Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Er-1379-2004.pdf
PDF · 88.46 KB
Case nature
Area
Subarea
11Er/1379/2004
Uznesenie
Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému S. W., A.. X.X.XXXX, W. X. XXX, vedenej pod zn. EX 1860/2004 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Zvolen, Borovianska 17, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 328,85 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu v y h l a s u j e za neprípustnú a exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený Pohotovosť, s.r.o. je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie vo výške 21,13 € do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen poverením č. 5611 001303 zo dňa 28.5.2004 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu na uspokojenie pohľadávky oprávneného Pohotovosť s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25 vo výške 328,85 € (9.907,- Sk) istiny s príslušenstvom ako aj trov exekúcie, na základe notárskej zápisnice Notárskeho úradu notára JUDr. Ondreja Ďuriača so sídlom v Partizánskom č. N 384/2004, NZ 10430/2004 zo dňa 8.2.2004.
Súd preskúmaním veci zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 23.9.2003 zmluvu o úvere, vo výške 5.000,- Sk. Súčasťou zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.
Pretože povinný nesplnil záväzok zo zmluvy, bola na notárskom úrade spísaná notárska zápisnica, kde za povinného konal a zápisnicu podpísal splnomocnený advokát Mgr. Tomáš Kušnír v zastúpení substitútom Mgr. Brunom Žlnayom na základe substitučnej plnej moci. Ten za povinného uznal dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 9.907,- Sk, z toho úver a poplatok predstavujú sumu 6.600,- Sk, pričom táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 23.11.2003 do zaplatenia. Celý vyššie uvedený dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Povinná osoba uznáva uvedený dlh v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uvedenej pohľadávky.
Ďalej splnomocnený zástupca Mgr. Tomáš Kušnír vyhlásil, že tento dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnici v celkovej sume 9.907,- Sk vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne od 23.11.2003 do zaplatenia splatí povinný v lehote do 16.2.2004, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Zmluva o úvere bola uzavretá podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka. Zároveň bolo dohodnuté, že právne vzťahy medzi veriteľom a dlžníkom sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Súd na základe vyššie uvedeného zistil, že dvojstranný právny úkon - zmluvné zastúpenie vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, v čase, keď žiadny dlh neexistoval.
Ďalej súd poukazuje na rozpor záujmov povinného a zástupcu. Pri uzatváraní zmluvy povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere, ktorú povinný uzatvoril, je zrejmé, že v tejto zmluve bola použitá už predtlač, ktorá sa používala pri uzatváraní zmlúv a už teda obsahovala meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Ak oprávnený postupoval tak, ako je vyššie uvedené a už dopredu bola určitá osoba oprávnená - t.j. predurčená, že bude konať za povinného, spochybňuje to základný predpoklad pri udelení plnej moci a to, že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujem povinného ako aj slobodnú voľbu pri voľbe svojho splnomocnenca, pretože ide o osobu, ktorá už pri spisovaní zmluvy o úvere a dohode o splnomocnení bola v kontakte s oprávneným a mala hájiť jeho záujem v súvislosti s vymáhaním prípadných dlhov v budúcnosti.
Účastníci si v zmluve o úvere dohodli, že ich vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom a teda, podľa § 323 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento zväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Inštitút uznania záväzku je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Zákon ako podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku. Bližšie však tento pojem nevymedzuje. Tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami sú jednak dôvod a jednak výška záväzku. Pri takejto interpretácii nie je obsahový rozdiel medzi občiansko-právnym a obchodno-právnym chápaním záväzku. Uznanie záväzku treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý adresuje veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uzná za svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Zákon na účinnosť takéhoto uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným dôsledkom uznania záväzku je právna domnienka, ktorá je vyvrátiteľná, že záväzok v čase uznania existoval (trval).
Podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
Uznať záväzok, alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktorý v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Podľa citovaného ustanovenia, ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. ak v čase uzavretia zmluvy o úvere a o splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie a taktiež nemohol splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na takéto právo.
Zároveň súd prihliadol na to, že splnomocnenie, ktoré udelil povinný advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi, je koncipované široko a všeobecne. Uvedeným všeobecným ustanovením povinný splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého výšku nebolo možné predpokladať. Týmto úkonom sa
povinný vzdal svojho práva uznať resp. neuznať záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti. Splnomocnenie nie je dostatočne špecifické a popisnou formou neuvádza, z čoho bude záväzok pozostávať a akým spôsobom je možné určiť jeho výšku. Obom zmluvným stranám bola známa výška poskytnutého úveru, avšak povinný nemohol mať vedomosť, akú sumu budú predstavovať napr. trovy právneho zastúpenia, trovy za spísanie notárskej zápisnice. Záväzok teda nie je určený, ani určiteľný. Takto všeobecne koncipované splnomocnenie vytvára veľmi široký rámec pre splnomocnenca čo do výšky záväzku, ktorý má za splnomocniteľa v budúcnosti uznať, a preto je neurčité, a teda neplatné. Zároveň by bolo povinnému odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase jeho uznania, ktorý na základe rôznych skutočností, ktoré nemožno do budúcnosti predpokladať, či nastanú alebo nenastanú, nie je dostatočne určiteľný, nie to ešte určitý. Práve s ohľadom na to, že exekučnému titulu vo forme notárskej zápisnice nepredchádza vyhľadávacie konanie súdu, treba pri udelení plnomocenstva na takýto úkon obzvlášť starostlivo a prísne posudzovať rozsah splnomocnenia tak, aby bol určitý, jednoznačný a nesporný. V danom prípade však podľa názoru súdu táto požiadavka nebola splnená.
Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré Mgr. Tomáš Kušnír ako zástupca povinného urobil v rozpore s jeho záujmami. Tým svojim účelom odporovali zákonu, a preto sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.
Okresný súd zároveň poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžo17/2007. (Taktiež Okresný súd poukazuje na rozhodnutia ako aj argumentáciu v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13CoE 79/2008-64 zo dňa 3.10.2008 ako aj ďalšie konania vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici napr. sp. zn. 12CoE 10/2006, 15CoE 53/2006, 16CoE 17/2006, 17CoE 62/2006, 15CoE 126/2009).
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd ďalej skúmal, či exekučný titul, t.j. predložená notárska zápisnica spĺňa materiálne a formálne predpoklady, aby sa mohla stať takýmto exekučným titulom.
Súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinného, t.j. Mgr. Tomáša Kušníra o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorý si určil pravdepodobne zástupca povinného sám, bez toho, aby mu povinný udelil plnú moc na takýto úkon. Na základe uvedeného potom bol povinný zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť a nemal ani vedomosť, že mu začala plynúť lehota, pričom na základe jej uplynutia sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Zároveň dohoda o plnomocenstve, ktorá bola uzatvorená medzi povinným a Mgr. Tomášom Kušnírom podľa § 31 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatná a z tohto dôvodu tu chýba ďalší predpoklad na to, aby táto notárska zápisnica mohla byť spôsobilým exekučným titulom.
Súd v danom prípade teda konštatoval, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa na notársku zápisnicu, ako na titul pre exekúciu kladú, ďalej z dôvodu, že plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, tak i uznanie záväzku, ktoré vzniklo podľa § 323 Obchodného zákonníka spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú neplatné, a teda napriek tomu, že exekúcia sa začala, daný exekučný titul, t.j. notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto súd aj bez návrhu v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
O trovách exekúcie, ktorých súčasťou podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku je odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie, súd rozhodol podľa § 203
ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Súdny exekútor si podľa ustanovení vyhlášky v znení účinnom do 30.4.2008 uplatnil právo na zaplatenie trov exekútora pozostávajúcich podľa § 14 ods. 2 vyhlášky z odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti, a to za 4 hod. práce po 6,64 €, celkovo vo výške 26,56 €. Súd mu však priznal odmenu za 2 začaté hodiny vo výške 13,28 €, a to za úkony - spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie v trvaní 35 min., spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie v trvaní 35 min. a spracovanie príkazu na začatie exekúcie v trvaní 35 min., pričom zároveň sčítal časy trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti vyjadrené v minútach a na základe toho určil, že exekútor na exekúciu účelne vynaložil iba 2 hodiny. Súd pritom zohľadnil skutočnosť, že cieľom exekúcie je uspokojenie pohľadávky oprávneného v čo najvyššej miere a v čo najkratšom čase, pričom cieľom exekúcie rozhodne nie je maximalizácia odmeny súdneho exekútora a tejto skutočnosti je potrebné podriadiť aj výklad jednotlivých ustanovení tejto vyhlášky. Samotná vyhláška v § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 203 Exekučného poriadku vyžaduje, aby bola odmena určená podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, pričom z logického a gramatického výkladu § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie a bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov. Použitie pojmu „účelný“ v texte vyhlášky potom odôvodňuje sčítavanie času skutočne potrebného na vykonanie jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Cdo 7/2006 zo dňa 28.5.2007, v ktorom bol podaný výklad ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky a súd sa stotožnil s právnym názorom vyjadreným v uvedenom rozsudku. Zároveň súd nepriznal exekútorovi odmenu podľa hodinovej sadzby 6,64 € za úkon - spracovanie vyúčtovania trov v trvaní 35 min., nakoľko nejde o čas účelne vynaložený na exekúciu (predmetný úkon priamo nesmeruje k vymoženiu pohľadávky oprávneného voči povinnému).
Podľa § 14 ods. 3 a § 15 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil právo na paušálnu odmenu za každý úkon exekučnej činnosti 3,32 €, spolu za 1 úkon vo výške 3,32 € (získanie poverenia na vykonanie exekúcie).
Súdny exekútor si v súlade s § 22 vyhlášky uplatnil právo na zaplatenie hotových výdavkov vo výške 4,53 € za poštovné.
Súd teda priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu v sume 13,28 €, paušálnu odmenu v sume 3,32 €, náhradu hotových výdavkov vo výške 4,53 €, spolu 21,13 €.
K zastaveniu exekúcie došlo procesným zavinením oprávneného, pretože oprávnený navrhol vykonanie exekúcie napriek tomu, že daný exekučný titul, t.j. notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, na základe ktorého by bolo možné viesť danú exekúciu, preto súd povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložil oprávnenému.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde a to písomne v 3 vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).