Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_17C-238-2011.pdf
PDF · 83.28 KB
Case nature
Subarea
17C/238/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, IČO: 31701914, so sídlom Bardejovská 6, Košice, zastúpeného JUDr. Petrom Frajtom, advokátom so sídlom Garbiarska 5, Košice, proti žalovanému: C. O., L.. XX.X.XXXX, J. J. XX, T., v konaní o zaplatenie 55,55 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 57,25 eur a úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 55,55 eur od 31.3.2010 do zaplatenia a nahradiť na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 31,80 eur, všetko v mesačných splátkach vo výške po 10 eur mesačne vždy do 25-teho dňa v mesiaci, od právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného splatenia, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 1.12.2010 doručenou Okresnému súdu Košice I dňa 7.2.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 55,55 eur, poštovné 1,70 eur, 9 % ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy od 31.3.2010 do zaplatenia, titulom nezaplatenia cestovného, keďže žalovaný cestoval jeho dopravným prostriedkom - autobusom dňa 30.3.2010 - bez cestovného lístka. Súčasne požadoval náhradu trov konania vo výške 63,60 eur (16,50 eur za súdny poplatok z návrhu na začatie konania + náhrada trov právneho zastúpenia v sume 47,10 eur).
Súd vydal dňa 4.4.2011 platobný rozkaz č. k. 17Ro/53/2011-9. Ten zrušil v celom rozsahu uznesením č. k. 17Ro/53/2011-25 zo dňa 13.6.2011 podľa ust. § 173 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), pretože platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému.
Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na 12.4.2012, na ktoré sa nedostavil žaloba, svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Nedostavil sa žalovaný, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 5.4.2012, v ktorom uviedol, že vec rieši dohodou o platbe so žalobcom.
Súd vykonal dokazovanie listinami, hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 6435 zo dňa 30.3.2010, upomienkou č. 201006435 zo dňa 6.4.2010, dohodou o uznaní a splatení záväzku zo dňa 5.4.2012, a zistil tento skutkový stav:
Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 6435 zo dňa 30.3.2010 súd zistil, že žalovaný cestoval dňa 30.3.2010 o 6,12 hod. autobusom na linke č. 13 v Košiciach bez platného cestovného lístka.
Keďže pri kontrole revíznym orgánom žalobcu sa nevedel preukázať platným cestovným lístkom, bola mu ním uložená povinnosť zaplatiť cenu cestovného lístka v sume 0,55 eur a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v sume 55,55 eur, ktorú povinnosť si žalovaný nesplnil. Totožnosť žalovaného revízor zistil na podklade občianskeho preukazu predloženého žalovaným.
Z písomnej upomienky na zaplatenie dlhu č. 201006435 zo dňa 6.4.2010 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu žalovanej sumy, avšak bezvýsledne.
Z dohody o uznaní a splatení záväzku súd zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 5.4.2012 dohodu o uznaní a splatení záväzku, ktorý vznikol nezaplatením cestovného, úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom a následne vzniknutými nákladmi súvisiacimi s uplatňovaním týchto nárokov veriteľom, z titulu cestovania dopravným prostriedkom veriteľa bez platného cestovného lístka v prípadoch vedených u žalobcu pod č.: 17 145/06, 4 205/07, 210 06091, 2010 06435. Dlžník uznal čo do dôvodu aj výšky záväzok vo výške 465,18 eur (178,62 eur titulom cestovného, 286,56 eur titulom trov konania) a zaviazal sa uhradiť 200 eur pri podpise dohody a zostatok vo výške 265,18 eur v mesačných splátkach vo výške 30 eur počnúc mesiacom máj 2012 s tým, že došlé platby budú priraďované k jednotlivým prípadom v poradí 17 145/06, 4 205/07, 210 06091, 2010 06435.
Podľa ust. § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave účinného k 30.3.2010 (ďalej len „zák. č. 168/1996 Z. z.“) cestujúci bol povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena posádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu (§ 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemohol preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za znečistenie autobusu.
Podľa ust. § 14 ods. 3 zák. č. 168/1996 Z. z. úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [§ 9 písm. b)] bola dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určil dopravca v prepravnom poriadku.
Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalovaný sa dostal do omeškania dňom 31.3.2010, t.j. dňom nasledujúcim po dni, kedy bol revízorom vyzvaný na zaplatenie uplatnenej pohľadávky, keďže cestoval dopravným prostriedkom žalobcu bez platného cestovného lístka, aj keď povinnosť mať pri sebe zakúpený a riadne označený cestovný lístok
v hodnote 0,55 eur a preukázať sa ním na výzvu kontrolóra mal žalovaný po celý čas prepravy a pri vystupovaní z dopravného prostriedku žalobcu.
Sadzba hlavné refinančné operácie (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky) k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu, t. j. k 31.3.2010, predstavovala 1 %. Výška úrokov z omeškania je 9 % (1 % zvýšené o 8 percentuálnych bodov).
Podľa § 153 ods. 1, 2 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Vykonaným dokazovaním listinami predloženými žalobcom, hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 6435 zo dňa 30.3.2010 a upomienkou č. 201006435 zo dňa 6.4.2010, súd mal za preukázané, že žalovaný cestoval dňa 30.3.2010 dopravným prostriedkom žalobcu, autobusom na linke č. 13, pri vykonávaní kontroly revízorom sa nevedel preukázať platným cestovným lístkom. Cestovné v sume 0,55 eur a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v sume 55 eur žalobcovi nezaplatil ani na výzvu revízora dňa 30.3.2010, ani napriek písomnej upomienke zo dňa 6.4.2010.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobný návrh je skutkovo a právne dôvodný, preto mu vyhovel, a zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky žalobcu 55,55 eur spolu s príslušenstvom v súlade s § 121 ods. 3 OZ, a to nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky 1,70 Eur - poštovné a úrokmi z omeškania vo výške 9 % z 55,55 eur ročne od 31.3.2010 do zaplatenia.
Súd k dohode o uznaní a splatení záväzku uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 5.4.2012 uvádza, že dlh žalovaného, ktorý je predmetom tohto konania a ktorý sa u žalobcu vedie pod č. 2010 06435, ešte nebol žalovaným v zmysle predmetnej dohody uhradený, nakoľko jeho platby sa započítavajú v poradí uvedenom v dohode, pričom tento prípad je až na poslednom mieste. Uvedená skutočnosť bola tiež telefonicky overená u právneho zástupcu žalobcu. Predmetná dohoda nebráni žalovanému plniť na základe tohto rozsudku po nadobudnutí jeho právoplatnosti a vykonateľnosti. Zaplatením dlhu žalovaným na základe tohto rozsudku pohľadávka žalobcu zanikne, a to v danej časti aj v zmysle dohody.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. a zaviazal neúspešného žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech. Trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 16,50 eur podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov položka 1a/ sadzobníka súdnych poplatkov a z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, žalobný návrh), t.j. 2 x 16,60 eur + režijný paušál (2 x 6,95 eur), t. j. 47,10 eur, spolu 63,60 eur.
Žalobcom uplatňovaná výška trov konania 63,60 eur je v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. v rámci tzv. drobného sporu neprimeraná uplatňovanej pohľadávke. Preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 1/2 z 63,60, t.j. 31,80 eur. Nepriznanie časti trov konania žalobcovi nemá právny základ výlučne v aplikácii § 150 ods. 2 O.s.p., ale aj § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré ustanovenie priznanie náhrady trov konania podmieňuje účelnosťou vynaložených trov. Dopísanie niekoľkých údajov prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu/advokáta do „elektronickej predtlače“ písomnosti nie je možné hodnotiť ako účelne vynaložené trovy konania; rozhodne nie v celom rozsahu nárokovanej odmeny za právnu službu.
Súd v tomto prípade prihliadol k tomu, že sa jedná o vzorovú žalobu, ktorou žalobca uplatňuje podobné nároky, zároveň typovo veľmi jednoduchú (po skutkovej aj právnej stránke). Súd zohľadnil aj množstvo odbornej právnickej práce vynaloženej v súvislosti s týmto súdnym konaním, nakoľko vypĺňanie takýchto žalôb nevyžaduje žiadne odborné znalosti. Vypracovanie žaloby je rutinnou činnosťou vyžadujúcou len zmenu základných údajov (identifikačné údaje žalovaného, dátum kontroly, druh dopravného prostriedku). Navyše jedným z členom predstavenstva žalobcu je osoba s právnickým vzdelaním, a preto zastúpenie žalobcu v tejto veci sa javí ako zbytočné od samého začiatku. Žalobca má totiž k dispozícii osobu, ktorá má odborné znalosti potrebné pre formuláciu vzorovej žaloby. Pokiaľ žalobca požiadal advokáta o spísanie vzorovej žaloby a následné generovanie konkrétnych žalôb, ich hromadné odosielanie súdom a zastupovanie v konaniach, možno konštatovať, že takýto postup je síce možný, avšak súčasne i zjavne neúčelný.
O povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu bolo rozhodnuté v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p..
Podľa ust. § 160 ods. 1 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku č. 97/1963 Zb. (ďalej O.s.p.), súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd v súlade s ust. § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p. vzhľadom na finančnú situáciu žalovaného a súhlas žalobcu vyplývajúcich z dohody o uznaní a splatení záväzku, povolil žalovanému splátky po 10 Eur mesačne, vždy do 25- teho dňa v mesiaci, s tým, že ak sa omešká s platením niektorej splátky, stanú sa splatnými aj tie ďalšie a žalobca môže vymáhať celý dlh.