Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_9Er-111-2007.pdf
PDF · 98.95 KB
Case nature
Subarea
9Er/111/2007
Uznesenie
Okresný súd Nitra v exekučnom konaní v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava 1, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom: Pribinova 25, 811 09 Bratislava v neprospech povinného: R. L., XXX XX J. XXX, nar. XX.X.XXXX o zastavení exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd návrh na zmenu súdneho exekútora z a m i e t a.
II. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .
III. Súd exekúciu z a s t a v u j e . IV. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Anette Demešovej ako nástupcovi súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku, Exekútorský úrad so sídlom vo Vrábľoch, 1. mája 1053, 9952 01 Vráble, trovy exekúcie vo výške 64,36 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
V priebehu exekučného konania, začatého dňa 21.2.2007 exekučný súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že exekúciu je potrebné vyhlásiť za neprípustnú a následne ju zastaviť z nasledovných dôvodov.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo Okresným súdom Nitra vydané súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi, Exekútoraký úrad so sídlom vo Vrábľoch dňa 4.4.2007. Oprávnený sa domáha vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 1095,40 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, JUDr. Michalom Rašlom dňa 6.11.2006, sp. zn. SR 5065/06, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.12.2006 a vykonateľnosť dňa 7.12.2006.
V exekučnom titule bola uložená povinnému povinnosť na zaplatenie sumy 59040,- Sk, po prepočte na súčasnú štátnu menu 1959,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 58800,- Sk/ 1852,22 eur od 11.5.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 11327,- Sk/ 375,99 eur. Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere, uzatvorenej dňa 6.3.2006, ktorú povinný riadne a včas neplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný.
V bode č.17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, označenom ako Rozhodcovská doložka, si zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosti, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde a b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak zmluvná strana podá žalobu na príslušnom súde podľa ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku. Oprávnený na základe porušenia podmienok povinným podal žalobu podľa písmena a). Rozhodcovský súd rozhodol a priznal oprávnenému horešpecifikované plnenia.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1885 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Ďalej Exekučný poriadok, príp. EP ) v platnom znení, možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služby. Ak však zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa o.i. ods. 2 písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky individuálne dohodnuté. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 45 ods. 1a),b),c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) alebo b), alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom návrhu nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b) alebo c) cit. zákona.
Dňa 14.10.2009 bola na tunajší súd doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora na exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka ul. č. 60. Súd preskúmal predmetnú žiadosť v zmysle ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku, pričom zistil nasledovný stav: oprávnený ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 6.3.2006 zmluvu o úvere. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom znenie § 52 ods. 1 a) nasl. Občianskeho zákonníka a na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je potrebné uviesť, že súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vl. č. 23636/B, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne.
V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom vykonanie exekúcie vymoženia dlžnej sumy na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave. Rozhodcovská doložka je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, pričom nie sú podpísané zmluvnými stranami. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o možnosť ovplyvniť zmluvné podmienky, ale aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Súčasťou úverovej zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, kde obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený, dlžník mohol len zmluvu prijať ako celok alebo odmietnuť. Ťažko možno predpokladať, že si dlžník - spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie, konkrétne na ktorý súd - rozhodcovský alebo prvostupňový -veriteľ podá žalobu v prípade neplatenia záväzku.
Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis ( § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V bode 6. Všeobecných obchodných podmienok ako prílohy úverovej zmluvy sa zmluvné strany dohodli v prípade splatnosti celého úveru, že dlžník zaplatí veriteľovi úrok vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh až do dňa jeho uhradenia.
Rozhodcovský súd, ako z rozhodcovského rozsudku vyplýva, opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany. V predmetnom právnom vzťahu nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi, a to úrok z omeškania
v sadzbe 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne ( 0,25 % denne x 365 dní v roku = 91,25 % úrok). Súd mal správne aplikovať ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
Predmetom žaloby, doručenej rozhodcovskému súdu bolo uloženie povinnosti zaplatiť sumu vo výške 59040,- Sk/ 1959,77 eur spolu s príslušenstvom. V zmluve o úvere je uvedené, že veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 30000,- Sk/ 995,82 eur, zvýšený o príslušný poplatok vo výške 28 800,- Sk/ 955,98 eur, čo spolu tvorilo pôvodnú istinu úveru v sume 58 800,- Sk/ 1951,80,- eur.
Súd poukazuje na skutočnosť, že už len výška samotného poplatku za poskytnutie úveru presahuje zákonom stanovenú hranicu 30% istiny poskytnutého úveru.
Podľa §1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru s výnimkou podľa odseku 2, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov ( ďalej RPMN ) pre príslušný typ spotrebiteľského úveru, platnej ku dňu podpisu zmluvy a zverejnenej podľa § 7a) ods. 2 zákona a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy a zverejnenej podľa § 7a) ods. 2 zákona . V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov ako údaj, ktorý má za cieľ chrániť spotrebiteľa, absentuje. Vzhľadom k tomu je možné považovať úver s odkazom na horeuvedené ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.
Rozhodcovský súd zaviazal povinného na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru v rozpore s ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., čím rozhodol o plnení právom nedovolenom.
Exekučný súd zhodnotil predmetné exekučné konanie v časti neprimeraných úrokov z omeškania, neprimeranej odplaty za poskytnutý úver, neprijateľnej rozhodcovskej doložky a absencie ročnej percentuálnej miery nákladov ako konanie v rozpore so zákonom.
Napriek uvedenému exekúciu nebolo možné zastaviť len v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania a poplatku za poskytnutie úveru. Z exekučného titulu a ani z jeho odôvodnenia sa nedá zistiť, čo z priznanej istiny tvorí úver a čo poplatok za jeho poskytnutie. Z exekučného titulu tak nie je možné oddeliť plnenie nedovolené od ostatného vymáhaného plnenia, čo spôsobuje jeho nevykonateľnosť. Ak je rozhodnutie nevykonateľné ohľadom priznanej istiny, logickým dôsledkom tohto stavu je i nevykonateľnosť rozhodnutia v časti tykajúcej sa úrokov z omeškania. Úroky z omeškania totiž sú iba príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Týmto nie sú dotknuté nároky oprávneného domáhať sa svojich nárokov pri rešpektovaní ustanovení na ochranu spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedených skutočností exekučný súd po preskúmaní podmienok exekučného konania nerozhodoval o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a rozhodol tak, ako je vyššie uvedené.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 199 EP výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa § 27 vyhlášky č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí odmena za a) výkon exekučnej činnosti 1. pri exekúcii na peňažné plnenie, 2. pri exekúcii na nepeňažné plnenie, b) ďalšiu činnosť, ak súvisí s vykonávaním exekučnej činnosti, a to 1. za poskytnutie súčinnosti pri vymáhaní pohľadávky, 2. za prijímanie peňazí, listín a iných hnuteľných vecí do úschovy v súvislosti so súdnym alebo s iným konaním, 3. za vykonávanie činnosti na základe poverenia súdu, 4. za manipuláciu so spismi.
Podľa § 3 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že poverenému súdnemu exekútorovi pri vykonávaní exekúcie vznikli nevyhnutné trovy exekúcie, k zaplateniu ktorých zaviazal oprávneného z dôvodu, že zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, nakoľko predložil návrh na vykonanie exekúcie na poklade exekučného titulu, ktorý na základe vyššie uvedených skutočností bol vydaný v rozpore so zákonom.
Súd preto priznal trovy exekúcie pre súdneho exekútora, špecifikované nasledovne:
- I. podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky ( podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu ):
výzva povinnému na vyhlásenie o majetku 26 min. žiadosť o poskytnutie súčinnosti - DI 21 min.. žiadosť o poskytnutie súčinnosti - SP 21 min., DÚ 21 min., Mestský úrad 21 min. vyúčtovanie trov exekúcie 59 min. Spolu 169 minút, zaokrúhlene 3 hodiny exekučnej činnosti x 6,64 eur= 19,92 eur
- II. podľa § 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 vyhlášky: písm. a) získanie poverenia 3,32 eur písm. c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur písm. g) každé zisťovanie bydliska povinného 3,32 eur písm. h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3,32 eur písm. i) každé zisťovanie účtu povinného 3,32 eur písm. j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 3,32 eur Spolu 19,92 eur
- III. podľa § 22 vyhlášky - náhrada hotových výdavkov: poštovné 8,25 eur, archivácia spisu v zmysle Registratúrneho poriadku exekútorského úradu: 6,- eur, spolu 14,25 eur
Celkom trovy exekúcie : 54,09 eur + 19% DPH: 10,27 eur = 64,36 eur
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu stanovenú počtom účelne vynaložených hodín v zmysle § 14 ods. 1 v spojitosti s ods. 2 vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, ako si ju súdny exekútor žiadal priznať, keď predložil časovú špecifikáciu s jednotlivými úkonmi exekučnej činnosti a za každý z týchto úkonov ( 8 úkonov) si uplatnil 6,64 eur.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sa odmena súdneho exekútora určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, pričom základná hodinová sadzba v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súd pri posudzovaní odmeny súdneho exekútora stanovenej počtom účelne vynaložených hodín má za to, že súdnemu exekútorovi prislúcha odmena za celkový čas účelne vynaložený na exekúciu, to znamená čas, ktorý súdny exekútor spolu vynaložil pri vykonávaní úkonoch exekučnej činnosti, teda odmena sa neurčuje paušálnou sumou za každý úkon exekučnej činnosti, ale hodinovou sadzbou za celkovo vynaložený čas na exekúciu. Rovnako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd v rozsudku zo dňa 28.05.2007, sp. zn. MCdo 7/2006, uvádza, že z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Ďalej uvádza, že rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie a bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti nie je v rozpore s § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky.
V zmysle vyššie uvedeného súd sčítal časy trvania jednotlivých úkonov vyjadrené v minútach podľa udania súdneho exekútora. Súd na základe vyššie uvedeného súdnemu exekútorovi priznal odmenu za 3 hodiny účelne vynaložené na exekúciu.
Súd ďalej nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za nasledovné úkony: - žiadosť o udelenie poverenia. a upovedomenie o začatí exekúcie, pretože odmenu za tieto úkony mu priznal v rámci paušálnej sumy podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Súdny exekútor si túto časť odmeny uplatnil dvakrát, t.j. aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky a aj podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3, § 15 ods. 1 vyhlášky: K nepriznaniu odmeny za uvedené úkony treba dodať, že vyhláška ani Exekučný poriadok nestanovuje, čo treba považovať za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ale je zrejmé, že musí ísť o úkony odlišné od tých, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky, čo v danom prípade splnené nebolo.
S poukazom na uvedené dôvody súd rozhodol v zmysle výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie podľa § 374 ods. 4 zák.č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) v platnom znení na Okresný súd Nitra do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.