Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22P-93-2012.pdf
PDF · 74.38 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/93/2012
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú A. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matky B. B., bytom Z., L. XX a otca N. Z., bytom M., N. XX, na návrh matky o nariadenie predbežného opatrenia takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Prešov 21.9.2011, ktorý preniesol svoju miestnu príslušnosť na tunajší súd a spis mu postúpil 21.2.2012 žiadal otec o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. A., ktorú navrhol zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a otca zaviazať výživným v sume 70,- eur mesačne na maloletú. Tiež žiadal upraviť jeho styk s maloletou v rozsahu každý párny víkend od piatka 17.00 hod. do nedele 15.00 hod., v nepárnom roku počas celých vianočných sviatkov, v párnom roku počas Silvestra a celých veľkonočných sviatkov a počas celých jarných prázdnin v nepárnom roku a cez letné prázdniny jeden celý mesiac. Dňa 5.3.2012 podala na tunajší súd matka návrh, ktorý doplnila dňa 19.3.2012 a ktorým žiadala súd, aby predbežným opatrením upravil styk otca s maloletou a to každú 3. nedeľu v mesiaci od 13.00 hod. do 18.00 hod. Ako dôvod uviedla, že rodičia sa na presnej úprave styku dohodnúť nevedia, situácia je neúnosná, Otec sa na začiatku vyhrážal, že jej maloletú zoberie a nevráti ju späť, čím vznikla dôvodná obava strachu z tejto hrozby. Doteraz otec chodil za dcérou každý týždeň, čo aj maloletej nevyhovovalo, a sama sa vyjadrila, že sa chce s otcom stretávať raz do mesiaca a takto by sa na neho tešila.
Matka k návrhu nepripojila žiadne listinné dôkazy.
Uznesením č.k. 22P 62/2010-50 zo dňa 4.4.2012 tunajší súd vylúčil návrh matky na samostatné konanie. Toto konanie je vedené pod sp. zn. 22P 93/2012.
Dokazovaním súd zistil, že rodičia nie sú manželia, z ich vzťahu je narodená maloletá A.. Rodičia s dieťaťom bývali v M.. Spoločnú domácnosť matka opustila a odhlásila maloletú i zo ZŠ v M.. Pod sp. zn. 22P 62/2012 sa vedie konanie na návrh otca o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Vo veci je vytýčený termín pojednávania na deň 10.5.2012. Otec v tomto konaní navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a seba zaviazať výživným v sume 70,- eur mesačne na maloletú. Tiež žiadal upraviť jeho styk s maloletou
v rozsahu každý párny víkend od piatka 17.00 hod. do nedele 15.00 hod., v nepárnom roku počas celých vianočných sviatkov, v párnom roku počas Silvestra a celých veľkonočných sviatkov a počas celých jarných prázdnin v nepárnom roku a cez letné prázdniny jeden celý mesiac.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 76 ods.1 O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere, b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov, alebo do starostlivosti toho, koho označí súd.
Uvedené zákonné ustanovenie obsahuje len príkladný výpočet predbežných opatrení, čo nevylučuje, aby ich podoba bola rozmanitejšia, a to v závislosti od konkrétnych okolností.
Inštitút predbežného opatrenia predpokladá naliehavosť úpravy pomerov medzi účastníkmi (i keď dočasnej) alebo zabezpečenia výkonu súdneho rozhodnutia, pričom o veci sa nerozhoduje na základe výsluchu oboch procesných strán a vykonania dokazovania o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ale súd vychádza iba zo skutočností uvádzaných navrhovateľom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu konania, z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania. Účelom predbežných opatrení je vo všeobecnosti rýchla, ale len dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom však predbežné opatrenie zásadne neprejudikuje ich práva a záujmy.
Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia účastník konania nemôže sledovať dosiahnutie urýchleného rozhodnutia vo veci samej, keďže účelom predbežného opatrenia je len dočasne upraviť jeho pomery, ktoré sú nejakým spôsobom ohrozené.
Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Predbežné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t.j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí
byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy.
Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomeru účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy.
Jedným z prostriedkov zabezpečenia čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorý nežije s dieťaťom v spoločnej domácnosti na výchove maloletého dieťaťa a udržiavaniu citového puta je osobný styk rodiča a maloletého dieťaťa.
Súd zistil, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia. I keď rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, obaja rodičia zhodne uviedli, že styk otca s maloletou sa realizuje. Vyhrážky otca, že maloletú matke nevráti, matka v svojom návrhu ničím nepodložila. Rozhodnutím o predbežnom opatrení nie je možné dosiahnuť urýchlenie rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou, na ktorom sa rodičia dohodnúť nevedia. Podstatné je, že styk otca s maloletou sa realizuje, teda že matka otcovi v styku s dcérou nezabraňuje. Súd nezistil žiadnu hrozbu alebo ujmu, ktorá by maloletej bezprostredne hrozila, preto návrh ako podaný nedôvodne zamietol. Vo veci samej vedenej pod sp. zn. 22P 62/2012 súd vykoná potrebné rozsiahle dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, prípadne i ďalším šetrením alebo aj nariadením znaleckého dokazovania a až na základe takéhoto dokazovania súd rozhodne, u ktorého z rodičov je pre maloletú lepšie výchovné prostredie, teda ktorému z rodičov zverí maloletú do osobnej starostlivosti, kto bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a tiež aj akou výškou výživného na maloletú zaviaže druhého z rodičov a tiež rozhodne o rozsahu úpravy styku rodiča, ktorému nebude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, s maloletou tak, aby bol tento primeraný veku dieťaťa, jeho dennému režimu, vzdialenosti bydliska rodičov a pod.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, v troch vyhotoveniach, na Krajský súd v Bratislave, cestou
podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.