Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/5/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr. Veroniky Svoradovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci navrhovateľa: G. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, proti odporcovi: Q. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., I. XX/XX, v konaní zastúpeného Mgr. Cyntiou Takács Szalai, advokátkou so sídlom Komárno, M. R. Štefánika 6, o určenie výživného na plnoleté dieťa a o návrhu odporcu na zrušenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 9. septembra 2011, č. k. -74, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti a v časti zročného výživného m e n í tak, že návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa návrhu odporcu o zrušenie vyživovacej povinnosti m e n í tak, že z r u š u j e vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľa stanovenú mu rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 09. 07. 1996, č. k. -34, počnúc dňom 1. septembra 2010.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu na výživu navrhovateľa prispievať od 01. 05. 2011 do 30. 06. 2011 mesačne sumou 25,38 eura a od 01. 07. 2011 sumou 26 eur mesačne, ktoré výživné je splatné vopred do rúk navrhovateľa vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca. Vo zvyšku návrh zamietol. Zaostalosť na zročnom výživnom na čas od 01. 05. 2011 do 31. 08. 2011 v sume 102,76 eura zaviazal odporcu navrhovateľovi zaplatiť do 31. 12. 2011. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Komárno, č. k. -34 zo dňa 09. 07. 1996. Okrem toho, ďalším výrokom zamietol návrh odporcu o zrušenie jeho vyživovacej povinnosti. O trovách konania rozhodol podľa tak, že navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia , , , , Zákona o rodine. Vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ je v súčasnosti vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nebolo mu sprostredkované žiadne zamestnanie, takže v súčasnosti nemá žiadny príjem a to i napriek tomu, že sa už nepripravuje na budúce povolanie. Na základe toho dospel k záveru, že navrhovateľ svojou výživou je naďalej odkázaný na svojich rodičov, pretože nemá zamestnanie a ani vlastný príjem. Súhlasil s tým, že navrhovateľ sa už nepripravuje na budúce povolanie a odborne je spôsobilý zamestnať sa, pričom dodal, že v skutočnosti však nemá možnosť sa zamestnať a to bez vlastného zavinenia. Keďže odporca nepreukázal konkrétne miesto, kde by sa navrhovateľ mohol zamestnať, súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, čo do základu, považoval za dôvodný, a preto návrh odporcu na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti zamietol. Zdôraznil, že pri určení výšky výživného súd musí prihliadnuť jednak na odôvodnené potreby

navrhovateľa, ale aj na osobné pomery a na zárobkové možnosti a schopnosti odporcu. Za týmto účelom zisťoval osobné, ako aj zárobkové možnosti a schopnosti odporcu, pričom zistil, že odporca u terajšieho zamestnávateľa za rok 2010 mal priemerný mesačný príjem 277,50 eura a v priebehu roka 2011 sumu 300,20 eura. Dodal, že odporca má okrem navrhovateľa ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči deťom z jeho terajšieho manželstva narodené dňa 13. 11. 1994 a 15. 12. 2006. Vzhľadom na to zastal názor, že odporca môže na výživu navrhovateľa prispievať v zákonom stanovenom minimálnom rozsahu a to na čas od 01. 05. 2011 do 30. 06. 2011 sumou 25,38 eura a od 01. 07. 2011 sumou 26 eur ( Zákona o rodine v súvislosti s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. a č. ). Nad túto sumu preto návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, domáhajúc sa ním jeho zmeny a to tak, že odvolací súd zamietne návrh navrhovateľa v celom rozsahu a vyhovie jeho návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti v plnom rozsahu. Zároveň navrhol priznať mu právo na náhradu trov konania. Dôvodil nestotožnením sa s právnym názorom súdu prvého stupňa, nakoľko z celkového postoja navrhovateľa mal za to, že navrhovateľ nepreukázal skutočný záujem zamestnať sa a to, že nemá príjem, nie sú objektívne dôvody (invalidita, vek, štúdium, atď.), ale skôr subjektívne dôvody spočívajúce v pasivite navrhovateľa. Poukázal na to, že navrhovateľ ako uchádzač o zamestnanie nepreukázal žiadne aktivity, ktoré by preukázali jeho skutočnú snahu zamestnať sa (napr. prejavenie záujmu o rekvalifikačný kurz, informovanie sa u zamestnávateľov, či hľadanie zamestnania prostredníctvom personálnych agentúr). Namietal, že súd prvého stupňa nevenoval pozornosť tomu, z akého dôvodu nebola navrhovateľovi priznaná dávka v hmotnej núdzi, ako ani nezisťoval to, či o ňu navrhovateľ vôbec požiadal. Zastal názor, že posúdenie tejto otázky je dôležité jednak z hľadiska posudzovania majetkových pomerov navrhovateľa, ako aj z toho dôvodu, že povinnosť rodičov vyživovať svoje plnoleté deti existuje len ako podporný prostriedok výživy dieťaťa, t. j. len vtedy, ak neexistuje iný spôsob zabezpečenia výživy dieťaťa. Vytýkal aj nepreukázanie zdravotných problémov navrhovateľa. Záverom zdôraznil to, že súdu prvého stupňa predložil aktuálne voľné pracovné miesta, ktoré ponúka ÚPSVaR Komárno, pričom ten napriek tomu dospel k záveru, že nepreukázal konkrétne pracovné miesto, kde by sa mohol navrhovateľ zamestnať.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že je aj naďalej nezamestnaný a nemá žiadny príjem. Dodal, že jeho matka je síce zamestnaná, avšak celá rodina žije len z jej príjmu, pričom má dvoch nevlastných súrodencov. Zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na odvolacom pojednávaní z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), prejednal odvolanie odporcu na odvolacom pojednávaní a po doplnení dokazovania prečítaním správ ÚPSVaR Komárno a mzdového listu odporcu napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (), ani na jeho zrušenie ().

V tomto konaní sa navrhovateľ návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa 19. 01. 2011, domáhal určenia výživného v sume 70 eur mesačne. Mal za to, že povinnosťou rodiča je starať sa o svoje dieťa do 25 rokov veku aj finančne. Zdôraznil, že je nezamestnaný, bez príjmu, evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne. Záverom dodal, že k poslednej úprave výživného došlo rozsudkom zo dňa 09. 07. 1996, č. k. -34. Odporca podaním zo dňa 28. 06. 2011 podal vzájomný návrh, ktorým sa domáhal zrušenia jeho povinnosti uloženej mu rozsudkom Okresného súdu Komárno pod č. k. -34 platiť výživné na plnoleté dieťa. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 12. augusta 2011, č. k. -46 vec o určenie výživného a o zrušenie vyživovacej povinnosti spojil na spoločné konanie.

O uvedených nárokoch súd prvého stupňa rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že odporcu zaviazal prispievať na výživu navrhovateľa od 01. 05. 2011 do 30. 06. 2011 mesačne sumou 25,38 eura a od 01. 07. 2011 sumou 26 eur mesačne, ktoré výživné je splatné vopred do rúk navrhovateľa vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca. Vo zvyšku návrh zamietol. Zaostalosť na zročnom výživnom na čas od 01. 05.

2011 do 31. 08. 2011 v sume 102,76 eura zaviazal odporcu navrhovateľovi zaplatiť do 31. 12. 2011. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Komárno, č. k. -34 zo dňa 09. 07. 1996. Okrem toho, ďalším výrokom zamietol návrh odporcu o zrušenie jeho vyživovacej povinnosti.

Pre absenciu odvolania účastníkov konania, smerujúceho voči zamietajúcemu výroku týkajúcemu sa zvýšenia výživného, v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania je preto jeho časť týkajúca sa vyhovujúcej časti a časti zročného výživného, ako aj zamietajúca časť týkajúca sa návrhu odporcu na zrušenie vyživovacej povinnosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

V ustanovení Zákona o rodine je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, len ak dôjde k zmene pomerov. Ak ide o maloleté dieťa, možno tak urobiť i bez návrhu, čo vyplýva z ustanovenia ; u plnoletých detí je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Z ustanovenia Zákona o rodine tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však nedochádza pri zmene pomerov automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t.j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave. Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného. Vo výroku nového rozsudku však musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Touto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá je výraznejším prejavom v pomeroch účastníkov.

Z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, nerozlišuje pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí tieto nároky nediferencuje. Podmienky nároku maloletých aj plnoletých detí na výživné sú teda rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k nim preto končí v prípade, že preukázali schopnosť samé sa živiť, resp. s ohľadom na konkrétne okolnosti majú takúto možnosť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností daného prípadu, pričom medzi rozhodujúce kritéria na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu a pod. Súhrnne tak možno konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. V zásade túto schopnosť nadobúda každé dieťa ukončením prípravy na budúce povolanie, či už vo forme stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia, pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti na strane dieťaťa, ako napr. zdravotný stav. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že dieťa sa nezamestná.

Rozhodne však povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá, ak dieťa už ukončilo prípravu na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak dieťa o ne nemá záujem a z vlastnej vôle nepracuje. Na tieto prípady sa vyživovacia povinnosť nevzťahuje.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že k poslednej úprave vyživovacej povinnosti odporcu na navrhovateľa došlo rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 09. 07. 1996, č. k. -34. Navrhovateľ v júni 2010 ukončil Stredné odborné učilište, v odbore stolár. Po ukončení školy si navrhovateľ hľadal zamestnanie v dedine u živnostníka F., ktorý ho však neprijal pre nedostatok práce. Od septembra 2010 je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno ako uchádzač o zamestnanie, pričom od 15. 04. 2011 do 13. 06. 2011 bol zamestnaný na dohodu u N. so sídlom W. XX.

Odporca v konaní predložil voľné miesta evidované na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno a Nitra, ako aj iné pracovné ponuky pre Nitriansky kraj, vhodné pre navrhovateľa.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, keď nevyhovel návrhu odporcu a nezrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi, ktorý v júni 2010 ukončil svoju sústavnú prípravu na budúce povolanie, t.j. ukončil štúdium v odbore stolár na Strednom odbornom učilišti, a to bez ohľadu na to, že sa po skončení štúdia nezamestnal, pričom mu k nadobudnutiu schopnosti samostatne sa živiť nebráni žiadna objektívna skutočnosť, keďže žiadne zdravotné problémy nepreukázal. Ukončenie štúdia v odbore stolár, ako aj jeho zamestnanie sa v období od 15. 04. 2011 do 13. 06. 2011 svedčí o tom, že navrhovateľ je schopný sám sa živiť, a preto odvolací súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky stanovené v ustanovení § 78 Zákona o rodine na zrušenie vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľovi odo dňa zmeny pomerov, t.j. od 1. septembra 2010, kedy sa navrhovateľ po ukončení štúdia v odbore stolár stal uchádzačom o zamestnanie, teda preukázal svoju schopnosť sám sa živiť.

Uchádzačom o zamestnanie v zmysle o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je na účely tohto zákona občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať a hľadá zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu (ďalej len "") a ktorý a) nie je zamestnanec podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, b) neprevádzkuje ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, c) nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine, d) vykonáva zárobkovú činnosť, za ktorú mzda alebo odmena nepresahuje 65% zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, platného k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny, zvýšeného o príslušné úhrady preddavku na poistné na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie platené zamestnancom a preddavku na daň z príjmov, pričom za zárobkovú činnosť sa považuje osobné vykonávanie činností na základe pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu 5) alebo iného právneho vzťahu podľa osobitných predpisov; 13a) uchádzač o zamestnanie je povinný vopred oznámiť úradu výkon zárobkovej činnosti a predpokladaný príjem zo zárobkovej činnosti, najneskôr v deň pred začiatkom vykonávania tejto činnosti a preukázať skutočnosti o výške mzdy alebo odmeny za uplynulý kalendárny mesiac v termíne podľa .

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd podanému odvolaniu odporcu v plnom rozsahu vyhovel, rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti, týkajúcej sa návrhu odporcu o zrušenie vyživovacej povinnosti podľa zmenil a to tak, že zrušil vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľa stanovenú mu rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 09. 07. 1996, č. k. -34, počnúc dňom 1. septembra 2010, a následne zmenil aj rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti a v časti zročného výživného tak, že návrh navrhovateľa zamietol, pretože, ak zrušil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľovi, nemohol byť odôvodnený ani návrh navrhovateľa na určenie výživného.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že v konaní úspešnému odporcovi, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania, trovy konania nepriznal pre dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto vzhliadol v okolnostiach danej veci, ako

aj v sociálnych aspektoch neúspešného navrhovateľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach danej veci videl v tom, že v danom prípade sa navrhovateľ domáhal určenia výživného na plnoleté dieťa v dôsledku zmeny pomerov, nakoľko výživné bolo naposledy určené právoplatným rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 09. 07. 1996, č. k. -34. Keďže právoplatné rozhodnutie o výživnom pre zmenu pomerov môže byť zmenené len rozhodnutím súdu, navrhovateľ nemal inú možnosť, iba sa so svojím návrhom obrátiť na súd. Zároveň z predmetu sporu vyplýva aj naplnenie sociálnych aspektov pre nepriznanie práva na náhradu trov konania odporcovi a to s poukazom na to, že v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov sa navrhovateľ ako dieťa odporcu domáhal od svojho rodiča určenia výživného. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v zmysle sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania odporcovi. Dôvodnosť nepriznania náhrady trov konania odporcovi vyplýva aj zo skutočnosti, že zrušením vyživovacej povinnosti odporcu na navrhovateľa, stanovenú mu rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 09. 07. 1996, č. k. -34, sa majetkové pomery u odporcu zmenia, t. j. nastane taká zmena pomerov na jeho strane, ktorá mu umožní niesť zodpovednosť za výsledok tohto konania.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.