Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-10P/26/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého G. I., G.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, detašované pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov: B. I., G.. XX.XX.XXXX, K. O. XXX, U. A. Q. N. I., G.. XX.XX.XXXX, K. O. XXX, U. A., o návrhu otca na zníženie výživného na dieťa, takto

rozhodol:

Súd návrh otca zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec mal. dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 21.02.2012 domáhal zníženia výživného na maloletého zo sumy 150 eur na 50 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že má málo financií pre svoju rodinu a naopak vysoké mesačné splátky. jeho družka je na rodičovskej dovolenke, poberá mesačne 194 eur. Z ich druhovského pomeru pochádza maloletá L., G.. XX.XX.XXXX. Na maloletú sú tiež vysoké výdavky. Na G. platí výživné mesačne po 150 eur cez exekúciu a k tomu 33 eur ako poplatok pre exekútora.

Otec na podanom návrhu trval. Svoj súhlas pôvodne určeným výživným 150 eur odôvodnil tým, že po konaní o rozvode sa konal iný súd ohľadom mal. G. a on si myslel, že v tom konaní sa mu výživné zníži. Potvrdil, že je plne spôsobilý na právne úkony.

Matka s jeho nesúhlasila, žiadala ho zamietnuť. Poukázala na to, že už v čase určovania výživného 150 eur súdom žil otec G. s družkou a mal vyživovaciu povinnosť i k mal. L..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, pripojeným spisom OS Piešťany sp. zn. , rozsudkom OS Piešťany č. k. -57 zo dňa 09.03.2010, správou Sociálnej poisťovne, písomným vyjadrením matky, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch

- detašované pracovisko Hlohovec, potvrdeniami o príjme rodičov, rodným listom mal. L., potvrdeniami o výdavkoch s bývaním rodičov, čestným prehlásením manželov C., lekárskymi správami o zdravotnom stave dieťaťa, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Manželstvo rodičov mal. G. bolo rozvedené rozsudkom OS Piešťany č. k. -57 zo dňa 09.03.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.04.2010. Súd schválil pri rozvode rodičovskú

dohodu, v rámci ktorej otec súhlasil s výživným vo výške 150 eur mesačne. V tom čase bol otec zamestnaný v poľnohospodárskom družstve ( ďalej „PD“) Hlohovec, mal mesačný príjem podľa vyjadrenia otca cca. 500 eur. Mal už vyživovaciu povinnosť k mal. L. I., G.. XX.XX.XXXX. S mal. Lianou a jej matkou bývali u tety. Matka G. bola na rodičovskej dovolenke, jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok a rodinné prídavky, nikde nepracovala.

V súčasnom období rodičia svoj osobný stav nezmenili, ani u jedného sa okruh vyživovacích povinností nezmenil. Otec si plní výživné na mal. G. riadne a včas.

Otec je zamestnaný v PD Hlohovec a za čas marec 2011 až február 2012 mal netto mesačný príjem v sume 752,785 eur. V mzde má zarátanú aj dovolenku, lebo som si ju dal celú preplatiť aj 13. plat. Iný príjem nemá. Jeho družka Ľ. C. je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok v sume194 eur, rodinné prídavky 22,01 eur.

Býva s družkou a ich maloletou dcérou L. v spoločnej domácnosti s jeho tetou M. I. v jej rodinnom dome. Všetky priestory jej domu užívajú spoločne a majú svoju spálňu. Už pri rozvode s matkou G. bývali u jeho tety. Mesačne jej prispievajú polovicou sumy na poplatky a to na plyn sumou 85,32 eur, na stravu 200 eur mesačne a na elektrinu 19 eur, polročne vodu 60 eur ( mesačne ide o sumu 10 eur). Ročne platí komunálny odpad za seba, L. a družku spolu 24 eur ( t.j. po prepočítaní na mesiace ide mesačne o sumu 2 eurá). Ako ďalší svoj výdavok otec uviedol, že spláca leasing na auto zn. Škoda Fabia ( rok výroby 2004 ) mesačne po 147 eur, pričom tento leasing splácal aj v čase rozvodu dohody na výživnom 150 eur. Leasing bude splácať ešte rok. Otec má vzdelanie stredné odborné bez maturity. Nemá zdravotné problémy.

Návrh na zníženie výživného otec odôvodnil i zvýšenými výdavkami na jeho maloletú dcéru L. a to v sume ( podľa jeho tvrdenia) 50 - 60 eur mesačne, plienky a kozmetika 70 eur mesačne, na oblečenie 20 eur mesačne. Od septembra 2012 nastupuje L. do materskej škôlky, ale má ešte plienky aj cez deň. Podľa slov otca maloletá nemá vážne zdravotné problémy, ale v súčasnosti sa rozhoduje, či pôjde na operáciu s nosnými mandľami. Okrem výživného 150 eur nič G. nedáva, ani na narodeniny, meniny či sviatky. S G. sa ale osobne nestretáva. Na otázku súdu odôvodniť, prečo sa nestretávajú otec len kontaktoval, že „ to je jedno“.

Matka mala v roku 2011 netto mesačný príjem od zamestnávateľa 412 eur. V roku 2011 bola matka dva krát dlhodobo PN a to v období 11.02. - 13.03.2011, 04.07. - 10.08.2011, pričom za toto obdobie jej bolo vyplácané nemocenské. Býva ( ako aj v čase rozvodu) v spoločnej domácnosti s rodičmi. Prispieva im na bývanie mesačne sumou 100 eur a na stravu 100 eur. Platí si mesačne poistku v sume 17,02 eur ( ako pri rozvode). Matka má výdavky s cestovaním autom do práce, keďže musí dochádzať autom, lebo ránom musí byť na pracovisku už o 5,15 hod. Mesačne výdavky na benzín má cca 100 eur. Je vyučená ako chemik - operátor. Má zdravotné problémy a to vnútroočnú hypertenziu, ktorá jej bola zistená cez leto 2011počas práceneschopnosti. Alergiu má už dávno, kupuje si mesačne kvapky do očí za 5 eur.

Matka potvrdila, že otec okrem výživného G. nič naviac nedáva, nestretáva sa s ním. Pokiaľ ho aj v meste stretne, ani naňho nepozrie.

Mal. G. navštevuje druhým rokom materskú škôlku. Matka má mesačné výdavky so škôlkou na školnom 5 eur, za stravu cca 22 eur ( podľa počtu pracovných dní). Ako v čase rozvodu s otcom dieťaťa tak i doposiaľ mu platí poistku mesačne po 12,46 eur. G. má stále ( ako pri rozvode) ploché nohy, matka mu kupuje ortopedické vložky do topánok.

Kolízna opatrovníčka navrhla návrh otca zamietnuť. Poukázala na skutočnosť, že od príjem otca sa od rozvodu zvýšil. Otec neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by malo prísť k zníženiu výživného. U matky došlo tiež k zmene, zamestnala sa. K zmene pomerov došlo aj u G., ktorý nastúpil do materskej škôlky.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa §28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.

Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za 2roky, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane maloletého dieťaťa i na strane jej rodičov. Zistil, že k došlo k zmene pomerov u maloletého G., ktorý medzičasom začal chodiť do materskej škôlky. Matka dieťaťa sa zamestnala v riadnom pracovnom pomere, jej mesačný netto príjem je 412 eur. Výdavky má obdobné ako mala v čase určenia výživného pri rozvode okrem novo vzniknutých výdavkov na materskú škôlku dieťaťa. Súd mal preukázané, že príjem otca sa zvýšil z cca 500 eur na 752,785 eur mesačne za posledných dvanásť mesiacov. Pokiaľ ide o otca, tento už pri súhlase s výživným 150 eur žil v spoločnej domácnosti s družkou, ktorá bola vtedy na rodičovskej dovolenke s mal. L. cca 4 mesiace, poberala už vtedy len rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Vtedy bola mal. L. omnoho menšia, používala onoho viac plienok a výdavky na ňu boli omnoho vyššie ako v súčasnosti ( resp. maximálne obdobné), kedy jej môže byť dávaná už rozmanitejšia strava. A napriek tomu už v tom období otec súhlasil s výživným na G. 150 eur. Otcova dcéra L. nemá vážne zdravotné problémy, s ktorými by boli spojené pravidelné mesačné zvýšené výdavky. Súd z vykonaného dokazovania vyhodnotil, že u otca došlo k zmene pomerov jedine v tom, že u neho došlo k zvýšeniu príjmu z cca 500 eur na 752,785 eur. Tvrdenie otca, že v mzde za posledných 12 mesiacov má zarátanú preplatenú dovolenku a 13. plat je bezpredmetné, lebo aj to je jeho príjmom. Súd mal preukázané zhodným tvrdením rodičov, že okrem výživného otec G. nič navyše nedáva a ani sa len s ním nestretáva, teda ničím sa na jeho výchove nepodieľa, čo musí čiastočne vyvážiť finančne. Pokiaľ ide o otcov výdavok na leasing na auto mesačne po 147 eur, súd konštatuje, že tento výdavok mal už

keď súhlasil s výživným 150 eur na dieťa a v konečnom dôsledku výživné na dieťa má prednosť pre akými - koľvek výdavkami rodičov. To platí i v tomto konkrétnom prípade.

Čo sa týka rodičov, obaja svoj osobný stav nezmenili, matka má vyživovaciu povinnosť len k G. a otec okrem G. k mal. L..

Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že návrh otca nie je podaný dôvodne vzhľadom na vyššie už uvedené odôvodnenie. Súd prihliadal pri tom na to, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Preto aj návrh otca zamietol. Sumu výživného 150 eur určenú súdom pred cca 2 rokmi považuje súd v súčasnom období za primeranú veku a hlavne odôvodneným potrebám dieťaťa, aj pomerom zisteným na strane oboch rodičov. Pri určení výšky výživného súd ale zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec sa na osobnej starostlivosti o dieťa nepodieľa, čo musí čiastočne vyvážiť finančným plnením. Súd prihliadol i na skutočnosť, že časť potrieb maloletého matka hradí z prídavkov vyplácaných na dieťa.

O trovách konania rozhodol súd podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).