Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-77-2010.pdf
PDF · 100.49 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/77/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu K. L., U.. XX. XX. XXXX, R. L., L. XXX, v konaní práv. zast. MAĎAR & Partners, s. r. o., so sídlom Skuteckého 1, Banská Bystrica, proti žalovanému Komunálna poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, pobočka Banská Bystrica, Horná 25, o zaplatenie 1 670,-- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 198,-- Eur s 9,5 % úrokom ročne od 11. 03. 2010 až do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V časti, v ktorej žalobca požadoval od žalovaného zaplatenie sumy 637,-- Eur s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 11. 03. 2010 do zaplatenia, súd konanie z a s t a v u j e .
V prevyšujúcej časti súd návrh žalobcu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu pripojeným príkazom k úhrade trovy štátu vo výške 269,80 Eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojím návrhom domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1 670,-- Eur ako náhrady škody spôsobenej na jeho motorovom vozidle v dôsledku škodovej udalosti dňa 08. 02. 2010, ktorú zapríčinil vodič motorového vozidla Fiat Ducato, evidenčné číslo D. XXX V..
Žalovaný namietal existenciu príčinnej súvislosti poistnej udalosti a vzniknutej škody a tiež poukazoval na zodpovednosť žalobcu za vzniknutú škodu.
Na otázku priebehu dopravnej nehody a jej možných následkov nariadil súd znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej doprave, Ing. B. T.. Na základe znaleckého dokazovania, v súvislosti aj s rozhodnutím OO PZ o uložení blokovej pokuty vodičovi osobného motorového vozidla Fiat Ducato v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 OSP, mal súd za preukázaný priebeh dopravnej nehody ako aj zodpovednosť nielen vodiča vozidla Fiat Ducato ale aj navrhovateľa za vzniknutú škodu podľa § 427 a nasledujúcich O. z. V súvislosti potom aj so znením § 431 O. z. súd
stanovil rozsah spoluzodpovenosti žalobcu na vzniknutej škode 50-timi percentami. Rovnakou mierou stanovil aj zodpovednosť vodiča Fiatu Ducato.
Medzi účastníkmi nebol sporný rozsah poškodenia motorového vozidla žalobcu tak, ako si ho uplatnil v návrhu (poškodenie nárazníka a výstuhy, ľavého a pravého blatníka, prednej kapoty a mriežky so znakom, 2 ks predných svetiel a smeroviek, klinového chladiča, chladiča chladiacej kvapaliny, kovovej výstuhy svetiel a chladiča, ventilátoru chladiča, nutnosti prelakovania dielov a nákladov na práce na opravu). Sporná bola výška požadovanej škody.
Okresný súd rozsudkom zo dňa 05. 08. 2011 vyhovel návrhu v časti ohľadom sumy 835,-- Eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Voči výroku, ktorým súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 198,-- Eur s príslušenstvom od 11. 03. 2010, podal žalovaný odvolanie. Žiadal v tejto časti zmeniť prvostupňové rozhodnutie a návrh zamietnuť. Poukazoval na znalecký posudok dipl. Ing. B. T., ktorý vypočítal výšku škody v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z. z., keď oprava bola vyhodnotená ako neekonomická. Výška škody znalcom bola stanovená ako rozdiel medzi všeobecnou hodnotou vozidla pred poškodením vo výške 1 707,-- Eur znížená o predajné zvyšky vozidla 466,78 Eur. Škoda potom predstavovala sumu 1 274,-- Eur. Keďže súd stanovil pomer zodpovednosti ich poistenca a žalobcu každého 50 %, polovica sumy 1 274,-- Eur predstavovala 637,-- Eur.
Krajský súd v konaní XXCo/XXX/XXXX rozhodnutím zo dňa 25. 10. 2011 zrušil prvostupňové rozhodnutie v plnom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia nespochybnil záväzok žalovaného nahradiť žalobcovi škodu za poisteného vyplývajúci z poistného vzťahu, ani existenciu škody. Uviedol, že bolo povinnosťou okresného súdu v danom prípade podrobne uviesť a skontrolovať údajný výpočet E. so znaleckým posudkom dipl. Ing. B. T., keď skutočnou škodou môžu byť len buď náklady potrebné na nadobudnutie novej veci za zničenú alebo na nutnú opravu, ktorou sa poškodená vec uvedie do stavu, v akom bola pred poškodením. Pri škode na starších a opotrebovaných veciach je potrebné zisťovať ich všeobecnú cenu v čase poškodenia prihliadnuc na vek a opotrebenie veci. V pochybnosti je potrebné vychádzať z cien stanovených ako odhadné podľa znaleckého posudku.
Okresný súd doplnil dokazovanie výsluchom znalca Ing. B. T., ktorý uviedol, že pokiaľ navrhovateľ v návrhu uviedol a požadoval hodnotu jednotlivých poškodených dielov a to:
- nárazníka v hodnote 100,-- Eur, on ohodnotil náhradný dielec sumou 355,05 Eur bez DPH,
- blatník ľavý ohodnotil žalobca na 70,-- Eur, znalec na 107,07 Eur,
- mriežka s chladičom a ozdobnou lištou - žalobca 200,-- Eur, znalec 280,32 Eur, (mriežka chladiča s lištou, kapota 349,43 Eur),
- halogénny svetlomet + smerovky 2ks - žalobca 100,-- Eur, znalec 235,76 Eur, smerovky 45,-- Eur,
- klinový chladič - žalobca 140,-- Eur, znalec 468,17 Eur,
- chladič chladiacej kvapaliny - žalobca 180,-- Eur, znalec 366,69 Eur,
- kovová výstuha - žalobca 80,-- Eur, znalec 277,73 Eur,
- ventilátor chladiča - žalobca 140,-- Eur, znalec uviedol, že to môže byť súčasť chladiča chladiacej kvapaliny, ku jeho hodnote sa nevedel vyjadriť bez podkladov výrobcu.
Ďalej znalec uviedol, že materiál, za ktorý žalobca požadoval náhradu, možno chápať ako spojovací materiál, skrutky, brúsny papier a podobne, ktorého hodnota 20,-- Eur je primeraná. On sám ohodnotil prácu za opravu, nalakovanie 182,-- Eur, žalobca požadoval za prelakovanie 150,-- Eur.
Na základe porovnania hodnoty náhradných dielov a prác znalec uviedol, že je zjavné, že žalobca nepožadoval náhradu za originálne súčiastky, ale zrejme za súčiastky staršie alebo kupované ako neoriginálne.
K otázke zhodnotenia vozidla opravou uviedol, že vzhľadom ku použitiu náhradných dielov pochádzajúcich buď zo starších vozidiel alebo neoriginálnych, nemuselo dôjsť v danom prípade, vzhľadom aj ku veku motorového vozidla, k jeho zhodnoteniu. Napriek havárie vzhľadom ku veku motorového vozidla by zníženie predajnej ceny po oprave nemuselo byť výrazné.
On sám pri výpočte škody vychádzal z vyhlášky 492/2004, ktorá nepozná iný spôsob ohodnocovania škody. V danom prípade, keďže pomer skutočných nákladov na opravu motorového vozidla bol podstatne vyšší, ako všeobecná hodnota vozidla a oprava sa javila neekonomická, výšku škody vypočítal ako rozdiel medzi všeobecnou hodnotou vozidla pred poškodením a hodnotou zvyškov vozidla.
V intenciách druhostupňového zrušujúceho rozhodnutia sa súd zaoberal skutočnou výškou škody vzniknutou na osobnom motorovom vozidle žalobcu, ktorú bol povinný žalovaný uhradiť žalobcovi ako poškodenému v súvislosti so znením ustanovenia § 15 zákona 381/2001 Z. z.
Škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Skutočná škoda predstavuje náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav.
Podľa § 442 od. 1 O. z., uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.
Ods. 3, škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada, ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 443 O. z. pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Zástupkyňa žalovaného poukazovala na znenie vyhlášky č. 492/2004 Z. z., podľa ktorej postupoval aj znalec pri výpočte skutočnej škody, ktorá rozlišuje 2 prípady škody:
Prvý prípad je , keď náklady na opravu sú väčšie ako všeobecná hodnota motorového vozidla (tzv. totálna škoda). V tom prípade sa vypočíta výška náhrady škody tak, ako postupoval znalec. Jednalo sa aj o daný prípad.
Druhý prípad je, keď náklady na opravu sú nižšie ako je všeobecná hodnota motorového vozidla. Takýto prípade riešilo rozhodnutie českého Ústavného súdu v náleze č. 2221/07.
Zástupkyňa žalobcu vzhľadom k tomu, že zo strany žalovaného došlo po prvom prvostupňovom rozhodnutí k čiastočnej úhrade požadovanej sumy vo výške 637,-- Eur, vzala v tejto časti návrh so súhlasom zástupkyne žalovaného späť.
Súd v tejto časti konanie podľa § 96 OSP zastavil.
V prevyšujúcej časti trvala na návrhu a žiadala mu vyhovieť.
Žalobca uviedol, že motorové vozidlo spojazdnil a predal ho inej osobe z dôvodu, že si požičal na opravu od otca, ktorému potreboval vrátiť požičané finančné prostriedky.
Zástupkyňa žalobcu ďalej uviedla, že žalobca použil na svojpomocnú opravu použité náhradné diely, neboli to originály súčiastok. Jeho cieľom a motívom bolo hlavne spojazdnenie motorového vozidla a to čo najefektívnejšie a najlacnejšie. Súhlasila s vyjadrením znalca ohľadom hodnoty nových dielov.
Po poučení podľa § 120 ods. 4 OSP o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti majú účastníci označiť a predložiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na neskôr predložené dôkazy súd neprihliada, obe strany zhodne uviedli, že nemajú návrhy na ďalšie dokazovanie.
Spornou otázkou v konaní ostalo, čo predstavuje v danom prípade skutočnú škodu, ktorú bol povinný žalovaný hradiť žalobcovi v zmysle ustanovenia § 15 citovanej vyhlášky 381/2001 Z. z.
Nálezom Ústavného súdu ČR z 19. 03. 2008 sp. zn. II.US 2221/07 došlo ku zásadnej revízii rozhodovacej praxe všeobecných súdov, pokiaľ ide o určenie výšky škody na poškodenom použitom motorovom vozidle. V dôsledku opravy, ktorou je vozidlo uvedené do pôvodného stavu, nedôjde totiž ku jeho zhodnoteniu, naopak hodnota havarovaného, aj keď opravovaného vozidla, bude na trhu nižšia. Ďalej Ústavný súd ČR uviedol, že ak sa za škodu považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výšku všetkých potrebných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetku, v danom prípade na opravu vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodnou udalosťou. Ak obnovenie do pôvodného stavu nie je možné vykonať inak ako použitím náhradných dielov a oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodňuje ho znevýhodňovať voči škodcovi. Tiež treba vziať do úvahy aj to, že poškodenému bolo toto tzv. zhodnotenie vozidla protiprávnym konaním niekoho iného vnútené.
V konaní nebolo sporné, že znalec ohodnotil všeobecnú hodnotu motorového vozidla žalobcu pred nehodou na 1 707,-- Eur. Predpokladané náklady na opravu s DPH predstavovali podľa znalca 6 901,72 Eur, t. j. niekoľkokrát prevyšovali všeobecnú hodnotu motorového vozidla, čím bola oprava, ktorá by mala byť podľa znalca realizovaná v autorizovanom servise s originálnymi súčiastkami, neekonomická a jednalo sa o totálnu škodu.
Je pravdou, že v citovanom náleze Ústavného súdu ČR č. 2221/07 zo dňa 19. 03. 2008 sa riešil prípad náhrady škody, keď časová cena podľa znaleckého posudku motorového vozidla mala predstavovať 155 406,-- Kč a náklady na opravu vozidla podľa znalca 68 056,48 Kč, t. j. náklady nepresiahli trhovú cenu vozidla. Táto skutočnosť však podľa názoru súdu nebola právne relevantná pre úvahy a právne závery vyjadrené v citovanom rozhodnutí, keď podstatou tohto rozhodnutia je požiadavka „rozumného usporiadania vzťahov, keď zmyslom a účelom ustanovenia priznávajúceho poškodenému právo na náhradu škody je zaistiť, aby mu v plnej miere bola kompenzovaná majetková ujma, pričom náhrada v peniazoch musí zohľadňovať výšku ním vynaložených prostriedkov nutných k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, teda pôvodného majetkového stavu.“ Je samozrejmé, že „s ohľadom na možný vznik bezdôvodného obohatenia v dôsledku opravy je nutné zvažovať účelnosť a nevyhnutnosť nákladov.“
V danom prípade nebolo sporné, že motorové vozidlo žalobcu bolo už staršie a prirodzene amortizované, pričom podľa tvrdenia žalobcu nebolo havarované. Rok výroby bol XXXX. Je potom nesporné, že pokiaľ žalobca mal záujem uviesť svoje motorové vozidlo do pôvodného stavu, t. j. spojazdniť ho, nemohol vyhľadať autorizovaný servis, keďže by to bolo neekonomické a neúčelné. Výpoveďou znalca bolo preukázané, že náklady na použitý materiál vzhľadom k rozsahu poškodenia, ktorý žalovaný nespochybňoval, predstavovali v súhrne menej než 50 % predpokladaných nákladov, ktoré by za ten istý
materiál bol vynaložený v autorizovanom servise. Aj samotná zástupkyňa žalobcu potvrdila, že žalobca pri oprave nepoužíval originálne dielce ale použité alebo staršie. Znalec vyčíslil náklady na strane 49 - 50 znaleckého posudku, ktoré podľa znalca spolu predstavovali len za materiál sumu 2 881,46 Eur a na strane 52 znaleckého posudku za materiál v súvislosti s lakovaním 416,34 Eur.
Žalobca v návrhu požadoval za materiál 1 200,-- Eur. Za prelakovanie dielov požadoval 150,-- Eur (zrejme vrátane nákladov na materiál), pričom znalec len prácu ohodnotil sumou 182,-- Eur.
Pokiaľ si žalobca vyúčtoval prácu za opravu vo výške 320,-- Eur, náklady ktoré na opravu za prácu vyčíslil znalec vo svojom znaleckom posudku, predstavovali sumu 2 214,-- Eur. Aj keď tieto práce vykonal žalobca sám, patrí mu za ne náhrada, pričom výška požadovaných nákladov, či už za prácu alebo materiál, podľa názoru súdu bola primeraná a účelná vzhľadom k účelu tejto opravy, t.j. spojazdneniu motorového vozidla, ako aj k jeho veku a opotrebeniu. Samotný znalec uviedol, že vykonaním týchto opráv nedošlo k zhodnoteniu motorového vozidla. Zo strany žalobcu potom plnením na strane žalovaného v zmysle žaloby by nedošlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia. Je zrejmé, že skutočné náklady na opravu nepresiahli všeobecnú hodnotu veci pred poškodením.
Z uvedených dôvodov súd návrhu v tejto časti vyhovel.
V prevyšujúcej časti súd z dôvodov už uvedených v prvom prvostupňovom rozhodnutí návrh zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 OSP vzhľadom k pomeru úspešnosti účastníkov v konaní v súvislosti aj s ustanovením § 146 ods. 2 OSP.
Čo sa týka náhrady trov štátu, žalobca bol v konaní oslobodený od poplatkovej povinnosti, nehradil potom zálohu na znalecké dokazovanie. Úspešný v konaní bol však len v rozsahu 50 %, preto súd o trovách štátu rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 OSP tak, že uložil povinnosť žalobcovi uhradiť zvyšné trovy znaleckého dokazovania, ktoré predstavujú sumu 243,24 Eur z titulu znaleckého posudku a 26,56 Eur titulom znaleckej odmeny za výpoveď znalca na pojednávaní dňa 27. 01. 2012. Žalovaný uhradil z titulu znaleckého dokazovania zálohu vo výške 300,-- Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z.
a noviel - Exekučný poriadok.