Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-219-2011.pdf
PDF · 86.28 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/219/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Máriou Žákovou v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, so sídlom Bardejovská č. 6, Košice, IČO: 31 701 914, zastúpený JUDr. Petrom Frajtom, advokátom so sídlom Garbiarska č. 5, Košice, proti žalovanému: S. M., nar. XX.X.XXXX., naposledy bytom R., V., zastúpený opatrovníčkou Slávkou Kočanovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie 55,55 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 55,55 EUR s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.5.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 16,50 EUR za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume 47,10 EUR do rúk právneho zástupcu žalobcu, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 10.12.2010 domáhal zaplatenia sumy vo výške 55,55 EUR s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.5.2010 do zaplatenia, titulom nezaplatenia cestovného. Uviedol, že žalovaný dňa 30.4.2010 cestoval jeho dopravným prostriedkom na autobusovej linke v Košiciach bez cestovného lístka. Súčasne požadoval náhradu trov konania.
Dňa 14.4.2011 súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 18Ro/94/2011-8, ktorý uznesením č.k. 18Ro/94/2011-16 zo dňa 15.6.2011 v súlade s ustanovením § 173 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu zrušil, nakoľko ho nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Z oznámenia Ústrednej evidencie väzňov ZVJS SR zo dňa 25.5.2011 bolo zistené, že žalovaný nie je vo výkone väzby ani trestu. Z oznámenia Registra obyvateľov SR a Okresného riaditeľstva PZ Košice zo dňa 21.5.2011 bolo zistené, že žalovaný má od 27.1.1988 hlásený pobyt na Jakobyho 8 v Košiciach, avšak na uvedenej adrese sa nezdržiava a jeho terajší pobyt zistený nebol.
Keďže pobyt žalovaného sa nepodarilo zistiť, bola mu v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovená opatrovníčka na zastupovanie v konaní.
Podľa § 115a ods. 1,2 O.s.p., na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Keďže žalobca listom zo dňa 9.2.2012 a opatrovníčka žalovaného listom zo dňa 6.2.2012 potvrdili, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania na základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 115a ods. 2, vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:
Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 30.4.2010, variabilný symbol 9050 súd zistil, že v tento deň bola prepravným kontrolórom žalobcu vykonaná kontrola žalovaného. Uvedeného dňa v čase o 7:56 hod. žalovaný cestoval na autobusovej linke č. 34 na úseku zastávok Sofijská - Tesco Džungľa bez cestovného lístka. Úhradu v sume 55 EUR (stonásobok cestovného) a cestovné v sume 0,55 EUR nezaplatil. Hlásenie vyhotovil kontrolór na základe občianskeho preukazu č. SP090648, predloženého žalovaným.
Výzvou zo dňa 5.5.2010 žalobca vyzval žalovaného na úhradu žalovanej sumy, ktorú do dnešného dňa nezaplatil.
Podľa ust. § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v platnom znení (ďalej len „zák. č. 168/1996 Z. z.“) cestujúci bol povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena posádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu (§ 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemohol preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za znečistenie autobusu.
Podľa ust. § 9 písm. b) zák. č. 168/1996 Z. z., vodič alebo iný člen osádky autobusu, alebo revízor môže uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu ( § 14 ods. 3) alebo sa preukázať osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu.
Podľa ust. § 14 ods. 3 zák. č. 168/1996 Z. z. úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom (§ 9 písm. b/) bola dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určil dopravca v prepravnom poriadku.
Podľa Tarify mestskej hromadnej dopravy v Košiciach platnej v čase vykonania kontroly žalovaného, sadzby a tarifné podmienky MHD pre jednorazové cestovné lístky obyčajné v I. pásme predstavovali 0,55 EUR.
Podľa Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Košiciach, platného v čase vykonania kontroly, cestujúci, ktorý sa na vyzvanie nemôže preukázať platným cestovným lístkom, zaplatí cestovné; dopravca je oprávnený od tohto cestujúceho ďalej vyžadovať zaplatenie úhrady vo výške 55 EUR.
Podľa § 153 ods. 1, 2 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že žalovaný cestoval dňa 30.4.2010 dopravným prostriedkom žalobcu, autobusom na linke č. 34, keď pri vykonávaní kontroly revízorom sa nevedel preukázať cestovným lístkom. Cestovné v sume 0,55 EUR a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v sume 55,00 EUR žalobcovi nezaplatil na výzvu revízora uvedeného dňa, ani napriek predžalobnej výzve žalobcu zo dňa 5.5.2010.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobný návrh je skutkovo a právne dôvodný, preto mu vyhovel.
Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods.1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalovaný sa dostal do omeškania dňom 1.5.2010, t.j. dňom nasledujúcim po dni, kedy cestoval dopravným prostriedkom žalobcu bez platného cestovného lístka, pretože povinnosť mať pri sebe zakúpený a riadne označený cestovný lístok v hodnote 0,55 EUR a preukázať sa ním na výzvu kontrolóra mal po celý čas prepravy.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu, t. j. k 1.5.2010, predstavovala 1 %, t.j. zákonná výška úrokov z omeškania predstavovala 9 % (1 % zvýšené o 8 percentuálnych bodov).
Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od tohto dňa až do zaplatenia dlžnej sumy.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Trovy konania žalobcu, ktorý mal vo veci plný úspech, pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 EUR z návrhu na začatie konania a z trov právneho zastúpenia advokátom JUDr. Petrom Frajtom za 2 úkony právnej služby, a to 1 x prevzatie a príprava zastúpenia, 1 x písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej.
Vychádzajúc z ust. § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uskutočňovania jednotlivých úkonov právnej služby, trovy právneho zastúpenia žalobcu za tieto úkony právnej služby predstavujú 47,10 EUR (2x tarifná odmena á 16,60 EUR + 2x režijný paušál á 6,95
EUR). Trovy právneho zastúpenia vo výške 47,10 EUR je žalovaný povinný zaplatiť do rúk právneho zástupcu žalobcu v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p.
Preto súd priznal plne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v sume 63,60 EUR (16,50 EUR + 47,10 EUR). Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania za poštovné v sume 1,70 EUR, nakoľko tieto výdavky sú už zahrnuté do režijného paušálu jeho právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).