Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9CoP-1-2012.pdf
PDF · 75.41 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/1/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka v právnej veci v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: T. C., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matka P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. W., V. XXXX/XX a otec: T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. W., M. V. XXXX/XX, maloleté dieťa bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 8P/109/2011-25 zo dňa 3.11.2011, takto
rozhodol:
Pokiaľ okresný súd konanie v časti o zvýšenie výživného za obdobie od 25.9.2011 do 29.9.2011 zastavil a vo zvyšnej časti návrh zamietol, odvolaním účastníkov nenapadnutej, ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.
Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil rozsudok okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 10C/19/2009-35 zo dňa 25.5.2009 v časti o úprave výživného tak, že otec T. C. je povinný platiť na výživu maloletej T. C., nar. X.X.XXXX sumu 170,- eur mesačne, vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc od 30.9.2011. Zameškané výživné za obdobie od 30.9.2011 do vyhlásenia rozsudku na maloletú T. vo výške 72,33 eur, uložil otcovi uhradiť k rukám matky maloletého dieťaťa v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zvýšenie výživného za obdobie od 25.9.2011 do 20.9.2001 zastavil, vo zvyšnej časti návrh matky zamietol, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Po vykonanom dokazovaní s odvolaním sa na platnú právnu úpravu dospel k záveru, že na strane maloletej došlo k zmene pomerov, keď od posledného rozhodnutia súdu uplynula dlhšia doba - 2,5 roka. K zmene pomerov došlo i na strane rodičov, kedy u matky sa príjem zo zamestnania zvýšil o 90.66, - eur mesačne a u otca príjem síce stúpol len zanedbateľne o 29,- eur, avšak otec pravidelne poberá vysoké diéty. Pokiaľ v roku 2009 súd vychádzal z toho, že otec mal vyplácané diéty vo výške 200,- eur - 300 eur mesačne, v súčasnosti sú mu vyplácané diéty v priemere vo výške 567,- eur, pričom mal vyplácané diéty i keď v podstatne nižšom rozsahu i v iných menách. Zohľadnil, že vyplácané diéty predstavujú podstatnú časť celkového príjmu otca, v nadväznosti na čo potom čiastočne vyhovel návrhu matky, zvýšil výživne v prospech maloletej T. na sumu 170,- eur mesačne. Zároveň uložil otcovi zaplatiť zameškané výživné. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
V zákonnej lehote proti rozsudku okresného súdu doručil odvolanie otec maloletej. Zastal názor, že okresný neúplne zistil skutkový stav veci. To malo za následok nesprávne zistenie vo veci samej a nesprávne právne posúdenie veci. Odôvodnenie rozhodnutia súdu je len citáciou ustanovení zákona o rodine, pričom neobstojí, že má vyplácané pravidelne vysoké diéty. Záver okresného súdu o tom, že pokiaľ by zárobok vodiča medzinárodnej dopravy predstavoval len 400,- eur, nebol by o takúto prácu záujem, je ničím nepodložený, hypoteticky nakoľko v dnešnej dobe je ťažko zohnať prácu a preto je každý nútený zobrať také zamestnanie, aké sa ponúka. Za nesprávne považoval zahrnutie výplaty cestovných náhrad do jeho príjmu, pričom odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu v tejto časti považoval za nedostačujúce, nezodpovedajúce ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Zdôraznil, že výživné nemá byť používané na zvyšovanie životnej úrovne matky, má slúžiť len pre maloleté dieťa a preto vyjadril ochotu, prispievať na výživné maloletej dcéry mesačne od 120,- eur do 140, - eur čo je v jeho možnostiach a silách. V odvolacom návrhu žiadal, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca nesúhlasila s ním navrhovanou výškou výživného a zotrvala na podanom návrhu.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Rozhodnutia súdov či už priamo výživné určujúce, alebo ktorými bola dohoda rodičov o výške výživného schválená môžu byť zmenené vtedy, pokiaľ dôjde k zmene pomerov účastníkov. Takýto postup je nevyhnutný, nakoľko nie je možné, aby zostali nedotknuté rozhodnutia, ktoré vychádzajú z určitých predpokladov, pokiaľ tieto predpoklady už neexistujú.
Výživné sa stanovuje vždy podľa stavu, ktorý tu je v čase, keď bolo rozhodované. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene odôvodnených potrieb oprávneného. Zmena môže nastať i v možnostiach, schopnostiach, prípadne majetkových pomerov povinného. Ak sa tak stane, je možné vykonať novú úpravu výšky výživného tak, aby zodpovedala existujúcemu, resp. aktuálnemu stavu.
V danom prípade nepochybne bolo zistené, že maloletá je podstatne staršia, vyspelejšia, je študentkou strednej školy. V súvislosti s nárastom veku maloletej došlo i k zvýšeniu nákladov na úhradu jej odôvodnených potrieb a to či už v súvislosti s návštevou školy, mimoškolských aktivít, na úhradu výživného v pravom slova zmysle ako je oblečenie, ošatenie, obutie, bývanie, strava, hygienické potreby, kozmetika ako i na úhradu kultúrnych, spoločenských a športových potrieb.
I keď výška výživného výslovne v zákone vyjadrená nie je, vyplýva zo všeobecne uznávaného hľadiska o tom, že výživným má byť dieťaťu zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že otec je vlastníkom bytu, ktorý kúpil ešte pred uzatvorením manželstva, motorového vozidla Škoda Felícia, ktorého získal v rámci vyporiadania BSM, jeho priemerný mesačný príjem predstavuje 414,18,- eur, k čomu za 6 mesiacov roka 2011 bolo vyplatených na diétach 3.403.11,- eur; 31.08,- britských libier a 2.931,- Kč.
Ak potom kritériami pre určenie vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného rodiča a odôvodnené potreby dieťaťa, i krajský súd sa stotožnil s okresným súdom stanovenou výškou výživného 170,- eur mesačne, v prospech maloletej. Zohľadnil nielen majetkové pomery otca, ale i skutočnosť, že pokiaľ i dosahuje v zamestnaní nižší príjem, sú mu vyplácané diéty, z ktorých je schopný pokryť vlastné potreby, predovšetkým stravné, na ktorom je potom následne schopný ušetriť na mzde. Napokon otec v konaní nepreukázal, že by bol schopný spotrebovať celý objem diét tak, ako sú mu zo strany zamestnávateľa vyplácané za jednotlivé mesiace.
Z týchto dôvodov, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného súdu, krajský súd rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol postupom podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. s prihliadnutím na to, že predmetné konanie je konaním, ktoré je možné začať i bez návrhu a v ktorom si zásadne každý z účastníkov hradí vlastné trovy konania sám.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.