Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26C-67-2006.pdf
PDF · 108.19 KB
Case nature
Area
Subarea
26C/67/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnej veci žalobkyne: I. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Košice, K.E. X, právne zast. JUDr. M. I., H. X, Košice, proti žalovanému: B. I., nar. X.X.XXXX, bytom U. XX, V., o vylúčenie z užívania bytu takto
rozhodol:
Vylučuje žalovaného z užívania bytu č. 44 na K. 7 v Košiciach zapísaného na LV č. XXXX, kat. územie G. Ť., Správa katastra Košice.
Nepriznáva žalobkyni náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 7.4.2006 domáhala, aby súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov k bytu na K. 7 v Košiciach bez zabezpečenia bytovej náhrady. Písomným podaním doručeným súdu dňa 14.11.2006 žalobkyňa žiadala, aby súd pripustil zmenu návrhu tak, že určuje spôsob užívania bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov byt č. 44 na 11. poschodí K. 7 v Košiciach, zapísaný na LV č. XXXX, kat. územie Ť. tak, že do právoplatného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva bude byt užívať výlučne žalobkyňa a jej deti. Uznesením zo dňa 16.1.2007 26C 67/2006-102 súd pripustil zmenu návrhu. Písomným podaním doručeným súdu dňa 22.1.2010 žalobkyňa žiadala, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že súd vylučuje žalovaného z užívacieho práva k bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov č. 44 na 11. poschodí, K. 7 v Košiciach zapísaného na LV č. XXXX, kat. územie G. Ť.. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 2.3.2010 26C 67/2006-174 pripustil zmenu petitu. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že z dôvodu dlhotrvajúceho fyzického a psychického násilia zo strany žalovaného voči žalobkyni a deťom je spolužitie účastníkov v byte pre žalobkyňu a deti neznesiteľným, žalovaný poškodzoval psychické a fyzické zdravie žalobkyne a detí, nestaral sa o domácnosť ani o výchovu detí. Dňa 25.3.2003 bol vzatý do väzby a v súčasnosti býva v rodičovskom dome.
Žalovaný žiadal návrh zamietnuť s odôvodnením, že návrh nie je dôvodný, so žalobkyňou neudržiava žiadny kontakt v záujme vzájomnej bezpečnosti pričom je spoluvlastníkom predmetného bytu.
Súd vykonal dokazovanie výpisom z LV č. XXXX, kat. územie G. Ť., spisom Okresného súdu Košice I 16C 134/2003, rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov č.k. 3T 14/2007-1201, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 11.2.2010, výpoveďou žalobkyne, výpoveďou žalovaného, výpoveďou svedka E. I., hlásením zmien, spismi Okresného súdu Košice I 17C 199/2010, 36C 26/2011, 40C 19/2008 a zistil tento skutkový stav:
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, kat. územie G. Ť. súd zistil, že účastníci sú bezpodieloví spoluvlastníci bytu č. 44, obytného domu na K. 7 v Košiciach, 11. poschodie, súp. č. XXXX na parcele XXXX, titul nadobudnutia zmluva o prevode bytu Z. XXXX/XX, poznámka upovedomenie o začatí exekúcie Ex 0054/2009 zriadením exekučného záložného práva 26.5.2009.
Zo spisu Okresného súdu Košice I 16C 134/2003 súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 9.12.2003 č.k. 16C 134/2003-109 rozvedené, maloleté deti U. Q. Y. boli zverení do osobnej starostlivosti žalobkyne a žalovaný bol povinný prispievať na mal. U. mesačne sumou 1.300,- Sk a na mal. Y. mesačne sumou 1.100,- Sk. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.2.2006.
Z rozsudku Vojenského obvodového súdu Prešov č.k. 3T 14/2007-1201 súd zistil, že žalovaný bol rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 20.6.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.3.2009, uznaný vinným z trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005, pretože najneskôr od mesiaca júl 2000 do 25.3.2003 v mieste svojho trvalého bydliska v byte na ul. K. č. 7 v Košiciach obvykle pod vplyvom alkoholu opakovane spôsoboval v tom čase ešte svojej manželke I. I., nar. XX.X.XXXX a svojim deťom E.Á., nar. X.XX.XXXX, U., nar. XX.X.XXXX a Y., nar. XX.X.XXXX fyzické a psychické utrpenie tým spôsobom, že I. I. najmenej v troch prípadoch fyzicky napadol a to nasledovným spôsobom: dňa 6.3.2001 ju sotil a následne spolu zápasili, pričom utrpela pomliaždenie prednej hrudnej steny s hematómom, pomliaždenie ľavého ramena s hematómom, hematóm na prednej ploche predlaktia vpravo, pomliaždenie chrbta v oblasti driekovej, pre ktoré bola dňa 8.3.2001 na lekárskom ošetrení, a ktoré si nevyžiadali práceneschopnosť, dňa 20.9.2001 ju ťahal za vlasy po zemi, čím jej spôsobil podvrtnutie krčnej chrbtice, následkom čoho bola práceneschopná od 21.9.2001 do 29.9.2001, dňa 3.3.2003 v dôsledku jeho úderu do tváre, pri ktorom utrpela pomliaždenie tváre a ranu na hornej pere, bola práceneschopná od 4.3.2003 do 11.3.2003, ďalej I. I. ponižoval, vulgárne nadával, bránil jej vo vykonávaní domácich prác tak, že vedome poškodzoval elektrospotrebiče, ničil jej ošatenie, osobné hygienické potreby, navarené jedlo najmenej v 3 prípadoch vyhodil do záchodovej misy, pri hádkach sa jej vyhrážal zabitím v prípade straty zamestnania na polícii v dôsledku jej opakovaných oznámení a deti neurotizoval tak, že im bránil v príprave na vyučovanie zhasínaním svetla, v noci ich bezdôvodne budil, keď fyzicky útočil na manželku, deti reagovali plačom, kričali, boli vystresované, syna U. psychicky manipuloval a viedol k nenávisti voči matke, čím svojim agresívnym správaním im spôsoboval ujmu predovšetkým na ich duševnom zdraví, teda týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie bitím, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie, bezdôvodným odopieraním stravy, spánku a vzdelávania, pričom taký čin spáchal na viacerých osobách a pokračoval v páchaní takého činu po dlhší čas a odsudzuje sa za to podľa § 215 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 k trestu odňatia slobody vo výmere 40 mesiacov nepodmienečne. Obžalovanému bola uložená povinnosť, aby poškodenej I. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Košice, ul. K. 7 nahradil nemajetkovú škodu vo výške 30.000,- Sk a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 3.000,- Sk. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že svedkyňa a poškodená I. I. v prípravnom konaní vypovedala, že sa jej obžalovaný prakticky dennodenne vyhrážal. Obžalovaného označila za profesionálneho klamára. Keď prišiel obžalovaný opitý domov, snažila sa s ním vtedy nekomunikovať, ale aj tak dochádzalo z jeho strany k rôznym tak slovným ako aj fyzickým útokom. Napríklad hodil po nej tanier, hrnce, šálku, vedro s vodou, kreslo, inokedy ju chytil za vlasy a hlavou jej udieral o skriňu s tým, že pod vlasatou časťou hlavy modriny nevidieť. Neraz ju zatvoril na balkóne a nechal ju tam hlavne v zime mrznúť, pritom pozatváral všetky dvere a zvýšil hlasitosť pusteného televízora, aby deti nepočuli, že je tam zatvorená. Vulgárne, dennodenne, aj pred deťmi ju hrubo urážal. Deti neurotizoval tým, že im bránil v príprave na vyučovanie, zhasínal im počas učenia svetlo, bezdôvodne rôznou formou útočil aj na najstaršieho syna E. tak, že ho vyhadzoval z bytu, aby vypadol, vymkýnal ho. Robil schválnosti tak, že jej zobral šatstvo, aby si nemala čo obliecť do práce, odtrhoval gombíky, vysypával jedlo a odpadkový kôš na jej ošatenie v skrini. Keď varila, vypínal plyn a rúru. Ničil jej osobnú poštu, naschvál pokazil žehličku, automatickú práčku, pokazil osvetlenie v detskej izbe. Schoval jej cestovný pas, občiansky a vodičský preukaz, ktoré doklady neskôr poodhadzoval tak, že vodičský preukaz našla na chodbe pri výťahu, pas zastrčený pri knihách v obývačke bytu. Producíroval sa nahý po byte. Pod vplyvom alkoholu porozsvecoval v byte svetlá, pustil nahlas televízor, zobudil deti. Obžalovaný sústavne neurotizoval celú rodinu. Po tom ako žalobkyňa dala žiadosť na súd o zverenie detí do jej výchovy v júli 2000, tak agresivita obžalovaného sa voči nej stupňovala. Obžalovaný neúmerne veľa pil. V roku 2001 jej dokonca strčil aj hlavu do toalety. Nalial do pudingu čistiaci prostriedok
Pur. Bolestivo jej niekoľkokrát do úložného priestoru privrel dolné končatiny. V práci rodinné problémy tajila. Svoje zranenia a kadejaké poranenia na tele prekrývala šatstvom, pretože sa hanbila. Svedok a poškodený E. I. potvrdil, že spolužitie v ich rodine nebolo dobré, obžalovaný chodil väčšinou domov v neskorých večerných hodinách a obvykle tak 3-4 krát v týždni pod vplyvom požitých alkoholických nápojov. Keď prišiel obžalovaný domov, v celom byte porozsvecoval svetlá, zapol nahlas televízor a správal sa agresívne hlavne k ich mame, ktorú tak slovne ako aj fyzicky viackrát napadol. Naposledy videl obžalovaného fyzicky napadnúť matku asi 3 týždne pred jeho vzatím do väzby. Vtedy mala matka rozťatú peru a tiekla jej krv. Fyzicky napadal aj jeho, predovšetkým vtedy, keď sa on snažil matku chrániť pred fyzickými útokmi, čo obžalovaný vždy poprel. Obžalovaný často znemožňoval poškodenej vykonávanie domácich prác, vypínal plyn, ničil hygienické potreby, kulmy, zatvoril ju na balkóne, keď vešala prádlo, verbálne ju hrubo znevažoval a podobne. Raz obžalovaný vylial navarené jedlo do toalety, tak videl ako tam poškodenej najmenej dvakrát vložil hlavu. Robil v ich domácnosti schválnosti, úmyselne prepínal chladničku na najvyšší stupeň mrazenia, viackrát úmyselne znefunkčnil práčku, pokazil splachovanie toalety, vybral z dverí detskej izby zámky a kľučky, naschvál rozbil sklenenú výplň dverí.
Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 11.2.2010 súd zistil, že žalovaný bol uznaný vinným ale z jeho strany k spáchaniu takéhoto trestného činu nedošlo. Dňa 25.3.2003 bol vzatý do väzby, od tohto dňa so žalobkyňou aj s deťmi neudržiava žiadny kontakt. Zo strany žalobkyne došlo k niekoľkým výhražným telefonátom voči jeho osobe. Pri prepúšťaní z výkonu väzby došlo k dohode, že až do ukončenia konania sa bude zdržiavať a prijímať písomnú korešpondenciu na adrese U. XX, V. a že nebude udržiavať žiadny kontakt so žalobkyňou. Z jeho strany bola táto dohoda dodržaná, nebola porušená. Bolo v jeho osobnom záujme, aby sa so žalobkyňou nestýkal. Chcel predísť nepotrebným fyzickým a psychickým útokom na jeho osobu. Je vlastníkom a zároveň má aj užívacie právo na byt č. 44, byt dostal a odkúpil, aby ho užíval. Od 25.3.2003 ho neužíval kvôli vlastnej bezpečnosti. Poukazuje na svoj zdravotný stav, ochorenie si vyžaduje absolútny kľud a bezstresový život. Na postupnom zhoršovaní zdravotného stavu má veľký podiel žalobkyňa. Žalobkyňa do dnešného dňa nemala žiadny záujem a ani nepredložila žiadny písomný návrh ani dohodu o nájme bytu, o zabezpečení bytovej náhrady. Poukazuje na skutočnosť, že po problémoch, psychickej ujme, ktoré žalobkyňa voči jeho osobe vykonávala, neuvažuje v budúcnosti so žalobkyňou udržiavať žiadny kontakt. Spolu s inými osobami, ktoré sa podieľali na príprave spoločne so žalobkyňou na rozbití jeho rodiny, na príprave a následne aj na uskutočnení trestného stíhania voči jeho osobe, bolo súčasťou systematického plánovania žalobkyne spôsobiť mu finančné škody, psychickú ujmu a zároveň pripraviť ho aj o užívacie právo na byt.
Z výpovede žalobkyne súd zistil, že žalobkyňa žiada zrušenie užívacieho práva žalovaného k bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov z dôvodov, že žalovaný bol právoplatne odsúdený pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, že je vo výkone trestu odňatia slobody, avšak môže byť podmienečne prepustený a preto je potrebné chrániť najmä deti. Aj keď ubehol už určitý čas od spáchania skutku, nemožno hovoriť o zmene prístupu žalovaného a nepochybuje o tom, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody by žalovaný opätovne pokračoval v týraní. Po prepustení žalovaného z výkonu trestu odňatia slobody ju žalovaný kontaktuje iba písomne, podal návrh na zákaz priblíženia sa k nemu proti žalobkyni, konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku a podal návrh na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela. Iným spôsobom ju v súčasnosti nekontaktuje, domnieva sa, že iba z dôvodu, že bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým mu bol uložený zákaz vstupu do bytu, ktoré je pre ňu poistkou, ak by takýto zákaz nebol uložený, naďalej by ju ohrozoval.
Z výpovede žalovaného súd zistil, že dňa 25.3.2003 odprevadil deti do školy a o 13.00 hod. bol predvedený pred orgány činné v trestnom konaní, bolo vznesené obvinenie zo spáchania trestného činu podľa § 215 Tr. zák. Do 18.12.2003 bol vo väzbe, následne bol prepustený na slobodu. Po dohode so senátom Krajského súdu v Košiciach bolo určené, že sa bude zdržiavať v V. G. U. XX, kde sa aj do nástupu výkonu trestu odňatia slobody zdržiaval. Bol právoplatne odsúdený, avšak necíti sa byť vinný, celé obvinenie bolo súčasťou plánu žalobkyne, ktorá sa od roku 2002 snažila dostať ho z bytu, uviedla, že sa o to postará, ako aj o to, že nebude mať nič. Až do nástupu do výkonu trestu odňatia slobody nekontaktoval žalobkyňu ani deti z dôvodu chránenia svojej osoby. Cíti sa byť slobodný, nemusí sa obávať, že žalobkyňa ho bude oblievať vodou, trhať mu šaty, nakoľko žalobkyňa vždy vyvolávala hádky.
Z výpovede svedka E. I., syna účastníkov, súd zistil, že v súčasnosti užívajú predmetný byt žalobkyňa, svedok a dvaja bratia vo veku 17 a 19 rokov. Predtým ako bol žalovaný vzatý do väzby, býval s nimi. V tom čase sa žalovaný správal agresívne voči mame aj voči deťom, fyzicky aj psychicky ich napádal, bitka bola na dennom poriadku, takisto aj fyzické a psychické týranie. Svedok si nevie predstaviť, že by sa žalovaný vrátil do bytu a mal by s nimi bývať. Žalovaného videl na súdnom pojednávaní, nemá pocit, že by sa zmenil a nevie si predstaviť, že by mal zažiť to, čo v čase predtým ako bol otec vzatý do väzby, nakoľko to nebol život. To, že sa otec nezmenil vyvodil zo žalovaného argumentácie na súdnych pojednávaniach, na ktorých bol svedok prítomný, z jeho arogancie a z toho, že do dnešného dňa sa nesnažil priznať, že urobil chybu, nesnažil sa ospravedlnil, neprejavuje záujem o deti a neprispieva žiadnym spôsobom nad rozsah exekúcie výživného. Na pojednávaní na Okresnom súde Košice I žalovaný oslovil svedka, aby s ním išiel do pobočky Slovenskej poisťovne vybrať si poistku a keď prišli na pobočku, bolo im oznámené, že táto už bola dávno vybratá. Žalovaný o tejto skutočnosti už dávno vedel, malo ísť o divadielko. Nemá vedomosť o tom, či sa žalovaný mieni vrátiť do bytu, svedok si to určite neželá.
Z hlásenia zmien súd zistil, že žalovaný bol rozhodnutím Okresného súdu Prešov dňa 4.11.2010 podmienečne prepustený.
Zo spisu Okresného súdu Košice I 17C 199/2010 súd zistil, že dňa 25.10.2010 podal žalovaný na Okresnom súde Košice I návrh na začatie konania o uloženie obmedzenia zákazu styku a približovania sa a kontaktovania sa proti žalobkyni a domáhal sa, aby súd uložil žalobkyni priblížiť sa na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, nezdržiavať sa v blízkosti obydlia žalovaného, kontaktovať sa s ním iba telefonicky, písomne, počítačovou technikou a súčasne sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 19.11.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.6.2011 návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 27.10.2011 sp.zn. 17C 199/2010-50 bolo konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.2.2012.
Zo spisu Okresného súdu Košice I 36C 26/2011 súd zistil, že na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 36C 26/2011 prebieha konanie o návrhu žalovaného o určenie príspevku rozvedeného manžela proti žalobkyni, konanie do dnešného dňa nie je právoplatne skončené.
Zo spisu 40C 19/2008 súd zistil, že na Okresnom súde Košice I prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov na návrh žalovaného, konanie nie je do dnešného dňa právoplatne skončené.
Podľa ust. § 146 ods. 2 OZ ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
Predmetom konania je vylúčenie z užívania bytu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti bytu č. 44 nachádzajúceho sa na K. 7 v Košiciach, vlastníctvo k predmetnému bytu nadobudli na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 9.12.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.2.2006. Z rozsudku Vojenského obvodového súdu súd zistil, že žalovaný bol právoplatne odsúdený zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, žalobkyne a ich 3 maloletých detí. Čin spáchal na viacerých osobách a pokračoval v páchaní po dlhší čas, za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 40 mesiacov nepodmienečne. Z výpovede žalobkyne mal súd za preukázané, že aj keď žalovaný neužíva byt od marca 2003, kedy bol vzatý do väzby, žalobkyňa má dôvodnú obavu, že bez uloženia zákazu žalovanému užívať predmetný byt sa bude žalovaný domáhať užívania tohto bytu a že tak do dnešného dňa neurobil na základe prísľubu daného súdu v trestnom konaní, kedy bol
prepustený z väzby, že sa bude zdržiavať na adrese V. a po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody iba z dôvodu nariadenia predbežného opatrenia súdom v tomto konaní s poukazom na skutočnosť, že žalovaný priamo vo svojej výpovedi nevylúčil možnosť vrátiť sa do predmetného bytu, keďže má za to, že má nárok predmetný byt užívať. Z výpovede syna účastníkov mal súd za preukázané, že svedok už nikdy nechce zažiť to, čo zažil, keď žalovaný s nimi býval v byte s tým, že ich psychicky a fyzicky týral a že to nebol život, pričom nevylučuje, že žalovaný by sa chcel do bytu vrátiť. Žalovaný vo svojej výpovedi ako aj v písomných podaniach uviedol, že nemá záujem užívať predmetný byt z dôvodu obavy o svoju bezpečnosť a svoje zdravie vzhľadom na správanie žalobkyne.
Súd vyhodnotil výsledky, vyššie vykonané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný.
Ust. § 146 ods. 2 rieši jeden z najakútnejších problémov obetí domáceho násilia, keď tieto sú nútené opúšťať spoločný byt, aby boli uchránené pred ďalším násilím a jeho hrozbou a násilník zostáva v spoločnom byte. Odchod ohrozovaného manžela nerieši jeho situáciu, často sa vyhrocuje do rodinných drám. Právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, je teda silnejšie ako vlastnícke právo násilníka. Preto vlastnícke právo násilníka k spoločnému obydliu, ktoré vyplýva z bezpodielového spoluvlastníctva je nutné v záujme ochrany života a zdravia obetí jeho násilníckeho konania obmedziť. Vlastnícke právo zostáva zachované, obmedzí sa len jedna zložka - ius utendi a to buď na určitý čas alebo na neurčito. Aj keď ide o pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka, ešte väčšmi ako vlastníctvo treba chrániť zdravie a život druhého z manželov ako aj členov rodiny bývajúcich v spoločnom byte. Obmedzenie užívania alebo úplné vylúčenie z užívania bytu neznamená, že je to navždy. Ak sa zmenia pomery, najmä pokiaľ ide o osobu druhého manžela, sú tu predpoklady na obnovenie spolužitia v byte, súd môže na návrh niektorého z manželov zrušiť vylúčenie z užívacieho práva druhého manžela.
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalovaný do roku 2003, do doby, kedy bol vzatý do väzby na základe obvinenia z trestného činu týrania žalobkyne a ich detí, psychicky a fyzicky týral žalobkyňu a deti a bol právoplatne z uvedeného trestného činu uznaný vinným a odsúdený na výkon trestu odňatia slobody nepodmienečne. Svoje konanie do dnešného dňa neoľutoval a svoju vinu do dnešného dňa popiera. Aj keď je nepochybné, že žalovaný bol naposledy v byte, z vylúčenia ktorého sa žalobkyňa domáha pred vzatím do väzby v marci 2003, súd mal za to, že vzhľadom na predchádzajúce správanie žalovaného a jeho postoj voči odôvodnenosti jeho trestného stíhania a jeho trestného postihu, skutočnosti, že sám potvrdil, že do bytu po roku 2003 po svojom prepustení z väzby neprišiel z dôvodu, že Krajskému súdu v Košiciach pri prepustení z väzby dal záruku, že sa do bytu nevráti, ako aj po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v čase, kedy bolo nariadené predbežné opatrenie, mal súd za to, že nie je možné vylúčiť existenciu hrozby fyzického a psychického násilia žalovaného voči žalobkyni resp. blízkym osobám, t.j. deťom účastníkov, v dôsledku ktorého je spolužitie účastníkov neznesiteľné.
Žalobkyňa, ktorá sa domáha vylúčenia žalovaného z užívania bytu, v tomto byte aj s 3 deťmi účastníkov nepretržite býva, iným spôsobom nemá vyriešenú bytovú otázku. Naopak žalovaný od roku 2003 v byte nebýva a bytovú otázku má vyriešenú - bývaním v rodinnom dome v V..
Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že v dôsledku predchádzajúceho fyzického a psychického násilia a pretrvávajúcej hrozby takéhoto násilia je spolužitie účastníkov v predmetnom byte neznesiteľné, preto súd v súlade s ust. § 146 ods. 2 OZ vylúčil žalovaného z užívania predmetného bytu.
Súd poukazuje na to, že na Okresnom súde Košice I sp.zn. 40C 19/2008 prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, kde dôjde s konečnou platnosťou k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a contrário a nepriznal žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech a vzniklo jej v súlade s citovaným zákonným ustanovením právo na náhradu trov konania, keďže jej v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného