Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-1558-2011.pdf
PDF · 78.54 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/1558/2011
Uznesenie
Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávnenej mal. M. I., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zast. Zákonným zástupcom- matkou: Q. N., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, T. Z. W. Č.. XX, proti povinnému: Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., I. L. Č.. XX o vymoženie zaostalého výživného za obdobie od 01.07.2010 do 31.01.2011 v celkovej sume 200 Eur a trov exekúcie o námietkach povinného proti exekúcii, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii pod sp. zn. 7Er/1558/2011 vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Štoreka, exekútorský úrad Nové Zámky, Bezručova č. 16, EX 4342/2011 zo dňa 13.02.2012 z a m i e t a .
odôvodnenie:
Tunajší súd na základe návrhu oprávneného vydal dňa 24.11.2011 pod. sp. zn. 7Er/1558/2011 poverenie č. 5401 064384 na vykonanie exekúcie pre vymoženie zaostalého výživného v celkovej sume 200 Eur a trov exekúcie v prospech oprávneného pre súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Štoreka ( EX 4342/2011). Exekučným titulom v tomto konaní je rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 9P/320/2010-42 zo dňa 12.01.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.01.2011 a vykonateľnosť dňa 21.02.2011 a stal sa teda vykonateľným exekučným titulom.
Povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 09.02.2012 a dňa 14.02.2012 doručil na exekútorský úrad JUDr. Ing. Jozefa Štoreka svoje námietky proti exekúcii. Teda povinný podal námietky proti exekúcii v lehote podľa § 50 Ex. poriadku .
Povinný v námietkach proti exekúcii uvádza, že za základe rozsudku č. 9P/320/2010-42 zo dňa 12.01.2011 vydaného Okresným súdom Komárno, mal povinnosť zaplatiť za obdobie od 01.07.2010 do 31.01.2011 celkove sumu 208 Eur, ktorá bola uhradená nasledovne: 12.11.2010- 120 Eur; 16.12.2010- 30 Eur; 27.01.2011- 70 Eur a po 10 Eur 6x ( 60 Eur v mesiacoch 2-7 2011) spolu teda 280 Eur. Na základe uvedeného žiada povinný, aby súd vyhovel jeho námietkam proti exekúcii.
K námietkam povinného sa na výzvu súdu vyjadrila aj zákonná zástupkyňa oprávnenej, jej matka, ktorá uviedla rozsudkom č. 9P/320/2010-42 zo dňa 12.01.2011 bol povinný zaviazaný zaplatiť zaostalé výživné v celkovej sume 280 Eur v mesačných splátkach po 10 Eur spolu s bežným výživným počnúc od mesiaca január 2011 až do vyrovnania. Ďalej zástupkyňa oprávnenej udáva, že vyššie uvedený rozsudok jednoznačne určuje výšku zaostalého výživného ako aj počiatočný mesiac začatia splátok, preto platby ktoré uvádza povinný vo svojich námietkach sa netýkajú uvedeného rozsudku ( 120 Eur, 30 Eur), keďže rozsudok bol vydaný dňa 12.01.2010 a úhrady boli z roku 2010, t.j. pred rozhodnutím súdu. Zástupkyňa oprávnenej tiež uvádza, že pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie brala do úvahy plnenie povinného, a preto podala svoj návrh len v tej časti, v ktorej zo strany povinného nedošlo k plneniu
teda v časti 200 Eur. Zároveň zástupkyňa oprávnenej poukazuje aj na skutočnosť, že v exekučnom titule zavial súd povinného na plnenie tak, že nezaplatením jednej zo splátok včas sa stáva zročným celý dlh.
Podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 233/95 Z.z. povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Exekučný poriadok ustanovuje, akými skutočnosťami je možné námietky proti exekúcii odôvodniť. Môžu nimi byť len dôvody, ktoré zákon pripúšťa. Na iné dôvody súd nemôže prihliadať (výnimkou sú len skutočnosti, na ktoré musí súd pri rozhodovaní prihliadnuť z úradnej povinnosti, napríklad strata spôsobilosti byť účastníkom konania). Navyše tieto skutočnosti môžu spočívať iba v skutočnostiach, ktoré vznikli po vydaní exekučného titulu a zároveň: a) ktoré spočívajú v zániku nároku, b) ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, c) v dôsledku ktorých je exekúcia neprípustná, alebo d) v tom, že oprávnený nie je právnym nástupcom osoby označenej v exekučnom titule. Zánik vymáhaného nároku je dôvodom na podanie námietok iba v prípade, ak nastal v čase po vydaní exekučného titulu, avšak ešte pred začatím exekučného konania ( teda pred dňom kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie), pretože konanie o námietkach je sporom o to, či exekúcia začala oprávnene. Ak je nárok oprávneného splnený až po začatí exekučného konania, potom je exekúcia začatá dôvodne. Vznik exekučného titulu nastáva dňom, kedy bolo rozhodnutie vydané. Pri rozsudku je to zároveň aj deň vyhlásenia. Tento deň býva na rozhodnutí uvedený. V žiadnom prípade sa za deň vzniku exekučného titulu nepovažuje (na daný účel) deň právoplatnosti alebo vykonateľnosti rozhodnutia. Zánik vymáhaného (judikovaného) práva môže nastať nielen splnením záväzku, ale akýmkoľvek iným spôsobom predpokladaným zákonom (najmä § 559 až § 587 Občianskeho zákonníka).
Okolnosťami brániacimi vymáhateľnosti nároku treba rozumieť akýkoľvek dôvod, ktorý inak odôvodňuje zastavenie podľa § 57 Zák. č. 233/95 Z.z., pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť.
Súd preskúmaním námietok povinného a vyjadrenia zástupkyne oprávnenej zistil, že námietky povinného sú nedôvodné. Povinný bol exekučným titulom zaviazaný na plnenie v celkovej sume 280 Eur v splátkach po 10 Eur od januára 2011 s tým, že nezaplatením jednej zo splátok včas sa stáva zročným celý dlh. Povinný vo svojich námietkach tvrdí, že zaplatil navrhovateľke celý dlh, teda sumu 280 Eur, o tejto skutočnosti predložil súdu listinný dôkaz, a to fotokópiu z internetbankingu- časť obraty. Súd preskúmaním listinného dôkazu ako aj exekučného titulu dospel k záveru, že tvrdenie povinného, že dlh je zaplatený nie je pravdivé, nakoľko povinný bol na plnenie zaviazaný rozsudkom zo dňa 12.01.2010, a teda platby vykonané pred týmto dátumom nie je možné započítať ako plnenie zo strany povinného v zmysle exekučného titulu. K plneniu podľa exekučného titulu došlo až platbou zo dňa 27.01.2011 vo výške 70 Eur, ktorú uznala aj zástupkyňa oprávnenej, pričom suma 50 Eur tvorí bežné výživné a suma 20 Eur tvorí splátku na zaostalé výživné. Povinný uhradil ešte 6 x po 10 Eur v mesiacoch
február až júl 2011 a následne, podľa tvrdení zástupkyne oprávnenej, ale aj podľa skutočností uvedených samotným povinným v námietkach proti exekúcii, už ďalšie splátky zaostalého výživného neplatil. Povinnému ostalo ešte zaplatiť 200 Eur formou splátok, ktoré však neuhradil a preto na túto sumu podala zástupkyňa oprávnenej návrh na vykonanie exekúcie. Tunajší súd má na základe uvedeného za to, že povinný neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, pre ktoré by bolo možné jeho námietkam proti exekúcii vyhovieť. V exekučnom konaní súd rozhoduje o námietkach len v zmysle § 50 ods. 1 Ex. poriadku a teda súd je toho názoru, že povinný vo svojich námietkach neuvádza žiadny dôvod, pre ktorý by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti ani iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Povinný si musel byť vedomý svojej povinnosti vyplývajúcej zo zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov a rovnako tak si mal byť vedomý, že pokiaľ bol rozsudkom zaviazaný na plnenie od januára 2011 platby uskutočnené pred týmto termínom sa nemôžu započítavať do plnenia na ktoré bol zaviazaný neskorším rozsudkom. Vzhľadom na uvedené je tunajší súd toho názoru, že nie je dôvod na to, aby súd námietkam povinného proti exekúcii vyhovel, pretože nespĺňajú náležitosti podľa § 50 ods. 1 Ex. poriadku, a preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Podľa §-u 49 ods.2 O.s.p. Súd poučí účastníka konania o možnosti žiadať o doručenie písomností i na adrese iného miesta v Slovenskej republike, ak na takéto miesto môže byť písomnosť doručená zákonom predpísaným spôsobom, prípadne zvoliť si zástupcu pre doručovanie.
Podľa §-u 49 ods.3 O.s.p. Ak sa niektorá zásielka určená do vlastných rúk vráti z miesta, ktoré na doručovanie označil účastník konania, z miesta jeho pobytu evidovaného podľa osobitných predpisov alebo od zvoleného zástupcu pre doručovanie ako neprevzatá, súd môže všetky nasledujúce písomnosti pre tohto účastníka ukladať na súde
s účinkami doručenia k siedmemu dňu od odoslania rovnopisu doručovanej písomnosti podľa odseku 4.
Podľa §-u 49 ods.4 O.s.p. Ak sa účastníkovi konania ukladajú písomnosti na súde s účinkami doručenia, rovnopisy týchto písomností súd zašle tomuto účastníkovi zásielkou spolu s oznámením, že sa táto písomnosť považuje za doručenú uložením na súde s účinkami doručenia k siedmemu dňu od odoslania tejto zásielky. Neprevzatie tejto zásielky nemá vplyv na účinky doručenia.