Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-437-2011.pdf
PDF · 107.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6Er/437/2011
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Einsteinova 25, IČO: 35 942 436, proti povinnému: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., A. XXX, pre vymoženie pohľadávky v sume 38,24 eur a trov exekúcie,o námietkach proti exekúcii vznesených povinným, t a k t o
rozhodol:
I/. Súd námietkam proti exekúcii vzneseným povinným v y h o v u j e.
II/. Súd v y h l a s u j e exekúciu z a n e p r í p u s t n ú a exekučné konanie vedené na návrh oprávneného voči povinnému Okresným súdom Dolný Kubín sp. zn. 6Er/437/2011 a súdnym exekútorom JUDr. Petrom Krištofíkom Muchom č. EX 5400/2011 pre vymoženie pohľadávky oprávneného z exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov č. 1100615936 zo dňa 21.03.2011 vydaný povinným a trov exekúcie, z a s t a v u j e .
III/. Oprávnený je povinný uhradiť trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Krištofíkovi Muchovi v sumu 36,-eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 15.02.2012 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie súdneho exekútora JUDr. Petra Krištofíka Muchu, ktorým postúpil na rozhodnutie súdu námietky, ktoré proti exekúcii vednej na návrh oprávneného vzniesol povinný a ktoré mu boli doručené dňa 09.02.2012. V podaní zo dňa 07.02.2012 oprávnený uviedol, že vznáša námietku voči exekučnému konaniu č. EX 5400/2011 v zákonnej lehote, nakoľko nastali okolnosti, ktoré viedli k zániku vymáhaného nároku. Uviedol, že po doručení exekučného príkazu navštívil pobočku poisťovne Dôvera v Dolnom Kubíne, kde s pracovníčkou povinného odkontroloval úhrady zdravotného poistenia a dospeli k záveru, že poisťovňa neevidovala všetky jeho platby. Po zistení uvedeného pracovníčka mala upovedomiť o tejto skutočnosti ústredie zdravotnej poisťovne a a preto povinný uviedol, že sa domnieva, že exekučné konanie voči jeho osobe je bezpredmetné a v krátkom čase bude aj zo strany Dôvery zdravotnej poisťovne požiadané o ukončenie tohto konania ako bezpredmetného.
K námietkam proti exekúcii vzneseným povinným sa na výzvu súdu zo dňa 20.02.2012 zaslanú postupom podľa § 51 Exekučného poriadku vyjadril oprávnený podaním doručeným dňa 01.03.2012 v ktorom uviedol, že exekučné konanie sa začalo na základe právoplatného a vykonateľného výkazu nedoplatku, ktorý si povinný osobne dňa 28.03.2011 prevzal a keďže nebol v zákonnej lehote písomne namietnutý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.04.2011. Potom ako bolo povinnému doručené upovedomenie o začatí exekúcie, osobne navštívil zdravotnú poisťovňu kedy poisťovňa zistila platby ktoré boli povinným uhradené, avšak pre neuvedie žiadneho variabilného, špecifického a konštantného symbolu, tieto platby neboli ihneď identifikované. Podľa oprávneného sa jedná o chybu
platiteľa. Po začatí exekúcie boli platby povinného priradené na účet povinného, takže v období, ktoré je predmetom návrhu na exekučné konanie, poisťovňa dlh neeviduje a na základe uvedeného trvá na úhrade trov konania povinným.
Na výzvu súdu povinný dokladoval podaním doručeným súdu dňa 12.03.2012 úhradu platieb pre zdravotnú poisťovňu, ktoré platby realizoval dňa 22.01.2009, 12.02.2009, 17.03.2009, 03.04.2009, 14.05.2009 11.06.2009, 27.07.2009, 24.08.2009, 14.09.2009, 20.10.2009, 20.11.2009, dňa 10.12.2009 formou poštových poukážok a tak uhradil poisťovni po 37,64 eur. Ďalej povinný dokladoval súdu úhrady za január 2010 až august 2010 s tým, že 15.01.2010 a 22.02.2010 uhradil po 37,64 eur, dňa 17.03.2010 uhradil 69,49 eur, dňa 26.04.2010 sumu 64,73 eur, dňa 24.05.2010 sumu 44,73 eur, 22.06.2010 uhradil tiež sumu 44,73 eur a v uvedený deň, t.j. dňa 22.06.2010 uhradil ešte sumu 44,76 eur. Následne dňa 21.07.2010 uhradil povinnému na preddavkoch na zdravotné poistenie sumu 43,73 eur a dňa 18.08.2010 to bola suma 49,05 eur.
Podľa § 50 ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 50 ods.2 Exekučného poriadku, námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia.
Podľa § 50 ods. 3, 4, 5 Exekučného poriadku, rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Ako z vyššie citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, pre úspešné uplatnenie námietok zo strany povinného, čo má za následok následné zastavenie exekučného konania či už úplne alebo sčasti (§ 50 ods. 5 Exekučného poriadku), je nevyhnutné okrem ich podania v zákonnej lehote, v podaných námietkach tvrdiť a preukázať naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku.
V danom prípade súd po zistení, že námietky proti exekúcii podal povinný v zákonnej lehote (upovedomenie o začatí exekúcie, sp.zn. EX 5400/2011 bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 03.02.2012, povinný podal námietky na pošte J. dňa 08.02.2012 a súdnemu exekútorovi boli doručené dňa 09.02.2012), sa ďalej zaoberal dôvodnosťou vznesených námietok.
Súd preskúmal spisový materiál tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 6Er/437/2011 a zistil, že exekučným titulom pre vykonanie exekúcie bol v tomto konaní výkaz nedoplatkov č. 1100615936 zo dňa 21.03.2011 vydaný oprávneným podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, (ďalej ako „výkaz nedoplatkov“), na základe ktorého bolo povinnému ako platiteľovi poistného na zdravotné poistenie predpísaný k úhrade nedoplatok poistného na verejné zdravotné poistenie vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného za rok 2009 v sume 38,24 eur, ktorý nedoplatok predstavuje súčet nedoplatkov poistného za marec 2009 v sume 4,03 eur, za apríl 2009 v sume 4,37 eur a za máj 2009 až december 2009 po 3,37 eur mesačne. Podľa vyznačenej doložky predmetný výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.04.2011. Na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora bol súdny exekútor poverený tunajším súdom dňa 22.12.2011 vykonaním exekúcie za účelom
vymoženia pohľadávky oprávneného v uvedeného exekučného titulu, ktorým je vyššie uvedený výkaz nedoplatkov.
Z podaných námietok súd zistil, že v tejto exekúcii vymáhaný nárok už zanikol jeho zaplatením zo strany povinného a to ešte pred vydaním výkazu nedoplatkov, ktorý je exekučným titulom pre vedenie exekúcie voči povinnému. Z povinným predložených dokladov o platbách poistné na zdravotné poistenie mal súd preukázané, že povinný dňa 22.01.2009, 12.02.2009, 17.03.2009, 03.04.2009, 14.05.2009 11.06.2009, 27.07.2009, 24.08.2009, 14.09.2009, 20.10.2009, 20.11.2009, dňa 10.12.2009 uhradil oprávnenému na preddavkoch na zdravotné poistenie po 37,64 eur, pričom po vykonanom zúčtovaní poistného za rok 2009 postupom podľa § 19 zákona o zdravotnom poistení bol zistený nedoplatok povinného vo výške 38,24 eur, ktorý predstavuje súčet nedoplatkov poistného za marec 2009 vo výške 4,03 eur, za apríl 2009 vo výške 4,37 eur a za máj 2009 až december 2009 vo výške po 3,37 eur mesačne. Ďalej mal súd preukázané, že povinný ešte pred vydaním výkazu nedoplatkov uhradil povinnému vzniknutý nedoplatok tak, že časť nedoplatku z ročného zúčtovania za rok 2009 realizoval v marci 2010 tak, že dňa 17.03.2010 uhradil sumu 69,49 eur, čo je o 24,76 eur viac ako bol povinný odvádzať preddavok na zdravotné poistenie za rok 2010 (preddavok 44,73eur) a poštovou poukážkou dňa 26.04.2010 uhradil sumu 64,73 eur, čo je o 20,- eur viac ako splatný preddavok na poistné, ktorý bol povinný uhradiť v mesiaci apríl 2010 (preddavok 44,73 eur). Uvedeným spôsobom uhradená suma nad rámec splatného poistného predstavuje spolu 44,76 eur. Na základe vysvetlenia povinného podaného na výzvu súdu ohľadne spôsobu realizácie nedoplatku povinný uviedol, že takýto spôsob úhrady nedoplatku mu poradila pracovníčka povinného na pobočke zdravotnej poisťovne v Dolnom Kubíne, keď sa bol ešte v mesiaci marci 2010 informovať ohľadne spôsobu úhrady nedoplatku potom, ako mu bolo doručené oznámenie o nedoplatku po vykonaní ročného zúčtovania. V rámci dokladovania platieb poistného za rok 2010 mal súd preukázané, že povinný uhradil ešte raz zistený nedoplatok na poistnom tak, že dňa 22.06.2010 uhradil opäť sumu 44,76 eur. Túto platbu povinný odôvodnil tým, že e napriek tomu, že už v dvoch splátkach (dňa 17.03.2010 a dňa 26.04.2010) uhradil vzniknutý nedoplatok, poisťovňa stále voči nemu evidovala nedoplatok z ročného zúčtovania za rok 2009 ako pohľadávku. Preto na radu pracovníčky pobočky uhradil tento nedoplatok ešte raz a to osobitnou platbou, ako mu bolo pracovníčkou povinného poradné s tým, že predmetnú platbu realizovanú poštovou poukážkou dňa 22.06.2010 vo výške 44,73 eur označil pre odlíšenie od riadneho preddavku plateného dňa 22.06.2010 vo výške 44,73 eur špecifickým symbolom 13 2009tak, ako mu opätovne poradila pracovníčka povinného na pobočke v Dolný Kubín. Vzhľadom na uvedené už v čase vydania platobného výmeru, t.j. dňa 21.03.2011 mal povinný uhradený nedoplatok z ročného zúčtovania za rok 2009 v minimálne dvojnásobnej výške, keď namiesto nedoplatku 38,24 eur uhradil sumu 89,52 eur spôsobom tak, ako je vyššie uvedené.
Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydanie výkazu nedoplatkov (ďalej ako „zákon o zdravotnom poistení“), poistné sa platí a) bezhotovostným prevodom z účtu platiteľa poistného na účet príslušnej zdravotnej poisťovne, b) poštovou poukážkou na účet príslušnej zdravotnej poisťovne alebo c) v hotovosti v príslušnej zdravotnej poisťovni.
Podľa § 15 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení, poistné sa platí preddavkami na poistné ( § 16) a zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní poistného ( § 19).
Podľa § 17 ods. 4 písm. b) zákona o zdravotnom poistení, za deň platby preddavku na poistné sa považuje pri platbe poštovou poukážkou deň, v ktorý sa uskutočnila platba poštovou poukážkou,
Podľa § 17 ods. 6 zákona o zdravotnom poistení, platiteľ poistného je povinný bez zbytočného odkladu preukázať zdravotnej poisťovni na jej požiadanie včas uskutočnenú platbu preddavku na poistné podľa odseku 5.
Podľa § 17 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení, ak platiteľ poistného neodvedie preddavok na poistné riadne a včas, príslušná zdravotná poisťovňa si môže uplatniť nárok na tento preddavok na úrade 13) alebo výkazom nedoplatkov podľa § 17a.
Podľa § 17a ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, zdravotná poisťovňa môže dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania uplatniť voči platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov.
Podľa § 19 ods. 11 veta prvá pred bodkočiarkou zákona o zdravotnom poistení, platiteľ poistného je povinný odviesť nedoplatok príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 30. júna kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie poistného vykonalo;
Súd mal z námietok vznesených povinným proti exekúcii, predložených dokladov o platbách zdravotného poistného, vyjadrenia povinného k realizovaným a napokon z vyjadrenia oprávneného k námietkam k exekúcii podaným povinným preukázané, že na základe výkazu nedoplatkov predpísané dlžné poistné povinný uhradil ešte pred začatím exekúcie preto námietkam podaným povinným proti exekúcii vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I/. tohto uznesenia.
Podľa § 251 ods. 4 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „ O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd mal z uvedeného preukázané, že v tejto exekúcii je vymáhaná pohľadávka oprávneného voči povinnému z exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov vydaný oprávneným dňa 21.03.2011, pričom súd zistil, že predmetný výkaz nedoplatkov ktorý je exekučným titulom a pre ktorý začala exekúcia voči povinnému oprávnený vydal nedôvodne, nakoľko povinný pohľadávku predstavujúcu nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie za rok 2009 v priebehu roku 2010 vyrovnal tak, ako je vyššie uvedené
- v dvojnásobnej výške. Vzhľadom na uvedené ku dňu vydania výkazu nedoplatkov už predmetná pohľadávka oprávneného voči povinnému neexistovala a neobstojí ani postoj oprávneného, že pre neuvedenie zúčtovacích údajov pre platbe realizovanej povinným (VS, ŠS) oprávnený nevedel ním realizované platby identifikovať hneď, preto evidoval pohľadávku aj po jej úhrade a preto vydal výkaz nedoplatkov a tak, podľa oprávneného aj exekúcia začala dôvodne. Súd mal preukázané, že povinný platil preddavky na zdravotné poistenie v roku 2009 formou poštových poukážok, pričom na žiadnej z poukážok neuviedol okrem čísla účtu povinného žiadne zúčtovacie údaje (VS, ŠŠ, KS), no napriek tomu oprávnený tieto platby identifikoval a výkazom nedoplatkov predpísal nedoplatok poistného, ktorý vznikol úhradou preddavkov na poistné v nesprávnej výške. Následne v roku 2010 povinný rovnako odvádzal preddavky na poistné v formou poštových poukážok, rovnako bez uvedenia zúčtovacích údajov (VS ŠŠ, KS), no v tomto prípade už oprávnený mal problém s ich identifikáciou a tak mu po pol roku po druhej úhrade nedoplatku predpísal k náhrade v skutočnosti neexistujúci nedoplatok, ktorý povinný už dvakrát uhradil spôsobom, ktorým ho inštruovala pracovníčka povinného. Vzhľadom na uvedené súd nemá dôvod vyčítať povinnému nedostatok starostlivosti a záujmu o vyrovnanie svojich záväzkov voči povinnému ale na mieste je vytknúť nedostatok starostlivosti na strane oprávneného. Aj keď súd nechce a ani mu neprislúcha v tomto konaní suplovať základné konanie ku dňu rozhodovania o námietkach vznesených povinným proti exekúcii sa ale musí zaoberať dôvodmi uvedenými v podaných námietkach ak dokladovaniu platieb zo strany povinného, nakoľko od posúdenia tejto otázky závisí odôvodnenosť exekúcie vedenej voči povinnému ako celku a zodpovednosť za vzniknuté trovy exekúcie.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že ešte pred vydaním výkazu nedoplatkov nastali okolnosti, ktoré viedli k zániku pohľadávky oprávneného voči povinnému a na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu za použitia vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že námietky vznesené povinným sú dôvodné a nemohol o nich rozhodnúť inak, len im vyhovieť. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že pri vydávaní výkazu nedoplatkov došlo k pochybeniam majúcim za následok to, že výkaz nedoplatkov na základe ktorého začala táto exekúcia nemožno považovať za účinný exekučný titul a v tomto štádiu aj oprávnený uznáva, že „v období ktoré je predmetom návrhu na exekučné konanie“, neeviduje voči povinnému žiaden dlh. Neúčinnosť uvedeného exekučného titulu je vyvolaná skutočnosťami hmotného práva, ktoré spôsobili, že exekučný titul formálne existuje, ale stratil spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Súd už v rámci konania o námietkach zistil, že sú tu teda iné dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná a v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku v štádiu konania o námietkach s poukazom na ustanovenie § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. exekúciu vedenú voči povinnému po jej vyhlásení za neprípustnú zastavil. Súd mal vzhľadom na vyššie uvedené zo strany povinného dostatočne preukázané naplnenie dôvodov uvedených v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. mal preukázanú existenciu dôvodov, pre ktoré bolo potrebné vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a v tomto štádiu konania ju zastaviťtak, ako je to uvedené vo výroku 2/ tohto uznesenia.
V súvislosti so zastavením exekúcie súdny exekútor podaním zo dňa 19.03.2012 doručeným súdu 23.03.2012 žiadal exekúciu zastaviť a v prípade jej zastavenie žiadal o úhradu trov exekúcie v sume 30,-eur vrátane DPH vo výške 6,-eur, takto spolu v sume 36, eur.
Podľa ustanovenia § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok“ ), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa ustanovenia § 200 ods.1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods.2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutých trov exekúcie.
Citovaný § 203 Exekučného poriadku upravuje, kedy súd môže uložiť oprávnenému, aby znášal trovy exekúcie. To jedine vtedy, ak usúdi, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (čo prakticky korešponduje s princípmi zavinenia). Ak súd uváži, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie vedenej voči povinnému, má zákonný dôvod na uloženie náhrady trov exekúcie oprávnenému. V tomto prípade mal súd preukázané, že oprávnený povinnému predpísal výkazom nedoplatkov k úhrade nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania za rok 2009 napriek tomu, že už v čase vydania výkazu nedoplatkov, t.j. dňa 21.03.2011, povinný vzniknutý preddavok uhradil z vlastnej iniciatívy po zistení jeho vzniku, keď platbou dňa 17.03.2010 uhradil sumu 69,49 eur, čo je o 24,76 eur viac ako bol povinný odvádzať mesačný preddavok na zdravotné poistenie za rok 2010 (44,73 eur) a dňa 26.04.2010 uhradil sumu 64,73 eur, čo je o 20,- eur viac ako splatný preddavok na poistné. Uvedeným spôsobom uhradená suma nad rámec splatného poistného tak predstavuje spolu 44,76 eur (nedoplatok =38,24 eur). Následne dňa 22.06.2010, napriek neexistencii žiadneho nedoplatku povinný uhradil opäť sumu 44,76 eur, čím mu vlastne na poistnom za rok 2009 mal vzniknúť preplatok. Vzhľadom na uvedené mal súd preukázané, že oprávnený existujúcu pohľadávku z ročného zúčtovania za rok 2009 uhradil hneď po jej zistení a naopak na strane oprávnené mal súd preukázané, že vynaložil nedostatok starostlivosti a opatrnosti a povinnému najskôr predpísal k úhrade už neexistujúcu pohľadávku a napokon na základe neúčinného exekučného titulu sa domáhal
vymoženia v tom čase neexistujúcej pohľadávky voči povinnému, preto je nesporné jeho zavinenie na zastavení takto nedôvodne začatej exekúcie a zodpovednosť za trovy exekúcie, ktorých úhradu vo výške 36,-eur bude znášať v tomto exekučnom konaní.
Čo sa týka určenia výšky trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“):
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie vychádzajúc zo spisu súdneho exekútora č. EX 5400/2011 a účtovania exekútora obsiahnutého v podaní zo dňa 19.03.2012 súd zistil, že súdnemu exekútori v prípade zastavenia vyššie uvedenej exekúcie prináleží paušálna odmena podľa § 14 ods. 1, 2 vyhlášky v minimálnej výške, t.j. v sume 33,19 eur. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie len v sume 30,-eur, súd mu podľa zásady že nemožno nikomu priznať viac ako sám žiada priznal trovy exekúcie v uplatnenej výške 30,-eur s tým, že z takto uplatnených trov mu ako platcovi DPH prináleží jej náhrada vo výške 20%, čo je 6,-eur.
Vzhľadom na uvedené súd priznal súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Krištofíkovi Muchovi v exekučnom konaní vykonávanom pod č. EX 5400/2011 na návrh oprávneného voči povinnému v súvislosti so zastavením exekúcie náhradu trov exekúcie vo výške 36,- eur a o ich úhrade oprávneným v tomto exekučnom konaní rozhodol s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia.
Poučenie:
Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia
tohto uznesenia.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti
rozhodnutiu súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.