Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_0T-54-2023.pdf
PDF · 102.4 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/54/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo samosudcom JUDr. Rastislavom Plutinským, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin „Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky“ podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.11.2023 v Námestove takto
rozhodol:
Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Námestove, trvale bytom C., C. D. XXX/XX,
j e v i n n ý , ž e
dňa 02.07.2023 okolo 00.41 h v obci Rabča, okres Námestovo, viedol po ceste č. I/78, smerom na E. B., motorovú štvorkolku značky STELS GUEPARD ST 650G-ST, evidenčné číslo vozidla: F., po spozorovaní hliadky Policajného zboru s vozidlom zastavil na autobusovej zastávke pri Obecnom úrade v Rabči, následne bol hliadkou Obvodného oddelenia Námestovo zákonným spôsobom vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúšky do analyzátora dychu, ktorej sa okolo 00.45 h, po zákonnom poučení, opakovane odmietol podrobiť a rovnako sa na výzvu odmietol podrobiť aj lekárskemu vyšetreniu, za účelom zistenia prítomnosti návykových látok v jeho tele,
teda
pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou a lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jej zdravie,
tým spáchal
prečin „Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky“ podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.,
a za to sa odsudzuje:
Podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. n), § 37 písm. m) Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje obvinenému skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Súd podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. n), § 37 písm. m) Tr. zák., ukladá obvinenému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 67 (šesťdesiatsedem) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal na obžalovaného dňa 03.07.2023 obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Okresný súd Námestovo trestným rozkazom zo dňa 04. júla 2023 uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák., za čo mu uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov a zároveň mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 70 mesiacov. Voči predmetnému trestnému rozkazu podal v zákonnej lehote obžalovaný odpor.
Súd následne nariadil hlavné pojednávanie a určil jeho termín na deň 07.11.2023. Na hlavnom pojednávaní sa zúčastnili všetky osoby, ktoré naň boli predvolávané, resp. boli o jeho termíne upovedomené. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný A. B. urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., teda, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu a na všetky otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por. odpovedal áno. Zároveň bol súdom poučený, že prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).
Podľa § 257 ods. 6 Tr. por. pred rozhodnutím súdu o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, ako aj pred rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného podľa ods. 4, súd zistí stanovisko prokurátora, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak sú prítomní na hlavnom pojednávaní.
Podľa § 257 ods. 8 Tr. por. ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5 prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej činnosti.
Nakoľko obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. a prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovaného, súd prijal vyhlásenie obžalovaného A. B. a na hlavnom pojednávaní dňa 07.11.2023 vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu.
Obžalovaný vo svojom výsluchu na otázky prokurátora uviedol, že momentálne je v rozvodovom konaní. Najstaršia dcéra žije pri ňom, na tie dve mladšie má určené výživné v sume 180,- a 150,- eur. Okrem toho sa stará o svojich rodičov, musí im pomáhať, keďže otec je o. i. aj ZŤP. Uviedol, že v domácnosti je jediným držiteľom vodičského preukazu, predtým sa živil sa ako profesionálny vodič, teraz pracuje na stavbe na Orave, čím sa jeho príjem znížil na sumu do 1.000,- eur mesačne v čistom. Uviedol, že v minulosti nemohol alkohol vo veľkom požívať, nakoľko robil mesačne okolo 12.000 km na nákladnom aute plus ďalších 3-4 tisíc na osobnom. Skutok ktorý sa mu kladie za vinu berie ako skrat, pričom priznal že za alkohol bol postihnutý pred 10 alebo 13 rokmi. Na otázky obhajcu obžalovaný uviedol, že pokiaľ by mu súd uložil napr. peňažný trest, je ochotný ho uhradiť, nakoľko má nejaké peniaze nasporené, avšak je ochotný prijať aj nejaký alternatívny trest, napr. trest povinnej práce.
Prokurátor v záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na uznanie viny obžalovaným navrhuje, aby ho súd uznal vinným podľa obžaloby a uložil mu trest odňatia slobody v strednom pásme s primeranou skúšobnou dobou a uložil mu trest zákazu činnosti v zmysle § 61 ods. 1 až 3 v hornej polovici sadzby s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaný bol už odsúdený a bol mu uložený trest zákazu činnosti v súvislosti s alkoholom. Pokiaľ ide o ním uvádzané argumenty či už zdravotných problémov v rodine a pokles príjmu, poukazuje na to, že bolo práve na obžalovanom, aby sa správal tak, aby neprišiel o vodičský preukaz a mohol vykonávať prácu, ktorá mu umožňovala vyšší príjem a lepšiu starostlivosť o rodinných príslušníkov.
Obhajca v záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na uznanie viny aj predložené doklady chce poukázať predovšetkým na § 34 ods. 3 Tr. zák., že trest má postihnúť predovšetkým páchateľa a nemá zasiahnuť, resp. v najnižšej možnej miere jeho rodinných príslušníkov. Poukázal na majetkové a sociálne pomery, ktoré v súčasnosti obvinený má a na ktoré sa môže prihliadať pri ukladaní trestu v zmysle §§ 53 až 56 Tr. zák. Treba poukázať na to, že sa nemá prihliadať na trest odňatia slobody ako na nejaký trest univerzálny, ale práve je možné ukladať aj iné tresty, resp. alternatívne tresty. Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti, obžalovaný si uvedomuje si odsúdenie z minulosti a rozhodnutie ohľadom zákazu činnosti ponecháva na úvahu súdu.
Obžalovaný v záverečnej reči uviedol, že mu to je všetko ľúto a všetkým sa ospravedlňuje.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to potvrdením o zadržaní vodičského preukazu, evidenčnou kartou vozidla, výpisom z obchodného registra, odpisom z registra trestov, výpisom z ústrednej evidencie, lekárskymi správami, potvrdením zo sociálnej poisťovne, lustráciou v databáze súdov, lustráciou z generálnej prokuratúry a lustráciou centrálnej evidencie priestupkov.
Z potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu vyplýva, že obžalovanému bol vodičský preukaz zadržaný dňa 02.07.2023 o 00:45 hod. v obci C., a to z dôvodu odmietnutia vyšetrenia na zistenie prítomnosti alkoholu.
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol Vojenským obvodovým súdom Bratislava, rozhodnutím zo dňa 13.11.2000, sp.zn. 4T 240/00 podmienečne odsúdený na 6 mesiacov so skúšobnou dobou do 29.11.2001 pričom na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Obžalovaný bol tiež podmienečne odsúdený so skúšobnou dobou do 23.10.2004 Okresným súdom Námestovo, a to rozhodnutím zo dňa 23.4.2003, sp. zn. 2T/108/02. Napokon z odpisu z registra trestov vyplýva aj odsúdenie Okresným súdom Námestovo, a to na základe trestného rozkazu zo dňa 09.08.2014, sp. zn. 0T/64/14. Obžalovaný bol v tomto prípade odsúdený na podmienečne odňatie slobody na 2 roky so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 3 mesiace do 09.11.2015 so zákazom činnosti viesť motorové vozidlá na 2 roky a 6 mesiacov, pričom odsúdenie bolo zahladené a aj v tomto prípade sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.
Z centrálnej evidencie priestupkov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný sa dopustil viacerých priestupkov, ktoré súviseli najmä s prekročením najvyššej povolenej rýchlosti a ktoré boli vyriešené buď napomenutím alebo v blokovom konaní mu boli uložené peňažné sankcie. K uvedeným spáchaným priestupkom sa obhajca vyjadril tak, že treba brať do úvahy koľko km mesačne obžalovaný najazdil a že sa nejedná o závažné priestupky.
Z čestného vyhlásenia doktorky MUDr. Magdy Babničovej vyplýva, že obžalovaný A. B. je jediným držiteľom vodičského oprávnenia v domácnosti, kde sa o. i. nachádza aj jeho invalidný otec, ktorý nie je bez pomoci schopný prejsť viac ako 500 m a na lekárske vyšetrenia ho vždy vozí jeho syn, t.j. obžalovaný A. B.. V tejto súvislosti z listu zo Sociálnej poisťovne vyplýva, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u otca obžalovaného je viac ako 70 %.
Z vykonaného dokazovania a preverení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj v ich súhrne potom súd ustálil skutkový stav ohľadom obžalovaného A. B. tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, čo mal za preukázané bez akýchkoľvek pochýb samotným priznaním a následným vyhlásením obžalovaného.
Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto sa pri výkone zamestnania alebo inej činnosti uvedenej v odseku 1 odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou alebo orientačným testovacím prístrojom, alebo sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že obžalovaný konal spôsobom popísaným v obžalobe. Usvedčovaný je nielen svojim priznaním sa k spáchaniu skutku, ale aj ostatnými dôkazmi vykonanými v prípravnom konaní.
S poukazom na tieto skutočnosti preto súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného a v celom rozsahu ho uznal za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.
Podľa § 34 ods. 1 a ods. 4 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako samostatný.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa.
Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Pokiaľ ide o uloženie trestu obžalovanému, súd v intenciách § 34 Tr. zák. v spojení s § 38 Tr. zák. vyhodnotil všetky okolnosti prípadu, ako aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, spôsob spáchania trestnej činnosti, jej následok, zavinenie a pohnútku, na osobu obžalovaného, jeho pomery, jeho vek, vzdelanie, zdravotný stav, možnosť nápravy, osobné pomery, postoj k spáchanému skutku, ako aj jeho predošlý život súd dospel k záveru, že pre splnenie účelu trestu bude obžalovanému postačovať uložiť podmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá je stanovená pri § 289 ods. 2 Tr. zák. až na 1 rok, a to vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 49 ods. 1 písmeno a) Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, nakoľko je toho názoru, že vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Súd poznamenáva, že pokiaľ sa v prípade nejakého odsúdenia síce uplatňuje fikcia neodsúdenia, súd nezbavuje povinnosti prihliadať na skutočnosť, že páchateľ už v minulosti spáchal trestný čin a zohľadniť ju pri rozhodovaní o treste v nadväznosti na možnosti nápravy páchateľa a iné (R 31/2008).Vzhľadom na terajšie pomery obvineného (pokles príjmu, rozvodové konanie, vyživovacie povinnosti) nebol vyslovene vhodný peňažný trest, ktorý by musel byť vzhľadom na okolnosti prípadu vo výške presahujúcej mesačný príjem obvineného, prednosť má mať neohrozenie schopnosti riadne plniť vyživovaciu povinnosť voči deťom tak, aby tieto neboli postihnuté trestom uloženým obvinenému. Taktiež vzhľadom na charakter práce, ktorú v súčasnosti vykonáva obvinený (práce na stavbe) nejaví sa vhodným trest povinnej práce, pretože jeho výkon býva problematický vzhľadom na nepravidelný čas, v ktorom vykonáva svoju prácu, navyše vzhľadom na doterajší život obvineného, kedy sa nejedná o prvé vybočenie z riadneho života riešené trestným právom, javí sa vhodná hrozba trestu, ktorú spĺňa podmienečné odsúdenie so skúšobnou dobou.
Súd popri podmienečnom treste odňatia slobody ukladal obžalovanému aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Tr. zák., keďže sa trestného činu dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla. Obžalovaný bol dňa 09.08.2014 odsúdený za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., pričom toto odsúdenie má zahladené. V § 61 ods. 7 Tr. zák. na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa odsekov 3 až 5 nemá vplyv zahladenie odsúdenia, preto súd v súlade s § 61 ods. 3 Tr. zák. ukladal trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2, tzn. vo výmere viac ako 5 rokov a 6 mesiacov až 10 rokov. Pri výmere uvedeného druhu trestu súd musel prihliadnuť na už uložený zákaz činnosti, ktorý u obžalovaného evidentne nebol dostatočnou motiváciou dodržiavať pravidlá cestnej premávky, a preto obžalovanému uložil trest zákazu činnosti v rozsahu 67 mesiacov. Súd považoval takto popri sebe uložené tresty, vzhľadom na osobu obžalovaného a na všetky okolnosti spáchania trestného činu, jeho závažnosť, za dostatočné na jeho nápravu ako aj ochranu spoločnosti. Zároveň súd takto uložené tresty považoval za zákonné a spravodlivé, ktoré v prípade obžalovaného plne zodpovedajú potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a sú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.
Súd napokon dáva do pozornosti, že trest má naplniť účel trestu (generálna a individuálna prevencia), a teda nielen zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom za účelom obmedzenia páchania ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho prevýchovu, ale musí byť aj proporcionálny k závažnosti trestnej činnosti, ktorej sa páchateľ dopustil. Z uvedených dôvodov samosudca rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou a lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jej zdravie,
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Námestovo v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech
- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.