Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13CoE-37-2012.pdf
PDF · 87.74 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/37/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Hattalova 12/C, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Petrou Lukáčovou, advokátkou, Mostná 72, Nitra, proti povinnému: F. G., bytom X. XXX/XXX, F., o vymoženie istiny vo výške 1.837,53 Eur a prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, zo dňa 5. januára 2012, č.k. 2Er/1224/2011-28, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, zo dňa 5. januára 2012, č.k. 2Er/1224/2011-28.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podkladom na vykonanie exekúcie bol exekučný titul - Rozhodcovský rozsudok sp. zn. IIB040168 zo dňa 17.05.2011 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. so sídlom v Bratislave. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil v zmysle ust. 44 ods. 2 Ex. poriadku v spojení s ust. § 52, 53 ods. 1, 4 písm. r) a 54 ods. 1, 2 Obč. zákonníka a § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Súd zistil, že V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo Zmluvy o úvere č. 1713482007 uzavretej v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 30.03.2007 medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 Eur) a dlžník sa zaviazal tieto vrátiť v 40-tich mesačných splátkach po 3.489,- Sk (115,81 Eur) s dátumom každej platby k 26. dňu v mesiaci. Súd mal za to, že predmetná zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom - oprávneným ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov ako podnikanie a spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Súd zistil, že v zmluvných dojednaniach Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, v článku 11.2, je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle zhora citovaného ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Rozhodcovskú doložku v čl. 11.2 si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovské
konanie je pritom paušálnym spôsobom zakotvené v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanoveniach § 53 Občianskeho zákonníka ako inštitút, predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva. Treba mať na zreteli aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice. K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv predstavuje takéto interpretačné pravidlo smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je podporené až rozsudkom Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98 Oceáno Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchcez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98). V predmetnom rozsudku Súdny dvor o. i. konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle predného znenia a účelu tejto smernice. Na záver odôvodnenia súd poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 40/08 - Asturcom Telecomunicaciones SL. v. Cristina Rodrígez Nogueira.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že sa vyhovie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo prvostupňové uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Oprávnený vyslovil presvedčenie, že okresný súd nebolo oprávnený pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy - právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ide o hmotnoprávne posúdenie právneho titulu (zmluvy o úvere) vo veci samej, na ktoré exekučný súd nemá zákonné oprávnenie. Mal za to, že súd prekročil svoje oprávnenie, keď svoje oprávnenie v exekučnom konaní skúmať platnosť rozhodcovskej doložky odvodil z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Okresný súd tak nekonal ako exekučný súd. Konal ako súd vyššej inštancie rozhodujúci o opravnom prostriedku voči rozhodcovskému rozsudku. Hmotnoprávne meritórne preskúmal platnosť právneho titulu nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ktorého súčasťou bola rozhodcovská doložka. Takýto výklad § 44 ods.2 Exekučného poriadku je podľa názoru oprávneného nezákonný a protiústavný. Oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani z judikatúry ESD. ESD nielenže takýto postup exekučného súdu neprikazuje, ale naopak vo veci Asturcom Telecomomuncaciones (bod 47) zdôrazňuje, že vnútroštátny súd nemôže kompenzovať nie len opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, ale taktiež nemôže úplne nahradiť celkovú pasivitu spotrebiteľa, ktorý sa nezúčastnil na rozhodcovskom konaní ani nepodal žalobu o neplatnosť proti rozhodcovskému rozsudku, ktorý sa z tohto dôvodu stal právoplatným. Ak by aj oprávnený pripustil, že exekučný súd je oprávnený vecne preskúmať rozhodcovský rozsudok, posúdenie rozhodcovskej doložky v čl. 11.2.. Všeobecných obchodných podmienok za neprijateľnú zmluvnú podmienku je podľa jeho názoru rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a odníma možnosť účastníkovi konať a uplatniť svoj nárok pred súdom. v tejto súvislosti poukázal na zavádzajúci slovenský preklad bodu q) Smernice č. 93/13/EHS. Podľa slovenskej verzie sa zdá, ako keby sa atribút „ neupravenosti právnymi predpismi“ vzťahoval k sporom . Všetky ostatné verzie jednoznačne ukazujú, že atribút „neupravenosti právnymi predpismi“ sa týka rozhodcovského konania. To znamená, že zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne akýmsi osobitným typom arbitráže, ktorá nie je upravená právnymi predpismi a kde rozhodcovia pravdepodobne nie sú povinní aplikovať príslušné hmotné právo. To však nie je prípad
rozhodcovského konania podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Takéto rozhodcovské konanie je upravené právnymi predpismi a v zmysle § 31 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní sa v ňom rozhoduje podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Do pozornosti dal aj presné znenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Oprávnený tiež okresnému súdu vyčítal, že sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal ustanovením § 93 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, podľa ktorého v čase uzavretia Zmluvy o úvere bol pôvodný veriteľ dokonca povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. V ďalšej časti oprávnený poukázal na nepresnú aplikáciu použitých rozhodnutí Súdneho dvora ES na daný prípad. Okresný súd nezohľadnil ani procesnú pasivitu povinnej v rozhodcovskom konaní a uviedol, že v čase podania žaloby na rozhodcovskom súde bolo možné, vzhľadom na pasivitu povinnej vydať v predmetnej veci platobný rozkaz, a preto nie je možné za relevantný považovať názoru okresného súdu o neprimeranej vzdialenosti rozhodcovského súdu voči bydlisku povinného. Oprávnený vyjadril pochybnosti v tom zmysle, že ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na všeobecnom súde, okresný súd sa nevyjadril akú inú kvalitu, či kvantitu by mali procesné práva povinnej, v čom rozhodcovský súd pochybil, v čom zasiahol do práv povinného a do účinnej procesnej obrany spotrebiteľa. Z uznesenia oprávnený vyvodil, že okresný súd spochybňuje rozhodcovské konanie ako také. Svojím rozhodnutím prvostupňový súd vytvoril právny stav v zmysle ktorého oprávnenému odníma možnosť konať pred súdom a porušuje jeho ústavné právo na súdnu ochranu, t.j. právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zákonom ustanoveným postupom. Ak by si oprávnený uplatnil namiesto rozhodcovského súdu svoj nárok na všeobecnom súde, pričom banka bola povinná podľa § 93b zákona o bankách ponúknuť klientovi neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovskú zmluvu s ním aj uzavrela, na všeobecnom súde povinného by mohlo dôjsť k situácii, že všeobecný súd by na základe námietky žalovaného s poukazom na ust. § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 106 ods. 1 O.s.p. konanie zastavil a vec postúpil príslušnému rozhodcovskému súdu. V prípade, ak by v predmetnej veci rozhodol rozhodcovský súd a dlžník by napriek tomu pohľadávku dobrovoľne neuhradil veriteľ by bol nútený podať návrh na vykonanie exekúcie. Ak však takto dojednanú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu a v zmysle ktorej rozhodcovský súd rozhodol, posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a exekúciu nepripustí, dôjde reálne k úplnému odňatiu práva veriteľa na súdnu ochranu.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
Uznesenie okresného súdu bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia veci z aspektu aplikácie a interpretácie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodnutie je odôvodnené v súlade s kritériami ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p., teda neobstojí odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p..
Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín, podľa ust. § 44 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z., z úradnej povinnosti posudzuje, či v rozhodcovskom rozsudku, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c)), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) Zákona o rozhodcovskom konaní. Ak zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru (§ 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), potom exekučný súd, taktiež v rámci postupu podľa § 44 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie
priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý úplne alebo čiastočne je potrebné exekučné konanie zastaviť.
Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ust. § 45 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z, správne okresný súd vychádzal z ust. § 53 ods. 1 a 4 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a Smernice 93/13/ES a zisťoval, či úverová zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu, v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 Obč. zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku opodstatnene považoval okresný súd za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti.
Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne komfortným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q) Prílohy považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok, a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod tlakom finančnej tiesne a tak podnikateľ môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky. V tejto súvislosti krajský súd podotýka, že za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou OP, ktoré predkladal oprávnený povinnému na formulári, pričom jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť.
Odvolaciu námietku oprávneného, že napadnuté rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože okresný súd uznesenie podrobne odôvodnil a jeho rozhodnutie nevykazuje žiadne znaky arbitrárnosti. Ani ostatné odvolacie námietky oprávneného neboli dôvodné a vysporiadal sa s nimi okresný súd v odôvodnení uznesenia, na ktoré odvolací súd poukazuje. Preto bolo potrebné uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdiť.
Krajský súd uzatvára, že okresný súd v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).
Krajský súd preto uznesenie okresného súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.