Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-294-2011.pdf
PDF · 156.9 KB
Case nature
Subarea
23Co/294/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Lea Mária Stovičková, v právnej veci žalobcov: 1. L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, Y., 2. mal. T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, obaja zastúpení JUDr. Alenou Korpášovou, advokátkou, Rázusova 11, Piešťany, proti žalovaným: 1. František Riška - Autoškola Riška, Študentská 23, Trnava, IČO: 14 104 008, 2. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, 3. Ing. R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, B., za účasti vedľajšieho účastníka: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, v zastúpení spoločnosťou: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o zaplatenie náhrady škody, na odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č. k. 16C/24/2003-516 zo dňa 23. júna 2011, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e v časti zamietnutia žaloby voči žalovaným v 2. a 3. rade.
Rozsudok súdu prvého stupňa sa r u š í v častiach povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť náhradu škody žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade, v časti zamietnutia zvyšku nároku voči týmto žalovaným, v časti náhrady trov konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade 6.667,53 eur titulom bolestného a čiastku 2.250,47 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia. Ďalej rozhodol, že žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobkyni v 2. rade 4.705,23 eur titulom bolestného a 2.750,45 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku návrh zamietol. Voči žalovaným v 2. a 3. rade súd návrh zamietol. Rozhodol o trovách konania, že žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 982,42 eur a trovy štátu vo výške 858,57 eur, všetko do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu prvého stupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia aplikoval ust. § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 428, § 429, § 431, § 450 O.z. a § 7 vyhlášky č. 32/65 Zb. Uviedol, že vzhľadom na závery trestného konania bolo nesporné, že nehoda bola zapríčinená vozidlom žalovaného v 1. rade ako prevádzkovateľom vozidla, ktoré ako vodič riadil žalovaný v 2. rade, žalovaný v 3. rade bol účastný ako inštruktor. Za daného stavu treba konštatovať, že za škodu zodpovedá v zmysle ust. § 427 O.z. žalovaný v 2. rade. Žalovaní v 2. a 3. rade boli zo spáchania trestného činu uznaní za vinnými, keď žalovaný v 2. rade sám nehodu spôsobil, pričom žalovaný v 3. rade za nehodu je zodpovedný z toho dôvodu, že v rámci svojho pracovného zaradenia sa svojou nedbanlivosťou podieľal na samotnom skutku. Z toho však nemožno vyvodzovať zodpovednosť za náhradu škody voči žalobcom v tomto konaní. Nastupuje tu prípadný vzťah medzi samotnými žalobcami.
Nepochybne s poukazom na citované ustanovenia za škodu zodpovedá prevádzkovateľ vozidla, teda žalovaný v 1. rade, ktorý síce priamo škodu nespôsobil, ale nevyvinil sa z objektívnej zodpovednosti. Potom prvostupňový súd poukázal na ust. § 444 O.z. a uviedol, že je nesporné, že došlo k vzniku traumy a ujmy na zdraví, naviac zranenia žalobcov boli natoľko závažné, že priebeh liečby a zákrokov bol bolestivý s ohrozením života, že došlo k takým následkom nehody, ktoré odôvodňujú osobitný prístup, a to osobitne s prihliadnutím na stratu príbuzných. Súd zohľadnil skutočnosť, že k nehode došlo stretom vozidiel poškodených a vozidla žalovaného v 1. rade. Z objektívnej zodpovednosti sa žalobcovia vyvinili tým, že z ich strany žiadnym spôsobom nedošlo k spôsobeniu nehody, túto nezapríčinili a spôsobilo ju práve vozidlo žalovaného v 1. rade, čo vyplývalo aj z trestného spisu. Zodpovednosť žalovaného v 1. rade je objektívna a tento sa z nej relevantným spôsobom nevyvinil, teda za ňu v celom rozsahu je zodpovedný. Prvostupňový súd aplikoval v predmetnom spore, vzhľadom na náhradu škody, vyhlášku č. 32/65 Zb. Poukázal na znalecký posudok znalca MUDr. Y., ktorý vyčíslil bolestné i sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu v 1. rade a u žalobkyne v 2. rade. U žalobcu v 1. rade bolestné predstavuje 2.663,81 eur, sťaženie spoločenského uplatnenia 229 eur a u žalobkyne v 2. rade bolestné 1.568,41 eur, sťaženie spoločenského uplatnenia 159,33 eur. Žalobcovi v 1. rade bolo na bolestnom uhradených 1.331,90 eur, sťaženie spoločenského uplatnenia 229 eur. Žalobkyni v 2. rade nebola uhradená žiadna čiastka. Pri posudzovaní nárokov žalobcov za smerodajný považoval prvostupňový súd práve posudok MUDr. Y., z ktorého vzhľadom na jeho obsah, rozsah a popis zranení a liečenia bolo potrebné vychádzať, aj keď samotní žalobcovia pri vyčíslení nároku vychádzali práve z tohto posudku. Daný posudok súd považoval za objektívny pre rozhodnutie o samotných nárokoch. Naviac bol podporený aj svedeckou výpoveďou MUDr. C. ohľadne zranení. Znalkyňa PhDr. R. ohodnotila následky u žalobcu v 1. rade sumou 597,49 eur, u žalobkyne v 2. rade sumou 756,82 eur. Potom poukázal prvostupňový súd na citáciu ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a so závermi znaleckého posudku v spojení s dodatkami, posudkom znalkyne z odboru psychológie sa súd stotožnil. Rovnako z psychologického vyšetrenia oboch navrhovateľov sú zrejmé následky traumy trvalého charakteru. Vysvetlil u žalobcu v 1. rade, že ide o úmrtie manželky a syna žalobcu v 1. rade, a u žalobkyne v 2. rade o úmrtie matky a brata. V tomto smere sa táto strata javí ako vážny zásah do ochrany osobnosti citového života oboch žalobcov a predstavuje v sebe výraznú traumu pre oboch žalobcov bez možnosti náhrady akejkoľvek finančnej kompenzácie. Podrobujú sa psychologickým a psychiatrickým vyšetreniam, pretože v dôsledok tejto nehody je zásadne nevyvrátiteľný. Pri posudzovaní výšky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia bolo potrebné podľa súdu prvého stupňa vychádzať zo záveru znaleckého posudku MUDr. Y.. Navyše, nie v zmysle vyhlášky, súd odvodzuje od vytrpenej bolesti priebehu liečby zranení, o ktorých sa pojednáva nielen v posudku, ale vyplývajú z predložených dokladov. Jednalo sa o zdĺhavé liečenie, stavy, ktoré bezprostredne ohrozovali žalobcov, opakované operačné zákroky, hospitalizácie, rehabilitácie a v neposlednom rade i trvalé následky oboch navrhovateľov vyplývajúc zo znaleckého posudku PhDr. R., nielen z výpovede žalobcov. Posudok PhDr. R. je smerodajný podľa súdu prvého stupňa na mimoriadne navýšenie odškodnenia pre žalobcov. Za daných okolností je potrebné konštatovať, že došlo k závažnému zásahu do integrity žalobcov z hľadiska ochrany ich života a zdravia, a okrem telesných zranení došlo k mimoriadnemu zásahu do ich citového, rodinného života stratou najbližších osôb, s ktorou sa s najväčšou pravdepodobnosťou celkom nevyrovnajú. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa v 2. rade nepodstúpila dodatočnú psychoterapeutickú liečbu, nemôže byť na jej ťarchu, nakoľko tieto okolnosti nemohla ovplyvniť vzhľadom na jej zdravotný stav, vek a odkázanosť na iné osoby. Žalobca v 1. rade je obmedzený pracovne, nemôže sa venovať svojim športovým aktivitám, nemôže vykonávať namáhavejšie zamestnanie, žiť plnohodnotne. V dôsledku zranení má znížené pamäťové schopnosti, je emotívny, unaviteľnejší, horšie znáša záťaž, niektoré faktory. Psychická trauma zo straty blízkych znásobuje i prežívanie samotnej prežitej bolesti s trvalými následkami. U oboch žalobcov ide o komplikované zaradenie do bežného života, obaja trpia fóbiou z cestovania autom. Žalobkyňa si naviac pamätá priebeh nehody, o to ťažšie je jej prežívanie a vyrovnanie sa s daným stavom. Všetky tieto okolnosti odôvodňujú oprávnenosť mimoriadneho odškodnenia za výrazný zásah do života a zdravia žalobcov. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti neboli zistené žiadne dôvody na zníženie náhrady. Zníženie náhrady prichádza v zmysle ust. § 450 O.z. V danom prípade však neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa pre zníženie náhrady. Skutočnosť, že žalovaný nie je majetný, ho nezbavuje zodpovednosti za nároky žalobcov s prihliadnutím na okolnosti a predovšetkým následky nehody. Súd však prihliadol na túto skutočnosť pri určení výšky náhrady, keď nevyhovel v celom rozsahu žalobe. Pri vyčíslení jednotlivých nárokov z hľadiska bolestného súd prihliadol na charakter zranení a s tým spojenú silnú bolestivosť, užívanie silných utlmujúcich liekov, opakované operačné zákroky spojené s bolesťou a bolestivé následky u oboch žalobcov. Z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia u oboch žalobcov, prihliadol na obmedzenie v pracovnom živote. U žalobkyne v 2. rade
aj v športovom živote, keďže sa aktívne venovala pohybovej činnosti a ohľadom na jej vek by v tejto činnosti zrejme bola pokračovala. Vzhľadom na všetky okolnosti vzniku škody so stratou najbližších a s tým súvisiacich psychických následkov súd bol toho názoru, že priznanie základného bodového ohodnotenia sa javí ako nepostačujúce a dvojnásobok základného bodového ohodnotenia sa takisto javí nedostatočným. U oboch žalobcov sa jednalo o také závažné zranenia, v dôsledku ktorých mohla nastať smrť. Obaja museli podstúpiť rehabilitácie. Jednalo sa o dlhodobé liečenia s bolesťou a výrazným obmedzením života. Súd dospel k záveru, vzhľadom na priebeh a následok bolestí, že treba navýšiť ohodnotenie nad hranicu dvojnásobku základného bodového zranenia a pritom pri u oboch považoval za primerané priznať žalobcom trojnásobok základného bodového ohodnotenia. Vyrátal tak nasledovne. Základné bodové ohodnotenie u žalobcu v 1. rade predstavuje podľa posudku MUDr. Y. a bolestnom 1.337,50 bodov x 60,- Sk, tzn. 2.663,81 eur, z toho vedľajší účastník uhradil 1.331,90 eur. Trojnásobok na bolestnom predstavuje 7.999,43 eur, od tejto sumy je potrebné odrátať úhradu a bolestné, tak potom predstavuje čiastku 6.667,53 eur. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo určené počtom bodov 115 x 60,- Sk, spolu 229 eur. PhDr. R. sťaženie spoločenského uplatnenia z hľadiska psychických následkov vyčíslila na 597,49 eur. Trojnásobok podľa MUDr. Y. je 687 eur, od tejto sumy je potrebné odrátať čiastku 229 eur, ktorú vedľajší účastník uhradiť. Trojnásobok ohodnotenia PhDr. R. je 1.792,47 eur, spolu sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje 2.250,47 eur. U žalobkyne v 2. rade základné bodové ohodnotenie na bolestnom predstavuje podľa posudku MUDr. Y. 787,50 bodov x 60,- Sk je 1.568,41 eur. Sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje podľa posudku MUDr. Y. 80 x 60,- Sk, čo je 159.33 eur, psychické následky podľa PhDr. R. 756,82 eur, nebolo nič uhradené. Trojnásobok bolestného predstavuje 4.705,23 eur, sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje podľa MUDr. Y. 479,99 eur a PhDr. R. 2.270,46 eur, prestavuje čiastku 2750,45 eur. Preto súd priznal jednotlivé čiastky ako sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku, vo zvyšku návrhu zamietol a zamietol návrh aj voči žalovaným v 2. a 3. rade z hľadiska pasívnej legitimácie, zaviazal len na zaplatenie nárokov žalovaného v 1. rade. Podľa ust. § 148 O.s.p. zaviazal súd neúspešného žalovaného v 1. rade zaplatiť trovy štátu na znalečnom, ako aj zaplatenie súdneho poplatku podľa § 2 zákona o súdnych poplatkoch, keďže sú žalobcovia oslobodení od platenia súdneho poplatku a podľa § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol o len čiastočnom úspechu účastníkov tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník. Odvolaním napadol výrok, ktorým bola titulom bolestného priznaná žalobcovi v 1. rade čiastka 6.667,53 eur a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia čiastka 2.250,47 eur. Uvedený výrok napáda len čiastočne, pretože vo vzťahu k bolestnému je to suma 1.789,26 eur a vo vzťahu k sťaženiu spoločenského uplatnenia 1.732,61 eur. Ďalej napáda odvolaním výrok, ktorým bola titulom bolestného priznaná žalobkyni v 2. rade čiastka 4.705,23 eur, len čiastočne, a to vo výške 2.382,49 eur. Napáda ďalej výrok, kde bolo priznané titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 2.750,45 eur, a to v čiastke 2.611,04 eur. Výroky týkajúce sa súdneho poplatku a trov konania sú závislé od meritórneho rozhodnutia. Možnosť podania odvolania odvodzujú podľa ust. § 201 O.s.p. s poukazom na vyhlášku č. 423/91 Zb., ktorou sa stanovil rozsah a podmienky zákonného poistenia a zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, účinnou od 01.01.2002. Treba mať za to, že činnosť Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. je vymedzená ust. § 28 ods. 3 veta druhá a tretia predmetného zákona, a navonok sa prejaví vystupovanie Slovenskej kancelárie poisťovateľov, v mene ktorej však koná štatutárny orgán inej právnickej osoby. Odvolanie odôvodňuje čiastočne nepreskúmateľnosťou rozsudku, čo považuje za odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., to, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo je odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b), a čiastočne nesprávne vec právne posúdil, čo je odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Súd sa dopustil pri výpočte pochybenia, preto výsledná suma nezodpovedá deklarovanému postupu. Na strane 12 uvádza nesprávny údaj, ten sa opakuje aj vo výpočte na strane 16, keď uvádza výsledok znaleckého dokazovania vykonaného znalkyňou PhDr. R. sumou 597,49 eur u žalobcu v 1. rade a sumou 756,82 eur u žalobkyne v 2. rade. Znalkyňa však vo svojom posudku u žalobcov uvádza rovnaký výsledný počet bodov, a to 300 bodov vo vzťahu ku každému, čo je suma 597,49 eur. Údaj u žalobkyne v 2. rade 756,82 eur je preto nesprávny. Ďalšej chyby sa dopustil súd tým, že správne odrátal u žalobcu v 1. rade plnenia poskytnuté vedľajším účastníkom, ale pri žalobkyni v 2. rade v rozpore so skutočnosťou uviedol, že neboli žiadne úhrady, čo však nie je správne, pretože za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia s poukazom na podanie vedľajšieho účastníka z 28.03.2011 sú uvádzané úhrady za bolesť 567,62 eur a za sťaženie spoločenského uplatnenia 159,33 eur, čo súd nezohľadnil. Ďalej nepovažuje za preskúmateľné, prečo bol použitý posudok MUDr. Y. a nie pribratého znalca MUDr. L., pretože aj posudky MUDr. L. uvádzajú dostatočne konkrétne jednotlivé zranenia, hospitalizácie a zákroky počas nich. Pokiaľ sa súdu javil posudok MUDr. Y. ako popisne
podrobnejší, aj tak to neodôvodňuje nepoužitie záverečného bodového ohodnotenia určeného súdom stanoveným znalcom MUDr. L.. Znalecké dokazovanie nariadil súd po výhradách vedľajšieho účastníka k bodovému hodnoteniu MUDr. Y., keď namietali opodstatnenosť, resp. správnosť zvýšenia bolestného a poukazovali na to, že tento lekár vydal dva posudky ohľadne bolesti žalobkyne v 2. rade, ktoré sa odlišovali. Keďže súd nariadil znalecké dokazovanie má vedľajší účastník za to, že jeho výsledky musí náležite zohľadniť pri rozhodovaní, v opačnom prípade musí logicky a presvedčivo vysvetliť, prečo ich nepoužil. Ďalej sa v odvolaní vedľajšieho účastníka namieta, že sa súd prvého stupňa vôbec nevyporiadal s námietkou premlčania vznesenou na pojednávaní v roku 2009 vedľajším účastníkom k následkom na psychike žalobcov, na tejto trvajú naďalej, nakoľko pre plynutie tzv. subjektívnej premlčacej doby je rozhodné, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu natoľko, že bolo zrejmé, či a v akom rozsahu došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia (R 9/1986) a nie kedy bolo vykonané bodové ohodnotenie. Podľa výpovede psychologičky došlo k ustáleniu stavu cca 6 mesiacov po nehode. Najneskôr od skončenia trestného konania sa dá odvodiť vedomosť o osobe, ktorá za škodu zodpovedá, preto úpravy žaloby vykonané až na základe znaleckého dokazovania vykonaného psychologičkou v roku 2009 považuje vedľajší účastník po uplynutí premlčacej doby v zmysle ust. § 106 O.z. Žalobcovia až podaním z 21.02.2011 pri vyčíslení svojich nárokov prvýkrát zohľadnili bodové hodnotenie PhDr. R., čo považuje vedľajší účastník za uplatnenie daného nároku po uplynutí premlčacej doby. V rámci svojho znaleckého posudku psychologička uviedla vo vzťahu k obom navrhovateľom ako relevantný faktor stratu príbuzných, a toto akcentovalo najmä vo vzťahu žalobkyne v 2. rade, ktorá bola v tom čase maloletá. Javí sa tiež nesprávne, aby súd pri zdôvodňovaní rozhodnutia o nárokoch o náhradu škody na zdraví, akými sú bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, poukazoval na zásah do citového a rodinného života žalobcov v dôsledku straty ich príbuzných. Je to nespochybniteľné, že strata príbuzných je tragickou skutočnosťou, ktorá vážne zasiahla do rodinného a citového života navrhovateľov, avšak predmetom konania neboli nároky podľa § 11 a nasl. O.z. V ďalšej časti odvolania poukázal vedľajší účastník na viaceré tvrdenia žalobcov, ktoré sa prezentovali v odôvodnení súdu prvého stupňa ako skutkové zistenia súdu, čo však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Ďalej poukazoval, že mal vo svojich výpočtoch súd vychádzať ohľadne bodového ohodnotenia z dodatkov vypracovaných MUDr. L.. Po odstránení zrejmých chýba daných dodatkov, ktoré považuje za odstrániteľne dôsledným hodnotením daného dôkazu súdu uviedli, že netrvajú na vypočutí znalca. Zrejmá chyba je pri hodnotení bolestného žalobcu v 1. rade pri položke 148, kde sa uvádza počet bodov 30, hoci v prílohe vyhlášky je počet bodov stanovený na fixných 25. Aj vykonané zvýšenie danej položky je potom matematicky nesprávne uskutočnené, keď sa v texte uvádza, že sa zvyšuje o polovicu, avšak zvýšenie bolo dvojnásobné vzhľadom na znalcom udaný počet bodov 60. Ak by bol počet bodov uvedený v súlade s vyhláškou, tzn. 25 bodov a vykonané zvýšenie by bolo o polovicu tak, ako hovorí text dodatku, celkový počet bodov danej položky by musel byť 37,5 boda a po ich krátení na 3/4 je výsledný počet celého bolestného 1.039,375 bodov. U žalobcu v 1. rade by bolo bolestné 1.039,375 bodov, sťaženie spoločenského uplatnenia 125 bodov. U žalobkyne v 2. rade v časti sťaženia spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky bol omylom uvedený text vypovedajúci o zvýšení hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., pričom podľa vyhlášky č. 32/65 Zb. lekár môže v rámci hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vykonať zvýšenie základného počtu bodov. Z obodovania sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyne v 2. rade v doplnenom znaleckom posudku treba pritom prihliadať na stanovených základných 50 bodov. Potom u žalobkyne je bolestné 483,75 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia 50 bodov. Vedľajší účastník však navrhol neprihliadať na bodové hodnotenie z posudku PhDr. R., vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, ktorú považujú za dôvodnú a ďalej navrhol vrátať vyplatené plnenia u oboch účastníkov, a to u žalobcu v 1. rade 1.331,91 eur za bolesť, 229,04 eur za sťaženie spoločenské uplatnenia a u žalobkyne v 2. rade 567,62 eur ako náhradu za bolesť, 159,33 eur ako náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Potom bolestné u žalobcu v 1. rade by bolo vo výške 4.878,27 eur, za sťaženie spoločenského uplatnenia 517,86 eur a bolestné u žalobkyne v 2. rade by bolo 2.322,74 eur, za sťaženie spoločenského uplatnenia 139,41 eur. Preto žiadal takto zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa.
Odvolanie proti rozsudku podali žalobcovia v 1. a 2. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Právna zástupkyňa žalobcov poukázala v odvolaní na to, že súd pochybil pri výpočte určenej výšky náhrady škody na zdraví, keď trojnásobok základného bodového ohodnotenia bolestného u žalobcu v 1. rade predstavuje 7.991,43 eur (1.337,50 bodu x 60,- Sk = základné odškodnenie v sume 2.663,80 eur x trojnásobok predstavuje 7.991,43 eur), taktiež pri výpočte trojnásobku sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v 1. rade, tento správne predstavuje výsledok 2.479,58 eur (115 bodov znalecký posudok MUDr. Y. + 300 bodov znalecký posudok PhDr. R., spolu 415 bodov x 60,- Sk = 24.900,-
Sk x trojnásobok predstavuje 74.700,- Sk, tzn. 2.479,58 eur). Súd nezaviazal žalovaných rozsudkom ani na zaplatenie základného odškodnenia náhrady za bolesť žalobcovi v 1. rade, ktoré prestavuje 1.131,91 eur z celkovej sumy 2.663,81 eur. Vedľajší účastník 07.11.2005 zaplatil žalobcovi 1.331,91 eur, a tak zostáva zaplatiť na základom odškodnení 1.331,90 eur. Na základnom odškodnení za sťaženie spoločenského uplatnenia ostáva zaplatiť žalobcovi sumu 597,49 eur, nakoľko 07.11.2005 sumu 229 eur vedľajší účastník zaplatil žalobcovi v 1. rade. Matematickým zrátaním základného odškodnenia bolestného 1.331,90 eur a trojnásobku 7.991,43 eur dostaneme 9.323,33 eur, nie 6.667,53 eur a za sťaženie spoločenského uplatnenia zrátaním základného odškodnenia 597,49 eur + zvýšením na trojnásobok 2.479,58 eur, spolu predstavuje sumu 3.077,07 eur a nie sumu súdom priznanú 2.250,47 eur. Súd pochybil pri výpočte náhrady u žalobkyni v 2. rade, keď základné odškodnenie za bolesť predstavuje sumu 3.123,70 eur (787,5 bodu x 60,- Sk), trojnásobné zvýšenie predstavuje 9.371,10 eur, spolu riadne a mimoriadne zvýšenie bolestného je potom 12.494,80 eur, nie 4.705,23 eur. Ani pri výpočte sťaženia spoločenského uplatnenia nerozhodol správne, priznal žalobkyni v 2. rade 2.750,45 eur, pričom správne jej mal priznať sumu na základnom sťažení spoločenského uplatnenia 756,82 eur + trojnásobok v sume 2.270,46 eur, čo je 80 bodov znalecký posudok MUDr. Y. + 300 bodov znalecký posudok PhDr. R., spolu 380 bodov x 60,- Sk je 28.800,- Sk x trojnásobok 68.400,- Sk, teda základné odškodnenie 22.800,- Sk + trojnásobok 68.400,- Sk, čo je spolu 91.200,- Sk, tzn. 3.027,28 eur. Už bolo poukázané uznesením Krajského súdu v Trnave z 19.07.2007 č. k. 23Co/77/2007, že je nevyhnutné jednotlivé nároky na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia považovať za samostatné dielčie hmotnoprávne nároky, a nie je ich možné zamieňať alebo spájať, ale je potrebné aj dôsledne rozlišovať, o ktorý nárok ide s tým, že nemožno použiť jeden dôvod zvýšenia paušálne na oba inštitúty. Tento nedostatok odvolací súd vytkol prvostupňovému súdu v zrušujúcom uznesení z 18.10.2010 na strane 5 uznesenia, napriek tomu súd prvého stupňa znovu svoje rozhodnutie o mimoriadnom zvýšení náhrady za bolesť a sťaženia spoločenského uplatnenia oprel o znalecký posudok PhDr. R.. Na strane 14 konštatuje, že za smerodatný z hľadiska mimoriadneho navýšenia odškodnenia pre žalobcov považuje práve posudok PhDr. R.. Tento posudok však hodnotí len sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcov v 1. a 2. rade, preto z toho dôvodu prvostupňový rozsudok považujú za nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. Navyše namietajú odvolatelia - žalobcovia v 1. a 2. rade, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav. Návrhom na vykonanie dôkazov navrhli vykonať dôkazy ošetrujúcich lekárov: MUDr. H., MUDr. Q., MUDr. R., MUDr. H., ošetrujúcich lekárov žalobcu v 2. rade: MUDr. L., MUDr. T., MUDr. X.. Uznesením odvolacieho súdu z 18.10.2010 bolo nariadené vypočuť ošetrujúcich lekárov k otázke akou formou postupovali bolesti u žalobcov, akým zákrokom sa žalobcovia podrobili. Prvostupňový súd sa uspokojil len s výsluchom jedného svedka, a to lekára na urgente MUDr. C., ktorý v čase prevezenia žalobcu z miesta nehody do nemocnice mal službu. V tej súvislosti poukázali na ust. § 120 ods. 1 a § 129 ods. 1 O.s.p., na potrebu vypočutia týchto svedkov, na navrhnuté dôkazy, aby bolo preukázané bez akýchkoľvek pochybností vážnosť a obtiažnosť zranení žalobcom, spôsob a dĺžku liečby bolestí, dĺžka trvania bolesti, počet, obtiažnosť, forma, operácie atď. Rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ich názoru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď pri posudzovaní navýšenia bolestného na toto navýšenie považuje smerodatný posudok PhDr. R., hoci ten hodnotí u žalobcov len sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd svoje rozhodnutie o priznanej výške náhrady zdôvodnil aj tým, že je potrebné, aby čiastočne boli nároky žalobcov kompenzované a podľa svojej vlastnej úvahy sa javí byť primerané odškodnenie vo výške trojnásobku. Poukázali však na práve rozhodnutie prvostupňového súdu z 15.12.2009 a 08.02.2007, keď bolo priznané tým istým žalobcom 250-násobok základného nároku. Samotný skutkový stav vo veci sa od podania žaloby nezmenil. Dopravná nehoda sa stala 09.10.2001, pričom rozsah poškodenia zdravia u žalobcov je daný týmto okamihom a je podrobne zdokumentovaný. Do podania žaloby dňa 04.11.2003 bol ustálený rozsah zranení ako aj spôsob ich liečby, lekárske zákroky a tiež ustálené trvalé následky. Vzhľadom na priznanie iba trojnásobku navýšenia odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia s poukazom na utrpenú škodu na zdraví sa výška odškodnenia javí ako nespravodlivá a nepovažujú ju za primeranú satisfakciu vytrpenej bolesti podstúpenému liečeniu a ďalším obmedzeniam, následkom v živote. Preto navrhli zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vrátiť vec na ďalšie konanie.
Vyjadrenie k odvolaniam podal žalovaný v 2. rade, ktorý sa stotožnil s výrokom súdu prvého stupňa v tej časti, keď žaloba voči nemu bola zamietnutá a súhlasí s argumentáciou vedľajšieho účastníka v jeho odvolaní.
Žalovaný v 3. rade sa vyjadril k odvolaniam, že sa stotožňuje s výrokom, ktorým súd zamietol žalobu voči nemu. V čase nehody vykonával prácu inšpektora v pracovnom pomere pre žalovaného v 1. rade
a považuje zamietnutie žaloby vo vzťahu k jeho osobe za správne s poukazom na ust. § 420 ods. 2 O.z. Súd síce v odôvodnení rozsudku na toto ustanovenie priamo nepoukazuje, avšak jeho záver o zamietnutí žaloby voči jeho osobe považuje za súladný s obsahom úpravy občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Inak súhlasí s vyjadreniami vedľajšieho účastníka sporu a stotožňuje sa s jeho námietkami počas konania, ako aj v podanom odvolaní.
Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného sa vyjadrili tiež žalobcovia v 1. a 2. rade. V podstate z ich vyjadrenia vyplynuli rovnaké závery ako použili vo svojom odvolaní. Hoci k námietke premlčania sa vyjadrovali tak, že podľa ich názoru neobstojí, nakoľko už v návrhu na začatie konania žalobcovia konkretizujú svoje psychické následky a uplatňujú si ich náhradu. Znalkyňa presne definuje položky podľa vyhlášky č. 32/65 Zb., uvedené pod bodom B sadzby hodnotenia II., odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia pri úrazoch ako položku 251 a položku 253. Pokiaľ sa jedná o znalecké posudky, tak výsluch znalca MUDr. L., keď uviedol, že už nie je zapísaný v zozname znalcov a znaleckú činnosť nevykonáva, s poukazom na tieto skutočnosti znalecké posudky nemohli vo veci slúžiť ako dôkaz a potom si súd správne osvojil posudok znalca MUDr. Y..
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po tom, čo zistil, že odvolanie bolo podané oprávnenými osobami (§ 201 O.s.p.) a bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie obsahom a dôvodmi podaných odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a zistil, že účastníkom konania sa jednak postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Právna zástupkyňa žalobcov na odvolacom pojednávaní sa stotožnila s písomným vyhotovením odvolania, pričom poukázala na to, že aj podľa ich názoru, ako to namieta vedľajší účastník súd nedostatočne zdôvodnil, prečo použil znalecký posudok MUDr. Y. a nie MUDr. L., sú ochotní žalobcovia v 1. aj 2. rade podstúpiť nové znalecké dokazovanie na ohodnotenie zranenia, bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Rozsah a výška priznanej náhrady však je nesprávna, došlo k chybám pri výpočtoch aj pri odrátaní už zaplatených čiastok, tak ako to poukázali v odvolaní, pričom rozhodnutie nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý považuje za nedostatočne zistený, predovšetkým výsluchom lekárov, ktorých navrhli vypočuť ako svedkov. Malo byť zistené aký rozsah a aké bolesti účastníci - žalobcovia utrpeli po dopravnej nehode, akým spôsobom sa liečili. Na ostatok pripomenula, že pri poslednom rozšírení ich petitu nebola pripustená zmena ich návrhu, nikdy však nežalovali náhradu nemajetkovej ujmy, čiže žalujú iba náhradu škody, bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, a ich mimoriadne zvýšenie. Preto naďalej trvali na zrušení veci a vrátení súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, na doplnenie výsluchov ošetrujúcich lekárov, ktorých navrhli. Na úvahe súdu tiež ponechala, či je potrebné doplniť ďalšie znalecké dokazovanie vzhľadom na pochybnosti znaleckého posudku, ako udával vedľajší účastník ohľadne posudku MUDr. L.. Trovy odvolacieho konania si neuplatnila.
Na odvolacom pojednávaní zástupkyňa vedľajšieho účastníka poukázala na to, že znalecké dokazovanie nikdy nenamietali, čo sa týka priebehu liečby, vykonaných zákrokov, ale namietali, že bodové ohodnotenie bolo vykonané podľa nesprávnej právnej úpravy, a preto boli aj dodatky k týmto znaleckým posudkom. Pokiaľ ide o vypočutie navrhovaných lekárov, sú to lekári, ktorí boli počas hospitalizácie ošetrujúci a nie súčasní. Priebeh liečby je zachytený v posudkoch, preto ich vypočutie nie je podstatné. Znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok, vychádzal zo zdravotnej dokumentácie. Listinné dôkazy k zdravotnému stavu boli predložené právnou zástupkyňou žalobcov. Nevie preto, k čomu by mali prispieť výpovede týchto lekárov. Takisto nechápe, prečo by sa malo vykonať nové znalecké dokazovanie. Znalecké dokazovanie už vykonané bolo a výsledky súd nezohľadnil, a nevie sa z jeho rozhodnutia, z akého dôvodu ich nezohľadnil. Druhá vec je, pokiaľ ide o špecifikáciu návrhu a rozšírenia res judikáta je zamietavý výrok v roku 2009, voči ktorému nebolo podané odvolanie, tzn. že ak je špecifikácia v týchto častiach, tak nemožno rozšíriť návrh. Návrh vedľajšieho účastníka však bol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa.
Žalovaní v 2. a 3. rade zostali na svojich vyjadreniach k odvolaniu tak, ako ich písomne predložili aj vo svojich výsluchoch na odvolacom pojednávaní. S tým, že sa zamietla žaloba voči ich osobám súhlasili. Stotožnili sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa, keď súd dôsledne sa zaoberal ich pasívnou legitimáciou.
Podľa § 95 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
Po poslednom zrušení nadriadeným súdom, uznesením 23Co/78/2010-438 zo dňa 18. októbra 2010, právna zástupkyňa žalobcov podaním zo dňa 21.02.2011 založila do spisu špecifikáciu nárokov titulom náhrady škody na zdraví, ktorá v spise na č. l. 459 až 461. Z tejto špecifikácie vyplýva, že spresňuje nároky žalobcov tak, že si žalobca v 1. rade uplatňuje v konaní náhradu za bolesť vo výške 1.331,91 eur, náhradu za škodu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 597,49 eur (v zmysle ust. § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/65 Zb.), a ďalej mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť vo výške 1.331.905 eur a mimoriadne zvýšenie náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 114.500 eur (v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/65 Zb. v znení zmien a doplnkov). Pritom žalobkyňa v 2. rade si uplatňuje náhradu za bolesť vo výške 1.568,41 eur a náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 756,82 eur (podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/65 Zb.), a mimoriadne zvýšenie náhrady škody za bolesť vo výške 784.205 eur a mimoriadne zvýšenie náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 79,665 eur (podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/65 Zb. v znení zmien a doplnkov). U každého uplatneného nároku zdôvodnila právna zástupkyňa žalobcov výpočet nároku so zarátaním plnenia zo strany vedľajšieho účastníka. Toto podanie však bolo na ďalšom pojednávaní 22.02.2011 iba doručené prítomným účastníkom na pojednávaní. Zo zápisnice z 22.02.2011vyplýva, že boli prítomní žalovaní v 1., 2. a 3. rade ako aj vedľajší účastník. Pribratie nároku ako o návrhu na zmenu v zmysle ust. § 95 ods. 1 O.s.p. však nebolo rozhodnuté. Ak má však byť táto špecifikácia zmenou návrhu, musí zodpovedať presne návrhu na zmenu a musí obsahovať presne akým spôsobom chce, aby prvostupňový súd o nárok rozhodol, tzn. že musí obsahovať petit, tak ako každý iný návrh v zmysle ust. § 42 ods. 3, § 79 ods. 1 O.s.p. Preto mal byť zachovaný postup podľa § 43 O.s.p. a teda prvostupňový súd mal vyzvať právnu zástupkyňu na doplnenie nového žalobného petitu, ktorým sa domáha zmeny a po tomto doplnení mal prvostupňový súd rozhodnúť podľa ust. § 95 ods. 1 O.s.p. o zmene návrhu.
Tým, že tak prvostupňový súd neurobil, odňal účastníkom možnosť konať pred súdom a jeho rozhodnutie sa stáva nepreskúmateľným a nezrozumiteľným, pretože nie je z neho zistiteľné o akom nároku konal, o akom nároku rozhodol, keď prvotný návrh žalobcov bol iný ako ten, ktorý špecifikovala právna zástupkyňa v podaní pred rozhodnutím súdu prvého stupňa dňa 21.02.2011. Tým je daný postup na zrušenie rozhodnutia súdu I. stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
Podľa ust. § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. O.z. v znení neskorších predpisov každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.; ods. 2 Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa ust. § 427 ods. 1 O.z. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.; ods. 2 Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa ust. § 428 O.z. svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa ust. § 444 O.z. pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa ust. § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. zákonov o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia ods. 1 výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,- Sk za jeden bod.; ods. 2 Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000,- Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk.; ods. 3 V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
V uzneseniach odvolacieho súdu 23Co/77/2007 ako aj 23Co/78/2010-438 (449) je poukázané na to, že náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia sú relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, i keď sú upravené spoločne v ust. § 444 O.z. Výška plnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je odôvodniteľná v zmysle ust. § 7 vyhlášky č. 32/65 Zb. v znení noviel, kde je uvedený spôsob a miera jej úpravy. Suma zodpovedajúca zákonnému počtu bodov zisteného lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok. Podľa predpokladov, ktoré poškodený, vo veku, v ktorom mal poškodenie na zdraví, mal uplatnenie v živote a v spoločnosti, ktoré sú dôsledkom poškodenia obmedzené alebo stratené. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemajetkovej ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežívaných utrpení v praxi a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom. Priznanie nároku o náhradu škody za bolesť nie je podmienené priznaním nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia. Zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/65 Zb. treba posudzovať jednotlivo, v každom nároku zvlášť. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia je náhrada za preukázanie nepriaznivých následkov pre život a životné úkony pre poškodeného, a preto pre správne určenie výšky tohto odškodnenia je nevyhnutné najprv zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v spoločnosti a v živote pred vznikom a po vzniku škody. Primerané zvýšenie prichádza do úvahy vtedy, keď konkrétny výsledok v porovnaní zdravotného stavu pred a po zranení opodstatňuje záver, že základné odškodnenie postačuje ku kompenzácii v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu, zodpovedá za zvýšenie na dvojnásobok podľa § 6 ods. 2 vyhlášky. Treba sa však zaoberať tým, o aký ide u poškodeného prípad hodný osobitného zreteľa, kedy možnosti jeho zaradenia do spoločenského, kultúrneho, športového života boli pred úrazom nadpriemerné a v dôsledku čoho sú teraz malé. Rovnako aj pri mimoriadnom odškodnení za bolesť sa má súd zaoberať tým, pri posúdení obzvlášť vysokého stupňa utrpených bolestí, aký následok majú tieto bolesti po nehode, akých lekárskych prehliadok sa zúčastňovali poškodení, vypočuť ošetrujúcich lekárov, akou formou bolesti postupovali, zistiť z lekárskych materiálov operácie, ktoré absolvovali alebo mu lekári navrhli, aké spôsoby utíšenia týchto bolestí v súvislosti s následkami úrazu mal.
Z rozhodnutia súdu prvého stupňa vôbec nie je zistiteľné koľko násobne žiada žalobca v 1. a v 2. rade zvýšiť odškodnenie za mimoriadnu bolesť a koľkonásobne žiada zvýšiť mimoriadne odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia. Tieto násobky treba v rozhodnutí podrobne zdôvodniť, prečo sa práve rozhodlo o určitom násobku a nie o zvyšku, čo z rozhodnutia súdu prvého stupňa absolútne absentuje. Nie je možné z neho zistiť prečo práve bol priznaný trojnásobok zvýšenia jedného i druhého nároku pri mimoriadnom zvýšení.
Je tiež nepochopiteľné prečo v predchádzajúcich dvoch rozhodnutiach rozhodol ten istý prvostupňový súd o 250-násobku zvýšenia mimoriadneho odškodnenia za bolesť a 250-násobku zvýšenia mimoriadneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Navyše keby nedošlo k úprave žalobného petitu a rozhodnutiu podľa ust. § 95 ods. 1 O.s.p. kedy sa mal zmeniť petit podľa posledného návrhu právnej zástupkyne žalobcov v 1. a v 2. rade ne nepreskúmateľné o akých násobkoch a v akom rozsahu súd prvého stupňa rozhodol a aký rozsah zamietol.
Preto bolo potrebné, aby násobok mimoriadneho zvýšenia nároku za bolesť a mimoriadneho zvýšenia nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia presne odôvodnil a právna zástupkyňa žalobcov v 1. a v 2. rade, prečo práve takýto násobok považuje za správny, prečo ho uplatňuje v takomto rozsahu a neuplatňuje iný. Samozrejme tieto násobky musia zodpovedať všetkým predpokladom a nárokom uplatňujúcim sa podľa ust. § 7 ods. 3 pri mimoriadnom zvýšení odškodnenia oboch nárokov samostatne.
Pokiaľ sa jedná o znalecké dokazovanie znalcom MUDr. L. keď jeho posudok bol aj dopĺňaný ďalšími doplnkami posudkov a tento dôkaz nebol použiteľný, nebol použitý súdom prvého stupňa pri jeho rozhodovaní, ale bol to posudok MUDr. Y.. Bolo potrebné, aby prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal zdôvodnením prečo nepoužil znalecký posudok znalca ktorého ustanovil a vlastne na požiadavku a podnet vedľajšieho účastníka znalecký posudok MUDr. L.. Odôvodnenie súdu prvého stupňa tak nezodpovedá ust. § 157 ods. 2 O.s.p. pretože súd nevysvetlil jasne a stručne ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie a z ktorých dôkazov vychádzal. Práve toto nezdôvodnenie, nedostatočné zaoberanie sa tým prečo nebol použitý posudok MUDr. L. robí rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľným pre nezrozumiteľnosť, čo je tiež dôvodom pre zrušenie veci a vrátenie na ďalšie konanie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vrátenie veci na ďalšie konanie podľa ods. 2 O.s.p. toho istého ustanovenia.
Obsahom odvolania vedľajšieho účastníka bola tiež námietka, že sa súd nevyporiadal s námietkou premlčania vznesenou na pojednávaní ešte v roku 2009 vo vzťahu k následkom na psychike žalobcov. Podľa názoru vedľajšieho účastníka došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby pretože pre ňu je rozhodné kedy došlo k ustálenému zdravotnému stavu natoľko, že bolo zrejmé či je a v akom rozsahu došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia poukazujúc na rozhodnutie R 9/1986. Niekedy bolo vykonané bodové hodnotenie. Poukázali v odvolaní na to, že podľa výpovede psychologičky zo zápisnice z 19.11.2009 došlo k ustálenému stavu približne 6 mesiacov po nehode. Najneskôr od skončenia trestného konania sa dá zase odvodiť vedomosť o osobe ktorá za škodu zodpovedá a preto úpravy žaloby vykonané až na základe znaleckého dokazovania vykonaného psychologičkou v roku 2009 považujú za vykonané po uplynutí premlčacej doby v zmysle ust. § 106 Občianskeho zákonníka.
V rozhodnutí súdu prvého stupňa nie je ani zmienka o námietke premlčania vznesenou vedľajším účastníkom vzhľadom na túto okolnosť, vzhľadom na následky na psychike žalobcov a posúdenie či rozšírenie úpravy žaloby vykonané až na základe znaleckého dokazovania psychologičkou v roku 2009 sú premlčané alebo nie v zmysle ust. § 106 Občianskeho zákonníka. Preto, ak sa súd týmto nezaoberal, takisto bola odňatá možnosť účastníkom konať pred súdom, čo je dôvod zrušenia a vrátenia veci podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p.
Až po posúdení či je tento nárok žalobcov premlčaný bude sa môcť súd zaoberať rozsahom priznania náhrady takisto po úprave žaloby a po pripustení zmeny v zmysle ust. § 95 ods. 1. Prvostupňový súd potom vzhľadom na to z akého znaleckého posudku bude vychádzať pri stanovení výšky bodového ohodnotenia, bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia. Vyvedie základný počet bodov pre bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia zarátaním príslušného počtu a sumy za 1 bod vzhľadom na vyhlášku. Samozrejme musí odrátať platby ktoré boli poskytnuté vedľajším účastníkom tak ako to pripomínal aj vo svojom odvolaní pretože podľa jeho názoru si prvostupňový súd nesprávne odrátavaním poukázané platby u žalobcu v 1. rade 1.331,91 eur ako náhrada za bolesť a 229,04 ako náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a u žalobkyne v 2. rade 567,62 eur ako náhrada za bolesť a 159,33 eur ako náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia. Tým sa stal jeho rozsudok v týchto častiach nepreskúmateľný
Pokiaľ sa jedná o navrhnuté dokazovanie vypočutím svedkov ošetrujúcich lekárov obsahom odvolania žalobcov je táto skutočnosť v dôvode podania odvolania neúplného zistenia skutkového stavu a odvolací súd poukazuje už na svoje predchádzajúce rozhodnutie kde z tohto dôvodu bolo aj zrušené rozhodnutie súdu prvého stupňa uznesením 23Co/78/2010-438 (449) keď poukázal na to, že ošetrujúcich lekárov treba vypočuť akou formou bolesti u žalobcov postupovali, akým spôsobom sa tieto bolesti liečili, aké spôsoby utíšenia týchto bolestí v súvislosti s následkami úrazu žalobcovia mali, čo je podstatné pre posúdenie nároku na mimoriadne odškodnenie za bolesť. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že odlišnosťou posúdenia oboch nárokov mimoriadne odškodnenie za bolesť a mimoriadne odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia s poukazom na ust. § 7 ods. 3 bolo súdu prvého stupňa vysvetlené a zdôraznené v rozhodnutí 23Co/77/2007 (strana 8 a 9 predmetného rozhodnutia). Preto prvostupňový súd sa mal zamerať doplneným dokazovaním za zdôvodnenie rozhodnutia k výške tohto uplatnenia a zamerať sa na to, či sa žalobcovia zúčastňovali lekárskych prehliadok, akou formou sa bolesti odstraňovali, aké formy operácii prekonali, aké liečenie navrhoval lekár, aké spôsoby utíšenia týchto bolestí v súvislosti s násobkami úrazu mal. Tieto otázky sú otázkou dokazovania a už v predmetnom rozhodnutí na tieto okolnosti odvolací súd poukázal, že je potrebné vypočuť práve lekárov, ktorých označia žalobcovia v súvislosti s následným liečením po nehode, ale keďže sa jedná o mimoriadne odškodnenie, mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť, tak sa musí zaoberať utrpenou bolesťou, ktorá nastala po a s predpokladmi, ktoré sú uvedené v § 7 ods. 3. Museli byť predovšetkým vypočutí žalobcovia a od ich výpovede potom závisí vypočutie navrhnutých lekárov v súvislosti s ich liečbou bolestí, aby sa mohlo posúdiť, či a v akej výške mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť je potrebné priznať. V tejto súvislosti odvolací súd však poukazuje aj na predpoklady pre sťaženie spoločenského uplatnenia pri mimoriadnom zvýšení v zmysle ust. § 7 ods. 3 všetky kritériá, tzn. aké činnosti a aké aktivity v spoločenskom, politickom, kultúrnom, či športovom živote vykonávali žalobcovia v 1. a 2. rade a v akom rozsahu a ako sa po nehode tieto aktivity obmedzili, či stratili. Samozrejme je to otázka výsledku dokazovania, ohodnotenie dôkazov, ktoré vykoná prvostupňový súd vypočutím účastníkov, ako aj svedkov na preukázanie týchto skutočností a okolností, ktoré vznikli po nehode obmedzením uvedených aktivít, prípadne ich stratou. Keďže súd prvého stupňa nesprávne takto vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne právne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a jeho rozhodnutie navyše sa stáva nepreskúmateľným pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov muselo byť zrušené aj z dôvodu ust. § 221 ods. 1 písm. h) a tiež aj písmeno f) O.s.p. a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa toho istého odseku 2 O.s.p.
Pokiaľ by súd námietku premlčania nároku súvisiaceho so psychickými následkami posúdených v znaleckom posudku PhDr. R. neakceptoval je potrebné pripomenúť, že znalkyňa v znaleckom posudku posúdila dané zmeny, ktoré zhoršujú sociálnu adaptáciu a spoločenské uplatnenie počtom bodov 300 T.P.- žalobkyne v 2. rade a počtom bodov 300 u L.P., žalobcu v 1. rade. Je preto nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, akým spôsobom prvostupňový súd na strane 12 posudku zdôvodňoval, že znalkyňa ohodnotila následky u žalobcu sumou 597,49 eur a u žalobkyne v 1. rade 756,82 eur. Tieto uvedené sumy v odvolaní znaleckom posudku nekorešpondujú so závermi znaleckého posudku PhDr. R..
Prvostupňový súd odôvodňuje vo svojom rozhodnutí, že je potrebné konštatovať, že došlo k závažnému zásahu do integrity žalobcov z hľadiska ochrany ich života, zdravia, okrem telesných zranení došlo k mimoriadnemu zásahu do ich citového, rodinného života, stratou najbližších príbuzných, s ktorou sa najväčšou pravdepodobnosťou celkom nevyrovnajú. Takéto zdôvodnenie však zodpovedá nároku na odškodnenie nemajetkovej ujmy, ale v zmysle ust. § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka pri ochrane osobnosti ako je však zrejmé z poslednej úpravy návrhu a špecifikácie žalobcov v 1. a 2. rade, takýto nárok si neuplatňovali. Je preto nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť prečo prvostupňový súd takéto závery a zdôvodnenie vo svojom rozsudku uvádzal. Takáto okolnosť je tiež dôvodom na zrušenie a vrátenie veci v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p.
Ak prvostupňový súd uvádza skutkové zistenia ako zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, tak všetky tieto zistenia musia byť vyhodnotené dôkazmi, ktoré sú vykonané, či sú to už listinné alebo výpovede svedkov, čo však v prípade konštatovania, že žalobca prekonal 8 operácií, nie je podložené listinným dôkazom, takisto jeho tvrdenie, že má zdrôtovanú sánku nepodloženým žiadnym lekárskym potvrdením ani zo znaleckých posudkov to nevyplýva, že má častejšie zápalové ochorenie pľúc, v dôsledku zranenia má poškodený mozog, tak tieto tvrdenia nie sú takisto dôkazne podložené. Tvrdenia prvostupňového súdu, že si žalobkyňa v 2. rade nepamätá dátum narodenia, ale napriek tomu študuje na strednej škole s maturitou nevyplývajú tiež z lekárskej dokumentácie ani zo záverov znaleckých posudkov. Je tu aj skutkové zistenie súdu prvého stupňa nepodložené listinným dôkazom, že v lete nemôže byť dlho na slnku. V tejto súvislosti odvolací súd zase poukazuje na ust. § 157 ods. 2 O.s.p., kedy z ktorých dôkazov súd vychádzal musí uviesť odvolanie svojho rozhodnutia a takýmto spôsobom v zmysle ust. § 132 ods. 2 O.s.p. vyhodnotiť dokazovanie. Takáto okolnosť je tiež dôvodom na zrušenie a vrátenie veci v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) a ods. 2 O.s.p.
Úlohou súdu prvého stupňa preto v ďalšom konaní bude:
Predovšetkým právnu zástupkyňu žalobcov vyzvať podľa § 43 O.s.p na doplnenie nového žalobného petitu podania zo dňa 21.02.2011, ktoré založila do spisu ako špecifikáciu nárokov titulom náhrady škody na zdraví (č. l. 459 až 461) , ktorým sa domáha zmeny a po tomto doplnení rozhodnúť podľa ust. § 95 ods. 1 O.s.p. o zmene návrhu. Keďže nie je zistiteľné koľko násobne žiada žalobca v 1. a v 2. rade zvýšiť odškodnenie za mimoriadnu bolesť a koľkonásobne žiada zvýšiť mimoriadne odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, musia tieto násobky adekvátne odôvodniť v už spomínanom doplnení zmeny návrhu. Tieto násobky musia zodpovedať všetkým predpokladom a nárokom uplatňujúcim sa podľa ust. § 7 ods. 3 pri mimoriadnom zvýšení odškodnenia oboch nárokov samostatne. Správne potom použije znalecký posudok na určenie počtu bodov pri bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, pričom dostatočne odôvodní prečo použil práve ten-ktorý posudok. Potrebné je však vysporiadať sa s námietkou premlčania v zmysle ust. § 106 Občianskeho zákonníka vznesenou vedľajším účastníkom na pojednávaní ešte v roku 2009 vo vzťahu k následkom na psychike žalobcov,kedy došlo k ustálenému zdravotnému stavu natoľko, že bolo zrejmé či je a v akom rozsahu došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia poukazujúc na rozhodnutie R 9/1986. Až po posúdení či je tento nárok žalobcov premlčaný bude sa môcť súd zaoberať rozsahom priznania náhrady. Pokiaľ sa jedná o navrhnuté dokazovanie vypočutím svedkov ošetrujúcich lekárov Tak už vzhľadom na rozhodnutie KS v Trnave č.k. 23Co/78/2010-438 (449), že ošetrujúcich lekárov treba vypočuť akou formou bolesti u žalobcov postupovali, akým spôsobom sa tieto bolesti liečili, aké spôsoby utíšenia týchto bolestí v súvislosti s následkami úrazu žalobcovia mali, čo je podstatné
pre posúdenie nároku na mimoriadne odškodnenie za bolesť, ako aj odlišnosťou posúdenia oboch nárokov mimoriadne odškodnenie za bolesť a mimoriadne odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia s poukazom na ust. § 7 ods. 3 , čo bolo súdu prvého stupňa vysvetlené a zdôraznené v rozhodnutí 23Co/77/2007 (strana 8 a 9 predmetného rozhodnutia) sa prvostupňový súd musí zamerať doplneným dokazovaním zamerať sa na to, či sa žalobcovia zúčastňovali lekárskych prehliadok, akou formou sa bolesti odstraňovali, aké formy operácii prekonali, aké liečenie navrhoval lekár, aké spôsoby utíšenia týchto bolestí v súvislosti s násobkami úrazu mali. Tieto otázky sú otázkou dokazovania a už v predmetnom rozhodnutí na tieto okolnosti odvolací súd poukázal, že je potrebné vypočuť práve lekárov, ktorých označia žalobcovia v súvislosti s následným liečením po nehode, ale keďže sa jedná o mimoriadne odškodnenie, mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť, tak sa musí zaoberať utrpenou bolesťou, ktorá nastala po a s predpokladmi, ktoré sú uvedené v § 7 ods. 3. Museli byť predovšetkým vypočutí žalobcovia a od ich výpovede potom závisí vypočutie navrhnutých lekárov v súvislosti s ich liečbou bolestí, aby sa mohlo posúdiť, či a v akej výške mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť je potrebné priznať. Takto zároveň vypočutím žalobcov ale tiež aj svedkov aj na predpoklady pre sťaženie spoločenského uplatnenia pri mimoriadnom zvýšení v zmysle ust. § 7 ods. 3 cit. vyhl. zistiť všetky kritériá, tzn. aké činnosti a aké aktivity v spoločenskom, politickom, kultúrnom, či športovom živote vykonávali žalobcovia v 1. a 2. rade a v akom rozsahu a ako sa po nehode tieto aktivity obmedzili, či stratili. Pokiaľ by súd námietku premlčania nároku súvisiaceho so psychickými následkami posúdených v znaleckom posudku PhDr. R. neakceptoval je potrebné pripomenúť, že znalkyňa v znaleckom posudku posúdila dané zmeny, ktoré zhoršujú sociálnu adaptáciu a spoločenské uplatnenie počtom bodov 300 - žalobkyne v 2. rade a počtom bodov 300 u žalobcu v 1. rade.
Až po takto doplnenom dokazovaní vyhodnotí súd I. stupňa každý dôkaz jednotlivo a v súhrne podaľ § 132 O.s.p. , opätovne vo veci rozhodne, svoje rozhodnutie pritom odôvodní podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Nemožno však zdôvodňovať rozhodnutie tým, že došlo k závažnému zásahu do integrity žalobcov z hľadiska ochrany ich života, zdravia, okrem telesných zranení a došlo k mimoriadnemu zásahu do ich citového, rodinného života, stratou najbližších príbuzných, s ktorou sa najväčšou pravdepodobnosťou celkom nevyrovnajú. Takéto zdôvodnenie však zodpovedá nároku na odškodnenie nemajetkovej ujmy, ale v zmysle ust. § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka pri ochrane osobnosti, čo však žalobcovia neuplatňovali
Pokiaľ sa jedná o žalovaných v 2. a 3. rade odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, či nehoda bola zapríčinená vozidlom žalovaného v 1. rade, ktorý je prevádzkovateľom vozidla a ktorá ako vodič riadil žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade bol účastný ako inštruktor. Za škodu však v zmysle ust. § 427 Občianskeho zákonníka zodpovedá žalovaný v 1. rade. Trestná zodpovednosť žalovaných v 2. a 3. rade vyplýva z posúdenia ich skutku v rovine trestnoprávnej a boli zo spáchania trestného činu právoplatne uznaní vinnými. Odporca v 2. rade sám nehodu nespôsobil, pričom odporca v 3. rade je za nehodu zodpovedný, že v rámci svojho pracovného zaradenia sa svojou nedbanlivosťou podieľal na samostatnom skutku. Nemožno však z tejto trestnoprávnej zodpovednosti vyvodzovať zodpovednosť za náhradu škody voči žalobcom v tomto konaní, pretože je daná zodpovednosť prevádzkovateľa - žalovaného v 1. rade ako bolo už odôvodnené. Vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa týkajúce sa zamietnutia nárokov voči žalovaným v 2. a 3. rade preto s poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2, pretože sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi v tejto časti jeho rozhodnutia, odvolací súd potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.