Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BB-31Sa-3-2023.pdf
PDF · 175 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-31Sa/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Petráň Vinczeovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., právne zastúpená: JUDr. Mgr. Tomáš Štefanka, advokát, so sídlom M. Chrásteka, 512/25, 965 01 Žiar nad Hronom proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.01.2023, takto
rozhodol:
Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
1) Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 14. septembra 2022 spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Žiar nad Hronom požiadala o priznanie invalidného dôchodku. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) rozhodla o predmetnej žiadosti žalobkyne rozhodnutím č. 776 019 8083 0 zo dňa 11.10.2022 tak, že podľa § 70 ods. 1 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo 14. septembra 2022.
2) V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že podľa posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom zo 14. septembra 2022 žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Prílohou predmetného rozhodnutia bol o odborný posudok o invalidite žalobkyne zo dňa 14. septembra 2022.
3) Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 13. novembra 2022, v ktorom vyjadrila nesúhlas s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, namietajúc riadne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, nezohľadnenie jej ďalších ochorení ktorými trpí, poukazujúc na rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica č. BS4/ÚSVaR/ SOC/2022/33735-03 zo dňa 25. júla 2022 a č. BS4/ÚSVaR/SOC/2022/33736-04 zo dňa 25. júla 2022, na základe ktorých má priznaný status fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Ďalej žalobkyňa
namietala posúdenie svojho zdravotného stavu v neprítomnosti, tvrdiac, že v čase posudzovania jej zdravotného stavu netrval núdzový stav, ani mimoriadna situácia.
Rozhodnutie žalovaného
4) O odvolaní žalobkyne rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. januára 2023 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného alebo napadnuté rozhodnutie“) tak, že ho v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Poukázal na to, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Žiar nad Hranom dňa 25. novembra 2022, pričom posudkový lekár zotrval na svojom pôvodnom posudku, t.j. zotrval na stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne na 25 %, a vzhľadom na to, že odvolaniu nevyhovel, predložil posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie v Banskej Bystrici, ktorý zdravotný stav žalobkyne posúdil dňa 13. decembra 2022 v jej neprítomnosti, v súlade s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z. z., vychádzajúc z dostupnej dokumentácie, pričom uviedol nižšie uvedené skutočnosti.
5) Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie v Banskej Bystrici vo vyššie uvedenom posudku konštatoval: „Účastníčka konania bola dlhodobo práceneschopná pre bolesti ľavého kolena, bolesti krčnej chrbtice a pre ochorenie štítnej žľazy. Od roku 2022 je opakovanie vyšetrená a liečená ortopédom pre zhoršujúce sa bolesti v ľavom kolene. Magnetická rezonancia ľavého kolena potvrdila poškodenie mediálneho menisku. Dňa 11. decembra 2022 sa podrobila artroskopickej operácii ľavého kolena s odstránením časti poškodeného menisku a očistením chrupaviek. Pre pozitivitu antiboreliových protilátok, s potvrdením boreliózy, bola preliečená antibiotickou liečbou. Pre bolesti krčnej chrbtice pod obrazom cervikokraniálneho syndrómu absolvovala MR vyšetrenie krčnej chrbtice, s potvrdením počínajúcich denegeratívnych zmien na stavcoch a medzistavcových platničkách v zmysle cervikálnej chondrózy v oblasti C3-4, C4-5, C5-6 a spondylartrózy v oblasti C5-6. V objektívnom náleze fyziater popisuje ľahkú funkčnú poruchu krčnej chrbtice. S nálezom na magnetickej rezonancii krčnej chrbtice bola konzultovaná neurochirurgom, ktorý vzhľadom na ľahkú funkčnú poruchu odporučil konzervatívny postup v liečbe. Po artroskopickej operácii ľavého kolena a pre bolesti chrbtice absolvovala kúpeľnú liečbu, so zlepšením funkcie ľavého kolena, ako aj krčnej chrbtice. Operáciou bolo v ľavom kolene vykonané čiastočné odstránenie menisku po starej trhline alebo poranení a súčasne vykonané očistenie chrupaviek. Konkrétne MR vyšetrenie ľavého kolena dňa 12. apríla 2021 potvrdilo normálny nález na mediálnom menisku, skelet kolena a chrupavky bez chorobných zmien. Pri prednom okraji kĺbovej štrbiny je ostro ohraničené ložisko s intermediálnym signálom chondromatózneho charakteru. Účastníčka konania bola naposledy vyšetrená ortopédom dňa 14. apríla 2022, kedy ortopéd podľa nálezu na RTG vyšetrení a MR vyšetrení popisuje artotické zmeny na oboch kolenách vpravo III. stupňa, vľavo III. až IV. stupňa. Ide o morfologický nález na oboch kolenách . Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. sa hodnotí pri posudzovaní zdravotného stavu na účely invalidity porucha funkcie. Podľa ortopedického vyšetrenia zo dňa 14. apríla 2022 je v ľavom kolene redukovaná hybnosť, flexia znížená oproti norme o 50 stupňov (normálna flexia v kolene je 135 stupňov až 150 stupňov). Pri ľahkom stupni obmedzenia flexie, ktorá sa prejaví redukciou o 1/3, je flexia 90 stupňov až 100 stupňov). Pri stredne ťažkom obmedzení je redukcia pohybu o 2/3. Takto bolo hodnotené aj funkčné obmedzenie u účastníčky konania, hoci skôr obmedzenie funkcie ľavého kolena zodpovedá obmedzenie ľahkého stupňa. Ortopéd uvádza, že pri zhoršení bude potrebné stav riešiť endoprotézou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri obmedzení pohybu oboch kolenných kĺbov ľahkého až stredne ťažkého stupňa je 25 %. Dolná hranica percentuálneho rozpätia je stanovená vzhľadom k tomu, že u účastníčky konania je porucha funkcie v kolenách na rozhraní ľahkého až stredne ťažkého stupňa. Sekundárna pooperačná hypothyreóza je na substitučnej liečbe Euthyroxom dobre ovplyvnená, kompenzovaná. Chronické ochorenie obličiek je bez preukázanej poruchy funkcie obličiek, bez retencie dusíkatých látok. Ochorenie krčnej chrbtice, ktoré je hodnotené ako cervikokraniálny syndróm je podmienené počínajúcimi degeneratívnymi zmenami na stavcoch a medzistavcových platničkách s miernou funkčnou poruchou, bez prejavov koreňového dráždenia. Pri denzitometrickom vyšetrení mala zistenú osteopéniu, preto bol do liečby pridaný Vigantol Borelióza bola preliečená antibiotickou liečbou. Klinické prejavy boreliózy aktuálne nie sú prítomné. Vyžaduje si len dispenzárnu starostlivosť a kontrolu antiboreliových protilátok. Uvedené ochorenia sú posudkovo nezávažné, nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.“
6) Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie určil ochorenie – primárna artróza kolenného kĺbu, obojstranná, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. zaradené do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G – postihnutie končatín, položky 50 – obmedzenie pohybu v oboch kolenných kĺboch, písmena b) – stredného stupňa, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %, z percentuálneho rozpätia od 25 % do 35 %. Iné zdravotné postihnutia uvedené v diagnostických záveroch boli vyhodnotené ako posudkovo nevýznamné, a tak neodôvodňovali zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., keďže pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
7) Žalovaný má za to, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu poškodenia zdravotného stavu žalobkyne boli dostatočne ozrejmené posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov, a vo svojich záveroch sa zhodujú. Žalobkyňa podľa vyjadrenia žalovaného nepredložila také dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu, a ktoré by následne viedli k zmene rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok.
8) Ohľadom námietky žalobkyne, že rozhodnutiami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica č. BS4/ÚSVaR/SOC/2022/33735-03 zo dňa 25. júla 2022 a č. BS4/ÚSVaR/ SOC/2022/33736-04 zo dňa 25. júla 2022 preukázala status občana s ťažkým zdravotným postihnutím žalovaný zdôraznil, že konanie na účely priznania invalidity predstavujú dve na sebe nezávislé konania. Rovnako tak rozhodnutia vychádzajúce z posudkov nebývajú identické, keďže percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. sa nemusí zhodovať s percentuálnou mierou funkčnej poruchy stanovenou podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
9) Ohľadom námietky žalobkyne týkajúcej sa posúdenia jej zdravotného stavu v neprítomnosti žalovaný uviedol, že v súvislosti s výskytom diagnostikovaných prípadov ochorenia COVID-19 a v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý je účinný od 04. apríla 2020 bol zdravotný stav žalobkyne posúdený v jej neprítomnosti na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie. Žalovaný zdôraznil, že v čase posudzovania zdravotného stavu žalobkyne posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne mimoriadna situácia trvala. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na uznesenie Vlády Slovenskej republiky č. 695 zo dňa 24. novembra 2021, ktorým bol ukončený núdzový stav vyhlásený 25. novembra 2021 na území Slovenskej republiky uplynutím 22. februára 2022. Súčasne bolo skonštatované, že mimoriadna situácia vyhlásená uznesením vlády SR č. 111 zo dňa 11. marca 2020 trvá i naďalej, aj po ukončení núdzového stavu. Z uvedeného dôvodu je žalovaný toho názoru, že počas mimoriadnej situácie, ktorá trvala v čase vyhotovenia posudku o invalidite, posudkový lekár sociálneho poistenia nemal povinnosť vykonať posúdenie zdravotného stavu v rámci lekárskej posudkovej činnosti za osobnej účasti žalobkyne. Žalovaný poznamenal, že samotná skutočnosť, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bolo vykonané v jej neprítomnosti, nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia, keďže ide o postup predpokladaný zákonným ustanovením § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z., ktoré poskytuje možnosť posúdenia zdravotného stavu na účely invalidity v rámci odvolacieho konania na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie bez účasti žalobkyne, s poukazom na skutočnosť, že by jej prítomnosť neovplyvnila posudkový záver. Uvedenú námietku preto žalovaný vyhodnotil ako nedôvodnú.
Správna žaloba – žalobné body
10) Správnou žalobou pôvodne doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 13. marca 2023, ktorá bola na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Sa/22/2023-43 zo dňa 30. marca 2023 ako miestne príslušnému súdu na konanie o nej postúpená na Krajský súd v Banskej Bystrici sa žalobkyňa domáhala zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
11) Žalobkyňa podala správnu žalobu z dôvodu, že podľa jej názoru napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (žalobný dôvod podľa § 191 ods. l písm. c) SSP). Taktiež mala za to, že obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (žalobný dôvod podľa § 191 ods. l písm. d) SSP), a že zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP). Okrem vyššie uvedeného bola toho názoru, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP). Správnu žalobu podala i z dôvodu, že malo dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP).
12) Žalobkyňa mala za to, že z doposiaľ nazhromaždených dôkazov, dokumentovaných a zabezpečených prvostupňovým a druhostupňovým správnym orgánom v predmetnej veci, žiadnym spôsobom nevyplýva skutočný zdravotný stav jej osoby, skutočné rozhodujúce zdravotné postihnutie jej osoby, ako ani aj skutočná miera zníženia možnosti vykonávať' zárobkovú činnosť osobou žalobkyne, tak ako to predpokladá dikcia ustanovenia § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V tomto smere sa žalobkyňa odvolala na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozsudku sp. zn. 4So/83/2006 zo dňa 07.06.2006 podľa ktorého: „ak je miera poklesu schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť' určená podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov percentuálnym rozpätím, potom posudkový lekár (alebo znalec) v konaní o dávke, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, musí v posudku o zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť' riadne odôvodniť svoj záver o konkrétne vyjadrenej miere poklesu tejto schopnosti. Skutočnosť, že konkrétne percentuálne vyjadrenie nevybočuje so zákonom predpokladaného percentuálneho rozpitia nie je dostatočným podkladom pre záver o riadnom posúdení zdravotného stavu a jeho následkoch na pokles schopnosti vykonávať' zárobkovú činnosť“.
13) V súvislosti na vyššie uvedené žalobkyňa poukázala na to, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj druhostupňový správny orgán sa v rámci svojho posudkového ohodnotenia, podľa názoru žalobkyne dopustili voči jej osobe pochybení spočívajúcich v tom, že v rámci svojej posudkovej činnosti bez akéhokoľvek odôvodnenia nezohľadnili ďalšie ochorenia žalobkyne, a to: a) Preliečenú boreliózu (v Prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa uvádza v kapitole I v položke 1 písmeno a) „Vírusové infekcie a bakteriálne choroby, zoonózy, protozoálne choroby, ricketsiózy, helmintózy, lues a ich následky, ľahké formy s funkčným obmedzením ľahkého stupňa, so zníženou výkonnosťou organizmu” v rozsahu 20 — 30); b) Bolesti krčného úseku chrbtice s nálezom poruchy zakrivenia a začínajúce degeneratívne zmeny (v Prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa uvádza v kapitole XV, oddiel E v položke 3 „Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách” v možnom rozsahu od 10 až 50, prípadne v položke 5 „Ostatné postihnutia chrbtice (vrodené alebo získané deformácie) s poruchou funkcie” v možnom rozsahu od 10 až 70); c) Polyformné bolesti s nálezom počiatočnej chronickej TIN (v Prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa uvádza v kapitole XI, oddiel A v položke I „Nefrolitiáza bez funkčného obmedzenia, s častými kolikami (infekcia, hematúria)” v možnom rozsahu od 5 až 10, prípadne v položke 2 „Postihnutie funkcie obličiek s obmedzením funkcie (bez ohľadu na etiológiu poškodenia)” v možnom rozsahu od 10 až 80); d) Totálna tyreoidektomia štítnej žľazy (a to z dôvodu nefunkčnej strumy s progresiou ložiska vpravo a ďalších dvoch ložísk vľavo), čo znamená laicky chirurgické odstránenie celej štítnej žľazy (v Prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa uvádzajú v kapitole IV, v položke 9 všetky postihnutia štítnej žľazy v možnom rozsahu od 5 až 90 a je podľa názoru žalobkyne logické, vzhľadom na to, že už tento orgán nemá, aby boli aj nejaké položky z tejto časti zohľadnené).
14) V ďalšej časti žaloby žalobkyňa zdôraznila, že rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu vníma ako absurdné aj v tom, že tieto fakticky skonštatovali, že je schopná výkonu prácu (a teda nemám nárok na priznanie invalidity), a to aj napriek tomu, že rozhodnutím Úradu práce Banská Štiavnica, č. k. BS4/ÚSVaR/SOC/2022/33736-04 zo dňa 25.07.2022 a súčasne aj
rozhodnutím Úradu práce Banská Štiavnica, č. k BS4/ÚSVaR/SOC/2022/33735-03 zo dňa 25.07.2022 bolo rozhodnuté, že žalobkyňa je osobou zdravotne ťažko postihnutou s mierou funkčnej poruchy 50 %.
15) Žalobkyňa poukázala i na to, že dňa 23.02.2023 v nemocnici v Leviciach absolvovala vyšetrenie, na základe ktorého jej bolo diagnostikované poškodenie menisku po starom zranení a teda okrem iných zdravotných diagnóz jej pribudla ďalšia diagnóza.
16) Z obsahu príslušného administratívneho spisu (ako aj z obsahu žalobkyňou napádaných rozhodnutí) žiadnym spôsobom pre žalobkyňu nevyplýva, že by výška poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v jej prípade bola menej ako 40 %. Pokiaľ sa prvostupňový a druhostupňový správny orgán opierajú iba o výsledky svojej vlastnej posudkovej činnosti, s týmito žalobkyňa nesúhlasí, poukazujúc pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/10/2005 zo dňa 28.03.2005, podľa ktorého: „Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné v tejto súvislosti pripomenúť, že zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva nadradenosť posudkových záverov posudkových orgánov nad inými dôkazmi vykonanými v konaní o priznanie dávky v invalidite. Vykonanie dokazovania pritom patrí do pôsobnosti odporkyne, ktorá vedie konanie o priznanie žiadanej dávky. V takomto konaní je povinná vykonať všetky dôkazy, ktoré pomôžu zistiť skutočný stav veci a dospieť k nepochybným záverom zistení medicínskych podmienok pre priznanie dávky. Odporkyňa nemôže preferovať len posudky vlastných posudkových orgánov, a nevykonať dokazovanie aj na skutočnosti tvrdené navrhovateľkou. Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení je odporkyňa povinná zadovážiť potrebné podklady na rozhodnutie a vykonať dokazovanie podľa § 196 uvedeného zákona. Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpoveď účastníka konania, odborné posudky a znalecké posudky, ktoré majú v konaní tohto druhu, vzhľadom na potrebu skúmania medicínskych podmienok poberania dávky, osobitný význam. Okrem dôkazov navrhnutých účastníkom konania je organizačná zložka poisťovne povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastník konania nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Taktiež v tomto smere žalobkyňa poukázala aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky obsiahnutý v rozsudku sp. zn. 7So/93/2012 zo dňa 29.05.2013, v zmysle ktorého: „Posudky posudkových lekárov preto dostatočne nezodpovedali na otázku vzniku navrhovateľkinej invalidity a jej rozsahu. Ich posudky by bolo možné považovať za presvedčivé a dostatočné len vtedy, ak by nevzbudzovali pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu žiadateľky o dávku, a ak by obsahovali úplné logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti zárobkovej činnosti, a o aj o závažnosti ostatných zdravotných postihnutí.”
17) Žalobkyňa mala i za to, že tak prvostupňový, ako aj druhostupňový správny orgán pri rozhodovaní o nároku jej osoby na priznanie invalidného dôchodku nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti poukázala na to, že pre pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je potrebné primárne porovnanie telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby tak, ako to predpokladá dikcia ustanovenia § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorší h predpisov. Až následne potom je potrebné, resp. možné mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšiť o príslušné percentuálne body v zmysle ustanovenia § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a to bez ohľadu na dosiahnuté vzdelanie a doposiaľ vykonávajú zárobkovú činnosť. V kontexte uvedeného žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4So/86/2005 zo dňa 11.05.2006, podľa ktorého: „Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov treba posudzovať podľa všetkých hľadísk, ktoré sú v ňom uvedené. Zistenia a závery, týkajúce sa porovnania telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti posudzovanej osoby so schopnosťami zdravej fyzickej osoby musia byt' v posudku uvedené. ”
18) Ďalšou námietkou žalobkyne bolo, že jej zo strany správneho orgánu bola bez legitímneho titulu zamedzená účasť na samotnej posudkovej činnosti, následkom čoho podľa vyjadrenia žalobkyne došlo k nevykonaniu všetkých náležitých úkonov smerujúcich k objasneniu skutočného stavu veci. V tomto smere žalobkyňa dôvodila tým, že lekárska správa vykonaná posudkovým lekárom bola vykonávaná v čase, kedy na území Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 a/alebo inou závažnou skutočnosťou nebol vyhlásený už dlhodobo núdzový, ani mimoriadny stav a teda neexistovali žiadne dôvody vykonať posudkovú činnosť v neprítomnosti žalobkyne, ako aj bez toho, aby
bola fyzicky vyšetrená alebo aspoň vypočutá. V tomto smere sa žalobkyňa opiera aj o právny názor prezentovaný v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 27Sa/8/2021 zo dňa 12.04.2022, podľa ktorého: „Z ustanovenia § 209 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia musí byt' uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Z ust. § 195 ods.1 a 2 Zákona o sociálnom poistení súčasne vyplýva pre organizačnú zložku Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel je povinná obstarať si potrebné podklady na rozhodnutie. Týmito podkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne má povinnosť pri posudzovaní veci objasňovať rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania (§ 195 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení).“
19) Žalobkyňa tiež namietala tú skutočnosť, že rozhodnutia orgánov verejnej správy neboli dostatočne odôvodnené, a to vzhľadom na to, že prvostupňový a druhostupňový správny orgán vo vydanom rozhodnutí neodôvodnili prečo a na základe akých skutočností sa rozhodli určiť, že žalobkyňa nemá nárok na invalidný dôchodok. V tomto smere sa žalobkyňa oprela o právny názor prezentovaný v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 27Sa/8/2021 zo dňa 12.04.2022, podľa ktorého: „Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť správnych súdov i Najvyššieho súdu SR, ktoré opakovane judikujú, že rozhodnutie (vo veciach sociálnych) musí byt' individuálne zdôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť s prihliadnutím na jeho odôvodnenie, a nie na obsah posudkov (v tomto prípade Odborného lekárskeho posudku z 11.01.2021 ), ktoré sú iba podkladom rozhodnutia.”
20) V závere podanej žaloby žalobkyňa zdôraznila, že procesnoprávny rozmer nemôže byt' naplnený bez dodržania hmotnoprávneho, to v zmysle zásady „nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege“, zásady materiálne pravdy, spoľahlivo zisteného skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Spoľahlivo zistený stav by mal byt' podmienkou každého rozhodnutia vo veci. Naplnenie tejto zásady napomáha vo všeobecnosti každému orgánu verejnej moci presvedčivo odôvodniť rozhodnutie a jej obchádzanie v prípade, že sa nevyhovie účastníkov konania vedie k obnove konania. Aj takouto vadou sú podľa názoru žalobkyne postihnuté rozhodnutia správnych orgánov, pretože sú okrem iného nezrozumiteľné, bez takého odôvodnenia, ktorého by bolo možné vyvodiť akými úvahami boli tieto orgány pri rozhodovaní vedené, chýba im akékoľvek skutkové vyhodnotenie v nadväznosti na právne úvahy a konštatovania, ktoré dôkazy boli pre ich rozhodnutia vo vzťahu k nevykonaným dôkazom smerodajné a z akého dôvodu. Žalobkyňa poukázala preto aj na nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutí v tomto konaní, ktorých nedostatky jej neumožnili primerane reagovať na nedostatky rozhodnutí týchto orgánov, argumentovať, prípadne namietať ich skutkové a právne závery.
21) Podanú správnu žalobu žalobkyňa doplnila podaním doručeným Správnemu súdu v Banskej Bystrici dňa 12.06.2023, a to za účelom predloženia najnovších lekárskych správ, z ktorých má vyplývať, že nedošlo k zlepšeniu jej zdravotného stavu, ako aj to, že žalobkyňa nie je schopná štandardného pracovného pomeru.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe, duplika žalovaného
22) Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 04.08.2023 uviedol, že považuje správnu žalobu za neopodstatnenú, keďže postup pri posúdení nároku žalobkyne na invalidný dôchodok bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo o jej nároku na invalidný dôchodok rozhodnuté správne, pričom ku všetkým námietkam sa generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne vyčerpávajúco vyjadril v žalobou napadnutom rozhodnutí. Žalovaný zdôraznil, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a trval na jeho správnosti. Žalovaný mal za to, že predmetné rozhodnutie je správne a zákonné. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaný žiadal, aby správny súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len ako „SSP“) zamietol.
Vyjadrenie žalobkyne k duplike žalovaného
23) Žalobkyňa sa k duplike žalovaného vyjadrila podaním zo dňa 12.10.2023. Plne zotrvala na skutkových a právnych argumentoch, ktoré prezentovala v správnej žalobe a v doplňujúcom písomnom podaní zo dňa 07.06.2023. Podľa jej názoru totiž žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by bola dôvodom na to, aby sa žalobkyňa od svojich argumentov s odstupom času akokoľvek odchýlila. V celom rozsahu odkázala na argumentačnú líniu, ktorá tvorí obsah jej doterajších podaní, pričom nad jej rámec uviedla nasledovné:
24) V prvom rade žalobkyňa poukázala na stručnosť vyjadrenia žalovaného, v ktorom žalovaný prakticky vôbec nereagoval na jej tvrdenia obsiahnuté v podanej správnej žalobe, a teda vôbec sa nezaoberal napr. ani špeciálnou notifikačnou povinnosťou vo vzťahu k lekárskej posudkovej činnosti v neprítomnosti posudzovanej osoby. V tejto súvislosti zastáva názor, že ak ani jeden z posudkových lekárov ju nevidel, nemohol potom ani jeden z nich riadne a komplexne vykonať svoju posudkovú činnosť. Takto vypracované lekárske posudky vzbudzujú vážne pochybnosti a oprávňujú žalobkyňu na konštatovanie, že záver žalovaného, že u žalobkyni je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 25 % je predčasný. Zastáva názor, že právo jej osoby na osobné vyšetrenie posudkovým lekárom, malo v danom prípade dostať prednosť pred predčasným rozhodnutím žalovaného.
25) Pri zastávaní vyššie uvedeného názoru sa žalobkyňa odvolala napríklad na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 18Sa/6/2022 zo dňa 18.08.2022, v bode 34., ktorého tamojší súd uviedol: ,,K námietke žalobkyne, že nebola osobne vyšetrená správny súd konštatuje, že podľa § 293eu zákona o sociálnom poistení mohol žalovaný rozhodnúť na podklade listinných dôkazov bez osobného vyšetrenia žalobkyne. Treba však uvážiť aj skutočnosť, že v januári 2022 bolo zrejmé (z vyhlásení predstaviteľov vlády), že pandemické opatrenia budú končiť, a preto ak osobnému vyšetreniu bránil pandemický stav, malo byť toto vyšetrenie zrealizované po jeho skončení, nakoľko v januári 2022 jeho skončenie bolo možné dôvodne predvídať. Správny súd má za to, že žiadosť (právo) žalobkyne o osobné vyšetrenie posudkovým lekárom malo prednosť pred skorým rozhodnutím žalovaného.“
26) Ak citovaný názor prijal Krajský súd v Trenčíne vo vzťahu k posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne v jej neprítomnosti, ku ktorému malo dôjsť v januári 2022, potom predmetný názor súdu musí podľa presvedčenia žalobkyne platiť o to viac na jej prípad, kedy k posúdeniu jej zdravotného stavu posudkovými lekármi došlo podstatne neskôr, a to dňa 14.09.2022 a dňa 13.12.2022, kedy skončenie krízovej situácie bolo možné už skutočne dôvodné očakávať.
27) Ďalej (s odkazom na ustanovenia § 153 ods. 5 a § 293eu zákona č. 461/2003 Z. z.) žalobkyňa upriamila pozornosť súdu na to, že posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom počas krízovej situácie sa fakultatívne môže vykonať v neprítomnosti poistenca, t. j. zákon nestanovuje obligatórne povinnosť vykonať posúdenie zdravotného stavu v neprítomnosti posudzovanej osoby, ale zákon vyžaduje, aby posudkový lekár postupoval vždy podľa okolností toho – ktorého prípadu a vždy tak, aby bol naplnený účel zákona a aby boli v čo najväčšej možnej miere zachované práva žiadateľa o dávku.
28) K problematike aplikácie ustanovenia § 293eu Zákona o sociálnom poistení žalobkyňa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 14Sa/3/2022 zo dňa 04.04.2022, ktorý (v bodoch 30. až 34.) vyslovil nasledovný právny názor:
,,Ďalej správny súd uvádza, že počas krízovej situácie môže byť posudková činnosť vykonávaná bez prítomnosti posudzovanej osoby. Správny súd dáva za pravdu žalobkyni, že ust. § 293eu zákona č. 461/2003 Z. z. nestanovuje, že sa musí v každom jednotlivom prípade postupovať tak, že bude posudková činnosť vykonávaná na základe predloženej zdravotnej dokumentácie. Vyplýva z neho len to, že zváženie potreby vykonania posudkovej činnosti v prítomnosti posudzovaného je na posudkovom lekárovi a na žiadosť posudzovaného sa neprihliada. Je potom zrejmé, že posudkový lekár by mal postupovať podľa okolností tej-ktorej veci, prípadu a vždy tak, aby bol naplnený účel zákona a boli v čo najväčšej miere zachované práva žiadateľa o dávku. Uplatňovanie režimu podľa § 293eu zákona je pritom podmienené vyhlásením krízovej situácie. Pre tento záver, nie je podstatné, aby posudkový lekár sledoval aktuálny počet odhalených prípadov ochorenia COVID-19, ale to či v danom čase bola predpísaným spôsobom vyhlásená krízová situácia. Správny súd je toho názoru, že
ak sa žalovaný odvoláva na aplikáciu tohto ustanovenia tak, by mal minimálne uviesť, či bola splnená základná podmienka pre jeho použitie, a to existencia krízovej situácie. Súčasne je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci bol postup žalovaného rozporuplný, keďže na jednej strane označil vec žalobkyne za veľmi zložitú (keď rozhodol o predĺžení lehoty na rozhodnutie) na druhej strane bol zvolený postup, ktorý takto deklarovanú zložitosť veci nereflektuje, keď bol zdravotný stav žalobkyne posúdený bez jej prítomnosti. Ako už bolo uvedené vyššie, postup zvolený pri realizácii posudkovej činnosti, musí vždy zabezpečiť, aby bol skutkový stav zistený objektívne a v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie. V prejednávanej veci je zrejmé, že bolo v dôsledku predĺženia lehoty na rozhodnutie o odvolaní posúdenie zdravotného stavu realizované so značným časovým odstupom od podania odvolania. Ak aj posudkový lekár určil, že sa posudková činnosť vykoná bez osobnej prítomnosti žalobkyne, tak mal vzhľadom na všetky okolnosti veci (časový odstup od podania odvolania, tvrdenia v odvolaní - plánováná operácia, zhoršenie zdravotného stavu) od žalobkyne vyžiadať aktuálne lekárske správy tak, aby bol skutkový stav zistený čo najúplnejšie a pri posudzovaní vychádzal z aktuálneho stavu. Uvedené sa však nestalo. S poukazom na vyššie uvedené bolo rozhodnutie žalovaného zrušené z dôvodu nezákonnosti pri postupe pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne, tak ako bolo uvedené vyššie a súčasne sa žalovaný ani nevyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam žalobkyne. Všetky uvedené nedostatky viedli k zrušeniu rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d), g) SSP a vráteniu veci na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude vecou žalovaného, aby bol zdravotný stav žalobkyne posúdený znova. Posúdenie sa vykoná za osobnej prítomnosti žalobkyne (a to aj s ohľadom na uplynutie času od začatia administratívneho konania). Následne o veci žalovaný opätovne rozhodne, pričom bude jeho povinnosťou zaoberať sa aj jednotlivými odvolacími námietkami žalobkyne.“
29) Žalobkyňa je toho názoru, že vyššie citované úvahy a právne názory Krajského súdu v Trenčíne sú aplikovateľné aj na posudzovaný prípad, pričom na ich základe je možné dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí pri postupe posudzovania jej zdravotného stavu, čo musí automaticky mať za následok zrušenie napadnutých rozhodnutí súdom a vrátenie veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, s tým, že v ďalšom konaní bude vecou žalovaného, aby bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený, a to za jej osobnej prítomnosti.
30) Žalobkyňa v závere svojho vyjadrenia zdôraznila, že sa žalovaný zjavne dostatočne nezaoberal jej zdravotným stavom, pokiaľ ide o diagnózu konštatovanú v Prepúšťacej správe D. H. D., I. (primára oddelenia ortopédie a úrazovej chirurgie Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok) zo dňa 03.06.2022, v ktorej jej tento diagnostikoval artrózu v oboch kolenách, a to III. - IV. stupňa, pričom žalobkyňa poukázala na to, že z hľadiska štádií vývoja artrózy sa artróza rozdeľuje do 4. stupňov, pričom 1. stupeň je najmiernejšia a 4. najrozvinutejšia, t. j. štádium IV. je najťažšie a z hľadiska liečby pri IV. stupni ochorenia už býva indikovaná kĺbová náhrada (endoprotéza).
31) Zhrnúc vyššie uvedené, žalobkyňa zastáva názor, že pri riadnom a dôslednom posúdení a zhodnotení jej zdravotného stavu, by jej náležalo priznanie ďalších percent miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktoré by v konečnom dôsledku viedli k splneniu podmienok pre priznanie nároku na invalidný dôchodok.
32) Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 12.10.2023 ďalej nevyjadril.
33) Žalobkyňa tunajšiemu súdu podaním zo dňa 04.12.2023 a zo dňa 10.07.2024 doručila lekárske správy z ďalších vyšetrení, ktoré podstúpila od času svojho vyjadrenia zo dňa 12.10.2023.
34) Podaním zo dňa 19.06.2024 žalobkyňa doplnila svoju žalobnú argumentáciu poukazujúc na to, že na strane 2 Odborného posudku o invalidite zo dňa 14.09.2022, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozhodnutia je uvedené, že: ,,rozhodujúce zdravotné postihnutie je zaradené v ,,kapitola XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G - postihnutie končatín, položka 50 - obmedzenie pohybu v oboch kolenných kĺboch, písmeno b) stredného stupňa.“ Toto rozhodujúce zdravotné postihnutie je bližšie rozvedené na strane 3 Odborného posudku o invalidite zo dňa 14.09.2022, tak, že: ,,rozhodujúcim zdravotným postihnutím účastníčky konania je obmedzenie pohybu v kolenných zhyboch, viac vľavo, kde dosahuje stredný stupeň. Toto zdravotné postihnutie podmieňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vzhľadom na posledne vykonávanú administratívnu prácu účastníčky konania na dolnej hranici príslušného rozpätia - 25%.“
35) V kontexte vyššie uvedeného žalobkyňa zdôraznila, že citovaný záver zo dňa 14.09.2022, o ,,dolnej hranici príslušného rozpätia - 25%“, v súčasnosti už nie je aktuálny (taktiež už nie je aktuálna ani horná hranica rozpätia - 35%). Zákonom č. 273/2023 Z. z. bola totiž s účinnosťou od 01.08.2023 prijatá novela Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorou bola novelizovaná aj Príloha č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, v zmysle ktorej rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobkyne aktuálne zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozmedzí 30-45 %. Súčasne má žalobkyňa za to, že ostatné jej zdravotné postihnutia, uvedené v diagnostických záveroch (na ktoré poukázala na strane 4 podanej správnej žaloby), sú taktiež posudkovo významné, a to až do takej miery, že odôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle ust. § 71 ods. 8 veta prvá Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého: ,,Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.“
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
36) Správny súd v Banskej Bystrici v prvom rade konštatuje, že bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z., pričom podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva od 1. júna 2023 prešiel z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici teda ako správny súd (ďalej iba ako „správny súd“) vecne a miestne príslušný vec prejednal na návrh žalobkyne na pojednávaní dňa 19.08.2024, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobkyne a žalovaný.
37) Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa trvá na podanej žalobe. Žalobkyňa je toho názoru, že obidve napadnuté rozhodnutia žalovaného je nutné zrušiť, a to z dôvodu nezákonnosti pri postupe, pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne, keď tento bol posúdený bez jej osobnej prítomnosti. Zdôraznil, že v zásade žalobkyňa v tomto konaní namieta neúplné zistenie skutočného stavu veci v rozpore s ustanovením § 195 Zákona o sociálnom poistení. Namieta teda, že jej bola zamedzená osobná účasť na posudkovej činnosti, čím došlo k nevykonaniu všetkých náležitých úkonov smerujúc k objasneniu skutkového stavu veci. Ďalej namieta pochybenia spočívajúce v tom, že prvostupňový a druhostupňový správny orgán nevzali do úvahy ďalšie ochorenia žalobkyne. Žalobkyňa má za to, že aj tieto sú posudkovo významné, dokonca až do takej miery, že odôvodňujú zvýšenie mieri poklesu schopnosti vykonávať jej zárobkovú činnosť v zmysle § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení. Uviedol, že žalobkyňa namieta aj nedostatok riadneho odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. Okrajovo poukázal aj na to, že v zmysle novely Zákona o sociálnom poistení, účinnej od 01.08.2023 zdravotnému postihnutiu žalobkyne zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozmedzí 30% až 45%. Žalobkyňa má teda za to, že je preukázaný vážny zdravotný stav jej osoby, ktorý ju robí neschopnou pracovať v štandardnom pracovnom režime. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v žalobe a ďalších písomných podaniach právny zástupca žalobkyne navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutia a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
38) Zástupca žalovaného na pojednávaní trval na správnosti prvostupňového, ako aj druhostupňového rozhodnutia správnych orgánov. Pridržiaval sa písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 04.08.2023. Čo sa týka námietky žalobkyne, že jej zdravotný stav bol posúdený v jej neprítomnosti, poukázal na to, že sa s touto námietkou vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom zdôraznil, že súdy v obdobných veciach rozhodujú tak, že rozhodnutia žalovaného potvrdzujú. Čo sa týka posúdenia zdravotného stavu žalobkyne v posudku posudkového lekára zo dňa 13.12.2022, zástupca žalovaného poukázal na to, že sú v ňom uvedené všetky lekárske správy, na základe ktorých bol posúdený zdravotný stav žalobkyne, pričom dal do pozornosti súdu ustanovenie § 135 ods. 1 SSP, a to že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, teda na neskoršie lekárske správy nie jej možné prihliadať pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia. Taktiež zdôraznil, že novela Zákona o sociálnom poistení bola účinná až od 01.08.2023, teda po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Poznamenal, že žalobkyňa si mohla podať novú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, ak má za to, že sa zhoršil jej zdravotný stav. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby správny súd podľa § 190 SSP žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
39) Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i postup správnych orgánov, ktorý vydaniu daného rozhodnutia predchádzal, a to nielen v rozsahu a z dôvodov
správnej žaloby, ale v celom rozsahu, keďže ide o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 134 a § 203 SSP). Správny súd teda preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej na základe žalobných námietok uvedených v správnej žalobe, ale aj mimo týchto žalobných námietok a po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného a postupu, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal, nezistil také vady, ktoré by boli spôsobilé privodiť záver o potrebe zrušenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia.
Relevantná právna úprava
40) Podľa § 493b zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.
41) Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
42) Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
43) Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
44) Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
45) Podľa § 199 ods. 2 SSP, v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania – fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
46) Podľa § 203 ods. 1 a 2 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
47) Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
48) Podľa § 71 ods. 1 až 8 Zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú
činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
49) Podľa § 195 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
50) Podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
51) Podľa § 293eu ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
52) V správnej žalobe žalobkyňa v prvom rade namietala výsledky záverov lekárskych posudkov o invalidite, na ktoré bolo odkazované v rozhodnutiach správnych orgánov a ktoré boli podkladom pre tieto rozhodnutia. Vo vzťahu k týmto žalobným námietkam správny súd považoval za potrebné preskúmať nielen závery preskúmavaných rozhodnutí ale aj odborných posudkov o invalidite, z ktorých Sociálna poisťovňa pri vydaní rozhodnutí vychádzala. Z ustálenej judikatúry vyšších súdnych autorít vyplýva, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou – medicínskou, na ktorú súd nemá odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky zásadné skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej – medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/8/2021 zo dňa 02. júna 2021, bod. 39). V zmysle uvedených požiadaviek správny súd preskúmal odborné lekárske posudky aj v tejto veci, a to nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe.
53) Správny súd okrem iného považoval za podstatné zodpovedať tú otázku, či posudkový lekári určili správne zdravotné postihnutie, ktoré má rozhodujúci vplyv na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkoví lekári, a to tak posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočky, ako aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredia, určili ako rozhodujúce ochorenie žalobkyne „primárna
artróza kolenného kĺbu, obojstranná, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. zaradené do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G – postihnutie končatín, položky 50 – obmedzenie pohybu v oboch kolenných kĺboch, písmena b) – stredného stupňa“, ktorému zodpovedala miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %, z percentuálneho rozpätia od 25 % do 35 %. Iné zdravotné postihnutia uvedené v diagnostických záveroch boli vyhodnotené ako nevýznamné, a tak neodôvodňujúce zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa prejavila nesúhlasné stanovisko aj s určením percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť majúc za to, že posudkový lekári nezohľadnili všetky ochorenia ktorými trpí, a to preliečenú boreliózu, bolesti krčného úseku chrbtice s nálezom poruchy zakrivenia a začínajúcich denegeratívnych zmien, polyformné bolesti s nálezom počiatočnej chronickej TIN, či totálnu tyreoidektomiu štítnej žľazy. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu však dospel k záveru, že vyššie uvedeným námietkam žalobkyne nemožno vyhovieť, keďže je z lekárskych posudkov zrejmé, že ňou uvedené ochorenia boli zo strany posudkových lekárov brané do úvahy. V tomto smere im teda nemožno nič vyčítať. Odborný lekársky posudok posudkového lekára tak pobočky, aj posudkového lekára ústredia vníma správny súd ako ucelený a logický, zohľadňujúci komplexný zdravotný stav žalobkyne v čase jeho vyhotovenia. K určeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť správny súd teda uvádza, že ide o záver, ktorý je preskúmateľný, logický a zodpovedá tým záverom, ktoré sú obsiahnuté aj v lekárskych správach a nálezoch, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie orgánov verejnej správy. Podľa názoru správneho súdu, posudkoví lekári zodpovedajúcim a preskúmateľným spôsobom zdôvodnili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z percentuálneho rozpätia 25 % až 35 % v rozsahu 25 %. Takéto zhodnotenie zodpovedá záverom lekárskych správ a nálezov a aj v tejto časti považuje správny súd odborné lekárske posudky o invalidite žalobkyne za preskúmateľné a logické, zodpovedajúce záverom, ktoré sú zdokumentované v lekárskych správach a nálezoch obsiahnutých v administratívnom spise.
54) Ustanovenie § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení umožňuje posudkovému lekárovi navýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za ostatné pridružené ochorenia, a to najviac o 10 %, pričom v danom prípade posudkoví lekári za ostatné pridružené ochorenia nenavýšili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyni, a to vzhľadom na závažnosť ďalších diagnóz a ich dosahu na vykonávanie zárobkovej činnosti zo strany žalobkyne. Takému rozhodnutiu posudkových lekárov nemožno rovnako nič vytýkať, keďže sa nejednalo o také zdravotné postihnutia, ktoré ovplyvňovali schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť.
55) V kontexte vyššie uvedeného správny súd dopĺňa, že subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré sú v sociálnych veciach zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Správny súd zdôrazňuje, že výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa zákona č. 578/2004 Z. z. je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť žalobkyne vyžaduje odborné lekárske znalosti, preto vo veciach sociálneho poistenia je takéto dokazovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení. Posudkoví lekári spolupracujú s praktickými lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Postupujú podľa Zákona o sociálnom poistení a prílohy č. 4 k tomuto zákonu. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe vyšetrenia žalobkyne, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Údaje o zdravotnom stave žalobkyne sú chránenými osobnými údajmi, preto ich konkrétny výpočet a zhodnotenie nesubsumuje odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktoré je verejnou listinou, ale je súčasťou obsahu posudku posudkových lekárov, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia. V ňom musia byť zhrnuté všetky skutočnosti týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne a jeho vplyvu na jej pracovnú schopnosť tak, aby bol spôsobilým podkladom na preskúmanie vecnej správnosti a teda zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Záver o poklese pracovnej schopnosti žalobkyne teda prijali lekári na podklade doložených odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými
zdravotnými ťažkosťami žalobkyne, posudkovými a zákonnými kritériami a na základ platnej právnej úpravy.
56) Pokiaľ sa žalobkyňa domnieva, že jej zdravotný stav sa zhoršuje, čo nebolo posudkovými lekármi náležite zohľadnené, k tomu správny súd opätovne poukazuje na to, že posudkový lekár vyhodnocuje zdravotný stav žalobkyne na základe predložených odborných lekárskych nálezov a správ, ktoré sú účastníkom konania predložené v rámci prebiehajúceho administratívneho konania. Pokiaľ dôjde k zhoršeniu resp. k akejkoľvek zmene zdravotného stavu, je potrebné, aby táto bola dokumentovaná ošetrujúcimi lekármi a potom sa účastník konania môže opätovne obrátiť na Sociálnu poisťovňu so žiadosťou o prehodnotenie zdravotného stavu, resp. nároku na invalidný dôchodok, a až potom môže byť táto skutočnosť vyhodnocovaná. 57) Pre správny súd je rozhodujúci skutkový stav zistený orgánmi verejnej správy v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 SSP). Z uvedeného dôvodu správny súd nemôže prihliadať na lekárske správy svedčiace o prípadnom zhoršujúcom sa zdravotnom stave žalobkyne, ktoré boli koncipované po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a tieto boli predložené súdu v rámci prebiehajúceho súdneho konania, jedine že by tieto vyvracali správnosť záverov uvedených v odborných lekárskych posudkoch a dokumentovali by, že už v čase posudzovania zdravotného stavu účastníka konania posudkovým lekárom bol jeho zdravotný stav iný. V prejednávanej veci žalobkyňa takého lekárske správa a nálezy však nepredložila.
58) Správny súd k namietanému postupu a samotnému zisteniu skutočného stavu veci uvádza, že posudkoví lekári posudzujú zdravotný stav primárne z lekárskych správ (nie z osobného vyšetrenia posudkovým lekárom), keď vo všeobecnosti úlohou lekára špecialistu je popísať zdravotné postihnutie a úlohou posudkového lekára je vyjadriť sa k dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť so zohľadnením odborných lekárskych nálezov. Samotná skutočnosť, že k posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne došlo v jej neprítomnosti, nespôsobuje automaticky nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, neúplné, nekomplexné posúdenie jej zdravotného stavu, ak posudkový lekár vychádzal z predložených a jemu dostupných lekárskych správ, z predloženej posudkovej spisovej dokumentácie žalobkyne. V súvislosti s právom na ochranu zdravia garantovaným v článku 40 Ústavy SR a právom na život garantovaným článkom 15 Ústavy SR, v kontexte šírenia ochorenia COVID-19, znamená povinnosť štátnych orgánov aktívne prijímať opatrenia chrániace život a zdravie osôb na území Slovenskej republiky a zároveň povinnosť ostatných štátnych orgánov tieto opatrenia dodržiavať. Žalobkyňa uviedla, že jej zdravotný stav bol vyhodnotený v jej neprítomnosti, avšak na takýto postup mala Sociálna poisťovňa zákonný rámec, vychádzajúc z ustanovenia § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., preto sa nejedná o nezákonný postup pri posúdení jej zdravotného stavu.
59) K priloženým rozhodnutiam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, ktorými bolo v zmysle zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného vyhovené žiadosti žalobkyne o kompenzačné príspevky správny súd uvádza, že tieto rozhodnutia sú v prípade posudzovania nároku na priznanie invalidného dôchodku žalobkyne irelevantné. Vo veciach dôchodkového poistenia totiž zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb, pričom podľa § 11 ods. 13 Zákona o sociálnom poistení sa na účely napr. parkovacieho preukazu vypracuje lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo § 11 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 60) Vo vzťahu k novele Zákona o sociálnom poistení prijatej zákonom č. 273/2023 Z. z., účinnej od 01.08.2024, ktorou bola novelizovaná aj Príloha č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení, v zmysle ktorej rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobkyne aktuálne zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozmedzí 30-45 % správny súd zdôrazňuje, že sa jedná o novelu zákona účinnú až od 01.08.2024, t.j. po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu na ňu
správny súd nemôže prihliadať, avšak správny orgán v prípade opätovného posudzovania zdravotného postihnutia žalobkyne po podaní novej žiadosti o invalidný dôchodok už na ňu prihliadať musí.
61) Ohľadom námietky žalobkyne, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo nedostatočne odôvodnené správny súd konštatuje, že má za to, že žalovaný svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil a zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu zákonnosti v tomto smere. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je presvedčivé, zrozumiteľné, a nemožno ho hodnotiť ani ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov z dôvodu absencie logického vzťahu medzi skutkovými zisteniami a právnym stavom. Správne orgány postupovali v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. Námietky žalobkyne v správnej žalobe sú obdobné ako námietky v odvolacom konaní, s ktorými sa žalovaný riadne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa správny súd stotožňuje. Keďže správny súd považuje rozhodnutie žalovaného za vecne správne, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
62) Žalobkyňa v konaní pred správnym súdom nebola úspešná, preto jej správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, a) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, b) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), c) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.