Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Er-445-2003.pdf
PDF · 66.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-38Er/445/2003
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, IČO: 30807484, Festivalové námestie 1, proti povinnému: DESIGN STUDIO Košice, s. r. o., Hlavná 65, Košice, IČO: 31 661 521 pre vymoženie 915,95 Eur (27.594,-Sk) a trov exekúcie, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom so sídlom Kupeckého č. 29, Košice, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.
II. Konanie z a s t a v u j e.
III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II poverením č. 5803 030563 zo dňa 05.06.2003 poveril v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára.
Dňa 21.02.2012 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra dňa 02.02.2012. Súčasne s podnetom na zastavenie exekúcie si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie.
Tunajší súd lustráciou obchodného registra zistil, že dňa 02.02.20112 bol povinný ex offo vymazaný z obchodného registra. Právnym dôvodom zrušenia spoločnosti bolo rozhodnutie súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa §68 ods.3 písm. c) Obchodného zákonníka z dôvodov podľa §68 ods. 6 Obch. zákonníka.
Kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (ust. §103 O.s.p). Jednou z podmienok je i spôsobilosť byť účastníkom konania (procesná spôsobilosť), ktorá musí byť splnená počas celého konania.
Podľa ust. §19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten komu ju zákon priznáva. Podľa §18 Obč. z. zákon priznáva právnickej osobe spôsobilosť mať práva a povinnosti. Podľa §20a ods. 2 Obč. zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa ustanovenia §104 ods.1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd exekúciu vedenú proti povinnému podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil, pretože povinný výmazom z obchodného registra dňa 02.02.2012 stratil hmotnoprávnu spôsobilosť na práva a povinnosti a zároveň aj spôsobilosť byť účastníkom konania podľa ust. §19 O.s.p., čo je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania.
Podľa ust. § 196 zák. č. 233/1995 Z. z. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Podľa ust. § 200 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 197 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. náklady podľa ust. § 196 uhrádza povinný. Výnimku z tejto zásady ustanovuje Exekučný poriadok v § 203. Exekučný poriadok taxatívne vymedzuje 2 situácie, kedy je možné zaviazať na trovy exekúcie oprávneného. Podľa ust. § 203 ods. 1 zák č. 233/1995 Z.z., ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa ust. § 203 ods. 2 prvá veta zák č. 233/1995 Z.z, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. V danej veci došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu zániku povinného ku dňu 02.02.2012. Súd ma za to, že nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený (oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie a exekúcia sa nezastavila pre nemajetnosť), a preto nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov.
Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu vyplýva (nález ÚS IV. 297/2010-11 zo dňa 31.8.2010), že sa nespochybňuje postavenie exekútora ako štátom určenej a splnomocnenej osoby na výkon exekúcie, v rámci ktorého sa mu priznáva status verejného činiteľa (§ 5 Exekučného poriadku). Naproti tomu exekútor vykonáva svoju činnosť aj ako slobodné povolanie (výber exekútora je zverený oprávnenému, odmena exekútora je priamoúmerná jeho procesnej aktivite). V súlade s uvedeným súd zastáva názor, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že na toto exekučné konanie je primeraným spôsobom aplikovateľný aj právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva vyjadrený v jeho rozhodnutí vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), podľa ktorého riziko spojené s výkonom určitej profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (m. m. IV. ÚS 27/08), a to bez ohľadu na to, že Európsky súd pre ľudské práva vyslovil tento právny názor vo vzťahu k výkonu povolania advokáta.
Okrem toho, v čase rozhodovania súdu o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie povinný po tom, čo bol dňa 02.02.2012 ex offo vymazaný z Obchodného registra už neexistoval a výmazom zanikla jeho hmotnoprávna, ako aj procesnoprávna subjektivita. Neexistujúci subjekt nemôže vlastniť majetok, a preto nie je splnená základná podmienka hypotézy ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j., že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pretože takýto majetok, ktorý by vlastnil povinný, v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie vzhľadom na neexistenciu povinného subjektu ani nemohol existovať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Košice II. (§ 58 ods. 5 Ex. por.). Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.