Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-7Cb/125/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci

navrhovateľa: RoRo, s.r.o., Kukorelliho 2939/11, Piešťany, IČO: 36 234 401, zast. JUDr.

Jurajom Tomáškom, advokátom, AK so sídlom Kukučínova 22, Bratislava proti odporcovi:

Slovenská republika, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava,

o návrhu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania v sume 25,80 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.05.2008 a zmeneným návrhom doručeným súdu dňa 07.05.2010 domáhal uložiť povinnosť odporcovi zaplatiť mu sumu 104.243,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 104.243,98 eura od 12.10.2007 do zaplatenia a trovy právneho zastúpenia z titulu náhrady škody a nie z titulu vrátenia nadmerného odpočtu DPH.

Krajský súd v Trnave uznesením č. k. -119 zo dňa 17.03.2011 zrušil rozsudok tunajšieho súdu č. k. -66 z 01.07.2010 a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okresný súd prihliadal na to, že odvolací súd sa stotožnil s názorom odporcu a súdu prvého stupňa, že navrhovateľ si nesprávne vyložil , o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov. Na druhej strane sa odvolaciemu súdu javilo byť podozrivým, prečo práve predmetné rozhodnutie správcu dane nebolo fakticky navrhovateľovi doručené; prečo správca dane použil fikciu doručenia, keď práve faktické nedoručenie predmetného rozhodnutia sa javí byť v záujme správcu dane, lebo práve fikcia doručenia tohto rozhodnutia znemožnila navrhovateľovi rozhodnutie napadnúť riadnym opravným prostriedkom v daňovom konaní. Odvolaciemu súdu sa javí nepravdepodobné, že by navrhovateľ striedavo svoju domovú listovú schránku označoval a neoznačoval svojim obchodným menom. Z tohto dôvodu sa súd zaoberal medzi iným aj otázkou, prečo práve predmetné rozhodnutie správcu dane nebolo navrhovateľovi fakticky doručené.

Následne súd pokračoval v konaní a vykonávaní dokazovania v intenciách Krajského súdu za účelom zistenia pravdivosti tvrdení odporcu ( aj Pošty Piešťany) o a) absencii označenia navrhovateľa na domovej listovej schránke v bytovom dome, b) na okolnosť existencie riadneho označenia domovej listovej schránky navrhovateľa jeho obchodným menom; vypočuť poštového doručovateľa, ktorý

realizoval doručovanie predmetného rozhodnutia v dňoch 03. a 04. novembra 2004 a to aj s ohľadom na doručenie iných zásielok adresovaných navrhovateľovi a prípadne vypočuť aj poštových doručovateľov, ktorí v rozhodnom období doručovali a aj doručili zásielky navrhovateľovi na adresu jeho sídla.

Navrhovateľ na podanom návrhu trval. Odporca s návrhom nesúhlasil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výpoveďami svedkov: J.. V. C.Š., Š. A., F. S., R. W., Q. X.; písomnými vyjadreniami účastníkov konania, žiadosťou navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu zo dňa 11.04.2007, listom MF SR zo dňa 10.10.2007 ( predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ), rozhodnutím Daňového úradu Piešťany zo dňa 18.12.2003, odvolaním navrhovateľa zo dňa 05.01.2004, rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. IV/256/3700/2004/Kuc zo dňa 12.03.2004, rozhodnutím Daňového úradu Piešťany č. /Tom zo dňa 21.10.2004, kópiami obálok s vyznačeným doručovaním a odosielateľom určeným: Daňový úrad Piešťany, oznámením o uložení zásielky zo dňa 03.11.2004, rozhodnutím Daňového úradu Piešťany o odvolaní č. 648/230/59189/05/ Tom zo dňa 08.11.2005, odvolaním Daňového úradu Piešťany proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 30.10.2005, listom Daňového riaditeľstva SR č. I./227/6796-55295/2007/990033 zo dňa 03.07.2007, listom navrhovateľa adresovaný Daňového úradu Piešťany zo dňa 11.04.2007 ( označený ako: Preskúmanie rozhodnutia správcu dane mimo odvolacieho konania ), písomným vyjadrením pošty Piešťany zo dňa 09.12.2005, odpoveďou Daňového úradu Piešťany na výzvu súdu zo dňa 11.07.2011, rozhodnutím Daňového úradu Piešťany o uložení pokuty zo dňa 15.10.2009, rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR zo dňa 15.12.2009, rozsudkom Krajského súdu Trnava č. k. -114 z 02.03.2011, listom Daňového úradu Piešťany pre vedúcu pošty Piešťany z 28.11.2005 a správou pošty Piešťany pre Daňový úrad Piešťany zo dňa 09.12.2005, úradným záznamom Daňového úradu Piešťany zo dňa 18.10.2004 o dostavení sa konateľa navrhovateľa na Daňový úrad Piešťany ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ podal dňa 15.11.2000 daňové priznanie a uplatnil si nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie október 2000 vo výške 2.916.386 Sk. Daňový úrad Piešťany po začatí daňovej kontroly dňa 30.11.2000 rozhodol o nepriznaní uplatneného odpočtu a určil vlastnú daňovú povinnosť vo výške 224.068 Sk ( rozhodnutím č. /Tom zo dňa 18.12.2003 ). Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie a Daňové riaditeľstvo v Trnave rozhodnutím č. IV/256/3700/2004/Kuc zo dňa 12.03.2004 zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Piešťany č. /Tom. Daňový úrad Piešťany rozhodnutím č. /Tom zo dňa 21.10.2004 znovu rozhodol o nepriznaní nadmerného odpočtu DPH v sume 2.916.386 Sk a určil navrhovateľovi novú daňovú povinnosť 224.068 Sk. Toto posledné uvádzané rozhodnutie súd ďalej označuje ako „ predmetné rozhodnutie“.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že v dôsledku konania odporcu spočívajúceho v nesprávnom úradnom potupe pri doručovaní písomnosti mu bola spôsobená škoda, lebo sa nedozvedel o doručovaní predmetného rozhodnutia, preto nemohol proti nemu podať odvolanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Navrhovateľ postupoval v zmysle , požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom listom zo dňa 11.4.2007, pričom v liste uvádzal ako sumu 2.916.386 Sk ako i sumu 224.068 Sk. Keďže odporca jeho nárok neuspokojil v zákonnej 6 mesačnej lehote , domáha sa navrhovateľ upokojenia cestou súdu.

Podľa navrhovateľa nesprávny úradný postup Daňového úradu Piešťany spočíva v 1/ procesných pochybeniach a 2/ nerešpektovaní noriem hmotného práva v daňovom konaní, predmetom ktorého bolo rozhodovanie o priznaní nadmerného odpočtu DPH. Nesprávnosť úradného postupu odporcu vidí v chybe pri doručovaní mu predmetného rozhodnutia. Má za to, že odporca pri doručovaní opätovného rozhodnutia nepostupoval v súlade s v spojení s v znení neskorších predpisov a preto nemal možnosť riadne sa oboznámiť s obsahom rozhodnutia, využiť všetky prípustné opravné prostriedky na uplatnenie svojich práv. Vidí chyby odporcu pri doručovaní mu zásielky v :1/ opätovné rozhodnutie nedoručoval do vlastných rúk konateľa navrhovateľa, ale len navrhovateľovi ako právnickej osobe; 2/ neupovedomil navrhovateľa o druhom pokuse doručiť mu zásielku s opätovným rozhodnutím; 3/ nevyrozumel navrhovateľa o uložení zásielky s opätovným rozhodnutím na pošte. Podľa jeho tvrdenia sa v jeho schránke nenachádzal oznam o uložení zásielky, čím nebol o zásielke ( predmetnom rozhodnutí ) odporcu upovedomený a až v roku 2005 zistil, že originál

oznamu o uložení zásielky na pošte sa nachádza v spise Daňového úradu Piešťany. Škoda mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu odporcu, lebo mu bolo znemožnené včas podať odvolanie a opätovné rozhodnutie Daňového úradu Piešťany nadobudlo právoplatnosť. Doposiaľ mu podľa jeho vyjadrenia vznikla škoda 3.140.454 Sk pozostávajúca zo sumy nepriznaného odpočtu DPH vo výške 2.916.386 Sk a zo sumy určenej vlastnej daňovej povinnosti 224.068 Sk. Potvrdil, že sumu 224.068 Sk doposiaľ nezaplatil, ale rozhodnutie č. /Tom zo dňa 21.10.2004 je právoplatné a začala vo veci prebiehať daňová exekúcia. Teda ako náhle prídu peniaze na účet navrhovateľa, budú prikázané na daňovú exekúciu.

Navrhovateľ sa oboznámil s opätovným rozhodnutím Daňového úradu Piešťany až dňa 22.7.2005, kedy sa aj dozvedel o škode spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom odporcu. Dňa 30.10.2005 podal navrhovateľ proti opätovnému rozhodnutiu Daňového úradu Piešťany odvolanie, ktoré Daňový úrad Piešťany odmietol ako oneskorené rozhodnutím č. /TOM dňa 8.11.2005 poukážuc na to, že považuje opätovné rozhodnutie za riadne doručené uplynutím odbernej lehoty ( dňa 19.11.2004 ) a právoplatné dňa 07.12.2004. Podľa tvrdenia navrhovateľa dal si preskúmať nárok na priznanie uplatneného nadmerného odpočtu DPH nezávislým daňovým poradcom a na zákale jeho zistení podal v súlade s z. č. v znení neskorších predpisov podnet na preskúmanie opätovného rozhodnutia Daňového úradu Piešťany mimo odvolacieho konania listom zo dňa 11.4.2007. Daňové riaditeľstvo jeho podnetu nevyhovelo.

Navrhovateľ popieral, že by sa označenie jeho obchodného mena nenachádzalo na dverách a poštovej schránke v roku 2004 v období doručovania vyššie uvádzaných zásielok poukážuc na to, že skoršie i neskoršie rozhodnutia správcu dane mu boli doručené na adresu sídla ( túto skutočnosť mal súd preukázanú predloženými rozhodnutiami ).

Odporca žiadal návrh zamietnuť, lebo navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok na priznanie mu nároku na náhradu škody. Potvrdil, že správca dane vypracoval protokol o opakovanej daňovej kontrole č. /Gúč zo dňa 20.9.2004 a spolu s výzvou na jeho prerokovanie ju zaslal navrhovateľovi na adresu sídla spoločnosti. Zásielka bola uložená na Poštovom úrade Piešťany dňa 28.9.2004, navrhovateľ ( adresát ) si ju nevyzdvihol do 15 dní od uloženia, t.j. do 13.10.2004. Odporca má za to, že posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia zásielky. Ďalej potvrdil, že správca dane vydal rozhodnutie č. /Tom dňa 21.10.2004 a zaslal ho na adresu sídla spoločnosti. Predmetné rozhodnutie bolo uložené na pošte dňa 4.11.2004, preto za deň doručenia zásielky považuje: 19.11.2004. Navrhovateľ mal posledný deň na odvolanie dňa 6.12.2004. Odporca je toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal nesprávny úradný potup správcu dane pri doručovaní, lebo v zmysle a v znení neskorších predpisov konal správca dane správne a že navrhovateľ si len nesprávne vysvetľuje predmetný paragraf. Pri nároku na náhradu škody pozostávajúcej z uplatneného nadmerného odpočtu DPH vzniesol námietku nedostatku vecnej pasívnej legitimácie štátu, lebo štát v zmysle v znení neskorších predpisov nie je povinný vrátiť uplatnený nadmerný odpočet DPH. Rozhodovanie o možnosti vrátiť uplatnený nadmerný odpočet DPH nepatrí do právomoci súdov, lebo ide o verejnoprávny vzťah medzi správcom dane a daňovníkom. Teda vrátiť uplatnený nadmerný odpočet DPH môže len správca dane. Uplatnený nadmerný odpočet DPH nepovažuje za škodu ani za ušlý zisk. Aj uplatnenú náhradu škody 224.068 Sk nepovažuje za oprávnený nárok, lebo nejde o škodu v zmysle v znení neskorších predpisov, keďže navrhovateľ doposiaľ nezaplatil správcovi dane túto sumu a preto mu nemohla žiadna škoda ani vzniknúť. Dal súdu o povedomia, že takáto škoda nebola predmetom predbežného prerokovania.

Z obsahu správy pošty Piešťany zo dňa 9.12.2005 mal súd preukázané, že u podacieho čísla 51647205 ( protokol č. /Gúč zo dňa 20.9.2004 spolu s výzvou ) bol vykonaný pokus o jeho doručenie dňa 27.9.2004 a dňa 28.9.2004; u podacieho čísla 51688605 ( rozhodnutie 648/230/72014/04/ Tom dňa 21.10.2004 ) bol vykonaný pokus o jeho doručenie dňa 3.11.2004 a dňa 4.11.2004. Uvedené zásielky boli uložené na pošte a po skončení odbernej lehoty boli vrátené späť z dôvodu, že adresa ( navrhovateľa ) znela na činžový ( správne „bytový“) dom, na ktorom nebola firma označená. Nebola označená ani na dverách, ani na schránke či zvončeku a v dome firmu nikto nepoznal. Týmto vysvetlila pošta Piešťany aj pripojenie oznámenia o uložení zásielky pre R- 51688605. Záverom bolo uvedené, že t. č. ( v deň písania správy, teda 9.12.2005 ) je označenie firmy už uvedené na bytovej schránke, ktorá patrí Š. P..

Z správy pošty Piešťany ( čl. 129 spisu) mal súd ďalej preukázané, že oznámenie o uložení zásielky č. RR 51 688 605 1SK pre Roro,s.r.o. vystavil doručovateľ z rajóna č. 5 F. S., t.č. stále zamestnankyňa Slovenskej pošty a.s. Pošta Piešťany súdu oznámila, že v súčasnosti doručovali na adresu Kukorelliho ulica, Piešťany poštové zásielky aj iní zamestnanci, ktorých zároveň uviedol. Súd vykonal dokazovanie postupujúc v intenciách odvolacieho súdu výsluchom týchto označených osôb a v prvom rade F. S.K..

Svedeckou výpoveďou F. S. mal súd preukázané, že pracuje od 01.09.1998 ako poštový doručovateľ na pošte Piešťany 1. Pracovala vo viacerých rajónoch, ale už viac rokov hlavne v rajóne, kde patrí aj ulica Kukoreliho. Svedkyňa uviedla, že pri doručovaní zásielok právnickým osobám, pokiaľ nie je na poštovej schránke uvedená firma alebo meno, zásielku posiela späť odosielateľovi a na druhú stranu listu napíše „adresát neznámy“ alebo si „nevyzdvihol v odbernej lehote“. Pokiaľ je požiadané o doposielanie zásielok, vypíše sa na ten účel určená kartička. Čiže ak nedoručí zásielku pre neoznačenie osoby na poštovej schránke, začiarkne na druhej strane listu dôvod nedoručenia, odovzdá list na poštové oddelenie a list ( bez akýchkoľvek iných lístkov) sa vracia späť odosielateľovi.

Svedkyňa ďalej ozrejmila, že pokiaľ je na schránke adresát ( právnická osoba) označený, doručuje zásielku určenú do vlastných rúk tak, že najprv zazvoní a keď nie je nikto doma, tak prvý deň nechá „výzvu na prevzatie si zásielky na pošte“ na modrom lístočku. Druhý deň necháva v poštovej schránke adresáta „oznam o uložení zásielky na pošte“ na žltom lístku a uvedieme na ňom dobu, po ktorú bude zásielka na pošte uložená. Žltý papierik o oznámení sa hádže do schránky a keď si neprevezme adresát zásielku v lehote, zásielka sa vracia späť odosielateľovi. Pokiaľ ale nie je na zvončeku adresát označený, pýta sa na neho. A pokiaľ aj na zvončeku nie je označenie, na schránkach je vždy. Dodala, že pracuje dlho na rajóne s Kukorelliho ulicou a pozná tam ľudí. Potvrdila, že doručuje listy aj pre firmu RoRo, s. r. o./ navrhovateľa/ a pokiaľ má doručiť list doporučene, necháva v poštovej schránke výzvu na prevzatie zásielky na pošte a aj oznam o uložení zásielky na pošte. Nepamätá si, že by nebola označená poštová schránka s názvom RoRo, s. r. o. Vchod, v ktorom sa nachádza táto poštová schránka s označením RoRo, s. r. o., je zamknutý a ona má kľúče od vchodu.

Svedkyňa súdu potvrdila, že ona osobne vyhotovovala a podpísala oznámenia o uložení zásielky v žltej farbe zo dňa 03.11.2004. Nahliadla i na kópiu obálky, v ktorej sa predmetné rozhodnutie doručovalo ( prednú i zadnú stranu) a konštatovala, že na obálke je poznámka „uložené na 11.-ty rajón“. Vysvetlila súdu, že to znamená, že buď tam mal adresát prehlášku ( na prehláške sa uvádza adresa na doručovanie) alebo jej bolo povedané, aby to uložila na 11.-ty rajón. Na druhej strane obálky je poznámka „skončila prehláška“. K samotnému inštitútu prehlášky uviedla, že ak má adresát prehlášku, tak buď dá list na doručenie tomu poštárovi na ten konkrétny rajón uvedený v prehláške alebo sa píše aj adresa na obálku. Pokiaľ ale poštový doručovateľ vie, kde adresát býva, tak ani na obálku inú adresu neuvádza. Ako ďalší variant uviedla, že vypíše oznam o uložení zásielky na pošte (žltej farby), dá ho poštárovi z toho iného rajónu a na list napíšem upozornenie, že skončila prehláška. Svedkyňa vysvetlila, že na liste napísané slovné spojenie „skončila prehláška“ znamená, že list sa znovu posiela na adresu uvedenú na obálke ( v tomto prípade Kukoreliho ulica). Poznámka na liste o skončení prehlášky má upozorniť adresáta na obnovenie prehlášky, lebo inak mu budú zásielky chodiť na pôvodnú adresu alebo späť odosielateľovi. Dodala, že ak sa „oznámenie“ žltej farby nachádzalo v spise daňového úradu, nebol iný spôsob, ako by sa navrhovateľ dozvedel o doručení zásielky. Nevedela ale vysvetliť, ako sa mohlo to „oznámenie o uložení zásielky“ v žltej farbe dostať na daňový úrad ( odosielateľovi) aj s nedoručeným listom. Ozrejmila súdu, že keď si adresát príde pre zásielku na poštu s tým žltým oznamom, podpíše príslušné listiny, zásielka sa mu odovzdá a oznámenie žltej farby už ostáva na pošte.

Svedok Š. A. pracuje ako poštový doručovateľ pre poštu Piešťany 1 od 01.02.2010. Pracuje na rajóne č. 3, ale počas zastupovania chodí doručovať i na rajón 5, kam patrí i Kukorelliho ulica. Počas doručovania listín sa on nestretol s obchodným menom RoRo, s. r. o. Podľa jeho tvrdenia nie je možné, aby sa pri zasielaní odosielateľovi späť nedoručenej zásielky s poznámkou „neprevzaté v odbernej lehote“ vrátila aj výzva na prevzatie na žltom papieriku, lebo výzva na žltom lístočku ostal u adresáta. Svedkyňa R. W. pracuje ako poštový doručovať na pošte Piešťany až od roku 2005. Kukorelliho ulica nepatrí do jej rajónu, ale občas tam zastupovala a vie, že navrhovateľ tam má sídlo. Svedkyňa Q. X. pracuje ako poštová doručovateľka na pošte Piešťany od roku 1998. Väčšinou pracuje na tom istom rajóne, len občas ide zastupovať na 5. rajón. Nepamätá si, že by počas zastupovania v piatom rajóne doručovala niečo firme RoRo, s. r. o. Podľa jej tvrdenia nie je možné, aby poštár vypisoval modrý či žltý lístok ( oznam), ak nenájde na schránke označenie adresáta, lebo by ho nemal kam vložiť. Podľa jej slov,

pokiaľ sa doručovatelia zastupujú, niekedy sa zásielka uloží na pošte, aj keď sa nedoručila adresátovi, lebo zastupujúci doručovateľ nevedel miesto doručenia nájsť. Po návrate doručovateľa z dovolenky sa ho zastupujúci následne ešte pýta na firmu, ktorej samu nepodarilo list doručiť

Zhodným vyjadrením svedkov: Š. A., R. W., Q. X., poštových doručovateľov, mal súd preukázané, že majú jednotný postup pri doručovaní poštových zásielok. Čiže pokiaľ nie je na poštovej schránke adresát označený, list sa posiela späť odosielateľovi s poznámkou na zadnej strane listu „adresát je neznámy“. Ak je označený adresát na schránke, poštový doručovateľ zazvoní a pokúsi sa doručiť listinu osobne. Ak je adresát nezastihnutý, hodí sa mu do schránky výzva na vyzdvihnutie si zásielky ( na modrom lístočku ) v ten istý deň na pošte od 16.00 do 19.00 hod. Na druhý deň sa doručuje list ešte raz a ak sa opäť zásielka nedoručí, nechá sa v schránke oznámenie o uložení zásielky na pošte ( na žltom lístočku). Pri prvom doručovaní sa z listu len odpíše číslo čiarového kódu a až pri neúspešnom doručovaní v druhý deň sa samolepka s čiarovým kódom s zásielky odlepí a nalepí na oznámenie o uložení zásielky na pošte ( na žltom lístočku ). Ak si adresát zásielku neprevezme ani v úložnej dobe, zásielka sa vráti späť odosielateľovi s pozn. „neprevzaté v úložnej dobe“. Nemalo by sa stať, aby sa pri vracaní nedoručenej zásielky odosielateľovi s poznámkou „ v odbernej lehote neprevzaté“ zaslalo i oznámenie o uložení zásielky na pošte na žltom lístočku. Pokiaľ sa nenájde na poštovej schránke označenie obchodné meno firmy/ adresáta/, nevystavuje doručovateľ žiadnu výzvu ( ani na žltom ani na modrom papieriku). Doposielanie je platená služba. T.j. zásielky sa posielajú na adresu, ktorú si adresát určil na doposlanie. V rámci Piešťan sa zásielka dopošle na inú adresu spôsobom, že sa dá len poštárovi pre ten konkrétny rajón a ten zásielku doručí. Pokiaľ sa má ale zásielka doposlať mimo mesta Piešťany, vypisuje sa k tomu kartička, ktorá sa zasiela žiadateľovi o doposlanie s oznamom, že má na pošte zásielku. Služba doposielania je limitovaná určitým obdobím, podľa toho, na aké obdobie si ju žiadateľ zaplatil. Ak poštár, ktorý realizuje doposlanie v rámci PN zistí, že uplynula platená služba na doposlanie, tak zásielku doručuje na pôvodnú adresu a väčšinou tam dopíše upozornenie, že obdobie doposlania skončilo. Aj ak by poštár poznal adresu doposielania, nemohol by to doručiť adresátovi, lebo tento už nemal zaplatenú službu na doposielanie.

Z správy Daňového úradu Piešťany ( čl. 130 spisu ) mal súd preukázané, že vo všeobecnosti právoplatnosť na rozhodnutiach daňového úradu vyznačuje príslušný zamestnanec správcu dane, ktorý rozhodnutie vydal. Na jeho rozhodnutí č. /Tom z 21.10.2004 vyznačil právoplatnosť zamestnanec správcu dane na vymeriavacom oddelení, ktorý spravoval agendu daňového subjektu ( navrhovateľa) a to J.. V. C..

Z listu Daňového úradu Piešťany z 28.11.205 zasielaného vedúcej pošty Piešťany mal súd preukázané, že J.. C. ako vec vybavujúca zamestnankyňa sa pred vyznačením právoplatnosti na predmetnom rozhodnutí dopytovala medzi iným vysvetliť, prečo k vrátenej zásielke č. 51 688 605 bolo pripojené „oznámenie o uložení zásielky z 3.11.2004 - opakované doručenie (čl. 167 spisu). Pošta to zdôvodnila v liste z 9.12.2005 ( čl. 166 spisu), ako je to už aj vyššie uvádzané.

Svedeckou výpoveďou J.. V. C. ( ktorej štátnozamestnanecký pomer u Daňového úradu Piešťany skončil 30.11.2007) mal súd preukázané, že v roku 2007 odišla do dôchodku. K skutočnostiam, ako v období jej služobného pomeru na daňovom úrade prebiehal spôsob vyznačovania právoplatnosti v prípade doručenia listín právnickej osobe fikciou sa vyjadriť nevedela z dôvodu, že si to už nepamätá. Počas práce na daňovom úrade mala na starosti 270 subjektov, právnických osôb a vykonávala funkciu správcu. Jej úlohou ako daňového správcu bolo spracovávať tlačivá a zakladať listiny do spisov patriacich tým subjektom, ktoré mala pridelené. Nepamätá si, či vydávala rozhodnutie z 21.10.2004 (čl. 177) resp. či na ňom vyznačovala právoplatnosť.

Z obsahu listovej zásielky zasielanej odosielateľom (Daňový úrad Piešťany ) adresátovi ( navrhovateľovi), ktorej obsahom bolo rozhodnutie /Tom, mal súd preukázané, že prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol realizovaný dňa 3.11.2004. Vychádzajúc z svedeckých výpovedí doručovateľov si súd ustálil, že v prvý deň muselo byť do schránky navrhovateľa ako adresáta vložené oznámenie - výzva na vyzdvihnutie zásielky na pošte „na modrom lístku“. Opakované doručenie zásielky bolo realizované dňa 4.11.2004 a zásielka bola uložená na pošte 4.11.2004. Zásielka bola vrátená ako nedoručená daňovému úradu Piešťany dňa 24.11.2004.

Právny zástupca navrhovateľa k veci na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ sa o opätovnom zamietnutí jeho žiadosti a určení vlastnej daňovej povinnosti správcom dane dozvedel v čase zistenia, že je proti

nemu vedená daňová exekúcia. O daňovej exekúcii sa dozvedel v roku 2005, kedy sa išiel informovať na Daňový úrad Piešťany o rozhodnutí o jeho žiadosti na odmerný odpočet, lebo mu neprišlo žiadne rozhodnutie ani peniaze. Dňa 28.07.2005 mu na jeho žiadosť na Daňovom úrade Piešťany odovzdali rozhodnutie - posledné, ktoré považuje za nesprávne.

Navrhovateľ dal súdu do pozornosti, že mal sídlo v bytovom dome, na schránke bolo uvedené ako meno konateľa tak aj obchodné meno navrhovateľa. Na schránke má samolepku, na ktorej má napísané obchodné meno RoRo, s.r.o. Vyjadrenie pošty Piešťany týkajúce sa doručovania zásielky považuje sa nedôveryhodné, vychádzajúc z toho, že v správe sa uvádza, že zásielka bola doručovaná 2- krát a označenie navrhovateľa nebolo na dome uvedené. Navrhovateľ tvrdil, že využil všetky opravné prostriedky na svoju obranu, pričom tretie rozhodnutie správcu dane považuje za neprávoplatné. Domáhal sa zmeny rozhodnutia nielen odvolaním, ale aj žiadosťou o preskúmanie mimo odvolacieho konania. Považuje rozhodnutie správcu dane za nezmyselné, je presvedčený, že kebyže sa mohol brániť po doručení mu uvádzaného tretieho rozhodnutia, Daňové riaditeľstvo by určite tretí raz zrušilo rozhodnutie správcu dane. Obnovu konania nemohol podať, lebo v tomto prípade nešlo o vykonávanie či nevykonávanie dôkazov. Správnu žalobu nepodal, lebo bolo už po všetkých lehotách.

Škodu, ktorej sa navrhovateľ v tomto konaní domáha je súčet nadmerného odpočtu, ktorý správca dane zamietol navrhovateľovi vrátiť a vlastná daňová povinnosť určená samotným správcom dane. Škoda predstavuje sumu, o ktorú sa majetok navrhovateľa znížil. Doposiaľ navrhovateľ nezaplatil vlastnú daňovú povinnosť určenú správcom dane pre nedostatok finančných prostriedkov. Podľa jeho vyjadrenia teraz prebieha daňová exekúcia a keď prídu peniaze na účet navrhovateľa, budú použité na daňové povinnosti. Škodu nekvalifikuje ako nadmerný odpočet, len týmto pojmom deklarovali ako ku škode došlo. Navrhovateľ má pohľadávku voči štátu, pričom ide o právny záväzok. V súvislosti s daňovou povinnosťou ide o zníženie majetku navrhovateľa, pričom k tomuto zníženiu nemalo dôjsť.

Odporca poukázal na rozhodnutie R 3577, podľa ktorého je možné domáhať sa škody iba pokiaľ ide o nezákonné rozhodnutie a nie nesprávny postup. Zároveň vzniesol námietku premlčania k údajnej škode, lebo už od rozhodnutia Daňového riaditeľstva v Trnave zo dňa 12.03.2004, ktoré si navrhovateľ prevzal uplynula premlčacia doba. Má za to, že žalobu mal navrhovateľ podať do konca septembra 2007. Má za to, že to, čoho sa navrhovateľ domáha nie je škodou, lebo sa mu nezmenšil majetok a preto musel mať na mysli nadmerný odpočet. Je presvedčený, že súd v rámci občianskeho súdneho konania nie je vecne príslušný rozhodovať o nadmernom odpočte. Žalobu považuje za podanú predčasne a absolútne irelevantnú v časti domáhajúcej sa škody za vyrubenú daňovú povinnosť, keďže toto nebolo predbežne prerokovávané. Keďže táto daň nebola zaplatená, nemohla vzniknúť ani škoda.

Právny zástupca navrhovateľa v rámci záverečného vyjadrenia žiadal rozhodnúť v zmysle zmeneného petitu, uplatnil si trovy konania a právneho zastúpenia. Má za zo to, že Daňový úrad Piešťany vedel, že rozhodnutie nie je navrhovateľovi doručené a nesnažil sa ho opätovne doručiť, i keď vedel, že dvakrát bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie v tej istej veci. Uviedol, že Daňový úrad Piešťany uložil rozhodnutím č. /Tom zo dňa 21.10.2004 navrhovateľovi povinnosť uhradiť sumu 224.068,- Sk z titulu vlastnej daňovej povinnosti a to rozhodnutím, ktoré je v súčasnosti právoplatné a vykonateľné. Poukázal na to, že ak bude mať navrhovateľ túto sumu na svojom účte, suma bude v rámci daňovej exekúcie zexekuovaná. Z tohto dôvodu považuje sumu 224.068,- Sk za úbytok majetku. V správnom konaní sa nedomáhali odvolania voči rozhodnutiu Daňového riaditeľstva z dôvodu, že na predmetnom rozhodnutí bola vyznačená právoplatnosť. Žiadal o opätovné doručenie predmetného rozhodnutia Daňového riaditeľstva, ale listom bolo navrhovateľovi len oznámené, že rozhodnutie je právoplatné. Domáha sa škody z titulu nesprávneho úradného postupu. Pripustil, že chybu spôsobila pošta, ktorá má ale zmluvu s Daňovým úradom, ktorý následne vyznačuje i právoplatnosť, pričom zákon jasne uvádza, že rozhodnutie doručuje Daňový úrad. Namieta nesprávny úradný postup pri samotnom doručovaní rozhodnutia, lebo z toho dôvodu bolo navrhovateľovi odňaté právo podať riadny opravný prostriedok v rámci dvojstupňovej daňovej správy. Samotný charakter rozhodnutia považuje za nesprávny a v rozpore s . Je presvedčený, že ak by navrhovateľovi nebolo upreté právo podať odvolanie, Daňové riaditeľstvo by muselo opätovne rozhodnutie daňového úradu zrušiť.

Navrhovateľ si nie je vedomý, že by mal platenú nejakú službu na doposielanie na inú adresu ako je Kukoreliho 2939/11, Piešťany. V čase zakladania firmy býval na tejto adrese a v čase doručovania predmetného rozhodnutia na uvedenej adrese bývali a doposiaľ i bývajú jeho rodičia. Ak odchádzal na dlhšie obdobie mimo Piešťan( napr. na dovolenku), splnomocnil svoju matku na prevzatie zásielky. Potvrdil súdu, že doposiaľ z sumy 224.068,- ani časť nezaplatil.

Odporca záverom dodal, že ako škoda tak i nesprávny úradný postup neboli preukázané, žiadna príčinná súvislosť medzi nimi nevznikla. Odporca uviedol, že suma 224.068,- Sk bola priznaná v zákonnom rozhodnutí, ktoré je právoplatné a vykonateľné a nebolo napadnuté v správnom konaní. Podľa jeho tvrdenia sa navrhovateľ mohol v zmysle , domáhať opätovného doručenia rozhodnutia Daňového riaditeľstva, následne podať voči rozhodnutiu odvolanie a postupovať prípadne i žalobou v správnom súdnictve. Potvrdil, že doposiaľ navrhovateľ nezaplatil ani časť z sumy 224.068,- Sk dodajúc, že preto ani doposiaľ nedošlo k škode navrhovateľa. Považuje za nulitný i titul samotnej žaloby z dôvodu, že navrhovateľ sa domáha plnenia z titulu nesprávneho úradného postupu, pritom rozhodnutie vydané bolo. Uplatnil si trovy konania

Podľa z. č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov ( účinný v novembri 2004 ), ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do pätnástich dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Podľa z. č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, ďalej len „ZSDP“ (účinný v novembri 2004 ), písomnosti určené právnickej osobe sa doručujú zamestnancom oprávneným pre tohto adresáta prijímať písomnosti. Ak nie sú, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za adresáta konať; ostatné písomnosti ktorémukoľvek jeho zamestnancovi, ktorý písomnosť prijme. Rovnako sa postupuje, ak adresát ustanovil na pošte osobu na prijímanie zásielok. Ak takéto osoby nie sú ustanovené, postupuje sa podľa odseku 3.

Podľa , z.č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. (2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa z.č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa , z.č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, (1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa , z.č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, (1) Územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. (2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa z.č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť ) s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa z.č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/ TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3345006&FragmentId2=3345006> zákonníka, Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Ustanovenie odseku 1 <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/ TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=4425134&FragmentId2=4425134> zákon <http://www.epi.sk/ Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=28762>a č. v znení neskorších predpisov zakladá vzťah medzi <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx? Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=28762> a <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=22023> podľa zásady lex specialis derogat lex generali. To znamená, že osobitná úprava má vždy prednosť pred všeobecnou úpravou. Vzhľadom na absenciu osobitnej úpravy sa <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx? Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=22023> použije napr. pri definícii pojmu skutočná škoda a ušlý zisk ( <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3345006&FragmentId2=3345006>). Zákon <http:// www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=28762> č. v znení neskorších predpisov pozná rovnako ako <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx? Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=22023> ( <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3345006&FragmentId2=3345006>) dva základné druhy náhrady škody, a to náhradu skutočnej škody a ušlého zisku. Tieto pojmy je potrebné vykladať v nadväznosti na výklad týchto pojmov v <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx? Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=22023>.

Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. , výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa , , (2) Ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. (3) Súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že návrh nebol podaný dôvodne. Je nepochybné, že správca dane vydal dňa 21.10.2004 rozhodnutie č. /Tom, ktorým navrhovateľovi nepriznal nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2000 v sume 2.916.386 Sk a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 224.068 Sk ( ďalej len „ predmetné rozhodnutie“). Nie je sporné, že zásielka s týmto rozhodnutím bola uložená na pošte a odosielateľovi sa vrátila ako nedoručená aj s oznámením o uložení na žltom lístku. Taktiež skutočnosť, že pri doručovaní predmetného rozhodnutia navrhovateľovi využil Daňový úrad Piešťany inštitút fikcie. Dňa 30.10.2005 podal navrhovateľ proti rozhodnutiu Daňového úradu Piešťany odvolanie, ktoré Daňový úrad Piešťany odmietol ako oneskorené rozhodnutím č. /TOM dňa 8.11.2005 poukážuc na to, že považuje opätovné rozhodnutie za riadne doručené uplynutím odbernej lehoty ( dňa 19.11.2004 ) a právoplatné dňa 07.12.2004. Navrhovateľ súdu preukázal, že iné listiny či rozhodnutia doručované mu na adresu jeho sídla boli fakticky doručené ( nie fikciou) ako pred tak i po doručovaní predmetného rozhodnutia Daňového úradu Piešťany.

Súd si musel najprv ako predbežnú otázku vyriešiť, či došlo k „nesprávnemu úradnému potupu“ zo strany Daňového úradu Piešťany pri doručovaní zásielky ( predmetné rozhodnutie ) a uplatňovaní ZSDP účinného v čase samotného doručovania. Keďže zákon <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx? Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=28762> č. nedefinuje osobitne pojem „nesprávny úradný postup“, súd vychádzal z toho, že právny účinok nesprávneho úradného postupu predpokladá splnenie niekoľkých východiskových podmienok, ktoré sa zisťujú v obligatórnom poradí: 1/postup, 2/úradný, 3/nesprávny. Súd si poradie pojmov ustálil berúc do úvahy gramatické hľadisko, v akom poradí sa slová v slovnom spojení „nesprávny úradný postup“ nachádzajú. T.j. základným kľúčovým slovom je postup ( ako taký). Ako druhé je slovo „úradný“ ako prívlastok. A až na treťom mieste je slovo „ nesprávny“, lebo vždy sa bude realizovať „úradný postup“ a už je na súde zisťovať či je „správny alebo nesprávny“. Súd považuje „úradný postup“ za postup orgánov štátu súvisiaci s výkonom štátnej (verejnej) moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného konania. V rámci uvedeného ustanovenia sa riešia i tie prípady vzniku škôd, ktoré vznikli inou ako rozhodovacou činnosťou. Pod pojmom nesprávny úradný postup sa chápe každé vybočenie orgánu verejnej moci z medzí ustanovených , odklon od správania určeného orgánu verejnej moci zákonom. Súd prihliadal na to, že povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je dodržiavať všeobecné záväzné právne predpisy, a to ako hmotnoprávne tak aj procesnoprávne, ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov ( rozsudok NS SR sp. zn. ; zo súdnej praxe, r. 2006, č. 6, strana 212) V je nesprávny úradný postup vymedzený s využitím slova „najmä“, ktoré identifikuje demonštratívny výpočet foriem nesprávneho úradného postupu. Hoci nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti, je pre túto formu zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy osebe nevedú k vydaniu rozhodnutia a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazia.

Súd vykonal dokazovanie v intenciách odvolacieho súdu za účelom vyporiadania sa s otázkami, prečo správca dane použil fikciu doručenia pri doručovaní rozhodnutia znejúceho v jeho prospech, pričom fikcia doručenia tohto rozhodnutia znemožnila navrhovateľovi rozhodnutie napadnúť riadnym opravným prostriedkom v daňovom konaní. V tej súvislosti súd prihliadal na unesenie dôkazov navrhovateľa, že ostatné rozhodnutia správcu dane pred i po tomto rozhodnutí mu boli riadne doručené. T.j. táto skutočnosť musela byť zrejmá i pracovníčke správcu dane, ktorá disponovala osobným spisom navrhovateľa, kde boli všetky rozhodnutia uložené. Súd sa zaoberal i tvrdeniami ako navrhovateľa tak aj Pošty Piešťany o označení či neoznačení navrhovateľa na domovej listovej schránke v bytovom dome. Vykonával všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Podrobne k spôsobu doručovania vypočúval viacerých poštových doručovateľov ( dokonca i doručovateľku, ktorá vypisovala oznámenie o uložení zásielky na žltom lístku z druhého dňa) a tieto výpovede si porovnal. Po vypočutí poštových doručovateľov ako svedkov súd vyhodnotil, že už ďalšie vykonávanie dôkazov vypočúvaním obyvateľov bytového domu nie je potrebné.

Súd mal preukázané, že správca dane ( Daňový úrad Piešťany ) zaslal predmetné rozhodnutie evidované pod podacím číslom 51688605 navrhovateľovi na adresu sídla jeho spoločnosti, ktorá je zapísaná v obchodnom registri: Kukorelliho 2939/11, Piešťany. Ďalej, že bol vykonaný pokus o doručenie predmetnej zásielky dňa 3.11.2004 a dňa 4.11.2004. Uvedená zásielka bola uložená na pošte a po skončení odbernej lehoty bola vrátená späť dňa 24.11.2004 z dôvodu, „že adresa ( navrhovateľa ) znela na bytový dom, na ktorom nebola firma označená. Nebola označená ani na dverách, ani na schránke či zvončeku a v dome firmu nikto nepoznal- takto vysvetlila pošta Piešťany pracovníčke Daňového úradu aj pripojenie oznámenia o uložení zásielky pre R- 51688605“. Z vyjadrení poštových doručovateľov si súd ustálil, že všeobecne platí, že pri neúspešnom doručení zásielky v prvý deň sa hádže do poštovej schránky s označením adresáta „oznámenie na modrom papieriku“ a v druhý deň neúspešného doručenia sa do schránky hodí „oznámenie o uložení na pošte na žltom papieriku“. To isté platí i v prípade, ak má adresát zaplatenú službu na doposielanie zásielok na inú adresu. Súd mal z listinných dôkazov i výpovede doručovateľky S. preukázané, že táto dňa 03.11.2004 ( v prvý deň doručovania zásielky navrhovateľovi) vyplnila oznam o uložení na pošte ale „na žltom lístočku“. Nakoľko platí, že poštári žiadne oznamy o uložení na pošte nevypisujú, ak nemajú takýto oznam hodiť do akej poštovej schránky ( pr. na schránke nie je adresát doručený) a v tomto prípade bolo predmetné oznámenie vypísané, súd to vyhodnotil, že navrhovateľ ako adresát mal poštovú schránku označenú riadne svojim obchodným menom. Súd pritom prihliadal i na to, že pred i po tomto doručovaní 3.11.2004 boli navrhovateľovi listiny doručované a je len ťažko uveriteľné, že práve v tento jeden deň 03.11.2004 by nemal poštovú schránku riadne označenú. Súd o tom, utvrdila i výpoveď svedkyne F. S. ( doručovateľky na Kukorelliho ulici v Piešťanoch), ktorá si nepamätá si, že by nebola označená poštová schránka s názvom RoRo, s. r. o. Súd má za to, že určité pochybnosti o doručovaní mala i pracovníčka, ktorá mala na predmetnom rozhodnutí Daňového úradu Piešťany vyznačiť právoplatnosť, lebo žiadala písomne Poštu Piešťany vysvetliť, prečo s nedoručenou zásielkou zaslala pošta práve „oznámenie o uložení na pošte na žltom lístku“. Tvrdenie Pošty o dôvodoch, prečo zasielal predmetné oznámenie spolu s nedoručenou zásielkou súd vyhodnotil ako nepravdivé práve už na vyššie uvádzané skutočnosti. Súd pritom osobitne vychádzal i z tvrdenia Pošty Piešťany, že „v dome firmu nikto nepoznal“. Toto tvrdenie je nepravdivé, lebo v dome býva i matka konateľa navrhovateľa ( P. Š.) a teda pokiaľ by sa poštár naozaj všetkých pýtal na navrhovateľa, minimálne jedna osoba ( matka konateľa) by firmu poznala. Práve preto, že pošta používa slová „nikto nepoznal“, súd si to z logického hľadiska vyhodnotil, že poštár sa pýtal všetkých obyvateľov bytového domu.

Na základe týchto všetkých skutočností ohľadom doručovania doporučenej zásielky pre navrhovateľa( rozhodnutia č. /Tom zo dňa 21.10.2004) súd dospel k záveru, že navrhovateľovi nebola zásielka riadne doručovaná a preto sa na tento jeho konkrétny prípad nedala použiť ani fikcia doručenia v zmysle § 17 ods. 3,8 ZSDP a preto ani nemala byť vyznačená právoplatnosť na rozhodnutí č. /Tom zo dňa 21.10.2004. Práve vyznačenie doložky právoplatnosti na tomto rozhodnutí vzhľadom na všetky uvádzané okolnosti súd kvalifikuje ako nesprávny úradný postup, ktorý v konečnom dôsledku ( po vyznačení právoplatnosti) ovplyvnil práva a povinnosti navrhovateľa ( pr. podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu). Súd dodáva, že fikcia doručenia by pripadala do úvahy, len pokiaľ by pošta Piešťany nevrátila odosielateľovi ( Daňovému úradu Piešťany) „oznámenie o uložení na pošte na žltom lístku“ spolu s nedoručenou zásielkou. Z týchto všetkých skutočností vyplýva, že pokiaľ navrhovateľ podal proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie, nemalo by sa naň hľadieť ako na odvolanie podané oneskorene ( nález Ústavného súdu ČR sp. zn. z 07.12.2011).

Navrhovateľ sa domáha zaplatenia sumy 104.243,98 eura z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávny úradný postup. Nakoľko <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/ Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ShowRule.ascx&RuleId=28762> v znení neskorších predpisov je lex specialis k ako lex generali, súd vychádzal aj s ustanovení , pokiaľ nebola osobitná úprava v z.č.

Súd ďalej skúmal, či sú splnené obligatórne predpoklady zodpovednosti pri nesprávnom úradnom postupe: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody, 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Vyššie si už ustálil existenciu prvého predpokladu, t.j. nesprávneho úradného postupu.

Ďalej súd skúmal, či navrhovateľovi reálne vznikla škoda, ktorú deklaruje sumami 2.916.386 Sk a 224.068 Sk. Skutočnú škodu možno vymedziť ako zmenšenie majetku poškodeného, majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v dôsledku protiprávneho úkonu. Judikatúra vymedzuje skutočnú škodu ako ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Sumu 2.916.386 Sk charakterizoval ako sumu nepriznaného odpočtu DPH odvolávajúca sa na nesprávnosť rozhodnutia, ktoré pre vyznačenie právoplatnosti nemohol napadnúť opravným prostriedkom. Súd dospel k záveru, že navrhovateľovi reálne škoda v takejto sume nevznikla, lebo nedošlo k zníženiu jeho majetku o takúto sumu. Sumu 224.068 Sk charakterizoval ako jemu určenú vlastnú daňovú povinnosť. Súd mal preukázané, že predmetnú sumu doposiaľ ani z časti neuhradil, čiže ani v časti sa mu neznížil jeho majetok. Je síce začatá daňová exekúcia, ale doposiaľ nebolo navrhovateľovi nič z sumy 224.068 Sk exekučne z účtu stiahnuté. Súd má za to, že navrhovateľ sa v rámci tohto konania mieni domôcť toho, čo je predmetom rozhodovania daňových orgánov a tým si „zhojiť“, že nemôže podať odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu. I napriek tomu, že navrhovateľ namieta nesprávnosť predmetného rozhodnutia č. /Tom zo dňa 21.10.2004 súd konštatuje, že súd nemá právomoc preskúmavať, či predmetné rozhodnutie bolo nezákonné a priznávať výšku škody práve v výške nepriznaného odpočtu DPH a určenej vlastnej daňovej povinnosti. Pokiaľ by tak urobil, sám by sa dopustil nesprávneho úradného postupu.

Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide teda o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Súd vychádzal z toho, že existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať a vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide teda o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že pokiaľ by rozhodnutie č. /Tom zo dňa 21.10.2004 nenadobudlo právoplatnosť a navrhovateľ by sa odvolal, aké by bolo konečné rozhodnutie či už v rámci dvojstupňovej daňovej správy resp. v rámci správneho súdnictva. Preto i súd dospel k záveru, že neexistuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, čo bol druhým dôvodom na zamietnutie návrhu v celom rozsahu. prvým dôvodom bolo to, že navrhovateľ nepreukázal, že mu vznikla skutočná škoda vo výške, v akej ju v návrhu požadoval.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo

veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd rozhodol o trovách konania podľa a uložil povinnosť odporcovi nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 25, eur pozostávajúce z náhrady hotových výdavkov na cestovnom. Odporca sa zúčastnil na troch pojednávaniach ( 1.7.2010, 31.1.2012, 12.4.2012) , cestoval

z Bratislavy do Piešťan, pričom preukázal súdu , že cestovné / jedna cesta/ vlakom na trase Bratislava

- Piešťany je vo výške 4,30 eur ( 4,30 eur x 2, t.j. tam a späť v jeden deň x 3 pojednávania) .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.