Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-148-2011.pdf
PDF · 84.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/148/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, dieťa matky: B. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. 6, A., a otca: W. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom N. č. 7, A., t.č. v U. E. č. X A., v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
Súd maloletú M. L., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec maloletej j e p o v i n n ý prispievať na jej výživu sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu a to od 20.12.2011, ktoré výživné je zročné vždy vopred do 15. Dňa toho ktorého mesiaca na ktorý sa poskytuje k rukám matky maloletej.
Dlh na zročnom výživnom do 20.12.2011 do 12.04.2012 vo výške 88,06 eur súd otcovi povoľuje zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 10 eur zročných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia, pričom nezaplatením čo i len jednej zo splátok riadne a včas sa stáva zročným celý dlh.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Matka maloletej M. návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.12.2011 žiadala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil rozsah vyživovacej povinnosti vo výške 100 eur mesačne od podania návrhu a otcovi zakázal styk s maloletou. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej spolu nežijú v spoločnej domácnosti a na výživu dieťaťa jej od jeho narodenia neprispieva. Konflikty s otcom maloletej postupne vyústili až do jej fyzického napadnutia. Otec neustále slovne aj fyzicky napádal jej osobu ako aj jej rodinných príslušníkov a neplnoletého syna B., z ktorého dôvodu sa bála o správny vývoj oboch detí a svoj psychický stav. Otec nie je prístupný k riadnej komunikácii a po požití alkoholu sa správa vždy agresívne. Pod vplyvom alkoholu spáchal aj trestný čin, čím ohrozil život a zdravie maloletej. Preto 01.12.2011 podala nové trestné oznámenie, ktoré rieši polícia. Otec má už status bezdomovca, jeho morálne a etické hodnoty upadli, stal sa nevypočítateľným a preto žiadala o zákaz jeho styku s dcérou.
Otec, ktorému bol návrh na začatie konania riadne doručený do Ústavu na výkon väzby, kam bol vzatý v priebehu konania sa k nemu nevyjadril. Rovnako nepožiadal o odročenie pojednávania za účelom jeho osobnej účasti, resp. vypočutia cestou dožiadaného súdu.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka odporučila návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností vyhovieť, avšak za zohľadnenia súčasných možností a schopností otca navrhla, aby mu súd určil rozsah jeho vyživovacej povinnosti v minimálnom zákonnom rozsahu.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vo veci v neprítomnosti otca vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletej, potvrdeniami o príjmoch rodičov, správou OR PZ v Bratislave II o prejednávaných priestupkoch otca ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav veci:
Rodičia maloletej spolu nikdy nežili v spoločnej domácnosti. O maloletú sa osobne celodenne stará jej matka, ktorá so svojim starším synom B. R., nar. XX.XX.XXXX z predchádzajúceho partnerského vzťahu žije u svojich rodičov. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 190,- eur a rodinné prídavky na dve deti. B. navštevuje ZŠ, je alergik, pričom jeho otec má určenú výšku výživného 33,- eur, ktoré však platí nepravidelne. V súčasnosti prebieha konanie o zvýšenie výživného.
Po narodení mal. M. o ňu otec prejavoval záujem, avšak časom sa začal správať neprimerane a pod vplyvom alkoholu slovne aj fyzicky útočil na jej matku a jej rodinných príslušníkov, v súvislosti s čím matka aj podala trestné oznámenie. Uvedené konanie bolo orgánmi činnými v trestnom konaní posúdené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Okrem toho sa otec podľa evidencie priestupkov od 1.1.2010 dopustil viacerých priestupkov proti majetku (opakované drobné krádeže). Má status bezdomovca a v čase rozhodovania sa nachádza vo väzbe. Od 1.5.2008 je poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume 125,57 eur.
Vzhľadom ku skutočnosti, že od podania návrhu bol otec vzatý do väzby a teda momentálne neprichádzala do úvahy jeho stretávanie sa s dcérou, matka netrvala na zákaze styku otca s maloletou. Uviedla, že prípadnej úpravy styku, resp. jeho zákazu sa bude domáhať až ak by sa v budúcnosti vyskytol problém a otec by svoju agresivitu voči matke presmeroval aj na dieťa.
Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka maloletej má vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti o dieťa. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca súd musel prihliadať na jeho súčasné schopnosti a možnosti, keď je momentálne vo väzbe pre trestný čin, ktorý nesúvisí s neplatením jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej M.. Nehnuteľný majetok vyššej hodnoty otec nevlastní, naopak má status bezdomovca a jeho jediným príjmom sú dávky v hmotnej núdzi. Nakoľko vo výkone väzby z objektívnych dôvodov neprichádza do úvahy pracovné zaradenie, súd musel vychádzať z toho, že súčasné reálne zárobkové schopnosti otcovi neumožňujú podieľať sa na výžive maloletej sumou vyššou než zákonom stanoveným minimálnym výživným.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia ako aj na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a otcovi určil rozsah jeho vyživovaciu povinnosti voči maloletej M. na minimálny nevyhnutný rozsah, t.j. na 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa (aktuálne 26 eur) a to s prihliadnutím na jeho súčasné osobné, majetkové a zárobkové pomery.
Dlh na zročnom výživnom za obdobie od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku vo výške 88,06 eur (10,06 eur alikvótna čiastka za 12 dní mesiaca december a určené výživné vo výške 26 eur splatné za tri mesiace do marca 2012 vo výške 78,- eur), súd otcovi povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 10,- eur, splatných spolu s bežným výživným po hrozbou straty ich výhody, keď mal súd za to, že takáto výška splátok zodpovedá súčasným obmedzeným schopnostiam a možnostiam otca.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.