Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_8C-81-2011.pdf
PDF · 98.82 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/81/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO. 35 787 783, v konaní zast. JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom Hviezdoslavova 7, Martin, proti odporkyni: C. X., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXXX/XXX, Y., o zaplatenie 1.420,81 EUR s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou takto
rozhodol:
Súd návrh v časti o zaplatenie sumy 561,75 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 561,75 EUR od 1.2.2010 až do zaplatenia z a m i e t a .
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania titulom zaplatených súdnych poplatkov sumu vo výške 23,70 EUR a titulom trov právneho zastúpenia sumu vo výške 31,51 EUR, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28.2.2011 domáhal uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť mu sumu 1.420,81 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.420,81 EUR od 1.2.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe žiadosti odporkyne - návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 26.2.2008 jej poskytol úver na kúpu spotrebného tovaru vo výške 1.327,76 EUR, ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť 60-timi mesačnými splátkami vo výške 39,07 EUR splatnými vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc od 15.3.2008. Keďže odporkyňa záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnila, dňa 31.1.2010 sa stal splatným celý jej dlh vo výške 1.420,81 EUR. Zároveň si uplatnil i príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania z dlžnej sumy a náhradu trov konania.
Tunajší súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č.k. 8C/81/2011-40 zo dňa 30.5.2011 tak, že odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 859,06 EUR spolu s ročným úrokom
z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy od 1.2.2010 až do zaplatenia a trovy konania vo výške 164,44 EUR k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, všetko v mesačných splátkach po 20,- EUR mesačne, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku pod stratou výhody splátok s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva celý dlh zročným. Zároveň určil, že zmluvná pokuta uvedená vo Všeobecných podmienkach navrhovateľa pre poskytnutie spotrebiteľského úveru v záverečných ustanoveniach bod V. - 3,4 a úrok z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej sumy za každý i začatý deň omeškania uvedený v bode V. - 5 za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti. Vo zvyšku v časti o zaplatenie 561,75 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % z tejto sumy ročne od 1.2.2010 až do zaplatenia návrh zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v časti výroku, ktorým bol návrh zamietnutý, ktorým bola vyslovená neplatnosť vybraných zmluvných podmienok a v časti výroku o trovách konania včas odvolanie, o ktorom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením č.k. 6Co/283/2011-60 zo dňa 13.12.2011 tak, že napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, v zamietajúcej časti a v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konania. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval viaceré procesné pochybenia zo strany súdu prvého stupňa, keď súd prvého stupňa vo veci nevykonal dostatočné dokazovanie, a teda rozhodnutie o zamietnutí žaloby považoval za predčasné. Mal za to, že súd prvého stupňa si v konaní neujasnil postupom podľa § 43 ods. 1 a 2 O.s.p., čo predstavuje žalovanú istinu a teda rozhodol o neúplnom, nejasnom návrhu, z ktorého nebolo zrejmé, čo konkrétne tvorí žalovanú istinu. Preto uložil tunajšiemu súdu, aby vyzval navrhovateľa na presnú špecifikáciu žalovanej istiny a ustálenie skutočnosti, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, keď z predloženej zmluvy nebol zrejmý dátum jej uzavretia nakoľko na zmluve absentoval dátum podpisu zmluvy zo strany navrhovateľa, v kontexte posúdenia platnosti zmluvy. Až po ustálení otázky platnosti zmluvy, odvolací súd uložil tunajšiemu súdu zaoberať sa odstúpením navrhovateľa od zmluvy, posúdením, či uplatnený nárok navrhovateľa vyplýva zo zmluvy alebo nastupujú nároky po odstúpení od zmluvy. Odvolací súd v tejto súvislosti vyslovil názor, že platným odstúpením od zmluvy zanikajú aj všetky vedľajšie záväzky, vrátane záväzku na zmluvnú pokutu, ktoré boli od existencie hlavného záväzku závislé. Ak však nárok na zmluvnú pokutu vznikol pred odstúpením od zmluvy z dôvodu jej skoršieho porušenia, nárok na zmluvnú pokutu nezaniká, ale je obmedzený len do doby platného odstúpenia od zmluvy. Keďže právo na zaplatenie zmluvnej pokuty je samostatným majetkovým nárokom s vlastným samostatným skutkovým základom, navrhovateľ uplatňujúci si nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty musí tento presne vyčísliť v peňažitej čiastke, ktorej zaplatenia sa domáha. Preto uložil súdu vyzvať navrhovateľa i na špecifikovanie, či sa domáha plnenia zo zmluvy alebo plnenia, ktoré nastáva po odstúpení od zmluvy.
Tunajší súd riadiac sa rozhodnutím odvolacieho súdu doplnil dokazovanie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, vypočul odporkyňu a oboznámil sa s listinami predloženými navrhovateľom na výzvu súdu a to špecifikáciou uplatnenej pohľadávky a na základe doposiaľ vykonaného a doplneného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.420,81 EUR titulom neuhradenej istiny spotrebiteľského úveru na kúpu tovaru, príslušenstva pohľadávky ako i zmluvnej pokuty spolu s úrokom z omeškania.
Ako vyplynulo z podania navrhovateľa, ktorým špecifikoval žalovanú sumu, táto pozostáva zo sumy 280,19 EUR predstavujúcej dlžné mesačné splátky úveru, vrátane úrokov a poplatkov za poistenie úveru, po lehote splatnosti ku dňu účinnosti odstúpenia od úverovej zmluvy za obdobie od 04/2009 - 11/2009, ktorú odporkyňa neuhradila, zo sumy 1.127,65 EUR predstavujúcej neuhradené úverové istiny splatné ku dňu účinnosti odstúpenia od úverovej zmluvy od 12/2009 až do zaplatenia a zo sumy 12,97 EUR predstavujúcej neuhradené zmluvné pokuty za omeškanie so splácaním úveru za obdobie od 06/2009 do 10/2009.
Odporkyňa v priebehu konania uviedla, že jej bol zo strany navrhovateľa poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1.327,76 EUR, z ktorej sumy navrhovateľovi zaplatila celkove sumu 468,70 EUR. Konštatovala, že zmluvu, resp. žiadosť jej poslal navrhovateľ listom, túto podpísala a poštou zaslala späť. Namietala výšku navrhovateľom uplatnených úrokov a poplatkov.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Riadiac sa rozhodnutím odvolacieho súdu sa súd posudzujúc dôvodnosť uplatneného nároku navrhovateľa v prvom rade zameral na zistenie, kedy došlo medzi účastníkmi k uzavretiu zmluvy a či medzi účastníkmi došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. V tomto kontexte súd konštatuje, že k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere došlo dňa 26.2.2008, čo mal súd preukázané z výpovede odporkyne, ktorá uviedla, že navrhovateľ jej žiadosť/zmluvu poslal poštou (pričom táto listina bola v čase doručenia odporkyni vyplnená a navrhovateľom podpísaná) a keďže k podpisu zmluvy odporkyňou došlo až po jej vyplnení a podpísaní zo strany navrhovateľa a za dátum uzavretia zmluvy sa považuje neskorší dátum podpisu jedným z účastníkov zmluvného vzťahu, za dátum uzavretia zmluvy sa považuje dátum podpisu zmluvy odporkyňou, t.j. dňa 26.2.2008. Pokiaľ ide o posúdenie platnosti zmluvy, súd poukazuje na skutočnosť, že uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahuje úprava § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj úprava obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení neskorších predpisov. Preto, keďže navrhovateľ v tomto konaní uplatnený nárok vyvodzuje zo spotrebiteľskej zmluvy, súd je ex offo povinný skúmať, či zmluva neodporuje dobrým mravom, teda je povinný posúdiť jej platnosť (aj) z hľadiska ust. § 39 OZ. Patričná a skutočná ochrana spotrebiteľa a náprava hrubej nerovnováhy v zmluvných podmienkach v neprospech spotrebiteľa môže byt zabezpečená (v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie) iba pozitívnym zásahom súdu a to v rámci jeho povinnosti podrobiť kontrole každú spotrebiteľskú zmluvu z pohľadu zásady ochrany spotrebiteľa. V danom prípade bol zo strany navrhovateľa odporkyni poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 40.000,- Sk (1.327,76 EUR), ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť navrhovateľovi 60 mesačnými splátkami vo výške 1.177,- Sk (39,07 EUR), celkove vo výške 70.620,- Sk (2.344,20 EUR). Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) je 28,23 %, ročná úroková sadzba 23,70 % a celkové náklady boli ustálené na sumu 30.620,- Sk (1.016,40 EUR). Predmetná zmluva o úvere je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom a to
v podobe štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ jej obsah nemôže vôbec ovplyvniť vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám naformuloval alebo zmluvný vzťah nevznikne. Za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Pokiaľ ide o dohodnutú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 23,7 % súd konštatuje, že hoci maximálna výška úrokov pri úveroch (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, pretože inak je takýto úkon neplatný. Za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ide teda o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je veľakrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Dobré mravy sú totiž meradlom hodnotenia konkrétnej situácie, odpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Dobré mravy v právnych vzťahoch sú všeobecne spoločensky uznávané zásady konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny výkon práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Podľa názoru súdu úroky z úveru dohodnuté medzi účastníkmi vo výške 23,7 % ročne treba považovať za takú výšku úroku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, pretože takáto úroková miera zjavne presahuje mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia tejto zmluvy. Priemerná úroková sadzba na takýto druh spotrebiteľského úveru poskytnutý komerčnými bankami bola v čase uzavretia zmluvy vo výške 15,45 % (štatistický údaj z internetovej stránky NBS). Taktiež dohodnutá výške RPMN vo výške 28,23 % prevyšuje priemernú RPMN pre spotrebiteľské úvery v rozhodnom, období, ktorá bola vo výške 14,87 %. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti, keď preskúmaním zmluvy o úvere zo dňa 26.2.2008 súd zistil, že táto sa prieči dobrým mravom (keďže odporkyňa ako spotrebiteľ nemohla obsah zmluvy a zmluvných podmienok nijako ovplyvniť, čo vnáša do takéhoto vzťahu titulom spotrebiteľskej zmluvy čo do práv a povinností zmluvných strán značnú nerovnováhu v neprospech odporkyne ako spotrebiteľa a zmluva obsahuje zmluvné podmienky, ktoré odporujú požiadavke súladu s dobrými mravmi (dohodnutá výška úrokov a RPMN)), je potrebné zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.2.2008 považovať za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ. Keďže z neplatnej zmluvy vzniká jej účastníkom povinnosť vrátiť druhému účastníkovi to, čo na základe neplatnej zmluvy nadobudol, pričom tunajší súd rozsudkom č.k. 8C/81/2011-40 zo dňa 30.5.2011 odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi rozdiel medzi sumou, ktorú odporkyni titulom spotrebiteľského úveru poskytol a sumou, ktorú mu odporkyňa už uhradila (1.327,76
- 468,70 = 859,06) spolu s príslušenstvom, v ktorej časti predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť, súd týmto rozsudkom vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol, pretože z absolútne neplatnej zmluvy navrhovateľovi iné právo (než mu už bolo právoplatne priznané) nevzniklo.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p. podľa pomeru úspechu účastníkov konaní, keď navrhovateľ mal v konaní úspech v rozsahu
60 % a odporkyňa v rozsahu 40 %. Keďže navrhovateľ mal v konaní väčší úspech než odporkyňa, súd mu priznal náhradu trov konania, pričom túto ustálil ako rozdiel medzi pomerom úspechu a neúspechu účastníkov, čo predstavuje 20 % účelne vynaložených trov konania.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozsudku.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Navrhovateľ si náhradu trov konania v priebehu konania uplatnil a vyčíslil naposledy spolu s podaným návrhom, keď titulom trov právneho zastúpenia si vyčíslil odmenu za dva úkony právnej služby po 71,37 EUR (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd) a 2 x režijný paušál vo výške 7,41 EUR. Navrhovateľovi v priebehu konania taktiež vznikli trovy konania titulom zaplatených súdnych poplatkov za návrh vo výške 85,- EUR a za odvolanie vo výške 33,50 EUR. Súd preto vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní, navrhovateľovi priznal náhradu trov konania predstavujúcu rozdiel medzi pomerom úspechu a neúspechu účastníkov, čo predstavuje sumu rovnajúcu sa 20 % účelne vynaložených trov konania a teda titulom trov konania mu priznal náhradu zaplatených súdnych poplatkov vo výške 23,70 EUR (20 % zo sumy 85,- EUR + 20 % zo sumy 33,50 EUR) a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 31,51 EUR (20 % z (2 x 71,37) + 20 % z (2 x 7,41)).
Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.