Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27C-128-2010.pdf
PDF · 103.16 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/128/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudcom JUDr. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa L. L., bytom A., Q. 6, zast. Mgr. Gabrielou Repkovou, advokátkou so sídlom Trenčín, Jilemnického 2 proti odporkyni J. Mišákovej, bytom A., Q. 6, zast. JUDr. Ivanom Vozárom, advokátom so sídlom Liptovský Mikuláš, Ul. M. M. Hodžu 3, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
Z vecí, ktoré mali účastníci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa prikazuje do výlučného vlastníctva navrhovateľa osobný automobil zn. R. a šijací stroj a do výlučného vlastníctva odporkyne sa prikazuje kožená sedacia súprava, zasúvacie spálňové skrine, počítač s tlačiarňou, televízor zn. P., chladnička zn. I., práčka, hudobná veža, sporák ako aj ostatné bytové zariadenie.
Podnik navrhovateľa pod obchodným menom L. L., s miestom podnikania A., Q. XXXX/X, I. XXX XX XXX s a p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva navrhovateľa.
Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi na vyrovnanie jeho podielu čiastku 23.940,46 €, do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom došlým na tunajší súd dňa 02.06.2010 domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov.
Odporkyňa sa k návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov pripojila.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým dokazovaním J. - K., s.r.o., znaleckej organizácie v odbore ekonómia a management, odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov, výsluchom svedkov R. B., L. B., T. L., T. L., J. L. ako i oboznámením sa s ostaným spisovým materiálom a zistený skutkový stav posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení zákona.
Z rozvodového rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 06.05.2009, č.k. 14C/220/2008-72 sa zisťuje, že manželstvo účastníkov uzavreté dňa 21.11.1998 bolo právoplatne rozvedené dňa 06.09.2009.
K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov nedošlo dohodou.
Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
Manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené ku dňu 06.09.2009, k tomuto dňu zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo. K vyporiadaniu ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo medzi nimi dohodou, preto je ho potrebné vykonať na základe návrhu navrhovateľa, ktorý bol učinený do 3 rokov od zániku ich manželstva.
Zo zhodných výpovedí účastníkov bolo zistené, že navrhovateľ za trvania manželstva prevádzkoval živnosť.
Z výpisu živnostenského registra sa zisťuje, že navrhovateľ je živnostníkom pod obchodným menom L..
Z oznámenia L. J. (čl. XX) sa zisťuje, že navrhovateľ mal u uvedenej spoločnosti založené životné poistenie na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa
XX.XX.XXXX. Uvedená zmluva zanikla zrušením zo strany navrhovateľa ako poistníka ku dňu 18.06.2010, pričom ku dňu 09.06.2009 činila suma odbavného 1.725,04 €.
Zo zmluvy o prevode členských práv a povinností spojených s nájmom družstevného bytu zo dňa 15.05.2002 uzatvorenej medzi na jednej strane T. L. ako prevodcom a na strane druhej navrhovateľom a odporkyňou ako nadobúdateľmi sa zisťuje, že prevodca previedol na nadobúdateľov všetky členské práva a povinnosti spojené s nájmom 3 - izbového družstevného bytu č. XX, na 4. posch. v bytovom dome s. č. XXXX/X na ulici Q. v A..
Z rozhodnutia tunajšieho súdu zo dňa 10.06.2010, č.k. 21C/213/2009-37 sa zisťuje, že účastníci ohľadne zrušenia práva spoločného nájmu k vyššie uvedenému 3 - izbovému družstevnému bytu uzavreli súdny zmier, podľa ktorého sa výlučnou nájomníčkou a členkou bytového družstva stala odporkyňa.
V súvislosti s nadobudnutím členských práv k vyššie uvedenému družstevnému bytu bola medzi účastníkmi sporná otázka, z čoho bola financovaná odplata za nadobudnutie týchto členských práv, keď navrhovateľ tvrdil, že čiastočne z vlastných úspor účastníkov a čiastočne z pôžičky od svedkov R. B. a jej manžela L. B., čo menovaní svedkovia vo svojich svedeckých výpovediach potvrdili. Odporkyňa naopak tvrdila, že peniaze získali ako pôžičku od jej sestry T. L., čo nielen menovaná svedkyňa, ale aj ďalší svedkovia, a to T. L. (otec odporkyne) a J. L. (matka odporkyne) vo svojich výpovediach potvrdili. Skutočnosť, že na zakúpenie členských práv k družstevnému bytu poskytla T. L. účastníkom pôžičku dosvedčil i U. W. - manžel T. L., ktorý súdu svojím prehlásením potvrdil, že spolu so svojou manželkou poskytli účastníkom pôžičku vo výške 5000 libier. Rovnako ako navrhovateľ, tak i odporkyňa preukazovali svoje tvrdenie svedeckými výpoveďami, ktoré boli vzájomne nezlučiteľné, keď
tvrdenie navrhovateľa dosvedčovali ním navrhnutí svedkovia a tvrdenie odporkyne zas ňou navrhnutí svedkovia. Ani navrhovateľ a ani odporkyňa súdu nepredložili žiaden ďalší dôkaz, najmä písomnú zmluvu o pôžičke. Vzhľadom na uvedenú situáciu, keď žiaden z účastníkov bezpečne neuniesol dôkazné bremeno o svojom tvrdení, súd účastníkmi tvrdené pôžičky na zakúpenie členských práv k predmetnému družstevnému bytu pri vyporiadavaní BSM nezohľadnil.
Pôžičky od spoločnosti K. N. W., a.s., W. námestie XX, B., I. XXX XX XXX (A.), ako vyplýva z oznámení uvedenej spoločnosti (čl. XXX), uzatváral s veriteľom len navrhovateľ ako dlžník. Na základe zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (čl. XXX) sa čerpala pôžička vo výške 506,21 € a bol z nej financovaný overlockový stroj P., peniaze z tejto pôžičky boli teda použité na spoločný majetok. Ku dňu 09.06.2009 bol zostatok tejto pôžičky vo výške 121,46 € (čl. 126). Na základe zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX zo dňa 04.12.2007 (čl. 131) sa čerpala pôžička vo výške 909,35 € a bol z nej financovaný C. TV P., peniaze z tejto pôžičky boli taktiež použité na spoločný majetok. Ku dňu 09.06.2009 bol zostatok tejto pôžičky vo výške 248,90 € (čl. 126). Ďalšiu pôžičku, ktorú čerpal navrhovateľ od vyššie uvedenej spoločnosti je pôžička č. XXXXXXX zo dňa 16.01.2009 (čl. 59), na základe ktorej obdržal čiastku 1.332,- €. Zo samotnej zmluvy, na rozdiel od tých predchádzajúcich nevyplýva, na aký účel bola táto pôžička čerpaná. Z označenia, že ide o bezúčelovú pôžičku vyplýva, že nebola viazaná na kúpu žiadneho konkrétneho tovaru. Keďže navrhovateľ, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno o tvrdení, že aj táto pôžička bola použitá na spoločný majetok, toto dôkazné bremeno v konaní neuniesol, súd ustálil, že uvedená pôžička nebola použitá na spoločný majetok, a teda suma 1.332,-€ nebude žiadnym spôsobom zohľadňovaná pri vyporiadavní BSM.
Od F., a.s., ako vyplýva z ich oznámenia (čl. 49), čerpal spotrebné úvery len navrhovateľ, ktorý v konaní súdu nepreukázal, na aký účel boli získané peniaze použité, teda že boli použité na spoločný majetok. Nakoľko dôkazné bremeno o tejto skutočnosti zaťažovalo navrhovateľa a ten toto dôkazné bremeno neuniesol, súd uvedené pôžičky nebude zohľadňovať pri vyporiadavaní BSM.
Zo zhodných výpovedí účastníkov bolo zistené, že hnuteľné veci tak ako boli vyporiadané sú v užívaní toho, komu boli prikázané.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
V zmysle súdnej praxe (ako sa nakoniec uvádza i v odbornej literatúre - Občanský zákonník, komentář, 10. vydanie v edicii C.H.BECK autorov Švestka, Jehlička, Škárová, Spáčil a kol. na str. 604) sa konštantne zdôrazňuje obtiažnosť vyčíslenia toho, čo by mal podnikajúci manžel nahradiť v prospech BSM. Zo sporu o vyporiadanie BSM totiž nie je možné urobiť vyúčtovací spor, v ktorom by sa zisťovali jednotlivé výnosy a výdaje s ich účelovým určením spravidla bez možnosti dospieť k spoľahlivým záverom. Preto sa v konkrétnom prípade súdna prax priklonila k záveru, že podnikajúci manžel je povinný nahradiť do BSM takú čiastku, ktorá sa rovná kladnému rozdielu medzi aktívami a pasívami jeho podnikania ku dňu zániku BSM, čo je spravidla cena jeho podniku.
Navrhovateľ bol za trvania manželstva živnostníkom, preto cena jeho podniku je predmetom vyporiadania. Znaleckým posudkom zo dňa 15.06.2011, č. 4/2011, J. - K., s.r.o., znaleckej organizácie v odbore ekonómia a management, odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov bolo zistené, že k 31.12.2008 bola výška čistého majetku živnosti navrhovateľa nulová, pričom možno uvažovať, že čistý majetok živnosti navrhovateľa pri predpokladanom rovnomernom vývoji hospodárenia v roku 2009 by dosiahol ku dňu 09.06.2009 hodnotu 994,40 €.
Životnú poistku si navrhovateľ založil za trvania manželstva, je potrebné ju vyporiadať, a to v hodnote ku dňu 09.06.2009, kedy činila suma odbavného 1.725,04 €.
Podľa rozsudku NS ČR zo dňa 16.05.2001, sp. zn. 30 Cdo/726/2001, členstvo v bytovom družstve, predstavujúce súhrn členských práv a povinností, má i majetkovú hodnotu, ktorú je nutné v konaní o vyporiadaní BSM oceniť a vyporiadať.
Podľa rozsudku NS SR, sp. zn. 5 Cdo/29/2000, všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú v danom mieste a čase možno nadobudnúť alebo predať členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia a veku. Obvykle sa táto cena zisťuje porovnaním s už zrealizovanými predajmi a kúpami podobných bytov v danom mieste a čase.
Členské práva k uvedenému družstevnému bytu nadobudli účastníci za trvania manželstva spôsobom, ktorý nepredstavuje výnimku nadobúdania hodnôt do BSM, niet teda pochýb, že hodnotu tohto členského podielu je potrebné vyporiadať. Hodnotu družstevného bytu, resp. členského podielu právni zástupcovia účastníkov zhodne ustálili na pojednávaní dňa 13.01.2011 sumou 50.000,-€.
Podľa konštantnej judikatúry platí, že ak uzavrie za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva zmluvu o pôžičke ako dlžník len jeden z manželov, nepotrebuje na to súhlas druhého manžela, a to aj keď nejde o bežnú vec (Cpj 86/1971, R 42/1972). V takom prípade je k splneniu dlhu zaviazaný len jeden z manželov (nejde teda o spoločný dlh manželov, ktorý je potrebné vyporiadať). K rovnakému záveru dospel i NS ČR vo svojom rozsudku z 30.08.2005, sp. zn. 29 Odo/162/2005, podľa ktorého ak si požičiava jeden z manželov od tretej osoby peniaze a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník, zo zmluvy o pôžičke je zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel. Ako však ďalej vyplýva z uznesenia NS ČR z 23.04.2008, sp. zn. 22 Cdo/1151/2007, ak každý z manželov vynaložil na spoločný majetok peňažné prostriedky z pôžičiek uzavretých každým z nich samostatne, treba ich vyporiadať ako vnos vynaložený každým z nich na spoločný majetok, keďže § 150 Občianskeho zákonníka upravujúci vyporiadanie BSM ustanovuje, že každý z manželov je pri vyporiadaní oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok.
Pôžičky navrhovateľa od spoločnosti K. N. W., ktoré boli použité na zakúpenie spoločných vecí (overlockový stroj P. a C. TV P.) je potrebné zohľadniť vo výške nesplatného zostatku ku dňu 09.06.2009, úhrnom vo výške 370,36 € (121,46 + 248,90).
Pôžičky na zakúpenie členského podielu, ako bolo už vyššie uvedené súd vyporiadavať nebude, nakoľko účastníci neuniesli dôkazné bremeno o ich existencii. Rovnako súd nebude vyporiadavať spotrebné úvery navrhovateľa, ktoré čerpal od F. a bezúčelovú pôžičku č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX od spoločnosti K. N. W., keď navrhovateľ nepreukázal, že takto získané peniaze boli použité na spoločný majetok.
Ohľadne vyporiadania a ocenenia hnuteľných vecí právni zástupcovia účastníkov v rámci záverečných rečí na pojednávaní dňa 22.03.2012 zhodne uviedli a žiadali, aby kožená sedacia súprava, zasúvacie spálňové skrine, počítač s tlačiarňou, televízor zn. P., chladnička zn. I., pračka, hudobná veža, sporák ako aj ostatné zariadenie bytu boli prikázané do výlučného vlastníctva odporkyne za úhrnnú cenu 600,- € a do výlučného vlastníctva navrhovateľa aby boli prikázané osobný automobil zn. R. za cenu 170,- € a šijací stroj za cenu 200,-€. Vzhľadom na to, že sa strany ohľadne vyporiadania a ocenenia vyššie uvedených hnuteľných vecí dohodli, súd sa už ďalej nezaoberal pôvodne vznesenými námietkami, či už vo vzťahu ich hodnoty alebo toho, či patria do masy BSM.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
V prejednávanej veci žiaden z účastníkov nežiadal, aby sa súd odchýlil od zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Navyše počas konania ani nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali takýto postup.
Odporkyňa nadobudla členské práva k družstevnému bytu, t.j. hodnotu 50.000,-€ a ďalej hnuteľné veci v hodnote 600,-€. Navrhovateľ nadobudol zo svojej životnej poistky sumu 1.725,04 (ku dňu 09.06.2009), hnuteľné veci v hodnote 370,-€ a svoju živnosť v hodnote 994,40 € (ku dňu 09.06.2009). Odporkyňa tak zo spoločného majetku získala majetok v hodnote 50.600,-€ a navrhovateľ v hodnote 3.089,44 €. Aby každý z účastníkov získal z BSM rovnakú hodnotu, musí odporkyňa navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu vyplatiť čiastku 23.755,28 €. K uvedenej čiastke je však potrebné ešte prirátať zostatok nesplatených pôžičiek (ku dňu 09.06.2009), ktoré čerpal navrhovateľ a ktoré boli použité na spoločný majetok. Ide o zostatok pôžičiek úhrnom vo výške 370,36 € na ktorom sa musí rovným dielom podieľať i navrhovateľka. K čiastke 23.755,28 € bolo preto potrebné ešte prirátať 185,18 €. Úhrnom je tak odporkyňa povinná vyplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie jeho podielu čiastku 23.940,46 €.
Z popísaných dôvodov súd rozhodol ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Za použitia ust. § 151 ods. 3 O.s.p. súd rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, čo je odôvodnené zložitosťou konkrétne prejednávanej veci a jej predmetom.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.