Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-68P/75/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou Mgr. Tamarou Ondruškovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. V. W.Á., bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: M. Š. W., D.. XX.XX.XXXX, H. N. Ú. XX, N., a otca: M. B., D.. XX.XX.XXXX, H. N. O.. F.. Š.H. XXX/XX, O. A. N., právne zastúpený: Mgr. Erika Sojková, advokátka so sídlom Rybničná 40, Bratislava, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd zvyšuje výživné otcovi na maloletého H. V., D.. XX.XX.XXXX zo sumy 180,- eur na sumu 250,- eur mesačne, s účinnosťou od 17.02.2023, ktoré je splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred.

II. Zročné výživné na maloletého H. V. za obdobie od 17.02.2023 do 31.10.2023 vo výške 590,- eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 24,58 eur spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky pod stratou výhody splátok, počínajúc mesiacom november 2023.

III. Návrh matky súd vo zvyšnej časti zamieta.

IV. Týmto sa mení výrok Okresného súdu Bratislava V, č. k. -252 zo dňa 23.09.2015 v časti o výške výživného.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava V dňa 17.02.2023 sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému H. V. zo sumy 180,- eur mesačne na sumu 330,- eur mesačne, odo dňa 01.09.2022. Matka v návrhu uviedla, že rozsudkom okresného súdu Bratislava V sp. zn. zo dňa 23.09.2015 bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť otca, a to vo výške 180,- eur mesačne. Od tohto dňa sa podstatne zmenili okolnosti, vzrástli náklady na výchovu maloletého, a to najvýraznejšie od momentu, kedy nastúpil na strednú školu. Otec maloletého o zvýšení vyživovacej povinnosti s matkou nechcel komunikovať. Maloletý H. nastúpil v septembri 2022 na bilingválne gymnázium, s čím sú spojené zvýšené náklady na učebné pomôcky, ktoré na začiatku školského roka vyšli na sumu 100,- eur. U maloletého, ktorý je v adolescentnom veku, vzrástli taktiež náklady na potraviny, kozmetiku, oblečenie a iné potreby. Výdavky na stravu v škole predstavujú sumu 60,- eur mesačne, strava mimo školy predstavuje sumu 150,- eur mesačne, kozmetika 20 - 30,- eur mesačne. Matke sa taktiež zvýšili náklady na domácnosť, aktuálne platí za vodu, plyn a elektrinu sumu 55,- eur mesačne. Maloletému kupuje každý mesiac električenku v sume 15,- eur, prispieva mu vreckovým v sume 10,- eur mesačne, platí mu mobilný telefón v sume 20,- eur mesačne, sociálnu

službu spotify 6,- eur mesačne a internet 8,- eur mesačne. Matka taktiež platí maloletému poistenie 20,- eur mesačne, výdavok na šošovky predstavuje sumu približne 30,- eur mesačne, z času na čas je potrebné investovať do okuliarov, výdavok na okuliare v priebehu minulého roka predstavoval sumu 120,- eur, tento rok matka zaplatila sumu 182,- eur za nové okuliare. Výdavky na lieky za posledné obdobie predstavovali sumu cca 50,- eur. Matka taktiež hradila príspevok na ZRPŠ 30,- eur, maloletý bude absolvovať kurz spoločenského tanca, za týmto účelom matka zatiaľ zaplatila zálohu v sume 30,- eur. Maloletý H. rýchlo rastie, za obdobie posledného 3 roka matka zaplatila cca 300 - 400,- eur za oblečenie a 250 - 300,- eur za obuv. Doučovanie z anglického jazyka stálo matku doteraz sumu 463,- eur, bez akéhokoľvek príspevku zo strany otca.

2. Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 24.07.2023, v ktorom uviedol, že akceptuje skutočnosť, že sa zmenili pomery na strane maloletého H.. Je však nesporné, že pomery sa zmenili aj na strane otca. V čase od 01.10.2020 do 30.04.2022 bol nezamestnaný a bral podporu vo výške 791,90 eur. Po ukončení podpory bol od mája 2022 nezamestnaný bez nároku na finančnú podporu. V tom čase absolvoval operáciu pruhu a počas rehabilitácie nemal možnosť sa zamestnať. Od 1. augusta je otec samostatne zárobkovo činnou osobou v odbore sprostredkovania služieb. Počas prvého roku podnikania mal otec minimálny príjem. Okrem bežných nákladov na bývanie bol otec nútený zobrať úver na kúpu bytu vo výške 55 000,- eur a mesačne spláca splátky úveru vo výške 308,62 eur. Otec si doposiaľ riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s rodným listom maloletého, s dôkazmi predloženými matkou - rozhodnutie regionálneho úradu školskej správy v Bratislave (č. l. 8), potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku (č. l. 124 - 127), rodné listy dvoch ďalších vyživovacích povinností matky (č. l. 128 - 129), Zmluva o poskytnutí úveru na bývanie (č. l. 130

- 132), potvrdenie o úhradách splátky hypotekárneho úveru (č. l. 133), potvrdenia o platbách za plyn, elektrinu a vodu (č. l. 135 - 143), potvrdenie o úhradách platieb za životné poistenie (č. l. 144 - 145), potvrdenie o úhrade platieb za službu spotify (č. l. 146 - 155), potvrdenie o dobíjaní kreditu (č. l. 156), potvrdenie o úhrade platieb za električenku (č. l. 157 - 162), potvrdenie o úhradách platieb za doučovanie angličtiny (č. l. 163 - 164), potvrdenie o úhradách platieb súvisiacich s kurzom spoločenských tancov (č. l. 165), potvrdenie o návšteve školy (č. l. 166), potvrdenie o úhradách platieb za školskú jedáleň (č. l. 167), potvrdenie o úhradách za isic kartu (č. l. 169 - 170), potvrdenia o úhradách spojených so zubnou starostlivosťou (č. l. 171 - 174), potvrdenie o úhradách súvisiacich so šošovkami a dioptrickými okuliarmi (č. l. 175 - 181), lekárska správa (č. l. 182), Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejne dostupných služieb s Orange (č. l. 194 - 195), potvrdenie o vykonaných úkonoch zubnej starostlivosti (č. l. 196, pokladničné bloky (č. l. 197), s dôkazmi predloženými otcom - potvrdenie Sociálnej poisťovne o vyplatených dávkach v nezamestnanosti (č. l. 42), list z Prima banka Slovensko a.s. (č. l. 43), osvedčenie o živnostenskom oprávnení (č. l. 44), Potvrdenie ÚPSVaR Pezinok o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie (č. l. 45), daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2022 (č. l. 62 - 79), Potvrdenie o výšky dane na základe podaného daňového priznania (č. l. 80), potvrdenie o úhrade výživného vo výške 130,- eur na mal. Z. B. (č. l. 86), potvrdenie o úhradách vyššieho výživného na mal. H. za obdobie marec 2019 až október 2020 (č. l. 88), potvrdenia o úhradách súvisiacich s bývaním (č. l. 90 - 93), potvrdenie o úhrade splátky úveru (č. l. 94), list z Prima banka Slovakia a.s. (č. l. 95 - 100), faktúry za plyn a elektrinu (č. l. 101

- 108), predpis zálohových platieb (č. l. 109), ako aj ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a s obsahom pripojených spisov a .

4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. -77 zo dňa 27.04.2009 súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý H. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné vo výške 165,- eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. -252 zo dňa 23.09.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -282 zo dňa 22.11.2016 bola vyživovacia povinnosť otca k maloletému H. zvýšená zo sumy 165,- eur mesačne na sumu 180,- eur mesačne, s účinnosťou od 23.09.2015. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.12.2016.

5. Na pojednávaní dňa 06.11.2023 matka uviedla, že mal. H. má aktuálne 16 rokov, chodí na strednú školu, náklady na neho sa stále zvyšujú. Matka je aktuálne na rodičovskej dovolenke. Poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky. V spoločnej domácnosti žije s manželom, tromi maloletými deťmi a babkou. Aktuálne bývajú v rodičovskom dome. Matka je vlastníčkou 1 bytu v Petržalke, v ktorom býva jej sestra. Na byt v Petržalke spláca hypotéku. Iné pôžičky nemá. Synovi platí paušál na mobil

18,- Eur mesačne. Maloletý H. chodil minulý rok na doučovanie, aby sa dostal na strednú školu, a to zo slovenčiny, matematiky a angličtiny. Aktuálne maloletý nechodí na krúžok, ani na doučovanie. S maloletým navštevuje alergologickú ambulanciu, s čím sú spojené výdavky za lieky. S maloletým chodí na kožné, taktiež má výdavky v súvislosti s predpísanými liekmi. Maloletý nosí strojček, s čím sú spojené mesačné výdavky vo výške 17,- Eur. Matka dáva maloletému vreckové 10,- Eur týždenne. Mesačný výdavok na stravu nevedela presne špecifikovať. Okrem vreckového hradí maloletému aj ďalšie voľnočasové aktivity, napr. kino. Otec aktuálne výživné platí. Nad rámec výživného aktuálne neuhrádza nič, jeden čas však platil aj nad rámec výživného. Otec sa s maloletým nestretáva vôbec. Výživné si uplatňuje od 01.09.2022 a to z dôvodu, že maloletý od tohto dátumu nastúpil na strednú školu. Náklady na maloletého pomáha matke hradiť jej manžel, ktorého mesačný príjem je okolo 1500,- eur.

6. Na pojednávaní dňa 06.11.2023 právna zástupkyňa otca uviedla, že otec so zvýšením výživného nesúhlasí a to z dôvodov na strane maloletého, ako aj na strane otca. Otec vôbec nesúhlasí so zvýšením výživného spätne od 01.09.2022. Poukázala na to, že dôvody hodné osobitného zreteľa sa vzťahujú ku skutočnosti, prečo matka nepodala návrh skôr a nie k dôvodom odôvodňujúcim zvýšenie výživného, pričom matka žiadny takýto dôvod hodný osobitného zreteľa neuviedla. Poukázala na rozpory v písomnom návrhu matky a v tom, čo uviedla na pojednávaní, pokiaľ ide o mesačné výdavky na stravu. Má za to, že výdavky na maloletého sú nadhodnotené a nie sú nevyhnutné. Poukázala taktiež na to, že matka vyčíslila mesačné výdavky na maloletého cca 534,- Eur mesačne, pričom matka aktuálne poberá rodičovský príspevok, nie je jej teda známe, z čoho matka tieto výdavky hradí. Za premrštené považovala výdavky na ošatenie vo výške 70,- Eur mesačne. Za nie nevyhnutný považovala aj výdavok na spotify, taktiež vreckové vo výške 40,- Eur mesačne. Poukazujeme na to, že matka poberá na maloletého rodinné prídavky vo výške 60,- Eur. Za dôvodné výdavky považuje mesačné výdavky v sume 420,- Eur, čo po odpočítaní rodinných prídavkov a vydelením dvoma vychádza suma, ktorú otec aktuálne platí. Poukázala aj na príjmové a majetkové pomery otca. Otec začal minulý rok podnikať, keď má lepší mesiac, jeho mesačný príjem je okolo 1.200 až 1.300,- Eur, inak je to okolo 1.000 - 1.100,- Eur. Otec predtým, ako začal podnikať, bol PN a predtým bol dlhodobo nezamestnaný. Poukázala na ustálenú súdnu prax pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, pričom otec má vyživovacie povinnosti dve a pri výške vyživovacej povinnosti 25 %, predstavuje z jeho mesačného príjmu sumu 275 - 325,- Eur, čo je suma spolu na obidve deti, čiže na jedno dieťa je to 137,50 - 162,50 Eur. V tomto prípade platí otec 180,- Eur. Otec na pojednávaní uviedol, že pred piatimi rokmi pracoval v P. ako obchodný predajca, pričom zarobil 1300 - 1500,- eur netto. S maloletým sa nestretáva vôbec, v domácnosti býva sám. Jeho zdravotný stav je aktuálne dobrý. Okrem hypotéky na byt nespláca žiadne iné pôžičky, úvery či exekúcie. Nevlastní auto ani inú nehnuteľnosť. Otec taktiež uviedol, že má pochybnosti o tom, či maloletý je jeho syn, preto s ním nemá žiadny vzťah. Návrh na zapretie otcovstva podal v čase, keď už uplynula zákonná lehota.

7. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhla zvýšiť výživné minimálne na sumu 250,- eur mesačne.

8. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

9. Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného otca k maloletému H.. Povinnosťou súdu je vyhodnocovať každý prípad individuálne, posudzovať všetky reálne preukázané skutočnosti a tvrdenia rodičov v konaní, osobitne prihliadať na vyjadrenia rodičov a detí. Súd vyhodnocoval všetky dôkazy individuálne, porovnával vyjadrenia rodičov vo vzájomných súvislostiach. Úlohou súdu bolo zaoberať sa tým, či od posledného rozhodnutia súdu došlo k takej zmene pomerov, či už na strane rodičov alebo maloletého, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného otca k maloletému H..

10. Podľa o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

15. Súd vykonal porovnanie majetkových pomerov na strane rodičov, ako aj na strane maloletého a zistil nasledovné:

16. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. -252 zo dňa 23.09.2015 bola otcovi zvýšená vyživovacia povinnosť z pôvodne určenej vo výške 165,- eur mesačne na sumu 180,- eur mesačne. V tom čase bol otec rozvedený a okrem mal. H. mu trvala aj vyživovacia povinnosť k maloletému Z. vo výške 130,- eur mesačne. Otec bol už v tom čase držiteľom živnostenského oprávnenia, živnosti mal však pozastavené z dôvodu ich nerentabilnosti. V daňovom priznaní za rok 2014 otec uviedol úhrn príjmov plynúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru 329,08 eur a z toho základ dane 313,88 eur, príjmy zo živnosti 2200,- eur, z toho základ dane 1320,- eur a nulovú daň na úhradu. V Sociálnej poisťovni bol otec evidovaný od 13.05.2013 ako zamestnanec „dohodár“ u zamestnávateľa Ľ. Z..F..P.., Podľa dohody o pracovnej činnosti s uvedeným zamestnávateľom uzatvorenej na dobu určitú do 31.12.2015 mal dohodnutú odmena 3,- eurá za odpracovanú hodinu brutto. Výšku príjmu zo živnosti za pomernú časť roku 2015 otec preukázal faktúrami na sumy 400,- eur mesačne. Otec nebol vlastníkom nehnuteľností ani cenného hnuteľného majetku. Zdravotný stav mal otec dobrý, trvalo bol prihlásený k pobytu u svojho otca. K obdobiu pozastavenia živnostenského oprávnenia otec uviedol, že mimo práce vo firme chodil po brigádach, išlo o jednorazové záležitosti v rámci rodiny a známych, vykonával pomocné práce na stavbách. Otec býval v domácnosti svojej matky, ktorej prispieval mesačne sumou 170,- eur. Matka maloletého bola slobodná, nemala iné vyživovacie povinnosti, bola zamestnaná v spoločnosti O. Y. Z..F..P.. s priemerným mesačným zárobkom v roku 2015 vo výške 643,50 eur netto. Spolu s maloletým bývala v 4-izbovom byte spolu so svojou matkou a starou matkou, matka nebola vlastníčkou žiadnej nehnuteľnosti, vlastnila automobil značky Škoda fabia sedan, rok výroby 2001. Maloletý Tomáš mal necelých osem rokov, bol žiakom druhého ročníka základnej školy. Výdavky na maloletého pozostávali z výdavkov na obedy v škole v sume 30,- eur mesačne, školskú družinu 18,- eur mesačne príspevok na ZRPŠ 25,- eur na školský rok, poplatok za krúžok 20,- eur na päť hodín. Od roku 2013 nosil maloletý okuliare, inak bol jeho zdravotný stav dobrý.

17. Maloletý H. má aktuálne 16 rokov, navštevuje druhý ročník strednej školy - B. N., N.. Mesačné výdavky na maloletého pozostávajú z nasledovných výdavkov: pomerná časť výdavkov na bývanie 57,60 eur, strava 150,- eur + strava v školskej jedálni 50,- eur, kozmetika 30,- eur, električenka 15,- eur, vreckové 40,- eur, mobilný telefón 18,- eur, poistenie 21,- eur, služba spotify 6,- eur, internet 8,- eur, kontaktné šošovky 30,- eur, zubná starostlivosť 17,- eur, ošatenie a obuv 70,- eur (spolu vo výške 511,60 eur). Okrem pravidelných mesačných výdavkov matka uviedla ďalšie výdavky na maloletého, a to doučovanie z anglického jazyka celkovo v sume 450,- eur, výdavky spojené s absolvovaní kurzu spoločenských tancov (tzv. „venček“) dovedna 128,- eur + spoločenské topánky 19,99 eur, výdavky spojené s návštevou kožnej ambulancie, alergologickej ambulancie a očnej ambulancie (pokladničné bloky č. l. 197, ktoré matka predložila na pojednávaní a s ktorými mal otec a jeho právna zástupkyňa možnosť sa na pojednávaní oboznámiť, spolu suma 618,69 eur). Matka je aktuálne vydatá, pribudli jej dve ďalšie vyživovacie povinnosti, je na rodičovskej dovolenke, jej mesačný príjem pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 473,30 eur a rodinných prídavkov na tri maloleté deti vo výške 180,- eur. Matka spolu so svojím manželom, tromi maloletými deťmi a jej babkou bývajú v rodičovskom rodinnom dome, pričom náklady na bývanie pozostávajú z poplatkov za plyn vo výške 200,- eur mesačne, elektrinu 73,- eur mesačne a vodu 72,62 eur mesačne , spolu vo výške 345,62 eur (pri šiestich

členoch domácnosti výdavok na maloletého H. predstavuje sumu 57,60 eur). Matka vlastní polovicu bytu v A., v ktorom aktuálne býva jej sestra a na ktorý spláca hypotéku vo výške 174,44 eur mesačne. Iné nehnuteľnosti nevlastní. Otec aktuálne podniká, jeho mesačný príjem predstavuje sumu 1000 - 1100,- eur mesačne ak je horší mesiac a 1200 - 1300,- eur mesačne ak je lepší mesiac. Z daňového priznania predloženého za rok 2022 (č. l. 62 - 79) vyplýva, že v roku 2022 predstavovali príjmy zo živosti sumu 7343,48 eur a základ dane predstavoval sumu 2420,97 eur. Otcovi naďalej trvá vyživovacia povinnosť k maloletému Z. vo výške 130,- eur mesačne. Ďalšia vyživovacia povinnosť otcovi nepribudla. Otec si od poslednej úpravy pomerov kúpil byt, v ktorom aktuálne býva sám a na ktorý spláca hypotéku vo výške 308,62 eur mesačne, okrem toho jeho výdavky spojené s bývaním ešte pozostávajú z výdavkov na plyn 25,- eur mesačne, elektrinu 39,- eur mesačne a zálohové platby vo výške 71,40 eur mesačne. Otec nevlastní auto ani iný hnuteľný majetok značnej hodnoty. Otec sa s maloletým H. nestretáva vôbec.

18. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb maloletého ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov a najmä prihliadal na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

19. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatná zmena zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na budúce povolanie a iné.

20. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky "zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z rodičov mení zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti) doterajšie zamestnanie za menej výhodné. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím úmyselným alebo neuváženým konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania

takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného" (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 01.04.2019).

21. Súd na základe vykonaného dokazovania a z neho plynúceho porovnania pomerov dospel k záveru, že na strane maloletého, ako aj na strane otca došlo k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca. Súd považoval za nesporné, že maloletý H. aktuálne navštevuje gymnázium, t. j. od poslednej úpravy výživného došlo k zmene školského stupňa, ktorý maloletý navštevuje, konkrétne z prvého stupňa základnej školy na strednú školu. Taktiež je nesporné, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti ubehlo osem rokov. Už len pri zohľadnení týchto dvoch nesporných skutočností a teda prechod na strednú školu a uplynutie značného časového obdobia (8 rokov) súd konštatuje, že sa jedná o skutočnosti, ktoré zakladajú legitímny právny nárok na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému H.. Matka preukázala, že výdavky na maloletého H. sa zvýšili, nespornou skutočnosťou je aj to, že matka, mimo vyživovacej povinnosti platenej otcom, znáša všetky výdavky na maloletého sama. Otec mimo vyživovacej povinnosti neprispieva nič. V období od marca 2019 do októbra 2020 otec platil výživné o 40,- eur vyššie ako mal stanovené súdom, avšak súd posudzuje obdobie od podania návrhu, t. j. od 17.02.2023, tieto skutočnosti teda súd nepovažoval za relevantné pri posudzovaní aktuálnej výšky vyživovacej povinnosti. Matka výdavky na maloletého riadne vyčíslila a aj preukázala. Za nadhodnotené považoval súd výdavky na ošatenie a obuv maloletého (súd bral do úvahy sumu 35,- eur mesačne), taktiež výdavok na vreckové vo výške 40,- eur mesačne (súd bral do úvahy sumu 10,- eur mesačne). Za nie nevyhnutný výdavok súd považoval výdavok na službu spotify (tento výdavok súd nezohľadnil). Celkovo súd považoval za odôvodnené, preukázané a nevyhnutné pravidelné mesačné výdavky na maloletého vo výške 440,- eur. Pokiaľ ide o pomernú časť výdavkov na bývanie, súd vychádzal zo sumy 345,60, čo pri šiestich členov domácnosti predstavuje sumu 57,60 eur pripadajúcu na maloletého H.. Súd bral do úvahy aj mimoriadne, jednorázové výdavky, ktoré matka na maloletého má a ktoré riadne preukázala a to výdavky súvisiace s absolvovaním kurzu spoločenských tancov ako aj výdavky súvisiace s návštevou očnej, kožnej a alergologickej ambulancie, pričom súd poukazuje aj na skutočnosť, že tieto výdavky matka na maloletého ešte v čase posledného rozhodnutia nemala, t. j. aj tieto výdavky odôvodňujú zmenu pomerov na strane maloletého. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, za nesporné súd považuje to, že otec podniká, právna zástupkyňa pojednávaní uviedla, že príjem otca z podnikateľskej činnosti predstavuje sumu 1000 - 1100,- eur pri horšom mesiaci a sumu 1200 - 1300,- eur pri lepšom mesiaci. Matka tento tvrdení príjem otca nenamietala, preto súd vychádzal z nesporných tvrdení na pojednávaní, pričom pri porovnaní s príjmom otca v čase posledného rozhodnutia (400,- eur mesačne) súd konštatuje, že na strane otca došlo k nárastu príjmu. Otec sa taktiež stal vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorú síce spláca hypotekárny úver, avšak v prípade hypotekárneho úveru sa jedná o výdavok, na ktorý súd neprihliada, nakoľko splácaním hypotekárneho úveru, či už otec, alebo aj matka, zhodnocujú svoj vlastný majetok. Otcovi od posledného rozhodnutia nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní argumentovala tým, že výška príjmu otca nedáva možnosti na zvýšenie vyživovacej povinnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na zásadu potencionality príjmu, pričom otec na pojednávaní uviedol, že pred piatimi rokmi pracoval v P., V..Z.. ako obchodný predajca a už v období roka 2018 tam dosahoval mesačný príjem 1300 - 1500,- eur netto, čo je príjem vyšší ako aktuálne dosahuje z podnikateľskej činnosti. Súd chce týmto poukázať na skutočnosť, že má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať aj vyšší príjem ako aktuálne dosahuje z podnikateľskej činnosti, pričom nemožno pri posudzovaní opodstatnenosti zvýšenia vyživovacej povinnosti argumentovať tým, že otec rozbieha podnikateľskú činnosť. Uvedené nemôže ísť na úkor maloletého dieťaťa. To, že otec podniká, je jeho slobodné rozhodnutie, má na to právo, avšak riziká plynúce z podnikateľskej činnosti nemôžu ísť na úkor vyživovacej povinnosti voči maloletému H.. V neposlednom rade súd prihliadal aj na nespornú skutočnosť, že otec sa s maloletým nestretáva vôbec, celá starostlivosť o maloletého spočíva na pleciach matky, pričom pri určení resp. posudzovaní vyživovacej povinnosti súd musí prihliadať aj na mieru osobnej starostlivosti každého z rodičov. Jediným aktuálnym príspevkom otca na celkovú starostlivosť o maloletého H. je výživné vo výške 180,- mesačne, čo je pri šestnásťročnom stredoškolákovi nepostačujúce. Otec argumentoval tým, že má podozrenie, že maloletý H. nie je jeho syn, avšak súd musí vychádzať zo skutočností vyplývajúcich z rodného listu a z neho nesporne vyplýva, že odporca otcom maloletého H. je. Príjem matky aktuálne pozostáva z rodičovského príspevku na najmladšieho syna a rodinných prídavkov. Matke pribudli dve nové vyživovacie povinnosti, náklady s tým súvisiace je ale povinný sanovať otec týchto maloletých detí. Matka sa taktiež stala vlastníčkou 1/2 nehnuteľnosti, na ktorú spláca hypotéku a v ktorej býva jej sestra. Súd rovnako ako pri otcovi, taktiež ani pri matke výdavky na hypotéku do úvahy nebral. Matkin príjem je aktuálne porovnateľný s príjmom,

ktorý mala v čase posledného rozhodnutia. Súd mal za to, že preukázané výdavky na maloletého odôvodňujú zvýšenie vyživovacej povinnosti, pri aktuálnom príjme otca, zo sumy 180,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne. Súd pri rozhodovaní o zvýšení vyživovacej povinnosti bral do úvahy aj skutočnosť, že matka poberá na maloletého prídavky v sume 60,- eur mesačne, t. j. vo vyššej sume ako boli pri poslednom rozhodnutí. Rovnako súd opakovane prizvukuje, ako už vyššie uviedol, že nie všetky matkou vyčíslené výdavky považoval za účelné a nevyhnutné. Z týchto dôvodov súd nevyhovel návrhu matku v celom rozsahu. Súd taktiež nepriznal matke zvýšené výživné odo dňa 01.09.2022 ako požadovala ale odo dňa podania návrhu. Matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorými by odôvodnila uplatnenie vyživovacej povinnosti pred podaním návrhu. Súd bral do úvahy aj mieru starostlivosti každého z rodičov o maloletého, pričom je to práve matka, ktorá sa o maloletého osobne stará. Súd po vyhodnotení všetkých skutkových ako aj listinných dôkazov, vychádzajúc z § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj z § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, taktiež zo zásady potencionality, prihliadnuc na odôvodnené potreby 16 ročného, pri ktorom všetky náklady znáša matka, prihliadnuc na skutočnosť, že matka poberá na maloletého štátne dávky, vyššie ako pri prvom rozhodnutí, dospel súd k záveru, že je v možnostiach otca platiť výživné na maloletého H., a to vo výške 250,- eur mesačne.

22. Súd priznal zvýšené výživné odo dňa podania návrhu t. j. od 17.02.2023 do 31.10.2023 vzniklo otcovi zročné výživné na maloletého H. vo výške 590 eur (8 mesiacov + 12 dní omeškania x 70,- eur = 590,- eur). Súd umožnil otcovi splácať zročné výživné v mesačných splátkach po 24,58 eur spolu s bežným výživným, nakoľko mal za to, že vzhľadom na výšku zročného výživného by uložením povinnosti zaplatiť zročné výživné jednorazovo mohlo dôjsť k neprimeranému finančnému zaťaženiu otca. Súd taktiež poukazuje na to, že je nutné platiť v prvom rade bežné výživné.

23. V zmysle ustanovenia súd zároveň rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č. k. -252 zo dňa 23.09.2015 v časti o výške bežného výživného na maloletého H..

24. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Matka a kolízna opatrovníčka, ktoré sa vzdali práva na odvolanie v celom rozsahu po vyhlásení rozsudku písomne do zápisnice o pojednávaní, sa voči tomuto rozsudku nemôžu odvolať.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.