Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-6S/119/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Tkáč & Partners, s. r. o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, so sídlom Nám. Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: 1/ EKOS PLUS s. r. o. so sídlom Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava, IČO: 31 392 547, 2/ Mesto Trnava, so sídlom Hlavná ulica 1, 917 71 Trnava, IČO: 00 313 114, 3/ Obec Zavar, so sídlom Viktorínova 312/14, 919 26 Zavar, IČO: 00 313 203, 4/ Obec Dolné Lovčice, so sídlom SNP 69, 919 27 Dolné Lovčice, IČO: 00 686 301, 5/ Obec Brestovany, so sídlom J. Nižňanského 6, 919 27 Brestovany, IČO: 00 312 312, 6/ A. B. C., trvale bytom D. X, XXX XX E., 7/ Ochrana prírody, krajiny a vôd Slovenskej republiky, občianske združenie, so sídlom Rajská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 52 075 443, 8/ F. G. H., trvale bytom I. X, XXX XX J., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7314/2023-1.1 zo dňa 01.03.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 02.05.2023, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 02.05.2023 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 02.05.2023, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.05.2023, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7314/2023-1.1 zo dňa 01.03.2023 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa v spojení s a o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol rozklad žalobcu a ďalších účastníkov Ochrany prírody, krajiny a vôd Slovenskej republiky, občianskeho združenia, a F. G. H. a rozkladom napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 7556/2022-11.1.1/pb 69993/2022 69994/2022-int. zo dňa 22.11.2022 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) potvrdil. Žalobným návrhom sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátenia veci na ďalšie konanie orgánu verejnej správy prvého stupňa a tiež priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), nakoľko okamžitý výkon alebo právne následky, najmä prvostupňového rozhodnutia, hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. S poukazom na princípy prevencie a princíp predbežnej opatrnosti konštatoval, že tieto je v prípade súdnej ochrany nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby v zmysle ustanovenia a nasl., resp. a nasl. . Ich použitie je možné aj v prípadoch, ak hrozí závažná ujma na životnom prostredí. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, pričom rozhodnutie už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žalobe síce musí správny súd prihliadať na princíp právnej istoty a princíp prezumpcie správnosti rozhodnutí správnych orgánov, avšak len ťažko je možné uvažovať o prezumpcii správnosti rozhodnutí správnych orgánov, ak napadnuté rozhodnutie sa právnym aspektom konania a odôvodnením z relevantných právnych predpisov v skutočnosti ani nezaoberá. Vzhľadom na uvedené prevažuje požiadavka na aplikáciu predbežnej opatrnosti podľa o životnom prostrední v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorú je možné zjednodušene interpretovať ako zásadu „v prípade pochybností v prospech životného prostredia“. Nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe sa umožní ďalšie skladovanie odpadov v rozpore so záväzkami Slovenskej republiky. Správnej žalobe je potrebné priznať odkladný účinok aj s prihliadnutím na záujem životného prostredia spočívajúci v povinnosti poznať vplyvy realizovanej činnosti a posúdiť ich zákonným procesom podľa a zákona o životnom prostredí postupmi podľa osobitného zákona a v súlade s účelom a cieľmi Smernice EIA. Správnej žalobe sa napokon má priznať odkladný účinok aj s prihliadnutím na záujem životného prostredia spočívajúci v tom, že okamžitým výkonom žalovaného rozhodnutia by sa definitívnym spôsobom zmarilo právo podľa a .

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 06.10.2023, doručeným Správnemu súdu v Bratislave dňa 09.10.2023. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že ho nepovažuje za dôvodný a preto ho navrhol zamietnuť.

4. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť 01.06.2023. V zmysle : „ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. .

5. Podľa účinného od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

6. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa , , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

8. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

9. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

11. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe za podmienok stanovených zákonom, t. j. len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v a . Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

12. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje určitú výnimku a nie pravidlo, kedy pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v , ktoré sa v svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

13. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté rozhodnutie, ale zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

14. Žalobca je povinný tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok takej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení.

15. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon napadnutého rozhodnutia, a najmä výkon prvostupňového rozhodnutia, by mal taký dopad na životné prostredie, ktorý by predstavoval závažnú ujmu, alebo nenapraviteľný následok na životnom prostredí.

16. Žalobca existenciu závažnej ujmy na životnom prostredí podložil len neurčitými úvahami o možných následkoch bez konkrétneho odôvodnenia vo vzťahu k životnému prostrediu. Zároveň žalobca dôvodnosť tvrdení o hrozbe závažnej ujmy na životnom prostredí nepodložil konkrétnymi skutkovými okolnosťami. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená žalobcom, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ústavný súd SR v uznesení č. k. -16 zo dňa 30.05.2017 uviedol, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Skutočnosť, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. zo dňa 30.05.2018.

17. Len odkaz na ustanovenie v spojení s zákona o životnom prostredí ako jednoduché tvrdenie hrozby závažnej ujmy v dôsledku okamžitého výkonu najmä prvostupňového rozhodnutia považoval správny súd na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za nepostačujúce. Rovnako žalobcom tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy v administratívnom konaní nie sú zákonným predpokladom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa . Na základe uvedených dôvodov správny súd podľa návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).