Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3C-31-2002.pdf
PDF · 105.89 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/31/2002
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Gargulovou, v právnej veci žalobcov: 1/V. C., F.W.. G., D.. XX.X.XXXX, N. B., A. Č..X, 2/ O. Š.S., F.. F., D.. X.X.XXXX, N. C. XXX, 3/ L.. R. F., D.. X.XX.XXXX, N. N., D. Č..X, 4/ C. F., D.. X.XX.XXXX, N. C. XXX a 5/ W. F., D.. XX.X.XXXX, N. C. XXX, proti žalovaným: 1/ H. M., D.. X.X.XXXX, N. G. D. C., Ž.Č. XX/X, 2/ W. M., D.. XX.X.XXXX, N. G., C. XX, 3/ Š. M., D..XX.X.XXXX, N. G. - Z. Ť., I. H. XXXX/XX 4/ S. M., D..XX.X.XXXX, N. G. - Z. Ť., I. H. XXXX/XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
Konanie voči žalovaným N.. Š. M. V. S. M. súd z a s t a v u j e .
Náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanými N.. Š. M. V. S. M. súd n e p r i z n á v a .
Súd u r č u j e , že žalovaní nespĺňajú podmienky oprávnenej držby a n i e s ú teda oprávnenými držiteľmi nehnuteľností zapísaných v LV č. XXX, obec a katastrálne územie C., a to nehnuteľnosti parc. c. XXX o výmere XXX m2 - záhrady, parc. č. XXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, dom s. č. XXX na parcele XXX a parc. č. XXX o výmere XXXX m2 - záhrady.
V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
Súd účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves rozhodol vo veci účastníkov rozsudkom XC/XX/XXXX-XXX.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom XCo/X/XXXX-XXX zo dňa XX. X. XXXX odmietol odvolanie žalobcov vo výroku rozsudku, ktorým bolo konanie o vydanie hnuteľných vecí, vydanie bezdôvodného obohatenia a vydanie zálohy zastavené, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o výroku o zmietnutí žaloby, o určenie neplatnosti a neúčinnosti notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XXXX, D. XXX/XX zo dňa XX. X. XXXX obsahujúce osvedčenie o vyhlásení o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnostiam v nej špecifikovaných, o určenie neplatnosti právnych úkonov urobených na základe tohto osvedčenia, o určenie spoluvlastníctva Slovenskej republiky a rozsudok zrušil v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Následne žalobcovia zmenili svoju žalobu v časti, v ktorej súd druhého stupňa zrušil rozsudok prvostupňového súdu a žiadali určiť, že žalovaní nespĺňajú podmienky oprávnenej držby a nie sú oprávnenými držiteľmi a nespĺňajú podmienky o vydržaní a zároveň žiadali určiť vlastnícke podiely podľa ich verejnej listiny, teda osvedčením po M. C. a O.F. F., F.. G. do výšky ich podielov.
Súd pripustil túto zmenu žalobného petitu uznesením z č. l. 271 zo dňa 21. 1. 2011, avšak na pojednávaní dňa 21. 1. 2011 súd poučil žalobcov o tom, že druhá časť zmeneného žalobného petitu nie je vykonateľná. Vyzval ich na odstránenie vád tohto podania, prípadne ich vyzval, aby sa obrátili na advokátsku kanceláriu s prípadnou úpravou žalobného petitu tak, aby v prípade vyhovenia ich návrhu mohol byť rozsudok súdu vykonateľný, čo však žalobcovia odmietli vykonať.
Predmetom konania teda po zrušení rozsudku Krajským súdom v Košiciach zostalo určenie, že žalovaní nespĺňajú podmienky oprávnenej držby a určenie vlastníckých podielov podľa ich verejnej listiny, teda osvedčením po M. C. V. O. F., F.. G. do výšky ich podielov.
Na základe notárskej zápisnice napísanej dňa 29. 7. 1996 na Notárskom úrade M.. Ľ. N. Z. Z. S. Z. D. S., X.. C. Č.. XX účastníci právneho úkonu , a to Š. M. r. č. XXXXXX/XXX, bytom G. - Z. O., X.. M. XXXX/XX a manželka H. M., F.. N., r. č. XXXXXX/XXX, bytom G. - Z. O., X.. M. XXXX/XX vyhlásili, že sú spôsobilí na právne úkonu, ich totožnosť bola zistená zákonným spôsobom a požiadali, aby touto formou bolo spísané a vydané osvedčenie o vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam: vyhlásili, že sú ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v k. ú. C., zapísaných v LV č. XXX (pôvodne vložka č. XX), a to domu s. č. XXX s príslušenstvom na parc. č. XXX a pozemkov parc. č. XXX
- zastavaná plocha o výmere XXX m2, parc. č. XXX - záhrada o výmere XXX m2, parc. č. XXX - záhrada o výmere XXXX m2, ku všetkým vyššie uvedeným v celosti, pričom vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam nadobudli vydržaním. Doterajší spoluvlastníci de iure v citovanom LV v oddiele A, pod A 1a - M. C. rod. Š. s podielom 3/6-iny a ďalej s podielmi po 1/6-ine, pod A 1b - M. C., pod A 1c - B. C., pod A 1d - O. F., rod. G. vyhlásili, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli v roku 1984 titulom neformálnej kúpy od vtedajšieho faktického vlastníka B. C.. Odvtedy na základe tohto titulu ich užívajú dobromyseľne ako vlastné a nerušene až doteraz, bez toho, žeby si k ním uplatňoval vlastnícke práva niekto iný.
Na podporu ich vyhlásenia o jeho pravdivosti doložili potvrdenia Obecného úradu C. a podpísané čestné prehlásenia svedkov V. Š., bytom C. Č.. XXX, U. G., N. C. Č.. XXX V. R. B., N. C. Č.. XXX. Vyhlásili, že ohľadne predmetu nehnuteľností sa nevedie súdne konanie Cena nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom tohto osvedčenia stanovili na sumu 40 409,25 Sk. Cena bola vypočítaná podľa znaleckého posudku, ktorý vypracoval a podal znalec z odboru ekonomika, cena a odhady nehnuteľnosti M. O.. S poukazom na ich vyhlásenia, k ním sa vzťahujúce dôkazy mali za to, že boli naplnené podmienky § 134 s použitím § 129, 130 Občianskeho zákona č. 509/91 s tým, že na základe právnej skutočnosti k nehnuteľnostiam popísaným v bode 1 v celosti nadobudli vlastnícke práva vydržaním, a to najneskôr k 1. 1. 1995 po tom, čo ich užívali na základe vyššie uvedeného titulu dobromyseľne ako vlastné a nerušene najmenej 10 rokov a podľa ich názoru nič nebráni spísaniu a vydaniu tohto osvedčenia. Podľa § 63 Notárskeho poriadku (zákona č. 323/92 Zb.).
Citovaný spis notára M.. Ľ. N. D. XXX/XX, D. XXX/XX má súd pripojený.
Tieto nehnuteľnosti súd toho času zapísané na LV č. XXX obce a katastrálne územie C..
Na č. l. 18 spisu sa nachádza list adresovaný V. C. V. O. F. Š. V. H. M. zo dňa 16. 2. 1995, ktorým oznámili , že rodinný dom s. č. XXX na parc. č. XXX a priľahlé pozemky parcelného čísla XXX, XXX, XXX v k. ú. C. sú predmetom dedičského konania po neb. M. C., F.. C., R.. X. X. XXXX a ako zákonní dedičia upozornili adresátov, že predmetné nehnuteľnosti sú nevysporiadané a adresáti ich užívajú bez právneho dôvodu. Súčasne ich upozornili, že rodinný dom s. č. XXX navyše užívajú na rekreačné účely bez príslušného rozhodnutia Stavebného úradu podľa ust. § 85 Stavebného zákona a z uvedených dôvodov dôrazne žiadali uviesť veci do súladu so zákonom. Tento list bol adresátom zaslaný V. C. na pošte v B. dňa 16. 2. 1995, o čom svedčí podací lístok č. 565 na č. l. 19, pričom adresa Š. V. H. M. bola uvedená ako M. Č.. XX, XXX XX G..
Podľa vyjadrenia žalobkyne v 3. rade sa zásielka odosielateľom nevrátila ako nedoručená, to znamená, že list bol adresátom doručený (č. l. 322 spisu).
Súd si vyžiadal od Centrálneho registra obyvateľov, Banská Bystrica oznámenie adresy Š. M., F.. Č.. XXXXXX/XXX V. H.R. M. F.. N., F..Č.. XXXXXX/XXX. Zo správy z č. l. 310 spisu mal súd preukázaný trvalý pobyt v období od 5. 3. 1974 do 14. 4. 2003 na adrese M. Č.. XXXX/XX, G. - Z. O., P. G. L.. Na pojednávaní dňa 13. 4. 2012 žalovaný účastník W. M. potvrdil, že v období februára 1995 sa jeho rodičia zdržiavali na adrese M. Č.. XX, G..
Súd podotýka, že pôvodne označenými žalovanými v konaní boli Š. M. a manželka H. M.. V priebehu súdneho konania Š. M. zomrel, a to dňa 19. 12. 2007. Vzhľadom na oznámenie Notárskeho úradu M.. Z. T., G.Š., J. Č.. X, zo dňa 14. 4. 2008 z č. l. 118 spisu po oznámení okruhu dedičov po Š. M.V., a to: H. M., Š. M. V. W. M., konal súd ďalej vo veci s dedičmi zomrelého účastníka v zmysle § 107 O. s. p.
Notársky úrad M.. W. U. so sídlom v G., Z. Č.. XX vydal dňa 19. 10. 2001 pre potreby Okresného súdu Z. D. S. úradne potvrdenie o tom, že poručiteľ Š.H. M. zomrel so zanechaním závetu a listiny o vydedení zriadených vo forme Notárskej zápisnice v Notárskom úrade M.. O. G., Notára so sídlom v G., A. Č.. X , pod sp. zn. D. XX/XXXX, D. XXXXX/XXXX, v ktorom všetok svoj kdekoľvek sa nachádzajúci hnuteľný i nehnuteľný majetok zanechal ako jedinej dedičke svojej manželke H. M. F.. N. v celosti. Zároveň vydedil svojho syna Š. M., pričom poručiteľ nevztiahol dôsledky vydedenia aj na potomkov vydedeného syna. Ako dedič zo záveru D. XX/XXXX, D. XXXXX/XXXX prichádza do úvahy manželka poručiteľa H. M. F.. N. a ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine prichádzajú do úvahy deti poručiteľa W. M., F.. M. D.. XX. X. XXXX, N. G., Z. G., C. XXXX/XX - syn a právom vydedeného syna poručiteľa Š. M. - Š. M. F.. M., D.. XX. X. XXXX, N.O. G., Z. Ť., I. H. Č.. XXXX/XX - vnuk poručiteľa, S. M. F.. M. D.. XX. X. XXXX, N. G., Z. Ť., I. H. Č.. XXXX/XX - vnuk poručiteľa, a pozostalá manželka H. M., F.. N., D.. X. X. XXXX, N. G. D. C., Ž. Č.. XX/X.
Na základe týchto skutočnosti súd preto konal ďalej s týmito účastníkmi konania na strane žalovanej.
Osvedčením o dedičstve XXD/XX/XXXX zo dňa 15. 2. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 2. 2012 nehnuteľnosti, ktoré sú predmetnom tohto súdneho sporu nadobudli manželka poručiteľa H. M. v podiele 5/6-in a W. M. - syn poručiteľa v podiele 1/6-ina. Po právoplatnosti tohto uznesenia teda vnuci poručiteľa Š. M. V. S. M. prestali byť účastníkmi konania, pretože vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na nich neprešlo.
Na Okresnom súde v Z. D. S. sa viedlo dedičské konanie po poručiteľke M. C., zomrelej 6. 5. 1992 a v rámci tohto dedičského konania sa vyporadúval aj podiel tejto poručiteľky k nehnuteľnostiam zapísaných v LV XXX parcela č. XXX - dom s. č. XXX - zastavaná plocha, dvor o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X
- lúka o výmere XXXX m2, parc. č. XXX - záhrada o výmere XXX m2, parc. č. XXX - záhrada o výmere XXXX m2, parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2 s podielom pod A 1/b v 1/6-ine (uznesenie z č. l. 21 pripojeného spisu). V konečnom dôsledku tieto nehnuteľnosti boli prejednané uznesením z č. l. 108 zo dňa 13. 4. 2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17. 11. 2000, avšak do katastra nehnuteľností vzhľadom na existujúce notárske osvedčenie o vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dedičia po neb. M. C. neboli do katastra ako vlastníci zapísaní. Taktiež v konaní Okresného súdu Z. D. S. XD XXX/XXXX sa žalobcovia sa žalobcovia v 2. až 5. rade stali právnymi nástupníkmi po žalobkyni O. F..
Podľa § 63 zák. č. 323/1992 účinného ku dňu 29.7.1996 v notárskej zápisnici o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spíše notár vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným podmienkam vydržania, najmä o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, prípadne vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a obecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku uvedeného práva občana výhrady. Ďalej v nej uvedie dôkazy, ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností.
Podľa § 134 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Podľa § 107 O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. Konanie súd zastaví najmä vtedy, ak zomrie manžel pred právoplatným skončením konania o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, pokiaľ Zákon o rodine nedovoľuje, aby sa v konaní pokračovalo. Konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr. Ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Súdna prax pripustila v súvislosti s osvedčením vydaným podľa zákona č. 323/1992 žalobu o určenie, že žalovaní nespĺňajú podmienky oprávnenej držby.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh žalobcov je čiastočne opodstatnený. Touto určovacou žalobou sa žalobcovia dožadovali určenia , že žalovaní nesplnili podmienky pre vydanie osvedčenia . Pokiaľ sa týka naliehavého právneho záujmu na takomto určení, súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. 11. 1998 sp. zn. XCdo/XX/XXXX podľa ktorého má dotknutý vlastník (spoluvlastník) naliehavý právny záujem na podaní takejto určovacej žaloby. K tomu súd dodáva, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný úž i vzhľadom na to, že obe strany v konaní disponujú listinami o vlastníctve k totožnej nehnuteľnosti a len určovacím výrokom súdu je možné tento stav odstrániť, inak by sa právne postavenie žalobcov stalo neistým. Z týchto dôvodov naliehavý právny záujem žalobcov je daný.
Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby. Pre naplnenie dobrej viery oprávneného držiteľa nestačí negatívne presvedčenie držiteľa, že nekoná neoprávnene. Dobrá viera zanikne vtedy, ak sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí.
Pokiaľ sa týka samotného vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, súd dospel k záveru, že neboli naplnené podmienky pre vydanie takéhoto osvedčenia a to vzhľadom na dve skutočnosti:
1/ Listom zo dňa 16. 2. 1995 V. C. a právna predchodkyňa ostatných žalobcov O. F. vyzvali Š. V. H. M. , že nehnuteľnosti a to rodinný dom s. č. XXX na parcele XXX a priľahlé pozemky parc. č. XXX,XXX,XXX v k. ú. C. sú predmetom dedičského konania po neb. M. C. a preto pôvodní žalovaní účastníci ich užívajú bez právneho dôvodu. Nebola teda naplnená podmienka II. Notárskej zápisnice o tom, že tieto nehnuteľnosti pôvodne označení žalovaní účastníci užívajú dobromyseľne ako vlastné a nerušene až do dňa vyhlásenia , t. j. ku dňu 29. 7. 1996 bez toho, žeby si k ním uplatňoval vlastnícke právo niekto iný. Tento list bol pôvodne označeným účastníkom zaslaný dňa 16. 2. 1995 na adresu G., M. U., na ktorej aj fakticky toho času bývali, čo vyplýva jednak z oznámenia Centrálneho registra obyvateľov, i výpovede žalovaného účastníka W. M..
2/ Ďalej v tomto liste boli pôvodne označení žalovaní účastníci oboznámení s tým, že vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam sa vedie dedičské konanie, teda minimálne ku dňu 29. 7. 1996 nebolo pravdivé ich vyhlásenie, že ohľadne predmetných nehnuteľnosti sa nevedie súdne konanie.
Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že neboli naplnené zákonné podmienky pre osvedčenie o vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a preto súd tejto časti žalobného petitu žalobcom vyhovel.
Súd považuje za potrebné dodať, že i keď žalobcovia v rámci dedičského konania nadobudli len pomernú časť k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania, nestali sa takto ich výlučnými vlastníkmi. Určiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe vydržania však nie je možné len k určitému podielu ale len k celej nehnuteľnosti.
Žalobcovia však neboli úspešní v časti petitu, ktorým sa dožadovali určenia vlastníckych podielov podľa ich verejnej listiny, teda osvedčením po M. C. V. O. F., rod. G. do výšky ich podielov. Súd žalobcov poučil o nevykonateľnosti tejto časti žalobného petitu.
Otázka formulácie žalobného návrhu - petitu je otázkou hmotnoprávnou , je vecou žalobcov, čoho sa svojím návrhom chcú domáhať, a preto v tejto časti nie je daná poučovacia povinnosť súdu v zmysle § 5 ods. 1 O. s. p., ktorá sa týka len procesných práv a povinností účastníkov v prípade, ak by súd poučil účastníka o tom, ako má byť formulovaný žalobný návrh, bolo by to v rozpore so základnou zásadou občianskeho súdneho konania o rovnosti postavenia účastníkov konania.
Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nemohol návrhu v plnom rozsahu vyhovieť a preto návrh v časti zamietol ako nedôvodný.
V konaní žalobcovia navrhovali doplniť dokazovania grafológom na posúdenie pravosti podpisov vo vzťahu k potvrdeniam - najmä pokiaľ sa týka podpisu B. C..
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, pre ktoré súd dospel k záveru, že neboli dané zákonné podmienky pre vydanie osvedčenia o vyhlásení o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, súd tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol, preto že by došlo k narušeniu zásady hospodárnosti konania a z tohto dôvodu sa tento návrh javil súdu, ako kontraproduktívny.
Keďže na žalovaných účastníkov N.. Š. M. V. S. M. v konečnom dôsledku vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto súdneho sporu, neprešlo, súd konanie voči týmto účastníkom zastavil.
O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanými účastníkmi N.. Š. M. V. S. M. rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. Keďže konanie voči ním bolo zastavené z dôvodu, že v rámci ukončenia dedičského konania po neb. Š. M. sa nestali spoluvlastníkmi nehnuteľností súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcami a žalovanými H. M. a W. M. rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p. U účastníkov na oboch stranách sporu bola rovnaká miera úspechu a neúspechu , preto súd vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.