Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_4C-7-2012.pdf
PDF · 113.88 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/7/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: SKP, k.s., Lazovná 64, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze", Košútska 1342, Sládkovičovo, IČO: 36 814 148, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Konečným, advokátom so sídlom Banská Bystrica, Hurbanova 14A p r o t i žalovanému: B. I., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX I. L. P. XXX, o zaplatenie zmluvnej pokuty t a k t o
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
U r č u j e, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je dojednanie povinnosti spotrebiteľa zaplatiť zmluvnú pokutu v dôsledku omeškania s úhradou nájomného vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 2. 8. 2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 126,96 eur z titulu zmluvnej pokuty a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dňa 21. 11. 2001 uzavrel so spoločnosťou DRUKOS, a.s. so sídlom ul. Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica zmluvu č. 202020276 (ďalej len „zmluva “ ), predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti DRUKOS a.s. dodať žalovanému hnuteľné veci - tovar, bližšie špecifikovaný v zmluve a záväzok žalovaného zaplatiť spoločnosti DRUKOS, a.s. nájomné vo výške 525,36 eur. Ďalej uviedol, že v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa žalovaný pri omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
Žalovaný sa zaviazal zaplatiť pôvodnému veriteľovi z titulu zmluvy peňažné plnenie v celkovej výške 525,36 eur v 24 mesačných splátkach vo výške po 21,87 eur. Splátky bol povinný uhrádzať do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Žalovaný svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy splniť svoj záväzok riadne a včas porušil a dostal sa do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 86,84 eur. Nárok pôvodného veriteľa na zaplatenie dlžnej sumy bol priznaný rozhodnutím Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní pod sp. zn. 5Ro 273/2005. Žalobca si uplatňuje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú vyčísľuje za obdobie 4 roky spätne odo dňa napísania návrhu, t.j. od 15.7.2007. Žalovaný svoj záväzok zaplatiť omeškanú istinu nesplnil a pretrváva jeho omeškanie s platením dlžnej sumy, ktorej zaplatenie je zabezpečené zmluvnou pokutou určenou percentuálnu čiastkou denne z dlžnej sumy, ktorá
na základe výpočtu predstavuje sumu 126,96 eur. Na záver uviedol, že žalobcom uplatňované právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniklo v súlade s článkom I. VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
Žalovaný vzniesol námietku premlčania a žiadal žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietnuť s tým, že síce podpisoval zmluvu, ale nevedel aké boli zmluvné podmienky.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, výsluchom žalovaného, vyjadrením žalobcu zo dňa 23. 3. 2012 a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe sú síce pravdivé, avšak vznáša námietku premlčania a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, lebo on síce podpisovou zmluvu ale nevedel aké boli zmluvné podmienky. Spolu s manželkou je poberateľom sociálneho príspevku vo výške 330 eur, platí elektrinu v sume 82 eur, spláca úver v sume 140 eur, deti nemá.
Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrení zo dňa 23. 3. 2012 uviedol, že dojednaná výška zmluvnej pokuty 0,1% denne za každý deň omeškania vzhľadom na zabezpečovaciu a donucovaciu funkciu, zároveň aj vzhľadom k tomu, že má okrem uvedeného slúžiť aj k úhrade všetkých prípadných škôd v majetkovej sfére veriteľa, ktoré bolo možné v čase uzavretia zmluvy dôvodne očakávať, je primeranou majetkovou sankciou za nesplnenie povinnosti dlžníka riadne a včas počas obdobia niekoľkých rokov a to aj v zmysle dostupnej judikatúry. Ďalej uviedol, že s poukazom na charakter daného zmluvného vzťahu ako spotrebiteľského je potrebné brať do úvahy aj hodnotenie zmluvy v kontexte ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, ktorý nahradil platnú úpravu v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedený zákon je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES do slovenského právneho poriadku, pričom uvedená novela neponecháva celkom na voľnej úvahe súdov ich rozhodovanie ohľadom primeranosti zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky, ale bez ujmy pre dodávateľa zabezpečuje jednoduchšie, ale predovšetkým jednotnejšie pravidlá pri posudzovaní súhrnu sankcií spojených s porušením záväzku spotrebiteľa. Ďalej uviedol, že v zmysle ust. § 1 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. ako aj v kontexte smernice je za spotrebiteľský úver potrebné považovať každé dočasné poskytnutie finančných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej spotrebiteľovi veriteľom bez ohľadu na právnu formu, pričom v zmysle dôvodovej správy sa odloženou platbou rozumie aj splátkový nákup, resp. predaj. Teda ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch možno aplikovať aj na predmetnú zmluvu doloženú do súdneho spisu. V ďalšom poukázal na ustanovenie § 3a ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia č. 281/2010 z 9.6.2010 a citoval dôvodovú správu k predmetnej novele, s tým, že týmto sa určuje maximálna možná výška súhrnu sankcií za omeškanie s platením peňažných záväzkov spotrebiteľov v rámci spotrebiteľských úverov, ktorá je zákonom povolená za jeden kalendárny rok a na podporu svojho tvrdenia citoval z predmetnej dôvodovej správy s uvedením príkladu poskytnutého úveru 1.000 eur, podľa ktorého výška všetkých sankcií v prepočte na rok, vyjadrená v percentuálnych bodoch, nesmie byť vyššie ako 70,23% a z opačného pohľadu potom dospeje k záveru, že ročný súhrn všetkých sankcií pri omeškaní spotrebiteľa je prijateľný, resp. primeraný až do výšky 70,23% z omeškaného plnenia dlžníka ročne.
Došlo k viacerým postúpeniam pohľadávky z pôvodného veriteľa na obchodnú spoločnosť KFZ Sys. s.r.o. v konkurze, ktorej správcom je navrhovateľ. Podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka došlo k postúpeniu pohľadávky veriteľa až na obchodnú spoločnosť KFZ Sys. s.r.o. „v konkurze“ so sídlom v Sládkovičove, ktorej správcom konkurznej podstaty je navrhovateľ. Správkyňa konkurznej podstaty JUDr. Marta Todeková za úpadcu Drukos a.s. v konkurze písomnou zmluvou zo dňa 16.3.2006 ako postupca postúpila pohľadávky postupníkovi Jánovi Holecovi spolu s dodatkom č. 1 zo dňa 27.3.2006. Tento ako postupca dňa 16.3.2006 uzavrel písomnú zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s dodatkom č. 1 dňa 27.3.2006. Tento ako postupca dňa 16.3.2003 uzavrel písomnú zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s dodatkom č. 1 dňa 27.3.2006 s postupníkom Obchodnou spoločnosťou Mediation KMCH s.r.o. so sídlom v Nitre. Táto spoločnosť ako postupca zmluvou zo dňa 23.2.2008 postúpila pohľadávky postupníkovi IVACO Comsultants Limited so sídlom v Seychelles. Táto spoločnosť dňa 17.5.2008 postúpila pohľadávky obchodnej spoločnosti Agropolis s.r.o. Nitra, pričom posledný postupník zmenil
obchodné meno na KFZ Sys. s.r.o. a sídlo na Košútska 1342, Sládkovičovo. Na posledne menovanú bol vyhlásený konkurz Okresným súdom v Trnave, správcom konkurznej podstaty je žalobca, ktorý bol do tejto funkcie ustanovený uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 31K 11/2008-491 zo dňa 10.11.2009 a takto je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Žalovaný ako nájomca a spoločnosť DRUKOS, a.s. ako prenajímateľ dňa 21. 11. 2001 uzavreli zmluvu o nájme, predmetom ktorej bol v zmluve uvedený tovar - TV Panasonic, v ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť cenu nájmu po navýšení v sume 15.827,-Sk s nultou splátkou v sume 0,-Sk a následne v 24 mesačných splátkach po 660,-Sk s tým, že splátky sú splatné vždy do 15. dňa v mesiaci.
Podľa článku I. bod 4 Všeobecných obchodných podmienok zmluvy o nájme pokiaľ je nájomca v omeškaní s úhradou nájomného podľa článku I. bod 2b tejto zmluvy je prenajímateľ oprávnený vyúčtovať nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
V zmysle článku VIII. bod 1 obchodných podmienok zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ nie je v tejto zmluve uvedené inak, spravujú sa právne vzťahy príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka môžu účastníci uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu zákona.
Ako sa uvádza v ustanovení § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Ako sa uvádza v ustanovení § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008 neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
V § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá nepomenovaná zmluva podľa § 51 Obč. zákonníka, ktoré je označená ako zmluva o nájme s právom kúpy prenajatej veci. Touto zmluvou sa spoločnosť DRUKOS, a.s. ako prenajímateľ zaviazala dodať žalovanému veci špecifikované v zmluve a tento sa zaviazal platiť dojednané nájomné až do úplného zaplatenia podľa zmluvy. Pre prípad omeškania s platením peňažného záväzku sa žalovaný v súlade s § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaviazal platiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
Čo sa týka skutočnosti uvádzaných právnym zástupcom žalobcu, tak tu súd poukazuje na to, že v zmysle § 25 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, na ktorý zástupca odkazuje, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Žalobca je toho názoru, že na vzniknutý vzťah medzi účastníkmi tohto konania na základe uzavretej zmluvy je možné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010. Keďže však zmluva bola uzavretá ešte v roku 2001, podľa názoru súdu v zmysle citovaných prechodných a záverečných ustanovení takýto postup nie je možný, nakoľko tieto je potrebné posúdiť podľa ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, s odkazom na ust. § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.
Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a 54 tohto zákona a s ustanovením tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, preto súd považuje za podstatný súlad spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania s ust. § 53 a 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 i keď zmluva bola medzi účastníkmi tohto konania uzavretá dňa 21.11.2001.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva
kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, (zmluva o úvere), zmluva o dodávke plynu elektriny, o pripojení a ďalšie. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka ako aj ďalších osobitných predpisov. Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľ je ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba (fyzická či právnická), ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom nie je rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy (uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. apríla 2010, sp. zn. 5Co 140/10 - 67).
Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že uvedená zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a ako takú ju súd aj posudzoval.
Keďže súd ustálil, čo v konečnom dôsledku konštatoval aj žalobca, že predmetná zmluva uzavreté medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu je zmluvou spotrebiteľskou zaoberal sa primeranosťou dojednanej sankcie za porušenia povinnosti žalovanou vo forme zmluvnej pokuty. Žalobca primeranosť výšky, resp. vyčíslenej sumy zmluvnej pokuty považoval za nižšiu ( o 33,73% pri ročnom súhrne všetkých sankcií pri omeškaní spotrebiteľa až do výšky 70,23% ), než je celkový súhrn primeraných sankcií vzťahujúcich sa na omeškanie dlžníka s odkazom na § 3a nariadenia vlády č. 97/1995, ktorá novela nadobudla účinnosť od 1.7.2010. Tu súd poukazuje na to, že v zmysle § 10b citovaného nariadenia ak došlo k omeškaniu pred 1. júlom 2010, výška sankcie za omeškanie spotrebiteľa sa riadi podľa predpisov účinných do 30.6.2010, takže na omeškanie žalovaného z právneho vzťahu s predchodcom žalobcu nemožno toto ustanovenie aplikovať, keďže k omeškaniu došlo pred účinnosťou uvedenej novely. Napriek tomu súd poukazuje na to, že žalobca za primerané s odkazom na dôvodovú správu k predmetnej novele považoval sankcie do výšky 70,23% ročne, keď výslovne citoval príklad z dôvodovej správy. No z predmetnej dôvodovej správy tiež vyplýva, že pri posudzovaní výšky sankcii je dôležitý aj druhý nariadením určený limit v podobe trojnásobku úrokov z omeškania, keď výslovne uvádza:
„Ak by totiž nebol upravený kumulatívne limit v podobe trojnásobku úroku z omeškania, tak by v niektorých prípadoch mohli sankcie prevyšovať hranicu až 70%. Takéto vysoké sankcie sú pre predkladateľa neakceptovateľné.“ Súd je preto toho názoru, že z hranice, ktorú zákonodarca, resp. predkladateľ považuje za neakceptovateľnú, nemožno relevantne odvodzovať primeranosť sankcie.
Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka upravovalo demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok, tak ako ho obsahuje aj súčasné ustanovenie § 53. Novelou účinnou od 1.1.2008 bola medzi tento demonštratívny výpočet zaradená aj neprijateľná podmienka uvedená pod písmenom k).
Pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok s ohľadom na ich prijateľnosť, resp. neprijateľnosť sa súd riadil ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, ktorým zákonodarca bližšie určil kritéria posudzovania podmienok dojednaných v spotrebiteľských zmluvách, aj keď predmetná zmluva je zmluvou spred účinnosti tohto ustanovenia. Na základe toho potom súd bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý bola zmluva uzavretá, ktorým bol TV Panasonic, pričom cenníková cena bola 11.990,-Sk a celková cena predmetu nájmu po navýšení predstavovala sumu 15.827,-Sk, pričom žalovaný bol už v konaní vedenom pod sp. zn. 5Ro 273/2005 zaviazaný uhradiť platobným rozkazom istinu, ktorý je právoplatný a vykonateľný a je exekučným titulom. Súd bral na zreteľ aj okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, keď zmluva bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti, pričom ustanovenie o Všeobecných obchodných podmienkach ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy sa nachádza v spodnej časti zmluvy o nájme v jednej vete s odkazom, že tieto sú na druhej strane bez prehlásenia žalovaného, že sa s týmito oboznámil, resp. že je si vedomý, že vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce pre neho z uzatvorenej zmluvy sú upravené a budú sa riadiť týmito podmienkami. Súd preto zohľadnil aj ostatné podmienky zmluvy o nájme ako je dojednanie o povinnosti platenia zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- Sk za každé iné porušenie povinnosti a to aj opakovane uvedené v čl. I. bod 4, ako napr. neuvedenie
variabilného symbolu alebo platenie nájomného v inej výške ako je uvedené v splátkovom kalendári, kde mal súd za to, že v súvislosti s porušením povinnosti žalovanej ako nájomcu bolo dojednaných viacero sankcií, pričom ustanovením o zmluvnej pokute nebol dotknutý nárok prenajímateľa na úrok z omeškania z titulu omeškania s plnením peňažného dlhu ako aj s poukazom na to, že v zmysle čl. VIII bod 2 prenajímateľ bol oprávnený upraviť výšku nájomného.
Ďalej súd bral zreteľ na to, že v rámci úpravy všeobecných podmienok zmluvy o nájme sa nachádzajú len ustanovenia upravujúce povinnosti žalovaného ako nájomcu a to v čl. IV ako aj na skutočnosť, že prenajímateľ mal v zmysle čl. VII právo od zmluvy odstúpiť, no žalovaný ako nájomca mohol od zmluvy odstúpiť len v zmysle bodu 2 a to dohodou zmluvných strán, resp. podľa bodu 12, nie však v prípade porušenia povinností prenajímateľom. V zmysle uvedeného čl. VII. bod 3 písm. b) prenajímateľ mal právo od zmluvy odstúpiť v prípade, že je nájomca je v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace alebo je v omeškaní so splatením dvoch splátok. Následne bol nájomca podľa bodu 5 povinný predmet nájmu vrátiť do 3 dní od zániku zmluvy, s tým, že v prípade nesplnenia tejto povinnosti má prenajímateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty za každý začatý mesiac neoprávneného užívania predmetu nájmu vo výške mesačnej splátky.
Právny predchodca žalobcu ako prenajímateľ, aj keď bol žalovaný v omeškaní s platením nájomného, svoje právo odobrať vec kúpy alebo nájmu nevyužil, ale zvolil si uplatnenie nároku súdnou cestou vrátane všetkých pre neho zo zmluvy vyplývajúcich sankcií.
Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou upravenou v spotrebiteľskej zmluve, je neplatné a preto žalobu žalobcu zamietol.
Podľa súdu je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že žalobca tvrdí, že žalovaný bol v omeškaní po dlhší čas, aj keď si žalobou uplatňoval nárok len za štyri roky spätne od spísania žalobného návrhu. Teda je viac než pravdepodobné, že bola v omeškaní už aj v čase podania návrhu v konaní 5Ro 273/2005, pričom správca konkurznej podstaty pôvodného prenajímateľa spoločnosti Drukos, a.s. neuplatnil nárok na zmluvnú pokutu, napriek tomu, že práve uvedená spoločnosť bola tou, ktorá žalovanému tovar poskytla. Žalovaný si svoje povinnosti neplnil, ona bola tou, ktorej bola spôsobená škoda, ale zmluvnú pokutu vyplývajúcu z nesplneného záväzku si žalobou uplatnil až štvrtý postupník v rade, aj keď je pravdou, že s postúpením pohľadávky prešli na postupníka všetky práva súvisiace s pohľadávkou. Za tejto situácie, keď už existoval exekučný titul v konaní sp. zn. 5Ro 273/2005, ktorý súvisel s nesplnením záväzku žalovaného, tento sa mohol pri právnom vedomí bežného občana podľa názoru súdu domnievať, že vzájomné práva a povinnosti medzi ním a žalobcom, resp. jeho predchodcom sú vysporiadané.
K vznesenej námietke premlčania žalovaným, súd považuje za potrebné poukázať, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky ohľadom dojednania zmluvnej pokuty, súd považuje za potrebné uviesť už len to, že žalobca si uplatňoval nárok na zmluvnú pokutu za obdobie štyroch spätne od podania návrhu, teda v štvorročnej premlčacej dobe podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ktorý režim Obchodného zákonníka bol dohodnutý v čl. VIII všeobecných podmienok. Ako súd konštatoval vyššie, predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a preto aj bez ohľadu na dojednanie o použití ustanovení Obchodného zákonníka by bolo potrebné na posúdenie premlčania nároku použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ak by na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, najmä ohľadom určenia premlčacej doby, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta nie je príslušenstvom pohľadávky, ale je samostatným majetkovým nárokom. Ako samostatný majetkový nárok vystupuje zmluvná pokuta až vtedy, keď sa naplnia predpoklady vzniku povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, t.j. keď dôjde k porušeniu povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou. Nárok na zmluvnú pokutu je potom samostatne vymáhateľný a samostatne u neho plynie aj premlčacia doba, ktorá je v zmysle § 101 trojročná, preto by v danom prípade bola čiastočne dôvodne vznesená námietka premlčania.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého súd priznal žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných k účelnému uplatneniu práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Keďže žalovaný náhradu trov nežiadal, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.