Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5T-87-2011.pdf
PDF · 110.6 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/87/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Beata Gešvantnerová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.4.2012 v trestnej veci obžalovaného E. R. stíhaného za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. Zákona a iné takto
rozhodol:
Obžalovaný E. R., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom M. XXX, F.
j e v i n n ý
že
1/
dňa 29.09.2009 v čase o 7.00 hod. v M., okres F. pred bránou rodinného domu č. XX fyzicky napadol E. Y., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ho päsťami rúk dvakrát udrel do oblasti tváre, čím spôsobil E. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. č. XX zranenia - a to pomliaždenie tváre, pomliaždenie ľavej očnice, zlomeninu nosa a zlomeninu nosovej priehradky, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 21 dní, 2/ od 29.9.2009 do 15.12.2009 sa telefonicky a aj prostredníctvom SMS správ z účastníckeho čísla XXXX XXX XXX v mieste svojho trvalého bydliska M. č. XXX, okres F. vyhrážal E. Y., nar. XX.XX.XXXX, že ho zabije tým spôsobom, že v SMS - správach uvádzal, že keď ho chytí tak mu vyberie všetky črevá zo žalúdku, že zdochne jeho rukami, pričom mu aj vulgárne nadával, čo vzbudilo u E. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, dôvodnú obavu, že svoje hrozby zrealizuje,
t e d a
v bode 1/ obžaloby
- inému úmyselne ublížil na zdraví
- na mieste verejnosti prístupnom dopustil sa výtržnosti najmä tým, že napadol iného,
v bode 2/ obžaloby
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,
č í m s p á c h a l
v bode 1/ obžaloby
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona
v bode 2/ obžaloby
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona
z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2,3 Tr. zákona , § 36 písm. a/, § 41 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 /dvanásť/ mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 24 / dvadsaťštyri/ mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd ukladá obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému E. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. č. XX škodu vo výške 723,- eur, Sociálnej poisťovni, pobočka B., Š.. H. č. XXXX/XX, J..S.. L. XXX škodu vo výške 700,- eur, Dôvera zdravotnej poisťovni, a.s., U. XX, L. XX, IČO: 35 942 436 škodu vo výške 590,67 eur.
odôvodnenie:
V trestnej veci obžalovaného E. R. súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného E. R., poškodeného E. Y., výsluchom svedkov C. R., E. Y. mladšieho, Š. L., E. Z., oboznámením zápisníc o konfrontáciách, zápisnice o výsluchu poškodeného, oboznámením znaleckého posudku a výsluchom znalca, oboznámením výpisov z sms - správ, ďalej oboznámením správ a odpisu z registra trestov.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v septembri v roku 2009 dobehol za ním v ranných hodinách synovec s tým, že ujo Y. zbil starkú v chodbe. Preto šiel dole do kuchyne, kde uvidel mamu plakať. Spýtal sa jej, čo sa stalo a povedala mu, že poškodený prišiel, pričom mu sestra otvorila dvere. Spýtala sa ho, čo chce. Chcel sa rozprávať s C. R.. Y. jej dal za ucho také, že spadla na zem. Preto ho vyhodili von. Potom, ako sa to dozvedel, vybehol na dvor, ale poškodený tam už nebol. Zobral mamin telefón a volal mu, čo to má znamenať. Pohádali sa cez telefón, nadávali si. Povedal mu, že nech príde za ním. Mama ho žiadala, aby to nechal tak, on však sadol do auta a išiel za poškodeným. Pomaličky išiel cez dedinu, kde videl syna poškodeného a pýtal sa ho na otca. On sa ho spýtal, čo za somariny zase porobili, tak mu vysvetlil, že poškodený udrel jeho mamu. Syn mu povedal, že otec čaká na neho s bodákom v ruke, preto tam radšej nešiel a išiel sa ukľudniť na ihrisko. Po 10 minútach išiel cez dedinu a videl poškodeného, ako vychádza von na ulicu cez bránu. Spýtal sa ho, čo to malo znamenať. Poškodený mu povedal, že keď je taký frajer, aby išiel k nemu. Preto vybehol z auta a keď bol pred ním, tak ho chcel poškodený udrieť, na čo sa on stihol zohnúť a následne ho reflexívne otvorenou dlaňou udrel, ako keby mu dal za ucho. Potom dobehol jeho syn a rozdelil ich. Potom odišiel. Y. ho ešte dobehol a kopol mu do dverí auta. Na otázku, aby vysvetlil, na čo išiel za Y. starším uviedol, že išiel zistiť, čo sa stalo. Ďalej uviedol, že keď sa na neho poškodený zahnal, reflexívne uhol na spodok, zohol sa a ako sa dvíhal, dal poškodenému reflexívne úder otvorenou dlaňou, nevie do ktorej časti tela. Je pravda, že poškodenému ráno v návale zlosti poslal sms, že zdochne jeho rukami, že mu vyberie črevá, ale nebolo to tak myslené. S poškodeným mal veľké problémy, podávajú na neho trestné oznámenia, avšak zatiaľ sa nič nezmenilo. Poškodený napadol aj jeho otca, tiež družka poškodeného sa vyhrážala s nožom v ruke v obchode, že rozpára jeho mamu, o čom ich varovala pani F.. Za posledné tri roky bola polícia u nich 8 krát - u Y.. Po tejto facke nevidel na poškodenom žiadne zranenie, myslí si, že poškodený bol vtedy opitý a mohol si zranenia spôsobiť sám. Dopočul sa, že v ten deň sa bili otec so synom. Poukázal na to, že poškodený podal na neho oznámenie až, keď jeho rodičia podali trestné oznámenie na neho, teda na poškodeného. Od incidentu s mamou po ich vzájomný fyzický konflikt uplynulo zhruba 45 minút. Poškodený má v obci povesť alkoholika a tyrana žien. Na otázku samosudcu, aby vysvetlil, prečo vypovedal v PK, že nevie ako zasiahol poškodeného, keď na hlavnom pojednávaní uviedol, že ho udrel dlaňou, obžalovaný uviedol, že podľa neho to bolo také rýchle, že ho ani nemohol udrieť päsťou. Nemal čas mieriť a už vôbec nie ho dva krát udrieť. Pokiaľ v PK uvádzal, že ich rozdelil syn Y., tak túto výpoveď by chcel opraviť, syn poškodeného ich nerozdeľoval. V čase, keď syn dobehol, stál už 1,5 metra od neho.
Poškodený E. Y. vypovedal, že v minulosti mal milenecký pomer s matkou obžalovaného. Je pravda, že sa chcel osobne stretnúť s poškodenou a prišiel za ňou toho dňa o 6.15 hod. C. R. ho pustila do chodby, kde sa začali rozprávať a vzťahu a hádali sa. Bola tam prítomná aj dcéra C. R., H., ktorá sa snažila k nemu a C. R. dostať a starala sa do ich rozhovoru. Tlačila sa cez dvere k nim, ale on ju nechcel pustiť. Možno pri tom, ako sa s ňou takto pretláčal, mohol nechtiac C. R. nejako zasiahnuť, ale určite to nebolo úmyselne. Po tej hádke odišiel domov. Dostal telefonát od E. R., ktorý mu vynadal, že je chrapúň a že si ho chytí a že mu nožom vyberie všetky črevá zo žalúdka. Povedal mu, že ho čaká v humne za rodinným domom, aby za ním prišiel, ale on mu povedal, že nemá čas. Potom mu ešte raz volal a vyhrážal sa zabitím, ale presné výrazy si nepamätá. Mal obavy z jeho vyhrážok, ten istý deň mu poslal sms - správu
okolo 7.00 hod. a okolo 7.00 hod. ho napadol. Keď sa vrátil od C. R. začali tie vyhrážky a tiež jeho syn mu povedal, aby nešiel do roboty, pretože videl E. R. a vedel, že chodí po dedine a zháňa ho. Zháňal ho aj v robote, čo sa dozvedel neskôr. Rozhodol sa, že do práce pôjde, vyšiel na dvor, čo bolo okolo 7.00 hod. Ako prešiel cez bráničku na ulici, videl ako oproti nemu prišlo auto s obžalovaným. Obžalovaný mu niečo povedal, on mal prehodenú tašku cez plece, preto sa mu nedalo dobre brániť. On sa ho určite ani nedotkol, chcel sa s ním porozprávať, avšak obžalovaný k nemu priskočil a päsťou mu dva krát udrel do oblasti tváre. Viac úderov si nepamätá, zaliala ho krv, syn mu neskôr povedal, že obžalovaného od neho oddelil a zabránil mu, aby na neho ďalej útočil. On to nevnímal, bol otrasený. Potom ho syn odprevadil do kúpeľne a zastavil mu krvácanie a potom prišli pre neho kolegovia, ktorí ho odviezli do práce. Riadne začal pracovať, ale nos mu začal veľmi opúchať, na ľavú stranu prestal vidieť. Preto išiel na pohotovosť do B., kde ho ošetrili, povedali mu, že má zlomený nos a že bude nutná operácia. Nechcel povedať na pohotovosti, že ho R. napadol, a preto povedal, že zranenie si spôsobil počas práce. Pôvodne to nechcel riešiť cez políciu. Po troch týždňoch absolvoval operáciu a bol práceneschopný. PN mu skončila 30.11.2009. Po celý čas mal dýchacie problémy, až po troch mesiacoch začal normálne vidieť na ľavé oko. Trestné oznámenie podal neskôr, pretože mu E. R. poslal niekoľko výhražných esemesiek. Uložené ich však nemá. Tiež mal konflikt s C. R., vyčítal jej, že ho jej syn takmer zabil, ona potom podala trestné oznámenie, a preto sa aj on rozhodol, že vec oznámi na políciu. Pokiaľ ide o vyhrážky cez sms správy, prišla mu jedna o 6.39 hod. Inak sa mu už cez deň nevyhrážal, len mu telefonoval. Keď obžalovaný vyskakoval z auta, zakričal, že teraz mu to už ukáže, a silno ho dva krát udrel, po čom prestal riadne vnímať. Pustila sa mu krv. C. R. určite nezasiahol dvomi ranami, to mu musel vyšetrovať zle rozumieť, on jej nemohol dať dve rany. Podľa neho pani R. po tomto nespadla, možno ju trochu zahodilo, ale ustála to. Je pravda, že C. R. na neho kričala, aby vypadol. Tiež je pravda, že mu pred tým telefonovala, že nesúhlasí so stretnutím. Obžalovaný mu pred tým do telefónu povedal, že mu vyberie tie črevá. Jeho syn sa k nemu rozbehol, už keď videl vyskakovať obžalovaného z auta, zabránil obžalovanému v ďalšom útoku. Napriek zraneniu išiel do roboty, ale počas dňa to puchlo, ledva videl, dokázal aj sám prísť s autom domov, ale poobede už vôbec nevidel. Je pravda, že nešiel hneď na pohotovosť, dúfal, že to bude iba monokel, až keď sa to veľmi zhoršilo, rozhodol sa ísť k lekárovi. Mal ho tam odviesť kamarát, ale nakoniec sa odviezol na pohotovosť sám. Lekárovi nepovedal, čo sa v skutočnosti stalo, povedal mu, že zasiahla skruš v robote. Nechcel, aby sa jeho vzťah s C. R. verejne prepieral, a preto to takto lekárovi uviedol. Počas PN sa potom zdržiaval v J. a chodieval na kontrolu. Je pravda, že hovoril, že si zranenie spôsobil pri štiepaní dreva, lebo nechcel rozmazávať vzťah s C. R.. Pri tých vyhrážkach mal obavy o svoje zdravie. Počul, že sa mu R. vyhrážal, že keď bude odsúdený, vystrieľa celú jeho rodinu. O tom povedal aj vyšetrovateľovi. Ten mu povedal, aby sa radšej odťahoval, čo urobil.
Svedok E. Y. ml. využil svoje právo a odmietol vypovedať, pretože s obžalovaným je dobrý kamarát, stretávajú sa, spolupracovali, má ho rád a nechce, aby bol na základe jeho výpovede odsúdený. V prípravnom konaní uviedol, že v tom čase, keď zaregistroval konflikt, stál otec pred bránou, E. R. prišiel k otcovi, bolo zrejmé, že chce ne neho zaútočiť, mal zovreté päste. Otec sa na neho zahnal, ale keď k nemu pristúpil, Ján Sásik sa uhol a hneď na to otca udrel do tváre. Hneď bežal k nim, a kým sa k ním dostal, otec už ležal na zemi a E. R. bol nad ním, ale ho neudieral, držali sa navzájom. Podarilo sa mu R. dať z otca preč. Potom R. nasadol do auta a odišiel. On zodvihol otca zo zeme a otec išiel do kúpeľne, kde si dával ľad na tvár. Otec potom odišiel do práce, keď prišiel na obed domov, mal nos úplne opuchnutý. Keď končil v práci, išiel na ošetrenie. V ďalšej výpovedi z prípravného konania zo 16.11.2010 tento svedok už uvádzal okolnosti inak a síce, že otec sa nezahnal na poškodeného ako prvý, ale obžalovaný len hneď udrel päsťou jeho otca do oblasti tváre. Na otázku, aby uviedol, prečo vypovedá inak, ako v predchádzajúcej výpovedi uviedol, že si to už nepamätá, ale ak sa jeho otec zahnal na R., tak preto, že sa bránil, a musel vidieť, že R. ho ide napadnúť, čo bolo prirodzené. Potom nasledovali tie údere zo strany Sásika do tváre, tak ako vypovedal. Otec bol otrasený, pomohol ho odviesť do kúpeľne. Otec mu ukazoval niekoľko výhražných sms správ. Boli tam nadávky a vyhrážky zabitím.
Svedkyňa C. R. vypovedala, že 29.9.2009 ráno volala sa poškodeným, ktorý ju nechcel nechať na pokoji, hoci sa už spolu rozišli. Poškodený sa s ňou chcel rozprávať, a chcel prísť k nej domov, hoci s tým nesúhlasila. Potom počula, že zazvonil niekto a išla otvoriť. Bol tam poškodený, pýtala sa ho, že prečo prišiel. Zakričala na svoju dcéru a vtedy jej dal E. Y. facku, až sa jej kolená podlomili. Otriasla sa a povedala Y., aby vypadol a vystrčila ho z chodby a zamkla za ním dvere. Potom sa zobudil aj jej syn Ján Sásik, ktorému dcéra povedala, že ju Y. udrel, že jej dal facku a syn sa spýtal, či je to pravda, čo syna veľmi nahnevala a zavolal poškodenému. Tiež jej povedal, že pôjde za poškodeným, hoci ho odhovárala. Asi o dva týždne jej Y. volal, že aby sa nehnevala, ale že ak chcel, tak aby na neho podala
trestné oznámenie, ale že ak tak urobí, tak bude žalovať aj on jej syna, pretože mu vypisoval sms správy. Tiež jej povedal, že jej syn ho v ten deň napadol. Keď sa pýtala svojho syna, povedal, že je pravda, že poškodenému capol, potom ako na neho prvý zaútočil Y.. Uviedol, že on sa chcel len Y. spýtať, prečo bol u nich, a prečo jej dal za ucho. Potom asi v decembri mali konflikt, Y. začal na ňu hrubo kričať, potom ako ich stretol aj s manželom a manžel trval na tom, aby podala trestné oznámenie, hoci nechcela, preto to urobila. Zavolala Y., že ide podať trestné oznámenie a on povedal, že ak ho udá, tak aj on pôjde podať trestné oznámenie na E.Á. R. a že mu bude platiť veľké peniaze za to, že mu zlomil nos. Ona by trestné oznámenie nepodala, keby sa jej manžel nevyhrážal rozvodom. V apríly 2009 sa s poškodeným rozišla, ale nechcel to pochopiť. Potom podávala veľa krát trestné oznámenie na Y..
Svedok Š. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten deň s poškodeným vôbec nebol. Podpísal výpoveď v prípravnom konaní, že viezol poškodeného, pretože mu policajt hovoril, že mal v ten deň viesť služobným autom a preto tak povedal, že to tak mohlo byť, ale že si to nepamätá. Po výpovedi si pozrel dochádzku a zistil, že vôbec tam nebol, bol nakladať seno. Jemu všetky tie dni splývajú, jeden ako druhý. Preto bola čítaná výpoveď tohto svedka z prípravného konania v ktorej vypovedal, že v ten deň bol poškodený v zamestnaní, vyvážal hnoj. Poškodený bol v ten deň utiahnutý, nebavil sa s nimi, nechcel s nikým komunikovať. Nevie sa vyjadriť, či bol Y. zranený, nepamätá si, že by bol zakrvavený, alebo opuchnutý. Y. sa v tom čase nevyjadroval, čo sa mu stalo. Vie len, že bol v zamestnaní. Tiež nevie, že by odišiel skôr zo zamestnania. O žiadnom pracovnom úraze poškodeného nevie. Svedok na otázku samosudcu uviedol, že pokiaľ takto vypovedal v prípravnom konaní, tak len preto, že mu bolo povedané, že ho mal teda Y. v ten deň viesť, ale on si to nevedel vôbec vybaviť. Pokiaľ sa má vyjadriť k povahe poškodeného, je to tvrdá povaha a má povesť arogantného človeka, aj keď on ho nevidel agresívne sa správať. K liečebnému režimu poškodeného sa nevie vyjadriť.
Svedok E. Z. vypovedal, že v ten deň bol s poškodeným v práci, v obci Hrušov, odchádzali zo strediska. Nevie na akom vozidle išli. Spomína si, že poškodený sa mu v ten deň vyhýbal, snažil sa zakrývať tvár, mal ju mierne opuchnutú. Stále mu to puchlo viac a viac, ale nechcel povedať, ako sa zranil. Nešiel s nimi ani na obed, jedol samostatne. Nevie, že by utrpel v ten deň nejaký úraz počas zamestnania. Y. mu to nespomínal. Podľa neho v ten deň pracoval Y. normálne a odišiel normálne z práce s ostatnými. Nevie o tom, že by odišiel skôr. Tiež nevie o žiadnom konflikte s obžalovaným. Nemá žiadne informácie ani o vyhrážkach medzi obžalovaným a poškodeným. Ďalej uviedol, že keby sa to stalo v ten deň počas pracovnej doby na družstve, tak by o tom určite vedeli, lebo spoločne pracovali.
Za poškodenú Sociálnu poisťovňu bola prečítaná výpoveď svedkyne E. B., ktorá uviedla, že sa pripájajú k trestnému konaniu a žiadajú náhradu vyplatených nemocenských dávok. Je pravda, že E. Y. pôvodne nahlásil pracovný úraz. V prvotnom oznámení bolo uvedené ako príčina úrazu štiepanie dreva. Nenahlásil udalosť s označením regres. Preto mu boli vyplatené nemocenské dávky sume 700,- eur.
Podľa správy z roľníckeho družstva M. poškodený nenahlásil žiaden pracovný úraz, ani neopustil pracovisko, len po skončení pracovnej doby . Organizácia vyplatila poškodenému jeden deň náhradu príjmu a to 25% denného vymeriavacieho základu. Podľa potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti malo ísť o mimopracovný úraz. Tu uvádzal poškodený, že úraz utrpel doma 29.9.2009 o 19.00 hod. pri štiepaní dreva a mal byť pri tom aj jeho syn. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z hlásenia úrazu čl. 113 a potvrdení o práceneschopnosti čl. 114,115 a 116.
Za poškodenú spoločnosť Dôvera, zdravotná poisťovňa, a.s. bola vypočutá H.. H. Ž., ktorá uplatnila nárok na náhradu škody a to náklady za liečbu vo výške 590,67 eur. K tomu predložila aj konkrétne položky vynaložených liečebných nákladov do spisu. Tieto boli oboznámené.
Vo veci podal znalecký posudok k zraneniu poškodeného MUDr. Vladimír Majerík, ktorý vypovedal, že pokiaľ ide o mechanizmus vzniku zranenia poškodeného, keďže neexistuje fotodokumentácia zranenia ani detailný popis lokálneho nálezu, je možné predpokladať, že úraz sa stal následkom úderu otvorenou dlaňou na ľavú očnicu a počet úder mohol byť jeden alebo dva. Fakt je ten, že poškodený utrpel hematóm ľavej očnice a zlomeninu koreňa nosa. Pokiaľ ide o tvrdenia poškodeného, že išlo o údery päsťou, z jeho pohľadu ako znalca je pravdepodobné, že údery boli dva, pričom jeden z nich mohol byť aj vedený päsťou. K priebehu a dĺžke liečenia uvádza, že obvyklá doba liečby je 14 dní. Deviácia nosovej prepážky, ktorá bola zistená pri vyšetrení, nemusela vzniknúť ako následok tejto zlomeniny, môže vzniknúť aj u osoby, ktorá nemala pred tým zlomený nos, môže to byť v dôsledku chorobných zmien,
preto upravil svoj znalecký posudok v tom zmysle, že deviácia nosovej prepážky nemusela vzniknúť pri úraze 29.9.2009, teda operácia tejto prepážky nemusela byť vykonaná ako následok tohto úrazu. Primeraná doba liečenia a PN trvá obvykle 14-21 dní, v danom prípade to bolo 63 dní, čo bolo neúmerne dlhý čas. Dĺžku PN môže ovplyvniť aj disciplinovanosť poškodeného a dodržiavanie liečebného režimu. Vzhľadom k tomu, že nie je jasné, či bola nosová prepážka poškodená pri úraze, nie je možné tvrdiť, že bol poškodený obmedzený 21 dní v tom zmysle, že nemohol dýchať nosom. Pokiaľ ide o druhý spôsob zranenia, a síce, že bol udretý poškodený pracovným materiálom, ako skruš znalec uviedol, že to mohlo byť spôsobené aj takouto skružou. Je pravda, že sa poškodenému mohla pustiť krv. Nedá sa presne určiť, v akej polohe bol útočník, mohlo to byť aj v stoji aj v leže. Tiež sa nedá určiť, že či boli zranenia spôsobené s časovým odstupom. Je pravda, že v zdravotnej dokumentácii poškodeného sa žiadna deviácia nosovej priehradky nespomína. Pokiaľ by táto deviácia nevznikla v súvislosti s útokom obžalovaného, tie ostatné zranenia popísané v zdravotnej dokumentácii by si vyžiadali PN a obmedzenie v obvyklom spôsobe života 14-21 dní. Pokiaľ ide o zlomeninu nosa, táto vznikne hneď po údere, prejaví sa v čase incidentu silnou bolesťou, následne tam vzniká opuch, je možný aj hematóm nosa. Trvá tak dlho, ako sú postihnuté cievy, môže trvať 5 minút až 24 hodín. Znalec pripustil, že tieto zranenia, ktoré utrpel poškodený mohli vzniknúť v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného. Po takomto zranení vzniká krvácanie z nosa, môže trvať tak dlho, ako sú postihnuté cievy, 5 minút ale aj 24 hodín. Tak isto je z nich hematóm, záleží od toho, ako sú postihnuté cievy pri údere. Bolesti hlavy tiež vznikajú po takýchto úderoch objektívne, ale ich trvanie a intenzita sa nedajú objektívne verifikovať. Znalec odkázal v celom rozsahu na znalecký posudok, v ktorom uviedol, že liečba nosa pri takýchto zraneniach, ktoré utrpel poškodený trvá 14-21 dní a tak isto trvá aj obmedzenie v obvyklom spôsobe života. Obmedzenie spočíva hlavne v tom zmysle, že poškodený nemôže dýchať nosom, ale iba ústami. V bežných životných funkciách obmedzený nie je. Ide o ľahké poranenie. Bolestné vyčíslil na 50 bodov. E. Y. teda utrpel pomliaždenie tváre 29.9.2009, ďalej pomliaždenie ľavej očnice a zlomeninu nosa a zlomeninu nosovej priehradky s najväčšou pravdepodobnosťou vzniklo zranenie úderov päsťou. Pravdepodobne išlo o dva údery so stredne silnou intenzitou, tak ako to uvádza poškodený. Zranenie nezanechá trvalé následky, deformácia nosovej priehradky bola odstránená operáciou. Poškodený udával bolesti hlavy. Poškodený bol obmedzený v obvyklom spôsobe života asi 21 dní, tak že nemohol dýchať nosom. Toto obmedzenie bolo spôsobené aj opuchom sliznice, čo je dôsledok zranenia, ktoré utrpel 29.9.2009.
Tiež boli na hlavnom pojednávaní oboznámené konfrontácie z prípravného konania, pri ktorých zotrvali obžalovaný aj poškodený na svojich verziách.
Podľa lekárskej správy z 29.9.2009 o 19.29 hod. uvádzal poškodený, že utrpel úraz očnice, radixu nosa v ľavo. V bezvedomý nebol. Aj v ďalších lekárskych správach, napr. pri neurologickom vyšetrení 21.10.2009 uvádzal, že spadol mu udrel pracovný materiál do tváre. Chvíľku bol ako omráčený, krvácal z nosa. Tiež uvádzal, u H.. K. F., že mal pracovný úraz, pracovný materiál mu udrel do tváre. To uvádzal aj pri vyšetrení dňa 29.9.2009 o 20.56 hod. u neurológa. Tak isto u H.. B. Š. uvádzal 30.9.2009 o 9.35 hod., že bol zranený v práci, udretý skružou. Úder bol vedený cez nos a oblasť pod očnicou vľavo, v bezvedomý nebol.
Z týchto lekárskych správ jednoznačne vyplýva aj priebeh liečby poškodeného, ktorý tu udával, že mával bolesti hlavy. Pretrvávalo sťažené dýchanie nosom, a to ešte 27.10.2009.
Podľa správy z obvodného oddelenia PZ Krupina bolo zadokumentovaných viacero priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu medzi C. R. a E. Y..
Podľa správy z Obecného úradu Cerovo, obžalovaný žije so svojimi rodičmi aj sestrou a jej synom. Je nemajetný. Bol raz prejednávaný v komisii pre verejný poriadok. Bol evidovaný na úrade práce. Podľa správy z Obvodného úradu Zvolen, odbor všeobecnej vnútornej správy bol raz prejednávaný za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Bola mu uložená pokuta 33 eur za skutok z roku 2010, kedy napadol E. Y. tak, že ho bil päsťami do oblasti tváre a spôsobil mu pomliaždenie nosa so zlomeninou nosových kostí s dobou liečenia 7 dní, za čo mu bola uložená pokuta 33 eur.
Podľa odpisu z registra trestov bol raz súdne trestaný Vojenským obvodovým súdom v Prešove. Bol mu uložený podmienečný trest v trvaní 2 rokov so skúšobnou dobou do 19.9.2010 za trestný čin podľa § 187 ods. 1 písm. b/ d/ Tr. zákona.
Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, súd neuveril obrane obžalovaného, že zranenia poškodeného mohli vzniknúť iným spôsobom. Poškodený vierohodne popísal priebeh toho dňa a incident, ktorý mal v ten deň s C. R. v ranných hodinách. C. R. tiež potvrdila, že táto skutočnosť, teda že ju udrel poškodený jej syna veľmi rozčúlila a aj zo správania obžalovaného na hlavnom pojednávaní bolo zrejmé, že tento je impulzívny a súd preto taký popis udalostí, ako ho uviedol poškodený považoval za pravdepodobný a vierohodnejší, ako ten, ktorý popisoval samotný obžalovaný, že teda zranenia poškodeného mali vzniknúť iným spôsobom. Tiež neuveril jeho obrane, že najskôr ho napadol poškodený, pretože iniciátorom stretnutia bol jednoznačne obžalovaný. Týmto záverom nasvedčuje aj znalecký posudok k zraneniam poškodeného. Z výpovede znalca je zrejmé, že za najpravdepodobnejší mechanizmus považuje práve úder päsťou a úder otvorenou dlaňou a zotrval na tom, že minimálne doba obmedzenia obvyklého spôsobu života je pri zraneniach, ktoré uvedeného dňa utrpel poškodený 14-21 dní, pretože pri zlomenine vzniká aj opuch sliznice, môže vzniknúť krvácanie. Tieto skutočnosti znalec podrobne popísal na pojednávaní a vyvrátil tak aj námietku obhajoby a síce, že nebol poškodený tak obmedzený v obvyklom spôsobe života, že by to trvalo 14-21 dní. Nepochybne zranenie si vyžiadalo lekárske ošetrenie a priebeh týchto obmedzení - bolesti hlavy a sťažené dýchanie sú zrejmé aj z lekárskych správ, ktoré boli oboznámené na hlavnom pojednávaní. Poškodený celkom priliehavo vysvetlil, že najskôr trestné oznámenie nechcel vôbec podávať, a preto pred lekárom uvádzal, že zranenie mu bolo spôsobené pracovným úrazom. Zapadá to do kontextu aj s prejednávanými priestupkami proti občianskemu spolunažívaniu ako ich oznámila súdu príslušná súčasť policajného zboru. Je zrejmé, že poškodený sa rozhodol podať trestné oznámenie až potom, ako podala trestné oznámenie na neho C. R.. Takéto vysvetlenie poškodeného, prečo podal neskôr trestné oznámenie podľa názoru súdu je logické a zodpovedá aj tom, že vlastne s C. R. mali pred tým vzťah, ktorý nechcel poškodený zverejňovať a prípadne to riešiť prostredníctvom polície. Pokiaľ išlo o obranu obžalovaného, že sa mal predtým poškodený na neho zahnať, treba uviesť, že ak by tomu aj tak bolo, čomu súd neuveril, samotný obžalovaný uviedol, že sa proste tomuto úderu vyhol a následne mohol udrieť jeden krát poškodeného. Tieto okolnosti, ako ich popísal samotný obžalovaný podľa názoru súdu nemožno kvalifikovať ako nutnú obranu, pretože je zrejmé, že obžalovaný úder vykryl a teda útok ďalej netrval. Samotný poškodený v podstate poprel, že by sa nejakým spôsobom zahnal, uviedol, že je pravda, že si dával dole tašku z pleca, pretože išiel do práce a mal vtedy teda ruku v polohe pred sebou. Z celej situácie je zrejmé, že obžalovaný vyhľadal poškodeného, je nepochybné, že ho hľadal po dedine, a chcel sa mu pomstiť za to, že udrel jeho matku, čo je podľa názoru súdu aj pochopiteľné, ale skôr to nasvedčuje tomu, že skutok prebiehal tak, ako to uvádzal poškodený. Do celej takejto dôkaznej situácie zapadajú aj tvrdenia o výhražnom telefonáte a sms-správe s výhražným obsahom.
Na základe týchto skutočností preto súd uznal obžalovaného E. R. vinným za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, pretože inému úmyselne ublížil na zdraví a na mieste verejnosti sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného. Tiež bolo podľa názoru súdu preukázané, že sa obžalovaný poškodenému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, najmä vzhľadom na okolnosti celého skutku.
Pri takto uznanej vine potom súd uložil obžalovanému trest a to podmienečný podľa najprísnejšieho ustanovenia ako to ukladajú zásady na uloženie úhrnného trestu v § 41 ods. 1 Tr. Zákona a to podľa § 364 ods. 1 Tr. Zákona, prihliadal na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. a/ Tr. Zákona a ukladal mu úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Tr. Zákona, tento mu uložil vo výmere 12 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 24 mesiacov a zaviazal ho o povinnosti nahradiť E. Y. škodu vo výške 723 eur, Sociálnej poisťovni škodu vo výške 700 eur a Dôvere, zdravotnej poisťovni škodu vo výške 590,67 eur, tak ako boli uplatnené a preukázané aj s vynaloženými liečebnými nákladmi a znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 /pätnásť/ dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.