Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/15/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Lučivjanskou v právnej veci navrhovateľky: T. P., B.. XX.X.XXXX, X. I. B.. X, W., právne zastúpená: Y.. L. Š., H. U. U. W. XX, W., proti odporcovi: Y. P., B.. XX.X.XXXX, X. X. XX, W., právne zastúpený: Advokátska kancelária B., U.. U. G..C.. U. U. W. XX, W., Z. účasti maloletého dieťaťa: Q. P., B.. XX.X.XXXX, X. I. B.. X, W., zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov konania T. P., G. T., B.. XX.X.XXXX H. Y. P., B.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX pred T. Ú. T. Č. W. - J. V., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu W. - J.Ý. V. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.

Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu, podľa ktorej maloletá Q., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej Q., nar. XX.X.XXXX sumou 130,- Eur mesačne vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

Na základe dohody rodičov styk otca s maloletou Q., nar. XX.X.XXXX neupravuje.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podaným návrhom na začatie konania zo dňa 31.1.2012 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom uzavreté dňa XX.X.XXXX. Návrh okrem iného odôvodnila nezhodami medzi ňou a odporcom, ktoré sa začali po jej nastúpení do zamestnania z materskej dovolenky v roku 2008. Príčinou týchto spočiatku malicherných, neskôr vážnych nezhôd a hádok bola žiarlivosť odporcu. Podozrieval ju z nevery, po príchode z práce ju vypočúval kedy a kde bola a čo robila, kontroloval ju telefonicky ale aj osobne pri výkone jej zamestnania. Odporca sa takto správal aj pred uzavretím manželstva, avšak sľuboval, že sa zmení, čo sa nestalo. Tieto pravidelné hádky boli za prítomnosti maloletej dcéry, čo na ňu negatívne vplývalo. Odporca nebol agresívny, fyzicky na ňu neútočil. V auguste 2011 ju spolu s maloletou dcérou vyhodil z bytu, bývali u jej rodičov. Po dvoch týždňoch sa na naliehanie odporcu vrátili do spoločnej domácnosti, ale stav sa nezmenil. V októbri 2011 odporca navštívil jej rodičov, ktorých žiadal „ aby si dcéru vzali späť, nakoľko nemá záujem s ňou žiť ďalej v spoločnej domácnosti“. Ďalej

navrhovateľka uviedla, že od 11.10.2011 býva s maloletou dcérou u svojich rodičov, a teda s odporcom nevedú spoločnú domácnosť, nestýkajú sa, ani nevedú intímny život. Odporca o maloletú javí záujem, na jej výživu prispieva mesačne sumou 60,- Eur. Navrhovateľka má za to, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo neplní a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel a niet nádeje na obnovenie manželského spolužitia. Správanie odporcu vyústilo do úplného citového odcudzenia a manželstvo s ním je iba formálnym zväzkom dvoch ľudí. Manželstvo účastníkov nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu maloletej dcéry, ktorá je vystavovaná neustálym stresovým situáciám, vyvolávaných odporcom. Túto chce aj naďalej vychovávať, a to v pokojnom prostredí. Na čas po rozvode žiadala zveriť maloletú Q. do jej výchovy a opatery, s tým, že ju bude zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok, pričom odporca bude prispievať na jej výživu mesačne sumou 200,- Eur.

Odporca sa k návrhu navrhovateľky vyjadril písomným podaním zo dňa 22.2.2012. S rozvodom manželstva súhlasil, nakoľko vzťah k navrhovateľke je vážne a trvalo narušený a nemá záujem na ďalšom spolužití. Zdôraznil, že ak rozhodnutie navrhovateľky je konečné, nemenné, tak v zásade ho musí rešpektovať. Dôrazne nesúhlasil s jej tvrdeniami, podľa ktorých došlo k narušeniu vzťahov medzi nimi z dôvodu jeho údajnej žiarlivosti. Uviedol, že navrhovateľka sa po ukončení materskej dovolenky a návrate do pracovného procesu rozhodla žiť životom ,,ako za slobodna“, začala navštevovať v spoločnosti svojich spolupracovníkov rôzne diskotéky, zábavy a spolu s kolegami čoraz častejšie trávila voľný čas na chate jednej z kolegýň, kde brávala aj maloletú. Jeho návrh, aby tam išli spolu aj s ním, bol zo strany navrhovateľky razantne odmietaný. Hlboko sa ho dotklo vyjadrenie navrhovateľky, že ho už neľúbi natoľko, aby s ním naďalej žila. Hádku uzavrel slovami, že si neželá, aby pokračovala v takomto spôsobe života a pokiaľ sa jej to nepáči, aby radšej odišla, na čo si navrhovateľka zbalila osobné veci, vzala dcéru a opustila spoločnú domácnosť. Odporca súhlasil so zverením maloletej dcéry Q. do starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Zároveň nežiadal súd upraviť styk s dcérou, nakoľko jeho pracovný čas je veľmi nepravidelný, nemá pravidelné voľné víkendy a je si vedomý, že styk s dcérou bude musieť byť realizovaný na základe dohody s matkou. Uviedol, že prispieva na dcéru mesačne sumou 80,- Eur, pričom si pôvodne uplatňoval na dcéru tzv. daňový bonus. Túto istú sumu navrhoval platiť aj do budúcna, nakoľko je primeraná jeho možnostiam aj potrebám maloletej.

Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva účastníkov navrhol zverenie maloletej do starostlivosti matky a zo strany otca určenie výživného podľa jeho finančných možností a schopností. Styk otca s maloletou určiť na základe dohody oboch rodičov, vzhľadom na vek dieťaťa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania ako aj ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX pred T. Ú. T. Č. W. - J. V.. Toto je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu W. - J. V. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX. Obaja účastníci konania sú štátni občania Slovenskej republiky. U oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo. Z manželstva pochádza maloletá Q. P., B.. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania na ulici X. XX, W., kde žije odporca doposiaľ.

Účastníci konania uzavreli manželstvo po predchádzajúcej asi šesťročnej predmanželskej známosti z lásky a na základe obojstrannej citovej náklonnosti. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, aj keď sa narodila dcéra Q. a aj počas materskej dovolenky sa manželstvo vyvíjalo usporiadane. Situácia sa zmenila po nástupe navrhovateľky do práce po ukončení jej riadnej materskej dovolenky. Začali sa u oboch výraznejšie prejavovať rozdielne názory na život, na manželské spolužitie a trávenie voľného času. V súčasnosti už absentuje citová väzba navrhovateľky k odporcovi, ona sama manželstvo považuje za nefunkčné a obnovenie manželského spolužitia vylučuje. Odporca rešpektuje rozhodnutie navrhovateľky a súhlasí s rozvodom manželstva. Od októbra 2011 manželia nežijú spoločne v jednej domácnosti, taktiež spolu nehospodária. Navrhovateľka sa s maloletou dcérou odsťahovala k rodičom. Vzťah medzi otcom dieťaťa a maloletou je dobrý.

Navrhovateľka je zamestnaná ako L. J. U. L. H..U.., L. S. X, X. X. na L. XX P. W.. Jej čistá priemerná mesačná mzda za obdobie 2/2011 - 1/2012 je 455,70 Eur.

Odporca je zamestnaný ako G. Ž. U. S. U. H..U.., J. XX, X.. Jeho čistý príjem bez daňového bonusu za obdobie 2/2011 - 1/2012 je 598,15 Eur.

Maloletá Q. navštevuje 2. ročník Základnej školy na W. D. P. W., učí sa výborne, v škole sa jej veľmi páči. Je zdravá, prekonáva bežné ochorenia, nosí okuliare. Zvýšené výdavky v súvislosti s ňou nie sú. Maloletá v súčasnosti žije s matkou u svojich starých rodičov z matkinej strany.

Účastníci konania na pojednávaní dňa 12.4.2012 v prípade rozvodu ich manželstva žiadali, aby súd schválil ich rodičovskú dohodu uzavretú na pojednávaní, podľa ktorej by súd maloletú Q. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok a otca zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletej sumou 130,- Eur mesačne s tým, že nežiadali upraviť styk otca s maloletou.

Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ust. § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa ust. § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ust. § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ust. § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi ( ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine).

Podľa ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť ( ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine ).

Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia súd skúmal, či manželstvo účastníkov konania je hlboko a trvalo rozvrátené, a či od účastníkov možno resp. nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je vážny rozvrat medzi manželmi, ktorý bráni ďalšiemu plneniu spoločenského účelu manželstva. Kvalifikácia stupňa rozvratu je zverená výlučne súdu, ktorý musí dôsledne skúmať, či je manželstvo dostatočne vážne narušené a dostatočne vážne rozvrátené.

Súd tak posudzoval mieru rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania a zisťoval príčiny, ktoré viedli k tomuto rozvratu.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že príčinou partnerských problémov boli opakujúce sa nedorozumenia, rozdielne názory účastníkov konania na život, na spôsob trávenia voľného času, ktoré nedokázali účastníci konania prekonať. Z ich prednesov zistil že obom chýba vôľa tvoriť jeden celok a tráviť spoločne čas. Manželský vzťah účastníkov sa stával formálnym. Od októbra 2011 manželia nežijú spoločne v jednej domácnosti, taktiež spolu nehospodária, intímne sa nestýkajú. Vo vzťahu medzi účastníkmi absentuje citová partnerská väzba, ktorá je nevyhnutná na zachovanie a udržanie partnerského manželského zväzku.

Súd v priebehu konania sa pokúsil o odstránenie príčin rozvratu medzi účastníkmi a o ich zmierenie, pričom chcel využiť aj svoju výchovnú autoritu. Návrh súdu, aby navštívili Centrum poradensko - právnych služieb na príslušnom referáte Úradu, práce sociálnych vecí a rodiny, prípadne súkromnú psychologickú ambulanciu účastníci odmietli. Účastníci konania považujú manželstvo za nefunkčné a obaja vylúčili možnosť obnovenia manželského spolužitia.

Súd tak považuje manželstvo účastníkov konania za formálny zväzok, neplniaci si žiadnu zo svojich funkcií, a taktiež nevidel perspektívu, že by v budúcnosti došlo k zlepšeniu a obnoveniu ich vzťahov, a preto ich manželstvo rozviedol.

Súd prihliadal aj na záujem maloletého dieťaťa pochádzajúceho z manželstva účastníkov, najmä na to, do akej miery sa odrazí rozvrat vzájomných pomerov účastníkov konania na výchovnom prostredí a na vzájomnom vzťahu rodičov k dieťaťu. Skúmal citové väzby a vývinové potreby maloletej a zameral sa aj na potrebu zabezpečenia stability jej budúceho výchovného prostredia.

Cieľom výchovy maloletého dieťaťa by malo byť, aby vyrástlo na produktívnu osobnosť s pozitívnou hodnotovou orientáciou. Najideálnejším prostredím pre dieťa je kompletná harmonická rodina. Rozvod manželstva rodičov vždy zasiahne do výkonu rodičovských práv a povinností, a súd je povinný negatívny dopad rozpadu manželstva na dieťa minimalizovať.

Možno však uzavrieť, že za predpokladu riadneho plnenia rodičovských povinností, existuje tu predpoklad, že rozvod rodičov nebude v príkrom rozpore so záujmami maloletej Q., ktorej osobnú starostlivosť zabezpečí na čas po rozvode matka, avšak s nevyhnutnou ingerenciou výchovného poslania otca vo výchove detí.

Súd tak schválil rodičovskú dohodu účastníkov konania, nakoľko sa neprieči ustanoveniam hmotného práva, ktoré uprednostňuje dohodu rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, vrátane ich dohody o výške výživného pred autoritatívnym rozhodnutím súdu o týchto otázkach.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. , prvá veta, podľa ktorého účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať iba kolízny opatrovník, pretože navrhovateľka a odporca po vyhlásení rozsudku na pojednávaní, jeho odôvodnení a poučení o možnosti podať proti nemu odvolanie, sa tohto práva výslovne vzdali.

Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Okresný súd Košice I v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedených v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.