nie je ani pobyt maloletej v cudzom prostredí, ak je tam s ňou aj matka. Pri odovzdávaní maloletej sa s otcom navzájom informujú, inak je ich komunikácia zlá, otec chce riadiť, nevypočuje ju. Lekár povedal, že pravdepodobne dieťa zadržiava stolicu u otca. Maloletá nemá problém so stolicou inde, iba keď sa vráti od otca. Z toho usudzuje, že maloletá sa bojí ísť k otcovi. Keď príde otec pre ňu, dcéra k nemu nechce ísť, treba ju povzbudzovať, a to napriek tomu, že matka maloletú vždy pripraví. Keď sa vrátia, maloletá hneď uteká k nej, skočí jej na krk, visí na nej, večer veľmi neskoro zaspáva, v noci sa budí a je nepokojná. Keď sa zobudí neskoro večer alebo v noci, pýta sa za matkou, chce s ňou spať. Maloletá je veľmi citlivá, veľmi citlivo reaguje na všetko, aj na komunikáciu s otcom. Skôr je nesmelá, utiahnutejšia. Maloletá nehovorí o tom, ako trávia s otcom čas. Má rada otca, aj starých rodičov z jednej aj z druhej strany. Stretávajú sa každý týždeň u otca so starými rodičmi, súrodencami otca, s ostatnými menšími deťmi. Maloletá sa niekedy tiež vráti od otca s vyštípanými genitáliami. Potvrdila, že ona i otec absolvujú psychologické poradenstvo. Navrhla, aby sa otec stretával s maloletou od piatka po škôlke do nedele do 18:00 hod. s tým, že počas druhého týždňa by sa mohol stretávať s maloletou v priebehu týždňa poobede. Aktuálne sa otec s maloletou stretáva v jeden týždeň od piatka po škôlke až do nedele večera a druhý týždeň v nedeľu, na základe čoho ona nemá možnosť tráviť s maloletou ani jeden celý víkend. Odkedy maloletá navštevuje škôlku je chorľavejšia, niekedy vynechá dva týždne, aj mesiac. Predprimárne vzdelávanie bude ešte 2 roky.
26. Otec súhlasil s prednesom splnomocnenkyne. Maloletú bude vodiť do škôlky, pracuje v C. K. M. K. N., majú vysunuté pracoviská, má to blízko, vie sa dohodnúť s vedúcimi, vie si upraviť pracovnú dobu podľa potrieb maloletej, v iné dni si nadrobí. Má dosť dovolenky a flexibilitu v práci. Aj on objednal sirup Betaglukán na imunitu a črevnú flóru pre maloletú, ktorý poslal aj matke. Maloletej dáva probiotiká. Odporučil prípravu stravy na bravčovej masti. Prášok Forlax nepoužíval, maloletá má u nich dobrú životosprávu, denne chodí na záchod. Lieky od lekára jej nepodáva, lebo v taške ich nenašiel. Keď matka povie čo má maloletej dať, tak to aj dostane. U lekára s maloletou nebol, lebo cez víkend nikto nerobí. Cez týždeň mu to matka nedovolí. Matka nekomunikuje. Čo sa týka správania maloletej, je zaťažená na babku. Pre maloletú chodieva väčšinou so starým otcom, zvítajú sa, potom sa hrajú dvore, majú bazén, sú tam zvieratká, chodia ich kŕmiť, nie je u nich taká bojazlivá ako matka tvrdí. Raz dva sa aklimatizuje, môže lietať po veľkom dvore, hrať sa. Páči sa jej hudba, na dvore skáče, robia si diskotéku. Bola bojazlivá, meravá, ale preto, že bola chrbtom k reproduktoru. Naposledy spala uňho 3 noci. Matka s maloletou rozpráva po maďarsky, u nich sa rozprávajú po slovensky, vedie ju k tomu. Matka ani maďarská materská škola ho neupovedomili o tom, že bude zapísaná v škôlke. Maloletá má slovenskú národnosť.
27. V záverečnej reči splnomocnenkyňa matky uviedla, že bolo vykonané dostatočné dokazovanie, z ktorého je zrejmé, že došlo k zmene pomerov na strane maloletej od poslednej úpravy styku otca s maloletou. Matka má za to, že ňou navrhnutý bežný styk otca s maloletou zodpovedá záujmu maloletej s poukazom na článok 4 ods. 1 CMP i § 24 ods. 5 ZoR, keďže zabezpečí emocionálnu stabilitu maloletej a zároveň dáva dostatočný priestor otcovi na realizáciu jeho rodičovských práv.
Poukázala na správu CPP Hurbanovo, kde psychológ neodporučil zásah do pracovného týždňa, čo sa týka bežného styku s dôrazom na citlivosť maloletej, u ktorej je potrebné vopred a riadne zvážiť zmeny. Z gastroenterologickej správy vyplýva, že maloletá má problém so stolicou, ktorú opakovane zadržiava, nie je to matkin výmysel. Zo správy materskej školy vyplýva, že pre emocionálny vývin je vhodné nenarušiť predprimárne vzdelávanie dieťaťa. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil alebo zmenil v súlade s odvolacím návrhom matky.
28. Splnomocnenkyňa otca záverom uviedla, že zo správy z diagnostického vyšetrenia maloletej taktiež vyplýva, že maloletá potrebuje oboch milujúcich rodičov, ktorí sa navzájom akceptujú a vždy hľadajú taký spôsob riešenia situácie, ktorý je v jej prospech. Poukázala na šetrenie kolízneho opatrovníka, kde bola vypočutá maloletá a uviedla: „U otca som rada, lebo sa tam hrám s bratrancom, aj tam prespávam, sú tam aj starí rodičia, jedlo varí babka, cítim sa tam dobre.“. Matka uviedla, že komunikácia rodičov je síce obmedzená na veci ohľadom maloletej, ale je funkčná. Vzdelanie v materskej škole, ktoré nie je povinné, nemá prednosť pred stykom otca so svojou dcérou. Predovšetkým rodičia majú primárnu funkciu vo výchove dieťaťa, až potom nastupujú štátne inštitúcie a obdobné inštitúcie. Rodičovské práva sú koncipované na rovnoprávnom postavení oboch rodičov, preto je pri úprave rodičovských práv a styku potrebné vychádzať z toho, aby aj druhý rodič strávil s dieťaťom aspoň polovicu času ako rodič, ktorému je dieťa zverené. Je v najlepšom záujme maloletej, aby mala upravený styk s otcom tak, ako ho upravil súd prvej inštancie, preto navrhli odvolaciemu súdu rozsudok potvrdiť.
29. Kolízny opatrovník záverom uviedol, že maloletá je citlivá, ale aj usmievavá, smelá, komunikatívna, veľmi životaschopná. Matka povedala, že maloletá citlivo vníma komunikáciu rodičov, tzv. citlivo vníma napätie medzi rodičmi. Je čas sa zamyslieť, či to nie je pravý dôvod problémov s vyprázdňovaním. Odporučil, aby pri preberaní a odovzdávaní maloletej strávili rodičia viac času spolu, ukázali si pred svojou dcérou vzájomný rešpekt a úctu a hlavne, aby komunikovali, aby napätie povolilo. Navrhol potvrdiť rozsudok.
30. Matka odvolaciu argumentáciu založila predovšetkým na tom, že súdom prvej inštancie upravený styk otca s maloletou zasahuje do návštevy materskej školy maloletou, pričom bolo zistené, že pravidelná návšteva materskej školy je nevyhnutná pre jej sociálny a emocionálny vývin. Ďalej namietala, že u maloletej boli preukázateľne, odbornými vyšetreniami, zistené problémy s vyprázdňovaním, ktoré podľa matky súvisia s pobytom maloletej u otca, čo odôvodňovala jednak telesnými prejavmi u maloletej, ktorá sa po návrate z pobytu u otca opakovane a bolestivo vyprázdňuje a aj emočnými prejavmi, kedy sa maloletá nevie ukľudniť, visí na matke, budí sa v noci a je nepokojná. Aj gastroenterológ konštatoval, že problémy maloletej s vyprázdňovaním vyžadujú psychologické vedenie. Matka tieto problémy pripisuje aj úzkej citovej väzbe maloletej na matku, vzniknutej aj tým, že do troch rokov veku bola matkou kojená. Rozsudok tak v časti úpravy bežného styku i počas sviatkov a prázdnin podľa matky nezodpovedá prvoradému záujmu maloletej a rozšírený styk v porovnaní s pôvodnou úpravou nerešpektuje odporúčania odborníkov, menovite s odporúčaním H. K. L. z Referátu pedagogicko- psychologických služieb ÚPSVaR, tak ako to vyplýva zo správy zo dňa 12.09.2022. Namietala, že súd prvej inštancie nevykonal ňou navrhované znalecké dokazovanie z oblasti detskej psychológie na získanie poznatkov odborného - psychologického charakteru za účelom zistenia príčin uvádzaného problému, čím nedostatočne zistil skutočný stav, čo v konečnom dôsledku viedlo k jeho nesprávnemu a predčasnému právnemu posúdeniu.
31. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie presvedčivo a zrozumiteľne zdôvodnil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:
32. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci (aj článok 6 CMP).
33. Podľa § 36 CMP, súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
34. Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
35. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
36. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
37. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
38. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
39. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZoR. Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Dieťa oddelené od jedného alebo oboch rodičov má priznané právo udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa (článok 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života a rodiny a dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom (článok 16 Dohovoru o právach dieťaťa).
40. Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.
41. Podľa § 36 ods. 1 prvej, druhej a štvrtej vety ZoR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
42. Podľa § 25 ods. 1 až 3 ZoR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
43. Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruky právneho štátu. Ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova. Z tejto zásady je výnimka uvedená v § 121 a § 157 CMP, v zmysle ktorej zmenu tam uvedených rozhodnutí (rozsudkov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu) možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní.
44. Nesporným bol záver súdu prvej inštancie o zmene pomerov na strane maloletej, odôvodňujúcej rozšírenie styku otca s maloletou. Matka však nesúhlasila s rozsahom styku upraveným súdom prvej inštancie a navrhla, aby odvolací súd tento styk upravil tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka 16:30 hod. do nedele 18:00 hod. a v druhý týždeň v priebehu týždňa poobede., ďalej počas vianočných prázdnin určených Ministerstvom školstva SR pre školy každý párny rok od 23.12. od 10:00 hod. do 25.12. do 11:00 hod. a od 02.01. nasledujúceho roka od 10:00 hod. do 04.01. do 18:00 hod. a každý nepárny rok od 25.12. od 11:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod. a od 31.12. od 10:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod., s tým, že počas vianočných sviatkov sa bežný styk nerealizuje, počas veľkonočných sviatkov od štvrtka 16:00 hod. predchádzajúceho veľkonočnému piatku do soboty 18:00 hod. s tým, že počas veľkonočných sviatkov sa bežný styk nerealizuje, počas letných prázdnin každý rok od 26.07. od 10:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod. a od 26.08. od 10:00 hod. do 31.08. do 18:00 hod. Takto upravený styk podľa matky zodpovedá záujmu maloletej a umožní otcovi podieľať sa na výchove maloletej.
45. Pokiaľ matka namietala, že súdom prvej inštancie upravený styk otca s maloletou zasahuje do návštevy materskej školy maloletou, tak dokazovaním bolo zistené, že v danom prípade sa jedná o dôkazmi nepodložené obavy matky, keď zo zhodných tvrdení rodičov vyplynulo, že otec styk s maloletou počas týždňa ani nerealizuje, teda obava matky sa ešte ani raz nemohla naplniť a zároveň sa otec pred odvolacím súdom vyjadril, že mieni maloletú do materskej školy odprevádzať v období, kedy bude maloletá v jeho osobnej starostlivosti. S tvrdením otca, že zodpovednosť za výchovu dieťaťa majú predovšetkým rodičia, nie materská škola sa odvolací súd síce stotožnil, ale berúc do úvahy osobitosti zistené u maloletej, najmä jej citlivosť a ťažšiu adaptáciu na zmeny, ako aj odporúčania odborníkov o potrebe pravidelnej návštevy materskej školy pre sociálny a emocionálny vývin maloletej aj odvolací súd dospel k záveru, že je v záujme maloletej, aby pravidelná dochádzka do materskej školy bola zabezpečená kontinuálne, bez častého a opakovaného zásahu do jej dochádzky. Keďže maloletá ešte neabsolvuje povinné predprimárne vzdelávanie, občasná absencia, ktorej bude predchádzať konzultácia rodičov s ohľadom na program v materskej škole a dôsledná príprava maloletej na takúto zmenu nie je dôvodom na obmedzenie styku otca s maloletou počas týždňa, keď z dokazovania zároveň vyplynulo, že maloletá má opakované absencie v materskej škole aj v dôsledku častej chorobnosti, čo nemožno pripísať na vrub otca. Dôležitá je preto najmä komunikácia rodičov, smerujúca k napĺňaniu duševných, telesných a citových potrieb maloletej, vrátane vytvorenia bezpečného a stabilného výchovného prostredia a podmienok na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi a s inými blízkymi osobami. Keď z dokazovania vyplynulo, že otec mieni rešpektovať potrebu pravidelnej návštevy materskej školy maloletou, tak uvedená odvolacia námietka matky je v celom rozsahu nedôvodná.
46. Problémy u maloletej s vyprázdňovaním otec nespochybňoval, len tvrdil, že v jeho starostlivosti tieto nezaznamenal. Dokazovaním bolo zistené, že otec aj napriek tomu situáciu nezľahčoval a sám uviedol, že problémy tohto typu sa vyskytli aj v jeho rodine. Zabezpečil prostriedok na podporu imunity maloletej, aj probiotiká, navrhol spôsob prípravy stravy. Lieky predpísané maloletej neodmietol aplikovať, len namietal, že matka mu ich nepribalila. Pokiaľ ale matka tieto problémy maloletej spája s jej pobytom u otca, tak tento záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Otec uviedol, že maloletá sa v jeho starostlivosti pravidelne vyprázdňuje. Ani v materskej škole sa tieto problémy nevyskytli. Námietka matky o nedôvodnom poukazovaní na vyprázdňovanie maloletej počas pobytu v materskej škole, keď tieto problémy sa vyskytujú len po pobyte u otca nie je dôvodná, keď túto skutočnosť aj odvolací súd hodnotí vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Odvolací súd nespochybňuje, že opakované vyprázdňovanie sa maloletej po návrate z pobytu otca má zrejme psychologické príčiny, ale nie je zrejmé, prečo tieto matka automaticky spojila so strachom maloletej z otca. Dokazovaním ani nebolo naznačené, že otec jeho osobnú starostlivosť o maloletú akokoľvek zanedbáva. Maloletá sa vyjadrila, že sa v domácnosti otca cíti dobre. Aj sama matka uviedla, že maloletá má rada otca, aj starých rodičov.
Stretávajú sa každý týždeň u otca so starými rodičmi, súrodencami otca, s ostatnými menšími deťmi. Uvedené tvrdenia matky sú vo zjavnom rozpore s jej tvrdením o strachu maloletej z otca a aj v tomto prípade nemožno z dôvodu obáv matky pripustiť taký model stretávania sa maloletej s otcom, ktorý zasahuje do práva maloletej na pravidelný a plnohodnotný kontakt s otcom a aj do práva otca podieľať sa na výchove svojej dcéry. Správne kolízny opatrovník záverom uviedol, že maloletá citlivo vníma komunikáciu rodičov, t.j. napätie medzi rodičmi a je čas zamyslieť sa, či práve tieto skutočnosti nie sú pravým dôvodom problémov s vyprázdňovaním. Odporučil, aby pri preberaní a odovzdávaní maloletej strávili rodičia viac času spolu, ukázali si pred svojou dcérou vzájomný rešpekt a úctu a hlavne, aby spolu komunikovali s cieľom uvoľniť napätie. Nie je zrejmé, ako by sa podľa matky vyriešil problém s vyprázdňovaním u maloletej, keby bola u otca i naďalej každý druhý týždeň od piatka do nedele v porovnaní so súdom prvej inštancie upraveným stykom, keď aj v súčasnosti tieto problémy podľa matky pretrvávajú. Aj z uvedeného návrhu matky skôr vyplýva jej nesúhlas s dĺžkou pobytu maloletej u otca podľa rozsudku z dôvodu jej citovej naviazanosti na matku. Odvolací súd nehodnotí styk upravený súdom prvej inštancie ako neprimeraný vzhľadom na vek maloletej. Práve v tomto období života je potrebná socializácia maloletej prostredníctvom role nielen matky, ale i otca, ktorý zámer sa nedocieli len upevňovaním už konštatovanej silnej citovej väzby na matku. V zmysle článku 5 písm. h) ZoR je potrebné vytvoriť podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, nielen s matkou. Pokiaľ sa znaleckým dokazovaním malo podľa matky zistiť, že problémy maloletej s vyprázdňovaním súvisia s jej strachom z otca, tak takýto dôkaz by opätovne odvolací súd hodnotil vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi a namieste by bola otázka, čo je príčinou takejto emócie, keď maloletá má aj podľa matky s otcom pozitívnu väzbu (má ho rada). Z vyjadrení otca vyplýva, že maloletá sa cíti v jeho prítomnosti komfortne. Pokiaľ má maloletá silnú citovú väzbu na matku, niet pochýb o tom, že citlivo vníma jej správanie sa po návrate maloletej od otca, čo tiež u maloletej môže vyvolávať zvýšený stres a opakované vyprázdňovanie. Je preto dôležité, aby rodičia spolupracovali a vzájomne sa informovali o tomto probléme a najmä, aby si navzájom dôverovali, že obaja majú záujem na tom, aby maloletá vyrastala v spokojnosti a harmónii, čo jednoznačne vyplynulo aj z dokazovania. Preto aj odvolací súd považoval znalecké dokazovanie za nadbytočné, keď z dokazovania vyplynulo, že rodičia sa dobrovoľne podrobujú psychologickému poradenstvu a zároveň sa snažia zistiť príčinu problémov u maloletej. Na základe uvedeného rozšírený styk otca s maloletou zodpovedá zistenej skutočnej situácii, zabezpečí osobnú starostlivosť otca o maloletú, v rozsahu zodpovedajúcom jej veku, osobitostiam jej povahy, čím budú lepšie zaistené jej potreby.
47. Ani odvolací súd nezistil dôvody, pre ktoré by maloletá nemala stráviť rovnomerný čas u oboch rodičov počas sviatkov a prázdnin. Dieťa má zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Je potrebné zdôrazniť, že nie je namieste rozlišovať práva tzv. rezidentného rodiča a rodiča, ktorý má právo iba na styk s dieťaťom, keďže rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 veta prvá ZoR). Za neodôvodnený rozsudok by bolo preto potrebné považovať taký rozsudok, kedy by súd toto právo jedného z rodičov obmedzil a svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil. Keď neboli zistené dôvody pre obmedzenie styku otca s maloletou počas sviatkov a prázdnin, odôvodnenie o rovnomernom rozdelení času prázdnin medzi rodičov je zrozumiteľné a vyhovujúce zákonným požiadavkám. Argument matky vo vzťahu k veľkonočným prázdninám, že maloletá žije s matkou na dedine, kde ešte pretrvávajú ľudové tradície, v zmysle ktorých dievčatá trávia veľkonočný pondelok doma, čakajúc šibačov nie je dôvodný, keďže rovnako aj otec žije na dedine a maloletá má právo poznať prostredie oboch rodičov. Jarné prázdniny trvajú týždeň, preto tvrdenie o neurčitosti ohľadne skončenia styku nie je namieste. Vzhľadom na uvedené sú teda námietky matky k styku otca s maloletou upravenému počas prázdnin a sviatkov neopodstatnené.
48. V závere odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal s ostatnými námietkami uplatnenými matkou maloletej už počas prvoinštančného konania a vzhľadom na to, že matka ani v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné osobitne zhodnotiť, a na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
49. Vychádzajúc z uvedeného tak odvolací súd uzavrel, že v preskúmavanej veci odvolacie argumenty matky neboli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia, pretože závery súdu prvej
inštancie, ku ktorým dospel vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, sú správne. Považujúc súdom prvej inštancie upravený styk otca s maloletou za správny a primeraný s ohľadom na záujem maloletej a právo otca plnohodnotne sa podieľať na výchove maloletej odvolací súd potvrdil rozsudok v časti úpravy styku otca s maloletou za použitia ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny a spolu s ním aj odvolaním dotknutý závislý výrok o trovách konania. Zároveň rozhodol o trovách odvolacieho konania za použitia § 52 CMP v spojení s § 58 CMP a § 396 ods. 1 CSP.
50. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.