Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/15/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Martinom LOPUCHOM, PhD., v právnej veci žalobcu T. I., F.. X.X.XXXX, bývajúceho vo R. P., Z. XXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody Ú. H. R. Q. Z. J. O., právne zastúpeného JUDr. Milanom Kuzmom, advokátom Advokátskej kancelárie v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovanému SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Panónska cesta 9, právne zastúpeného JUDr. Rudolfom Adamčíkom, advokátom Advokátskej kancelárie v Bratislave, Liptovská 2/A, o ochranu osobnosti, t a k t o

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 2.258,41 EUR, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, na účet právneho zástupcu žalovaného.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa 16.1.2009 žiadal žalobca, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku sa mu písomne ospravedlniť za uverejnenie tvrdení o jeho osobe takto: Ospravedlnenie: SPOLOČNOSŤ 7 Plus, s.r.o. sa týmto ospravedlňuje T. I., že ho dňa článkom pod názvom „Nájomný vrah“, uverejnenom v týždenníku Plus 7 dní, č. 47, zo dňa 21.11.2008, vykreslila za páchateľa trestného činu vraždy, ktorej sa mal T. I. dopustiť na 10-ročnom S.i G. a XX- S. U. T., ku ktorej vražde došlo dňa XX.XX.XXXX H. E. R. T., ako aj za to, že ho SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s.r.o. vykreslila za účastníka trestného činu vraždy I. J., ako aj iného nezákonného konania, a to všetko bez toho, aby bol o vine T. I. ako páchateľa alebo účastníka týchto trestných činov vynesený v čase uverejnenia týchto tvrdení právoplatný rozsudok príslušného súdu“, a tým, že toto ospravedlnenie je žalovaný v zastúpení príslušnej osoby povinný podpísať a zároveň doručiť v určenej lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku žalobcovi doporučenou poštou. Zároveň požadoval, aby žalovaný mal povinnosť znášať v celom rozsahu oprávnenie žalobcu uverejniť ospravedlnenie žalovaného ako aj rozsudok súdu v týždenníku Plus 7 dní v jeho príslušnej časti a rovnakou veľkosťou písma ako bol uverejnený text napadnutého článku na náklady žalovaného, a aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 10.000.- EUR titulom náhrady nemajetkovej ujmy, a trovy konania. Uviedol, že žalobca je v súčasnej dobe obvinený z viacerých trestných činov vraždy, z ktorých význam pre toto konanie má vznesenie obvinenia pre trestný čin vraždy podľa § 219 Tr. zák. účinnom do 31.12.2005, ktorý čin mal žalobca údajne spáchať na maloletom 10-ročnom dieťati S. G. a mladej 30-ročnej žene U. T. dňa 29.12.2004 R. E. H. T.. V danej veci však nebol vynesený rozsudok o vine žalobca. Žalovaný však uverejnil v týždenníku Plus 7 dní č. 47, ktorého je vydavateľom, dňa 21.11.2008 článok pod názvom „Nájomný vrah“, ktorý hrubým spôsobom neoprávnene zasiahol do osobnostných práv žalobcu a to konkrétne do jeho práv na ochranu ľudskej dôstojnosti, cti, na ochranu mena a práva na ochranu podobizne. Takýmto zásahom bola v značnej miere znížená ľudská dôstojnosť a vážnosť žalobcu v spoločnosti, čím mu bola spôsobená nemajetková ujma na jeho osobnostných právach.

Za najzávažnejšie tvrdenia v článku považuje žalobca tieto:

1. „Advokát poskytoval vrahovi I. alibi, a tak mohol I. zavraždiť ďalších ľudí vrátane desaťročného chlapca“.

2. „I. mal napriek svojmu mladému veku za sebou bohatú kriminálnu minulosť“.

3. „Keby sa nenašli špinavci ochotní poskytovať alibi vrahovi, nemusel krutou smrťou zomrieť desaťročný chlapec“.

4. „Podľa policajného vyšetrovania si v roku 2004, teda štyri roky po P.j vražde najal I. podľa Č. vzoru ďalší mafián, P. E.“.

5. „Sledoval G. Volkswagen Passat a R. E. H. T. strieľal hlava - nehlava.“

6. „Až keď páchatelia nazreli do havarovaného vozidla, a zbadali za volantom ženu a vedľa nej chlapca, došlo im, že tu niečo nesedí“.

7. „Na ťažko zraneného, ale stále žijúceho chlapca sa nepozeral človek, ale vygumovaný zabijak“.

8. „Namieril a stlačil spúšť“.

9. „Ranu istoty vpálil aj do tela ženy“.

10. „K výpočtu I. zverstiev patrí aj účasť na vražde I. J. na W. Š.“.

11. „V jednom z telefonických odposluchov I. hovorí: Ešte dobre, jak som bol doma, že mi volal oný - G., že by som mal zmiznúť, lebo ma chcú zatvoriť“.

12. „I. posledné roky nepracoval sám, ale podarilo sa mu dať dokopy zločinecký gang na juhu východného Slovenska a vtiahnuť doň aj niektorých miestnych policajtov.“

Podľa žalobcu jedným z predpokladov zásahu do osobnosti fyzickej osoby je to, že ju možno na základe uverejnených údajov identifikovať. V danom prípade tak u žalobcu to naplnené nebolo. Nebol rešpektovaný princíp prezumpcie neviny. Podľa , podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez povolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom na vedecké, umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani takéto použitie nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby. Zákonná licencia podľa sa vzťahuje len na tlačové spravodajstvo a nie na tlačovú publicistiku. Časopis Plus 7 dní je prevažne publicistický.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Predovšetkým sa odvolal na znenie a na spravodajskú licenciu, ktorá žalovanému patrí. Tvrdil, že článok v týždenníku Plus 7 dní je potrebné považovať za spravodajský článok, pretože reaguje na udalosť, ktorá nastala. Prostriedky ochrany osobnosti môžu byť uplatnené vtedy, ak sú naplnené určité hmotnoprávnej predpoklady. V prvom prípade musí byť zásah, ktorý je spôsobilý poškodiť žalobcu v jeho osobnosti. Sám žalobca poukazuje na článok začínajúci vetou „podľa policajného vyšetrovania“. Každému čitateľovi musí byť z kontextu článku zrejmé, že v čase uverejnenia článku bol žalobca obvinený zo spáchania skutkov za vraždu matky a dieťaťa v E. H. T.. Tieto skutky autorka článku, ktoré boli ustálené pri vyšetrovaní popisuje. Pokiaľ sa žalobca domáha ochrany dobrého mena, zákon vychádza z vyvrátiteľnej právnej domnienky, že osoba takúto ochranu i požíva, t.j., že dobré meno a dobrú povesť daná osoba má. V tomto prípade však neoprávnený zásah nemôže privodiť žalobcovi ujmu. Žalobca s ohľadom na svoju kriminálnu minulosť nepožíval ani nepožíva dobrú povesť, t.z. čistého a spravodlivého človeka.

Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovné:

Dňa 21.11.2008 žalovaný v týždenníku Plus 7 dní v č. 47 uverejnil článok pod názvom „Nájomný vrah“. V ňom opísal vraždu, ktorá sa stala dňa 29.12.2004 R. E. H. T. a pri ktorej došlo k zavraždeniu 10-

ročného chlapca S. G. a 30-ročnej ženy U. T.. Za vraha týchto osôb článok označil žalobcu. Zároveň v ňom bola na troch snímkach zachytená podobizeň žalobcu a uvedené informácie, ktoré bližšie opísali priebeh týchto vrážd a týkali sa i osoby žalobcu. Jedná sa o informácie:

1. „Advokát poskytoval vrahovi I. alibi, a tak mohol I. zavraždiť ďalších ľudí vrátane desaťročného chlapca“.

2. „I. mal napriek svojmu mladému veku za sebou bohatú kriminálnu minulosť“.

3. „Keby sa nenašli špinavci ochotní poskytovať alibi vrahovi, nemusel krutou smrťou zomrieť desaťročný chlapec“.

4. „Podľa policajného vyšetrovania si v roku 2004, teda štyri roky po P. vražde najal I. podľa Č. vzoru ďalší mafián, P. E.“.

5. „Sledoval G. Volkswagen Passat a R. E. H. T. strieľal hlava - nehlava.“

6. „Až keď páchatelia nazreli do havarovaného vozidla, a zbadali za volantom ženu a vedľa nej chlapca, došlo im, že tu niečo nesedí“.

7. „Na ťažko zraneného, ale stále žijúceho chlapca sa nepozeral človek, ale vygumovaný zabijak“.

8. „Namieril a stlačil spúšť“.

9. „Ranu istoty vpálil aj do tela ženy“.

10. „K výpočtu I. zverstiev patrí aj účasť na vražde I. J. na W. Š.“.

11. „V jednom z telefonických odposluchov I. hovorí: Ešte dobre, jak som bol doma, že mi volal oný - G., že by som mal zmiznúť, lebo ma chcú zatvoriť“.

12. „I. posledné roky nepracoval sám, ale podarilo sa mu dať dokopy zločinecký gang na juhu východného Slovenska a vtiahnuť doň aj niektorých miestnych policajtov.“

Podľa žalovaného tak vlastne žalobca mal mať podiel i na vražde I. J. na Zemplínskej šírave. Do času rozhodovania vo veci žalobca nebol odsúdený za tr. čin vraždy H. T. a S.. G., ani za spoluúčasť na vražde I. J..

V článku v časopise Plus 7 dní č. 47, na strane 166-168, uverejneného dňa 21.11.2008 pod názvom „Nájomný vrah“ je uvedený podtitulok „ Advokát poskytoval vrahovi I. alibi, a tak mohol I. zavraždiť ďalších ľudí vrátane desaťročného chlapca“. Z obsahu článku vyplýva, že v ňom žalovaný použil také výrazy ako „I. mal napriek svojmu mladému veku za sebou bohatú kriminálnu minulosť; keby sa nenašli špinavci ochotní poskytovať alibi vrahovi, nemusel krutou smrťou zomrieť 10-ročný chlapec; podľa policajného vyšetrovania si v r. 2004, teda 4 roky po P. vražde najal I. podľa Č. vzoru ďalší mafián, P. E.; sledoval G. VW Passat a v E. H. T. strieľal hlava - nehlava; až keď páchatelia nazreli do havarovaného vozidla, zbadali za volantom ženu a vedľa nej chlapca, došlo im, že tu niečo nesedí; na ťažko zraneného, ale stále žijúceho chlapca sa nepozeral človek, ale vygumovaný zabijak; namieril a stlačil spúšť; ranu istoty vpálil aj do ženy; k výpočtu I.h zverstiev patrí aj účasť na vražde I. J.P. F. W. Š.; v jednom z telefonických odposluchov I. hovorí: Ešte dobre, jak som bola doma, že mi volal oný - G.j, že by som mal zmiznúť. Lebo ma chcú zatvoriť; I. posledné roky nepracoval sám, ale podarilo sa mu dať dokopy zločinecký gang na juhu Východného Slovenska a vtiahnuť doň aj niektorých miestnych policajtov. Na strane 166 sa nachádza fotografia žalobcu, obdobne i na strane 167 a 168 článku.

Z mediálneho archívu spoločnosti NEWTON I.T. - MEDIASEARCH vyplýva, že dňa 18.8.2006 v relácii Správy STV o 19.30 hod. na stanici STV1 odznela reportáž, v rámci ktorej sa vyjadroval i D. H., prezident Policajného zboru SR. Z reportáže je zrejmé, že polícia objasnila brutálnu mafiánsku vraždu, ktorá sa stala pred rokom a šokovala celé Slovensko. Vyšetrovateľ obvinil štvoricu z vraždy, nebola to však ich jediná vražda. V E. H. T. zastrelili mladú ženu a 10-ročného chlapca. Išlo o omyl - vrahovia chceli zastreliť chlapcovho otca. V aute sa mala viesť policajtova družka a 10-ročný syn. Vrahovia na auto najprv strieľali

a aj keď neskôr videli v aute dieťa a ženu, dorazili ich ranami istoty. Strelca T. I. už polícia v minulosti niekoľkokrát chytila. Za mrežami však nesedí. D. H. sa mal vyjadriť, že táto skupina sa zaoberala snáď všetkým. Počnúc výpaľníctvom a končiac obchodovaním všetkého možného.

Rádio Viva dňa 18.8.2006 o 18.00 hod. odvysielalo Veľké správy, v ktorých moderátorka D. W. oznámila, že polícia už pozná páchateľov brutálnej vraždy R. E. H. T., ktorá sa mala stať pred dvoma rokmi. Policajný prezident D. H. mal tvrdiť, že mafia prvýkrát porušila pravidlo, že nikdy nezatiahne do sporu ženy a deti. Údajný vrah T. I. čakal s troma kamarátmi spolu v aute. Keď sa k nim priblížilo vozidlo, v ktorom mal byť D. G.., I. začal strieľať. S výstrelmi neprestal ani potom, ako zistil, že sa pomýlil. Podľa policajného prezidenta stál T. I. na čele nebezpečnej organizovanej skupiny, ktorá pôsobila na Východnom Slovensku a má na svedomí aj ďalšie vraždy. I. je obvinený z troch vrážd, okrem iného aj z vraždy mafiána E. P..

Dňa 18.8.2006 v relácii Kultúra na stanici bola odvysielaná správa, že polícia požiadala občanov o pomoc pri pátraní po štvorici páchateľov, ktorých obvinila z dvojnásobnej vraždy U. T. a 10- ročného S. G. z decembra 2004 R. E. H. T.. Ako dnes na tlačovej besede informoval policajný prezident D. H., táto vražda bola prvou na Slovensku, keď podsvetie porušilo celosvetovo uznávané pravidlo, že ženy a deti sa do sporov nezaťahujú. Obeťou vraždy mal byť podľa Packu bývalý policajt D. G.. Jeho vraždu si objednal P. E. z H. a vykonať mu mala partia 28-ročného T. I. z R.Ý. P.. Na likvidácii sa okrem I., ktorý strieľal, podieľal 27-ročný F. H. W. R. P. I. D. T. z tej istej východoslovenskej obce. Podľa H., 29. decembra 2004 sa I., H. I. T. pohybovali R. E. H. T. na dvoch motorových vozidlách. Čakali na modrý Volkswagen Passat, o ktorom vedeli, že ho používa budúca obeť D. G.. Krátko po ôsmej večer spozorovali auto, na ktoré čakali. Začali ho prenasledovať a I. zo zadného sedadla začal po jeho posádke strieľať zo samopalu. Passat havaroval. I.o potom vystúpil a v tom si všimol, že v aute nesedí D. G.., ale žena s dieťaťom. Napriek tomu pribehol k vozidlu a ťažko zraneného chlapca zastrelil. Podľa H. to boli rany istoty. Páchatelia potom ušli a auto, z ktorého strieľali sa našlo zhorené pri obci Tomášov. P. E. I. T. I. boli v minulosti stíhaní za vraždy. H. I. T. polícia z ďalších vrážd podozrieva. Hľadaní muži z R. P. boli členmi zločineckej skupiny spolu s ďalšími, minimálne ôsmimi osobami. Venovali sa vydieraním, výpalníctvu, nelegálnemu obchodu s cigaretami, prevádzačstvu, kontrole úžerníkov a násilnej trestnej činnosti. I. ako vedúci skupiny bol súdený za vraždu svedka v Č. procese E. P., no súd ho oslobodil, ale rozsudok nie je právoplatný.

Dňa 24.8.2006 v relácii Veľké správy na Rádiu Viva redaktorka E. uviedla, že zadržaný I., H., D. T. boli členmi organizovanej skupiny. I. bol údajne ich šéfom a mal vysoké postavenie aj v mafiánskych štruktúrach. E. P., prvý viceprezident Policajného zboru SR v relácii priamo uviedol, že T. I. v hierarchii juhovýchodu Slovenska bol na najvyššom mieste. Taktiež sa začal dostávať do veľmi vysokých štruktúr v rámci celého Slovenska.

Z relácie Infoexpres Rádia Expres dňa 24.8.2006 vyplýva to, že v tento deň polícia chytila troch mafiánov, ktorým pripisuje chladnokrvnú vraždu ženy a desaťročného chlapca. D. H. uviedol, že v prvom rade je T. I. bezohľadný vagabund, ktorý strieľa ženy a deti.

Dňa 25.8.2006 uverejnil denník Nový čas pod názvom „POLÍCIA: Máme trojicu zabijakov!“ článok, z ktorého vyplýva, že kukláči mali zatknúť trojicu podozrivých, ktorí namiesto podnikateľa D. G. popravili jeho priateľku U. T. a syna S.. I. skupina mala vzniknúť pred šiestimi rokmi, jej členovia sú podozriví z vraždy E. Š.. R. Z. E., podpálenia erotických salónov pri ZL. Š. I. R. E., ako aj z ďalších trestných činov. H. mal vlastnými slovami informovať, že vlani namontovali pod auto policajného funkcionára nástražný výbušný systém, pri ktorom nechali výhražný list.

V Korzári, košickom denníku dňa 25.8.2006 v rubrike Slovensko odznela informácia, že skupina T. I., F. H., D. T., P. E. s ďalšími štyrmi osobami mali založiť v r. 2000 organizovanú zločineckú skupinu v úmysle získať finančné prostriedky trestnou činnosťou. Tá údajne má na svedomí vraždu 24_ročného E. Š.. z novembra 2000, podpálenie dvoch erotických salónov na východe Slovenska, vydieranie a nedovolené

ozbrojovanie. V októbri 2005 nastražili výbušný systém pod auto Škoda Octavia patriace policajnému funkcionárovi.

Televízia Markíza dňa 11.11.2008 v relácii Televízne noviny o 19.00 hod. informovala, že Banskobystrický krajský súd udelil I.i za vraždu dvadsaťštyri rokov, podľa Najvyššieho súdu však neboli splnené podmienky na takýto výnimočný trest, preto ho skrátil o deväť rokov. I. na objednávku vraždil vr. 2000. E. P. zabil niekoľkými ranami pred domom neďaleko Banskej Bystrice. Odsúdený I. v iných súdnych procesoch čelí obžalobe v prípade východoslovenského gangu, ale aj vraždy R. E. H. T..

V denníku Pravda dňa 12.11.2008 v rubrike Udalosti pod názvom „I. znížili trest za vraždu“ boli uverejnené informácie o tom, že Najvyšší súd včera údajnému bývalému šéfovi jedného z východoslovenských mafiánskych gangov T. I. zmiernil trest za vraždu na 15 rokov väzenia. Banskobystrický krajský súd mu vlani vymeral 24 rokov väzenia za to, že v r. 2000 zastrelil za finančnú odmenu podnikateľa E. P.. Pokyn na vraždu vraj vydal z väzenia E. Č.. Rozsudok je právoplatný.

Svedkyňa I. H. vo svojej výpovedi uviedla, že odkedy bol zverejnený článok v týždenníku Plus 7 dní o žalobcovi, prístup susedov a tiež ostatných ľudí sa k ním zmenil. Susedia sa od nich odvrátili, prestali s nimi komunikovať a synovi v škole začali chlapci hovoriť, že videli jeho otca v časopise, že je vrah. Tiež sa mu vysmiali, mali z toho problémy. Syn mal také problémy, že začal koktať a do dnešného dňa chodia k psychologičke. Ďalšie problémy mala napr. také, že keď bolo rodičovské združenie po zverejnený článku, tak sa napr. k nej do lavice neprisadol nikto. Predtým si k nej stále niekto prisadol a prihovoril sa. Tiež v podnikaní pocítila takú zmenu, že po zverejnení článku už nemala takú klientelu ako predtým. Niektorí klienti prišli a povedali, že radšej pôjdu do inej záložne kvôli článku. Ona sa stretla v spravodajskej relácii s informáciou, že jej druh bol označený za vraha. Myslí, že to bolo v r. 2006, keď zadržali žalobcu, keď na tlačovej konferencii policajný prezident H. označil žalobcu za vraha.

Z výsluchu svedkyne Ľ. A., autorky článku v týždenníku Plus 7 dní vyplýva, že v článku vychádzala zo zdrojov, ktorý čerpal z rozsudkov vo veci vraždy P., z obžaloby a z obvinení voči I., tiež hovorila so sudcami, policajtmi. Čo sa týka označenia, vyhradzuje si využiť právo mlčanlivosti ohľadne zdroja. Mala aj neoficiálne zdroje, ktoré bližšie komentovať nechcela. O účasti žalobcu na vražde I. J. F. W.. Š., vraždy P. a o tom, že I. zavraždil ďalších ľudí, vrátane desaťročného chlapca čerpala z policajných informácií a policajných zdrojov.

Podľa /OZ/ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa -3 , písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

Privolenie nie je potrebné, ak sa použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona.

Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Podľa -3 , fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Po vyhodnotení dôkazov vyplynulo, že nárok žalobcu dôvodný nie je.

Podanou žalobou sa žalobca domáhal tzv. satisfakčnou žalobou poskytnúť morálne zadosťučinenie za škodlivé následky uverejneného článku v časopis Plus 7 dní uložením povinností žalovanému strpieť uverejnenie ospravedlnenia žalovaného a rozsudku súdu na náklady žalovaného zaslať žalobcovi ospravedlňujúci list. Taktiež požadoval zaplatenie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Z obsahu žaloby pritom jednoznačne vyplýva, že žalobca poukazuje na zásah do svojich práv na ochranu osobnosti tým, že bol označený za páchateľa alebo účastníka trestného činu vrážd R. E. H. T. I. I. J. F. W. Š. i keď právoplatne odsúdený za tento trestný čin nebol. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na porušenie princípu prezumpcie neviny v §-e 40 ods.2 Listiny základných práv a slobôd, článku 50 ods.2 i Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale nepriamo i na porušenie a nasl. . Článok 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zasa garantuje právo žalovaného na poskytovanie informácií.

V danom prípade je potrebné nájsť „vyvážený vzťah“ medzi garantovaným právom na ochranu cti, dôstojnosti fyzickej osoby a slobody prejavu a právo na informácie na strane žalovaného i osôb - verejnosti, ktorým žalovaný takéto informácie zaručuje. Ústavný súd viackrát vo svojej judikatúre zdôraznil, že sa v danom prípade jedná o konflikt v rámci systému základných práv a slobôd a ako taký ho treba riešiť prostredníctvom zásady ich spravodlivej rovnováhy. Sloboda prejavu je totiž jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, zabezpečuje sebarealizáciu jednotlivca. Uplatňuje sa nielen vo vzťahu k informáciám a myšlienkam, ktoré sa prejavujú priaznivo, t.z., ktoré sa pokladajú za neurážlivé a neutrálne, ale aj k takým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. Vyžaduje to totiž pluralizmus a znášanlivosť v demokratickej spoločnosti /napr. Handyside/Spojené kráľovstvo, rozsudok zo 7.12.1976/. Sloboda prejavu však nie je bezhraničná. Musí ustúpiť právam na ochranu osobnosti v rámci garantovaného rozsahu v článku 19 a a nasl. . V prípade vzájomnej konkurencie základných práv a slobôd vnútri ich systému je vždy povinnosťou všeobecného súdu posúdiť, či z ústavne akceptovateľného hľadiska došlo k obmedzeniu slobody prejavu alebo zásahu do ochrany práv a slobôd jednotlivca. Ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody je ústavne akceptovateľné vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, na základe zákona, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j. ospravedlnenie jeho existencie a naliehavej spoločenskej potreby a primerane /spravodlivo/ vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Musí ísť teda o obmedzenie, ktoré je v súlade so zásadou proporcionality / US 4/02, 36/02, 193/03/. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je zrejmé, že primárne postavenie v rámci ochrany slobody prejavu patrí vždy novinárom a to obzvlášť pri informovaní o veciach verejného záujmu. Novinári majú totiž povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých vecí vereného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostať /napr. Prager a Oberchlick/Rakúsko, Tromzo/Nórsko/. V tomto smere novinárom je dovolené používať aj určitú mieru preháňania a provokácie.

V danom prípade bolo potrebné posúdiť, či zo strany žalobcu sa jednalo o informovanie vo veciach verejného záujmu a teda, či aj osoba žalobcu patrí do sféry „verejného záujmu“. V zásade medzi osoby verejného záujmu sú zaraďované osoby pôsobiace v tzv. verejnej sfére, teda politici ale i ostatné osoby pôsobiace vo verejných funkciách štátu. Tiež sa tam zaraďujú osoby pracujúce v zábavnom priemysle, tzv. celebrity, kde prevažuje záujem verejnosti na informovaní o nich. Nepochybne medzi vecí verejného záujmu sa budú týkať aj udalosti týkajúce sa obrany a bezpečnosti štátu. Tu treba zaradiť i také udalosti, ktoré rezonujú v spoločnosti ohľadne nájomných vrážd, trestných činov organizovaných skupín a pod.

Preto žalovanému nemožno nič vytýkať, že vo svojom článku sa snažil informovať o udalosti, ktorá v danom čase bola spoločensky potrebná, žiadúca a pre verejnosť zaujímavá a týkala sa trestnej činnosti žalobcu a jeho tvz. organizovanej skupiny. Z prehľadu mediálnych správ spoločnosti NEWTON Media a.s. je totiž zrejmé, že v čase, kedy vyšiel inkriminovaný článok, verejnosťou prebehli informácie o tom, že žalobcovi bol pôvodne uložený 25-ročný trest odňatia slobody Banskobystrickým špecializovaným trestným súdom, znížený Najvyšším súdom SR na trest odňatia slobody na 15 rokov. Jednalo sa o trestný čin vraždy E. P.. Táto informácia sa objavuje i v druhom odseku článku „Nájomný vrah“. Ak žalobca tvrdí, že v zmysle § 12 ods. 3 sa v prípade inkriminovaného článku nejedná o tzv. spravodajskú licenciu, a napísaním tohto článku, ktorý má publicistický charakter, došlo k zverejneniu mena a podobizne žalobcu v rozpore so zákonom, súd takýto záver nezdieľa. Ako bolo naznačené, tento článok reaguje na informácie súvisiace s odvolacím konaním na Najvyššom súde SR v prípade vraždy E. P. a článok žalovaného je v tejto súvislosti aj vzhľadom na jeho obsah potrebné označiť za spravodajský. Uceleným spôsobom sa totiž snaží informovať nielen o tejto vražde, jej vyšetrovaní a treste, ale i priblížiť osobu žalobcu a jeho trestnú činnosť.

Nielen z výpovede svedkyne A. ale i z prehľadu mediálneho archívu NEWTON - I.T. - MEDIASEARCH vyplýva, že novinárka pri písaní článku, ktorý zverejnil žalovaný vo svojom týždenníku vychádzala z policajných informácií. Bola to polícia, ktorý verejnosti poskytla prostredníctvom tlačových konferencií informáciu o tom, že žalobca bol strelcom a vrahom U. T. I. S. G. dňa 29.12.2004. Bol to on, ktorý mal samopalom strieľať na vozidlo, v ktorom sa tieto dve osoby viezli, a potom, keď zistil, že v ňom nesedí D. G., obom uštedril ranu istoty. Od policajného prezidenta D. H. sa média dozvedeli, že T. I. bol šéfom organizovanej skupiny, ktorá pôsobila v okolí P. B., R. P., E. a má na svedomí aj ďalšie vraždy, podieľali sa napr. na vražde 24-ročného muža v r. 2000, na lúpežnom prepadnutí dvoch mužov na benzínovom čerpadle, či založení požiarov v dvoch erotických salónoch; prvýkrát porušili pravidlo, že deti a ženy sa do sporov podsvetia nemiešajú a že žalobca je „bezohľadný vagabund, ktorý strieľa ženy a deti..., a že I. do oboch vystrelil aj tzv. ranu istoty, hoci už vedel, že išlo o omyl“. Policajný prezident Packa uviedol i to, že skupina I. namontovala „pod auto policajného funkcionára nástražný výbušný systém, pri ktorom nechali výhražný list“.

V súvislosti s ochranou článku 10 Európskeho dohovoru je potrebné spomenúť rozhodnutie z 23.5.1991 Oberschlick/Rakúsko, podľa ktorého existencia faktov by mala byť preukázaná, tak pravdivosť hodnotiacich výrokov nepodlieha dokazovaniu. V zmysle tohto rozhodnutia nemožno totiž splniť požiadavku na preukázanie pravdivosti hodnotiaceho úsudku a požiadavka sama osebe porušuje slobodu prejavu, ktorá tvorí základnú súčasť práva chráneného článkom 10 Európskeho dohovoru. Obdobne vo veci Jerusalem/Rakúsko z 27.2.2001 Európsky súd pre ľudské práva uviedol, že tam, kde vyhlásenie prechádza do hodnotiaceho úsudku, proporcionalita zásahu môže závisieť na tom, že existuje dostatočne skutková základňa pre napadnuté vyhlásenie, pretože dokonca aj hodnotiaci výrok bez akejkoľvek skutkovej základne na jeho podporu môže byť prehnaný. Ako bolo naznačené, inkriminovaný článok bol uverejnený zo zdrojov pochádzajúcich z policajných tlačových konferencií. To je zrejmé nielen z prehľadu mediálnych správ predložených žalovaným ale i z výpovede svedkyne A.K.. V tejto súvislosti už Európsky súd pre ľudské práva konštatoval /napr. Colombani a ost./Francúzsko z 25.6.2002/, že záruky článku 10 Európskeho dohovoru sú novinárom poskytované za podmienky, že konajú v dobrej viere tak, aby prinášali presné a dôveryhodné informácie pri dodržiavaní novinárskej etiky. Podľa súdu, ak tlač prispieva do verejnej diskusie o otázkach vyvolávajúcich oprávnené obavy, musí mať možnosť opierať sa o oficiálne správy bez toho, aby musela vykonať nezávislý prieskum. Podobne i v inej veci /Selisto/Fínsko- rozhodnutie zo 16.11.2004/, novinári musia písať slobodne o udalostiach vychádzajúcich z informácií získaných z oficiálnych zdrojov. Vždy je prioritný pôvod informácií, ktoré vychádzajú z vyšetrovania.

Ak teda žalovaný napísal inkriminovaný článok na základe informácií o trestnej činnosti žalobcu a jeho organizovanej skupiny, ktoré získal z policajného vyšetrovania, k ich zverejneniu v podobe článku došlo v čase, keď žalobca za tieto skutky /trestné činy/ nebol právoplatný odsúdený, a tieto policajné informácie je potrebné pokladať za informácie oficiálne, pretože boli oznámené prezidentom Policajného zboru SR D. H. na tlačových konferenciách, príp. prvým viceprezidentom PZ SR pánom P., je potrebné uzavrieť, že žalovaný v dobrej viere tieto informácie poskytoval verejnosti, ktorá ich na druhej strane mala právo od neho požadovať. Preto informácie, ktoré boli uverejnené v článku „Nájomný vrah“ v č. 47 týždenníka

Plus 7 dní a žalobcom označené pod č. 1-9 a 11-12 vrátene použitých snímok s podobizňou žalobcu za tie, ktoré porušili jeho právo na ochranu osobnosti, boli žalovaným použité na základe licencie v zmysle a na základe oficiálnych policajných informácii. Nimi žalovaný teda nemohol nepriaznivo zasiahnuť do práv na ochranu osobnosti žalobcu. Až na jeden prípad totiž všetky uvedené výroky sa týkajú informácií o vražde mladej 30-ročnej ženy a 10-ročného chlapca R. E. H. T. a ďalšej trestnej činnosti, ktoré boli poskytnuté policajnými funkcionármi. Netýka sa to však informácie - k výpočtu I. zverstiev patrí účasť na vražde I. J. F. W.. Š. -pretože zo žiadnej z informácií nevyplýva, že žalobca sa mal takejto vraždy zúčastniť. Takáto informácia obsiahnutá v článku je teda nepravdivá, na základe ktorej by mohlo dôjsť k zníženie dôstojnosti alebo vážnosti osoby v spoločnosti. Jedná sa teda o neoprávnený zásad do práv chránených záujmov zvýraznených v ust. . Táto ujma sa však posudzuje vždy z hľadiska intenzity zásahu, okolností, za ktorých k nemu došlo a stupňa negatívnych dôsledkov dopadu zásahu na chránené práva. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzita zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce i subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba. Pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do práva na česť a dôstojnosť, má zásah závažné dôsledky vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti. To sa týka i zásahu do práva na podobizne a práva na ochranu mena. V prípade žalobcu je vylúčené zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v značnej miere. Z odpisu z registra trestov bolo totiž preukázané, že žalobca bol už dňa 19.3.1996 odsúdený v konaní sp. zn. za trestný čin ublíženia na zdraví s podmienečným trestom odňatia slobody. Dňa 7.11.1996 bol odsúdený za ďalší trestný čin ublíženia na zdraví, na nepodmienečný trest odňatia slobody. Dňa 3.3.1997 bol žalobcovi uložený ďalší trest za spáchanie násilnej trestnej činnosti - výtržníctva, vyhrážania sa a poškodzovania cudzej veci. 28.6.2007 bol žalobca odsúdený za trestný čin vraždy, za ktorý pôvodne nepodmienečne uložený trest odňatia slobody na 24 rokov Krajským súdom v Banskej Bystrici Najvyšší súd SR zmenil na 15-ročný a to dňa 11.11.2008. I výpoveď družky žalobcu ako svedkyne naznačuje, že už pred uverejnením inkriminovaného článku, ešte v r. 2006 boli verejne odprezentované prezidentom policajného zboru informácie o tom, že žalobca je vrahom ženy a chlapca W. E. H. T. i páchateľom ďalších trestných činov. Už tieto informácie a spáchané trestné činy teda v značnej miere museli znížiť vážnosť žalobcu v spoločnosti do tej miery, že dosah ujmy o odškodnení ktorej sa žalobca domáha v tomto konaní je zanedbateľný. Žalobcu nemožno považovať za váženého, čestného a spravodlivého občana podľa pravidiel morálky, ktoré sú všeobecne vyznávané v demokratickej spoločnosti. Predložená správa o povesti žalobcu Mestom Veľké Kapušany neobsahuje žiadne hodnotenie povesti žalobcu. V danom prípade teda prichádzalo do úvahy posúdiť, či uverejnením informácie v článku o tom, že k výpočtu I. zverstiev patrí účasť na vražde I. J. F. W.. Š., je takou ujmou, ktorá svojou povahou alebo stupňom závažnosti opodstatňuje nemateriálnu satisfakciu požadovanú žalobcom. I priznanie nemateriálnej satisfakcie je totiž potrebné zvážiť podľa okolností, za akých k zásahu došlo, intenzity zásahu, stupňa negatívnych dôsledkov dopadu na chránené práva žalobcu. Judikatúra totiž umožňuje i v prípade zásahov do práv chránených záujmov nemateriálnu satisfakciu nepriznať /napr.: uzn. NS SR 3Cdo 137/2008/. V danom prípade sa zásah týka osoby, ktorá bola do uverejnenia článku odsúdená za násilnú trestnú činnosť, v jednom prípade za trestný čin vraždy. Jednoznačné správy vysokých policajných funkcionárov od r. 2006 označovali za vraha U.. T. I. S.. G. žalobcu, pričom jeho organizovaná skupina sa mala podieľať na ďalších vraždách, vrátane 24-ročného muža v r. 2000 a páchaním ďalšej trestnej činnosti. Informácia uverejnená v článku o účasti na vražde I. J. neoznačila žalobcu za vraha, ale priznala mu podiel účasti na vražde, o ktorej sa redaktorka mohla domnievať, že spadá pod tie, o ktorých policajní funkcionári informovali. S ohľadom na rozsah trestnej činnosti, za ktorú bol žalobca právoplatne odsúdený, spáchanej tr. činnosti, ktorá sa mu jednoznačne kládla za vinu, je nutné konštatovať, že ujma spôsobená žalobcovi uverejnením informácie o jeho účasti na vražde A. Sisáka je s tak nízkym stupňom závažnosti, ktorá nezakladá priznanie nemateriálnej satisfakcie podľa .

Na dôkazy predložené žalovaným po prvom pojednávaní - rozsudok KS Banská Bystrica sp. zn. a KS Bratislava sp. zn. súd v zmysle neprihliadal. Skutočnosti z nich vyplývajúce i tak nemali význam pre rozhodnutie vo veci.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. Žalovaný mal v konaní plný úspech. Trovy žalovaného pozostávajú zo 6 úkonov právnej služby advokáta v dvoch spojených veciach /

požadované ospravedlnenie a náhrada nemajetkovej ujmy/, z toho 2 x po 121,99 EUR za jeden úkon / prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd 22.9.2009 a 12.11.2009/ a 4 úkonov právnej služby po 111,96 EUR /2 x účasť na pojednávaní 3.3.2011 a 12.4.2012, účasť na výsluchu svedkyne 16.12.2011, písomné podanie 8.7.2011/. Jeden úkon právnej služby do 1.6.2010 bol určený podľa v spojení s vyhlášky a vyhlášky č. tak, že činí 121,99 EUR. Po novele tohto právneho predpisu vykonanej vyhl. sa jeden úkon právnej služby v dôsledku zmeny znenia ust. 13 ods.3 ponížil na sumu 111,96 EUR. Tarifná odmena patrí žalovanému tak vo výške 691,82 EUR. Ďalej v zmysle vyhl. patrí žalovanému režijný paušál 2 x 6, EUR, x 7, EUR a x 7, EUR. Podľa a vyhl., za použitia o cestovných náhradách, cestovné náhrady advokáta k pojednávaniu na OS Michalovce z Bratislavy do Michaloviec a späť na deň 3.3.2011 pozostávajú zo sumy 272,70 EUR /vzdialenosť BA - MI a späť 1010 km, základná sadzba náhrady za 1 km - 0,183 EUR podľa Opatrenia MPSVaR SR č. , priemerná spotreba osobného mot. vozidla advokáta podľa predloženého technického preukazu 8,6 l na 100 km pri cene 1 litra benzínu Natural 95 1,010 EUR/; k pojednávaniu 12.4.2012 cestovné náhrady predstavujú 322,19 EUR / vzdialenosť BA - MI a späť 1010 km, základná sadzba náhrady za 1 km - 0,183 EUR podľa Opatrenia MPSVaR SR č. , priemerná spotreba osobného mot. vozidla advokáta podľa predloženého technického preukazu 8,6 l na 100 km pri cene 1 litra benzínu Natural 95 1,583 EUR/. Náhrada za stratu času podľa vyhlášky činí za čas strávený cestou k pojednávaniu 3.3.2011 22 polhodín x 12, EUR a k pojednávaniu 12.4.2012 22 polhodín x 12,71 EUR, čo predstavuje 551,32 EUR. Celková výška trov činí 1.882,01 EUR a s pripočítaním 20% DPH, ktorým advokát žalovaného je, to predstavuje 2.258,41 EUR. Z takto vyčíslených trov je zrejmé, že súd nepriznal žalovanému ním požadované trovy vrátane DPH do výšky 2.526,85 EUR v dôsledku nezníženia tarifnej odmeny.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach s prílohami.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods.3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak účastník konania dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.