Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/26/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Stanislava Hájička a JUDr. Jozefa Janíka v trestnej veci proti obžalovanému Y. I. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , Tr. zák. s poukazom na Tr. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 11. apríla 2012 odvolanie obžalovaného Y. I. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 25.11.2011, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného Y. I. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 25.11.2011, sp. zn. , bol obžalovaný Y. I. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , Tr. zák. s poukazom na Tr. (ďalej len Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry I. I., nar. XX.X.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 24.9.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.10.2008, je zaviazaný prispievať s účinnosťou od 1.6.2008 na výživu dcéry sumou 2.500,--Sk (82,98 Eur) vždy vopred najneskôr do 5-teho dňa v mesiaci do rúk matky N. F., tejto povinnosti sa v M., okres F., v období od 1.10.2008 do 25.11.2011 úmyselne vyhýbal tým, že nemal vážny záujem o prácu, dňa 14.4.2003 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pre nespoluprácu, následne nikde nepracoval, vykonával len rôzne brigádnické činnosti v zahraničí, v dôsledku čoho zostal na výživnom N. F. dlhovať sumu 1.193,24 Eur s výnimkou uhradeného výživného dňa 15.11.2011 vo výške 1.160 Eur.

Za tento trestný čin bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, výkon ktorého bol obžalovanému podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu dva roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné matke dieťaťa N. F..

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej pätnásťdňovej lehote ho napadol odvolaním obžalovaný Y. pre nesprávnosť výrokov o vine a treste. V písomnom odôvodnení odvolania poukazoval nielen na to, že okresný súd sa zrejme pomýlil pri ustálení dlžného výživného k 25.11.2011, keď uviedol, že matke dieťaťa zostal dlhovať 1193,24 Eur, hoci správne mal uviesť jeho dlh na výživnom vo výške 1993,24 Eur, ale najmä na to, že dlhované výživné uhradí v čo najkratšom čase podľa svojich finančných schopností, pričom si bude zháňať rôzne brigádnické práce, aby mohol zameškané výživné zaplatiť. Nechcel by totiž byť odsúdený, pretože v Rakúsku musí doniesť register trestov a ak by bol trestaný, mal by veľké problémy nájsť si vhodné zamestnanie a nemohol by sa ani vrátiť k dcére, lebo v M. by žiadnu prácu nezohnal. Vzhľadom na uvedené dôvody sa domáhal, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a aby ho po uhradení dlžného výživného spod obžaloby oslobodil.

N. F., matka maloletého dieťaťa, na verejnom zasadnutí uviedla, že obžalovaný Y. I. od hlavného pojednávania na okresnom súde, teda od 25.11.2011 do 11. apríla 2012, teda do dňa konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu jej na výživné nezaplatil žiadne peniaze.

Prokurátorka krajskej prokuratúry poukázala na to, že obžalovaný Y. I. nesplnil podmienky účinnej ľútosti a preto navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 12. marca 2012, vykonal dňa 11. apríla 2012 verejné zasadnutie v zmysle , v neprítomnosti obžalovaného (obžalovanému Y. I. bolo predvolanie na verejné zasadnutie riadne a včas doručené, bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti, avšak na verejné zasadnutie sa nedostavil a ani svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil) a postupom podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutých výrokov o vine a treste rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného Y. I. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia a Na ich podklade správne zistil, že obžalovaný Y. I. sa v období od 1.10.2008 do 25.11.2011 úmyselne vyhýbal plneniu zákonnej vyživovacej povinnosti, teda najmenej tri mesiace v období dvoch rokov a iba dňa 15.11.2011 čiastočne uhradil na výživné sumu 1.160 Eur. Vzhľadom na to, že v období od 1.10.2008 do 25.11.2011 mal zaplatiť výživné za 38 mesiacov v celkovej výške 3.153,24 Eur (82,98 x 38) a uhradil na výživnom len 1.160 Eur, jeho dlh k 25.11.2011, t. j. ku dňu rozhodnutiu okresného súdu predstavoval 1.993,24 Eur a nie 1.193,24 Eur tak ako chybne zistil a uviedol v napadnutom rozsudku okresný súd. Obžalovaný pritom v čase od 25.11.2011 do 11.4.2012, t. j. do rozhodnutia odvolacieho súdu mal zaplatiť výživné na maloletú dcéru za ďalších 5 mesiacov vo výške 414,90 Eur (82,98 x 5), takže výška neuhradeného a zameškaného výživného k 11.4.2012 predstavuje 2.408,14 Eur. Napraviť chybu okresného súdu a uvedenú čiastku zameškaného výživného zahrnúť do dlžného výživného za obdobie správne zistené okresným súdom v napadnutom rozsudku však nebolo možné, pretože takýto postup by bol v neprospech obžalovaného. Ak totiž obžalovaný pokračuje v zavinenom neplnení vyživovacej povinnosti v zmysle Tr. zák. aj po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a odvolacie konanie prebieha len na základe odvolania podaného výlučne v jeho prospech tak, ako je tomu aj v posudzovanej veci, nemôže odvolací súd aplikovať ustanovenie veta druhá Tr. zák. Došlo by tým k porušeniu zákazu refomatio in peius, ako zásady spravodlivého procesu vyjadrenej v vete druhej , v zmysle ktorej sa zmena k horšiemu môže prejaviť v skutkových zisteniach, najmä vo väčšom rozsahu spáchanej trestnej činnosti, v použitej právnej kvalifikácii, v druhu a výmere trestu, v druhu a forme ochranného opatrenia, len na podklade odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného, ktoré však v posudzovanej veci podané nebolo. Ani zistená chyba vo vzťahu k výške dlžného výživného uvedeného okresným súdom v rozsahu 1.193,24 Eur za obdobie od 1.10.2008 do 25.11.2011 však nemala vplyv na správnosť skutkových zistení o úmyselnom vyhýbaní sa obžalovaného plneniu zákonnej povinnosti vyživovať iného, ani na správnosť právneho posúdenia konania obžalovaného a nemá vplyv ani na povinnosť obžalovaného plniť vyživovaciu povinnosť a uhradiť zameškané výživné vo výške a v rozsahu stanovenom podľa rozhodnutia Okresného súdu Prievidza zo dňa 24.9.2008, sp. zn. .

Okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného Y. I. ako prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. zhodne s obžalobným návrhom, pričom svoje závery v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku a v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného nepovažoval za opodstatnené.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu. Podmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému podľa § 207 ods.

3 Tr. zák. a za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák.. vo výmere 15 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky spolu s uloženou povinnosťou zaplatiť zameškané výživné (ktoré k 11.4.2012, t.j. k rozhodnutiu odvolacieho súdu predstavovalo už 2.408,14 Eur) v skúšobnej dobe zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, ako aj pomery obžalovaného tak, ako na ne poukázal v napadnutom rozsudku okresný súd a aj tieto dôvody, keďže sú správne, si odvolací súd osvojil a odkazuje na ne. Keďže odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu výrokov o uloženom treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, neakceptoval ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného.

Krajský súd vzhľadom na už uvedené nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o vine a o treste v prospech obžalovaného tak, ako sa domáhal vo svojom odvolaní a jeho odvolacie námietky neakceptoval, preto podľa odvolanie obžalovaného Y. I. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.