Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoP-16-2012.pdf
PDF · 61.42 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/16/2012
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa T. W., nar. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov matky: S. W., nar. X.XX.XXXX, bytom X. F. XX a otca: E. W., nar. X.XX.XXXX, bytom ako matka v konaní o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine o nariadenie výchovného opatrenia, na odvolanie kolízneho opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu v Martine 12P/220/2011-24 zo dňa 28.11.2011, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Martine nariadil u maloletého T. W. výchovné opatrenie realizované v reedukačnom detskom domove v C., ul. X. O. XX, po dobu 6 mesiacov a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 37 Zákona o rodine, keď konštatoval, že odborná starostlivosť, ktorá bude maloletému T. poskytnutá v špecializovanom zariadení je v jeho záujme, nakoľko zanedbával povinnú školskú dochádzku, používal vulgárne výrazy pri komunikácii s matkou, nerešpektoval ju a utekal z domova. Rodičia maloletého sú nezamestnaní, matka poberá dávku v hmotnej núdzi, otec je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, žiadne dávky nepoberá. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania, lebo sa jedná o konanie, ktoré začalo bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovej lehote kolízny opatrovník. Žiadal rozsudok prvostupňového súdu zmeniť s tým, aby nad maloletým T. W. bola nariadená ústavná výchova bez obmedzenia. Šesťmesačné výchovne opatrenie by nesplnilo svoj účel, s prihliadnutím na poruchy správania maloletého, negatívne situácie v domácom prostredí, pričom pri jeho realizácii by sa nezabezpečilo ani riadne ukončenie školského roka maloletého v zariadení. K odvolaniu priložil správu RC C., z ktorej vyplýva, že čiastočné pokroky, ktoré u maloletého zaznamenali môžu byť len účelovým prostriedkom, ktorého cieľom je jeho návrat do rodinného prostredia a jeho pohnútky nemusia byť úplne úprimné, preto doporučil ďalšie dlhšie zotrvanie maloletého v ich zariadení.
Rodičia sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
S prihliadnutím na nové skutočnosti uvedené kolíznym opatrovníkom v odvolaní, podložené i stanoviskom reedukačného centra musel potom odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.).
V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu vyžiadať si podrobnú správu od H. I. C., v ktorom sa maloletý v súčasnej dobe nachádza, lebo len potom bude možné ustáliť, či výchovné opatrenie vo forme šesťmesačného pobytu je postačujúce na zabezpečenie riadnej výchovy maloletého.
Pri rozhodovaní prvostupňový súd taktiež mal prihliadnuť na stanovisko kolízneho opatrovníka týkajúce sa ukončenia minimálne školského roka, lebo zrejme by nebolo účelné, aby pred koncom školského roka maloletý opustil zariadenie.
Po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude môcť prvostupňový súd vo veci opätovne rozhodnúť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.