Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-6-2012.pdf
PDF · 93.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-2T/6/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Kňazúrovej a prísediacich E. a O. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.04.2012 v Dolnom Kubíne, takto
rozhodol:
Súd podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku obžalovaného D., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom O., slobodného, na slobode o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresného prokurátora v Dolnom Kubíne sp. zn. 2Pv 9/12 zo dňa 06.02.2012 pre skutky kvalifikované v bode 1/ ako trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 a v bode 2/ ako trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 na tom skutkovom základe, že 1/ v presne nezistený deň koncom mesiaca február 2003 okolo 16.00 hod. pri vchodových dverách zimného štadióna v Dolnom Kubíne chytil S., nar. XX.XX.XXXX za odev, vytiahol ho z priestorov haly chodby, sotil ho o stenu, povedal mu, aby „navalil peniaze“ a následne z ľavej ruky v ktorej držal 1.000,- Sk bankovku, túto mu z ruky vytrhol a odišiel preč, 2/ dňa 08.03.2003 okolo 18.00 hod. vo vstupnej chodbe bytového domu č. XXXX/XX na K. chytil S., nar. XX.XX.XXXX, sotil ho o dvere kočikárne, chytil ho pod krk a vyhrážal sa mu, že ak do 20.00 hod. neprinesie do posilovne na štadióne v Dolnom Kubíne 4.000,- Sk (132,70 EUR), ktoré mu dlhuje, dobije ho, doláme mu nohy, preto z dôvodu obavy z jeho vyhrážok odišiel na Obvodné oddelenie PZ Dolný Kubín podať trestné oznámenie, pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podal dňa 10.02.2012 obžalobu voči obžalovanému pre skutky tak, ako sú opísané vo výroku rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.04.2012 súd vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 119) uviedol, že sa zo žalovanej trestnej činnosti necíti byť vinný. K obidvom žalovaným skutkom sa vyjadril, že pre odstup času si nespomína na konkrétne podrobnosti, no voči poškodenému sa žiadneho násilia nedopustil a trval na tom, čo uvádzal vo svojich výpovediach z prípravného konania. V prípravnom konaní obžalovaný vypovedal, že keď pracoval ako čašník vo R. v Dolnom Kubíne, dal poškodenému alkohol alebo cigarety na dlh s tým, že tento mu zaplatí, keď dostane podporu. Postupne poškodenému narástol dlh na 2.100,- Sk, a keď mu poškodený vracal 500,- Sk sľúbil mu, že zvyšok mu zaplatí, keď bude mať peniaze. Po tomto poškodený prestal chodiť do uvedenej R.. K prvému skutku obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že v mesiaci február 2003 išiel po meste autom so svedkom H., keď náhodne zbadal, ako poškodený A. vchádza do pohostinstva W. v Dolnom Kubíne. Išiel preto za ním a pýtal od neho dlžné peniaze, na čo poškodený volal s nejakým kamarátom a následne požiadal obžalovaného, či by ho nezaviezol na zimný štadión, že si ide po peniaze. Pred zimným štadiónom poškodený a obžalovaný vystúpili z auta, vošli do haly na zimný štadión, kde poškodený išiel za svedkom P.. Následne obžalovaný vyšiel z budovy von a čakal na poškodeného A.. Tento keď vyšiel, vrátil mu 1.000,- Sk a obžalovaný odišiel. Vo svojej výpovedi obžalovaný uviedol, že poškodený mu 1.000,- Sk vrátil dobrovoľne, nijakým spôsobom, či už fyzicky alebo slovne ho k tomu nenútil a tiež nie je pravdou, že by mu peniaze násilne vytrhol z ruky. K druhému skutku obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že začiatkom marca 2003 išiel do bytovky na ul. J. za E., ktorý ho vtom čase trénoval vo vzpieraní. Vo vchode bytovky náhodne stretol poškodeného S. a spýtal sa ho, kedy mu vráti zvyšných 600,- Sk, pričom sa mu nijakým spôsobom nevyhrážal, ani mu fyzicky neublížil.
Poškodený S. na hlavnom pojednávaní (č.l. 120-122) uviedol, že je pravdou, že obžalovanému dlhoval nejaké peniaze, naposledy sumu 1.200,- Sk. K prvému skutku uviedol, že koncom februára 2003 sedel v pohostinstve W. v Dolnom Kubíne, kde po nejakom čase prišiel obžalovaný P. spoločne so svedkom P. a obžalovaný od neho pýtal peniaze. S úmyslom im nejakým spôsobom utiecť, poškodený zavolal svedkovi P. s tým, že príde za ním na zimný štadión, pretože si chce od neho požičať peniaze. Na zimnom štadióne vyhľadal svedka P., no žiadne peniaze si od neho nepýtal, pretože tieto vlastne mal u seba, len ich nechcel dať obžalovanému, pričom sa snažil utiecť oknom, no nepodarilo sa mu to. Keď potom prechádzal okolo bufetu na zimnom štadióne, spoza rohu ho chytil obžalovaný, hodil ho o stenu, vytrhol mu z ruky 1.000,- Sk bankovku a zo štadióna odišiel. Čo sa týka druhého skutku, poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 08.03.2003 išiel do bytového domu na ul. J. k svojej mame. Vo chvíli, keď mu matka otvorila dvere diaľkovým zvončekom, rozbehol sa za ním obžalovaný P., ktorý predtým sedel pred týmto domom na lavičke spolu so svedkom P. a vtlačil ho dnu. Hodil ho o dvere kočikárne, podložil mu ruku pod krk, svojim telom mu bránil, aby odišiel a pýtal od neho 4.000,- Sk. Ničím sa mu však nevyhrážal, no povedal, že ak mu nedá peniaze, rozbije mu „H.“ alebo chytí niekoho z rodiny. Svedkom uvedeného incidentu mal byť sused D., ktorý práve vychádzal z domu.
Vo svojej prvej výpovedi v prípravnom konaní poškodený k prvému skutku uviedol, že keď sedel v pohostinstve W. v Dolnom Kubíne, prišiel k nemu obžalovaný D. sám a pýtal od neho dlžné peniaze. Z obavy o svoje zdravie chcel pred ním ujsť a preto zahral, že telefonuje nejakému známemu, ktorý mu požičia peniaze. Keď vyšli von z pohostinstva, uvidel pri novinovom stánku motorové vozidlo zn. H. šedej farby, v ktorom sedel ako vodič svedok P.. Obžalovaný ho držal rukou za plece a nechcel ho pustiť, prikázal mu sadnúť si do auta a odviezli ho k zimnému štadiónu. Poškodený vošiel do haly a išiel smerom k tribúne, obžalovaný P. stál pri vchodových dverách a sledoval ho. Keď obžalovaný po 15 minútach stále neodišiel, poškodený si poprekladal peniaze v sume 5.000,- Sk, ktoré mal pri sebe po viacerých vreckách, potom prišiel k obžalovanému P. a povedal mu, že má pri sebe iba 1.000,- Sk, ktoré mu nedá. Keď však tieto peniaze uvidel obžalovaný, vytrhol mu ich násilím z ruky, kričal naňho kedy budú ostatné peniaze a potom odišiel. K druhému skutku uviedol, že keď prišiel k vchodovým dverám domu, kde býva jeho matka, stretol tam obžalovaného, ktorý stál pri zvončekoch. Obžalovaný sa mu vyhrážal, že keď mu nedá 4.000,- Sk, doláme ho, dobije a ublíži na zdraví jemu, alebo niekomu z jeho rodiny. Svedkom incidentu mali byť manželia D., ktorí v danom čase prechádzali okolo nich. V ďalšej výpovedi poškodený uvádza, že pri incidente, ktorý sa odohral v dome, kde býva jeho matka, obžalovaný od neho žiadal 1.500 - 1.700,- Sk. Svedkom incidentu mal byť pán D., ktorý išiel vyvenčiť psa.
Vzhľadom na podstatné rozpory medzi výpoveďou poškodeného na hlavnom pojednávaní a jeho výpoveďou v prípravnom konaní súd na návrh obhajcu obžalovaného prečítal zápisnice o výpovedi poškodeného (č.l. 45-48, 49-52, 53-64). Poškodený uviedol, že v prvej výpovedi nespomínal svedka P., pravdou však je, že mu prezváňal na mobilný telefón a v skutočnosti sa s ním aj stretol. To, že v prvej výpovedi uviedol, že do pohostinstva W. prišiel za ním len obžalovaný P. vysvetliť nevedel, pravdou je, že za ním prišiel P. spoločne so svedkom P.. Ak v niektorej výpovedi uviedol, že druhý skutok sa stal pred domom, tak to tak nebolo, udialo sa to za vchodovými dverami. Vo svojich výpovediach uvádzal rozdielne sumy preto, lebo obžalovaný P. pýtal od neho stále rozdielne sumy.
Svedok J. na hlavnom pojednávaní v zhode s prípravným konaním uviedol, že v marci 2003 sa vo večerných hodinách s manželkou vracali z chalupy. Keď vošli do vnútra bytovky, prechádzali cez chodbu, videl tam stáť tvárami oproti sebe dvoch mužov, pričom poznal len jedného z nich, S., syna ich susedky. Nevidel žiadne fyzické napádania, ani že by niekto niekoho držal, nepočul žiaden krik, ani žiadne vyhrážky.
Svedok H. v zhode s prípravným konaním na hlavnom pojednávaní uviedol, že vo februári 2003 išiel na svojom aute spolu s obžalovaným popri reštaurácii W. v Dolnom Kubíne, kde keď zbadali A. zastavili a obžalovaný išiel do pohostinstva, z ktorého sa asi po desiatich minútach vrátil spolu s A.. Obidvaja nastúpili do auta a odviezol ich na zimný štadión. A. išiel do priestorov pohostinstva, obžalovaný zostal čakať pri vchode. Keď A. vyšiel von, o niečom sa s obžalovaným rozprávali a potom A. niečo obžalovanému podal. Tento mu potom povedal, že mu vrátil 1.000,- Sk. Svedok uviedol, že nevidel, že by sa títo dvaja fyzicky napádali alebo na seba kričali.
Svedok Q. uviedol, že poškodeného pozná dlhšiu dobu, viackrát mu dával nejaké peniaze, ktoré mal u neho zarobené, keď pre neho vykonával nejaké činnosti. Niekedy v roku 2003 prišiel za ním na zimný štadión, žiadal od neho nejaké peniaze, ktoré mu aj dal, ale na výšku si nepamätá, pričom ho poškodený požiadal, či mu môže otvoriť dvere z garáže von, čo aj urobil. Uviedol, že s určitosťou mu nikdy nepomáhal opúšťať zimný štadión oknom.
Svedok E. zhodne ako v prípravnom konaní na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná ako spolužiaka zo školy, občas sa stretli, no nevie o žiadnych problémoch, ktoré by mal mať s A., a ani počas jeho stretnutia s obžalovaným sa s A. nestretol, ani nepočul, že by sa obžalovaný A. vyhrážal, nebol svedkom žiadneho incidentu dňa 08.03.2003 večer. Nespomína si, že by s obžalovaným sedel na lavičke pred nejakou bytovkou na T.
Súd so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal zápisnicu o výsluchu svedka L. z č.l. 70-71 a zápisnicu o konfrontácii z č.l. 41-44. Svedkyňa L. uviedla, že na udalosť, kedy mala byť svedkom incidentu vo vchode domu, kde býva matka poškodeného, si vôbec nespomína, bola to pre ňu bezvýznamná vec a nezanechala v nej nijaké spomienky. Pri konfrontácii obžalovaného s poškodeným obžalovaný uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti, nevidí dôvod konfrontovať sa s poškodeným a využil svoje právo nevypovedať.
Ďalej súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov. Z pripojeného aktuálneho odpisu z registra trestov a lustrácie v evidencii MS SR mal súd preukázané, že obžalovaný momentálne nie je trestne stíhaný a nebol súdom trestaný. Okresnou prokuratúrou bolo v roku 2006 voči nemu podmienečne zastavené trestné stíhanie, pričom v skúšobnej dobe sa osvedčil. Zo správ o povesti obžalovaného vyplýva, že tento vedie riadny život a nikdy nebolo voči nemu vedené priestupkové konanie.
Vykonaným dokazovaním sa nepodarilo jednoznačne preukázať, či sa niektorý zo skutkov vôbec stal.
Prokurátor pri formulovaní opisu skutkového deja v podanej obžalobe vychádzal takmer výlučne z výpovede poškodeného z prípravného konania. Obsahu výpovede poškodeného však protirečí jednak výpoveď obžalovaného, ako aj výpovede svedkov.
Vo všeobecnosti možno konštatovať, že výrok o vine sa môže zakladať len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, či sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Všetky okolnosti dôležité pre rozhodnutie musia byť spoľahlivo preukázané v súlade so skutočnosťou tak, aby nevzbudzovali žiadnu pochybnosť. Zistením skutočného stavu veci teda nie je len zistenie stupňa pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že dokazovaná okolnosť môže existovať, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného záveru (Rt-40/1969).
Tu súd poukazuje na základnú zásadu trestného konania, v zmysle ktorej obžalovaný nie je povinný dokazovať svoju nevinu. Účelom dokazovania teda nemá byť vyvrátenie (spochybnenie) neviny obžalovaného. Pre odsúdenie obžalovaného musí byť jednoznačne preukázané, že sa skutok stal, že je trestným činom a že ho spáchal obžalovaný, ktorý je zaň trestne zodpovedný.
V prípade, ak má slúžiť výpoveď poškodeného (svedka) ako jediný dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších podporných dôkazov (odborné vyjadrenie, znalecký posudok, stopy, výpovede svedkov či listinné dôkazy a pod.), musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený.
Výpoveď poškodeného nemožno považovať za takýto dôkaz. Je síce nepochybné, že medzi obžalovaným a poškodeným existovali nezhody ohľadne nevrátenia dlhu obžalovanému, sú tu však zjavné rozpory ohľadne skutočností v akej sume a akým spôsobom mal poškodený dlh vrátiť. Obžalovaný tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní popieral, že by sa dopustil skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, poprel akékoľvek vyhrážky alebo fyzické násilie voči poškodenému. Naopak jednotlivé výpovede poškodeného vyzneli rozporne. Pri prvom skutku poškodený raz uvádzal, že obžalovaný za ním prišiel do pohostinstva W. sám, inokedy spolu so svedkom P.. Raz uviedol, že len predstieral, že volal nejakému kamarátovi, aby mu požičal peniaze, inokedy uvádzal, že volal so svedkom P.. Pri druhom skutku najskôr uviedol, že stretol obžalovaného pri zvončekoch pred domom, inokedy spomína, že obžalovaný sedel pred domom na lavičke spolu so svedkom P.. Rovnako tak v každej výpovedi poškodený uvádza rozdielne sumy, ktoré od neho žiadal obžalovaný P.. Výpoveď poškodeného tiež vyvracajú výpovede svedkov. Svedok P. uviedol, že čakal obžalovaného v aute, keď tento išiel sám za poškodeným do pohostinstva W., tiež uviedol, že poškodený vrátil obžalovanému sumu 1.000,- Sk pred zimným štadiónom dobrovoľne, bez akéhokoľvek nátlaku. Svedok P. poprel, že by pomáhal poškodenému s útekom cez okno na zimnom štadióne a v žiadnom prípade mu nehovoril o nezhodách s P., alebo že sa pred ním potrebuje skryť. Svedok P. poprel, že by v čase druhého skutku sedel na lavičke pred domom na K. spolu s obžalovaným. Svedok D., ktorý mal byť podľa vyjadrenia poškodeného priamym svedkom druhého skutku uviedol, že videl poškodeného stáť s obžalovaným vo vchode domu, podľa jeho vyjadrenia však išlo o bežný rozhovor, bez akéhokoľvek incidentu, čo potvrdila aj svedkyňa D., ktorá uviedla, že na uvedenú udalosť si vôbec nepamätá, nezanechala v nej nijaké spomienky.
Na základe uvedených skutočností možno síce konštatovať, že poškodený s obžalovaným mali medzi sebou nezhody ohľadne dlžných peňazí a skutočne v čase, kedy sa mali stať skutky, ktoré sa kladú obžalovanému za vinu, sa aj osobne stretli, no nebolo preukázané, že by sa obžalovaný poškodenému vyhrážal, použil voči nemu fyzické násilie, prípadne, že si od neho dlžnú sumu zobral násilím. Naopak, práve rozporné výpovede poškodeného, výpoveď obžalovaného, ako aj výpovede svedkov vyvrátili tvrdenia poškodeného. Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku súd môže vykonávať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 2 ods. 19 Trestného poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak.
Ak teda ani po vykonanom dokazovaní nemožno s určitosťou konštatovať, že k takým skutkom, ako sú uvedené v obžalobe, jednoznačne došlo, súd rozhodol o oslobodení obžalovaného podľa § 285 písm. a) Tr. por., aplikujúc pritom zásadu in dubioproreo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na
Okresnom súde Dolný Kubín do 15 dní od oznámenia rozsudku, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.