Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20P/266/2011

Zmenené rozhodnutím 10CoP/16/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Dušana Čima a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Jána Mihala vo veci starostlivosti o maloletú: P. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom u matky a zast. opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, matky: Y. Q., nar. X. K. XXXX, bytom O. K. I. XXX a otca: Mgr. Q. Q., nar. XX. P. XXXX, bytom Q., S. X, o zvýšenie výživného, o odvolaniach oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 11. apríla 2012 č. k. 20P/266/2011 - 38 takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti bežného výživného m e n í tak, že výživné na maloletú zvyšuje počnúc 1. októbrom 2011 zo sumy 83 eur mesačne na sumu 210 eur mesačne a tým mení rozsudok Okresného súdu Trnava zo 14. apríla 2005 č. k. 35P/1/2005-25 v časti výšky výživného na P.. V časti zročného výživného napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že zročné výživné za obdobie od 1. októbra 2011 do 30. septembra 2012 v sume 1.524 eur povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie so splnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Silviou Lipovskou v právnej veci starostlivosti o maloletú P. Q., K.. XX.X.XXXX, v konaní zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: Y. Q., K.. X.XX.XXXX, O. O. K. I. XXX a Q. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. S.Z. X, Q., o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. , zo dňa 14.4.2005 v časti o výživnom na maloletú P. Q., K.. XX.X.XXXX tak, že s účinnosťou od 1.10.2011 zvyšuje otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletú P. zo sumy 83 eur na sumu 180 eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Dlh na výživnom za obdobie od 1.10.2011 do 11.4.2012 v celkovej výške 582 eur súd zaväzuje otca splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

odôvodnenie:

Na Okresný súd v Trnave si dňa 27.9.2011 podala matka maloletej návrh na zvýšenie výživného na maloletú a žiadala, aby súd zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletú s účinnosťou od 1.9.2011 zo sumy 83 eur na sumu 283 eur mesačne.

V odôvodnení svojho návrhu uviedla, že posledná úprava výživného bola daná rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. , zo dňa 14.4.2005, kedy bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 2500,- Sk. V súčasnosti táto suma predstavuje 83 eur. Od tejto úpravy výživného uplynulo 6 rokov a za túto dobu sa podstatne zmenili pomery a potreby maloletej, ktoré značne vzrástli. Maloletá navštevuje 1. ročník Gymnázia Jána Hollého v Trnave a úmerne jej veku sa zvýšili aj náklady. V súčasnosti už suma 83 eur nepostačuje na úhradu týchto všetkých nákladov spojených s maloletou. Ďalej uviedla, že v čase poslednej úpravy výživného pracovala vo firme Javis Trnava. Okrem maloletej mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére P., ktorá sa medzičasom stala plnoletou a zárobkovo činnou. Maloletá mala v čase poslednej úpravy výživného 9 rokov a navštevovala základnú školu. V súčasnosti má 15 rokov a je študentkou Gymnázia J. Hollého v Trnave. V súvislosti s nákladmi, ktoré vynakladá mesačne na maloletú, ktoré pozostávajú s nákupu stravy, ošatenia a školských potrieb, tieto náklady predstavujú mesačne 300 eur. Maloletá je zdravá, nevenuje sa žiadnemu koníčku, či záľube, ktorá by si vyžadovala zvýšené finančné náklady. I naďalej pracuje vo firme Javis Trnava a jej priemerný mesačný zárobok je 1100 eur. Býva spolu s maloletou a svojimi rodičmi v zrekonštruovanom rodinnom dome v O. K. I.. Mesačné náklady spojené s úhradou energií v rodinnom dome sú 199 eur. Ďalej náklady spojené s cestovaním do práce, ktoré činia 130 eur. Ďalším nákladom je životná poistka mesačne 36 eur. Úvery ani požičky nemá. Na úhradu nákladov spojených s energiami jej prispievajú aj jej rodičia mesačne sumou 100 eur. Pokiaľ ide o platenie výživného na maloletú uviedla, že otec si toto plní riadne a včas. S maloletou sa však nekontaktuje a nad rámec výživného ničím neprispieva.

Otec maloletej uviedol, že nie je proti zvýšeniu výživného na maloletú, avšak nie je ochotný prispievať zvýšeným výživným v takej výške ako to požaduje matka. Je ochotný prispievať sumou 120 eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného pracoval ako pracovník Úradu pre ochranu ústavných činiteľov v Bratislave a jeho zárobok sa pohyboval od 1000 eur do 1100 eur mesačne. Mal tri vyživovacie povinnosti k maloletej P., k maloletej P. a k maloletému synovi Q., ktorý sa mu narodil z nového manželstva, pretože v čase poslednej úpravy už bol druhý krát ženatý. V súčasnosti i naďalej pracuje v Úrade pre ochranu ústavných činiteľov v Bratislave a jeho zárobok sa pohybuje od 1300 do 1400 eur mesačne. V súčasnosti má ešte vyživovaciu povinnosť k synovi Q., ktorý je žiakom 4. ročníka základnej školy. Medzičasom mu odpadla vyživovacia povinnosť k dcére P., ktorá sa medzičasom stala plnoletou a zárobkovo činnou. V čase poslednej úpravy výživného jeho terajšia manželka pracovala na Úrade vlády a dosahovala priemerný mesačný zárobok 18.000,- Sk. V súčasnosti pracuje u toho istého zamestnávateľa a jej priemerný mesačný zárobok je 513 eur. V súčasnosti býva v 3. izbovom byte, ktorý má spolu s manželkou v osobnom vlastníctve. Jeho mesačné náklady na bývanie sú 200 eur mesačne. Aj on má náklady spojené s cestovným do práce, ale nevie presne určiť výšku týchto nákladov. Maloletému synovi platí opatrovateľku mesačne vo výške 70 eur. Opatrovateľka synovi je pridelená z toho dôvodu, že obaja majú prácu stanovenú tak, že prichádzajú domov neskoro večer a je potrebné, aby maloletý nebol bez dozoru. Pokiaľ ide o maloletého sú to náklady spojené so stravou a družinou. Ani tu sa nevedel vyjadriť aká výška je týchto nákladov, nakoľko všetko hradí jeho manželka. Zo sociálneho fondu si zobral úver 400.000,- Sk. Tento úver si zobral z dôvodu, že začal stavať rodinný dom v kat. úz. Q.. Mesačné splátky sú 111 eur. Ďalej má náklady spojené s návštevou vysokej školy. On i jeho manželka študujú na Vysokej škole sv. Alžbety. Otec študuje tretí rok a každý semester platí 400 eur. Ročne u obidvoch toto štúdium vychádza na 1400 eur. Pokiaľ ide o platenie výživného na maloletú P. udáva, že toto si plní riadne a včas, dlh nemá. S maloletou sa vídava u svojich rodičov, ktorých maloletá navštevuje. On sa mal s maloletou záujem stretávať, ale matka mu oznámila, že toto stretávanie nerobí maloletej po psychickej stránke dobre, preto toto stretávanie prerušil. Nad rámec výživného ničím neprispieva.

Kolízny opatrovník maloletej doporučil návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletú vyhovieť, primerane zvýšiť otcovi výživné. Poukázal na to, že otec sa 10 rokov s maloletou nestretáva a nad rámec výživného ničím neprispieva.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, ako aj celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Posledná úprava výživného bola daná rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. zo dňa 14.4.2005. Na základe tohto rozsudku súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otcovi nielen na maloletú P. na súčasných 83 eur, ale zvýšil vyživovaciu povinnosť na aj maloletú P. na sumu 114 eur mesačne. V tom čase maloletá P. navštevovala 3. ročník základnej školy. V tom čase matka náklady na maloletú vyčíslila celkove na sumu 3370,- Sk. Z potvrdenia zamestnávateľa matky vyplynulo, že v čase poslednej úpravy výživného matka dosahovala 22.915,- Sk. Z potvrdenia zamestnávateľa otca vyplynulo, že tento v čase poslednej úpravy výživného dosahoval priemerný mesačný zárobok 33.276,- Sk. Otec mal okrem maloletej P. vyživovaciu povinnosť v tom čase maloletej P. a k synovi Q., ktorý sa mu narodil z nového manželstva dňa 11.7.2002. Zárobok otca v roku 2010 podľa vyjadrenia jeho zamestnávateľa dosahoval priemerný mesačný zárobok vo výške 1584 eur mesačne. V roku 2011 to bol priemerný mesačný zárobok vo výške 1691 eur a v roku 2009 dosahoval priemerný mesačný zárobok vo výške 1626 eur. Pokiaľ ide o manželku otca podľa vyjadrenia jej zamestnávateľa táto mesačne dosahuje zárobok vo výške 627 eur mesačne. Podľa vyjadrenia súčasného zamestnávateľa matky táto v roku 2010 dosahovala čistý priemerný mesačný zárobok vo výške 1137 eur mesačne, v roku 2011 1140 eur mesačne a v roku 2009 1090 eur mesačne.

Podľa vyjadrenia Gymnázia J. Hollého v Trnave, ktorý maloletá navštevuje náklady v školskom roku 2011/2012 doteraz boli vo výške 597 eur. K týmto nákladom treba pripočítať náklady spojené s nákupom ošatenia a stravy. Súd si dal vyčísliť náklady, ktoré boli vynaložené u maloletej, keď navštevovala Základnú školu A. Kubinu v Trnave. Tam v školskom roku 2009/2011 boli celkové náklady vo výške 415 eur. Tieto náklady len za jeden rok u maloletej prechodom na gymnázium sa zvýšili o sumu 182 eur. Pokiaľ ide o maloletého Q. Q. Základná škola v Modre na Vajanského č. 93 dala potvrdenie, že v

školskom roku, kedy maloletý chodil do 3. ročníka boli náklady spolu 53 eur a v 4. ročníku boli náklady 144 eur.

Pokiaľ ide o vyjadrenie otca, že mal záujem sa po rozvode sa stretávať s maloletou, tak súd si vyžiadal odborné stanovisko z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, referátu poradensko psychologických služieb. Tento dňa 16.11.2011 podal súdu správu. S maloletou realizovali individuálne stretnutie, kde sa zamerali predovšetkým na jej vzťah a postoj k otcovi. Maloletá uviedla, že s otcom sa nestretáva z dôvodu, že otec o ňu ani o jej sestru nemá záujem. Niekoľkokrát ho stretla, keď bola na návšteve u jeho rodičov, ale ani vtedy neprejavil záujem. Pre ňu je to cudzí človek.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Súd zistil, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane matky, otca aj maloletej. Pokiaľ ide o otca maloletej od poslednej úpravy výživného tomuto odpadla vyživovacia povinnosť k dcére P.. V čase poslednej úpravy výživného dosahoval priemerný mesačný zárobok 33.276,- Sk. Z terajších potvrdení jeho zamestnávateľa vyplynulo, že v roku 2010 bol priemerný mesačný zárobok otca 1584 eur, v roku 2009 1626 eur a v roku 2011 1691 eur. Zárobok jeho manželky je 627 eur mesačne. Pokiaľ ide o náklady spojené s maloletým synom, ako to vyplynulo z potvrdenia zo základnej školy, tak celkové náklady v 3. a 4. ročníku predstavovali sumu 197 eur. Ak by sme prepočítali zárobok otca, ktorý v čase poslednej úpravy výživného dosahoval na súčasné eurá, tak otec mal priemerný mesačný zárobok 1109 eur. Ak berieme do úvahy, že v roku 2009 bol jeho priemerný zárobok 1626 eur, tak oproti poslednej úprave výživného sa jeho zárobok zvýšil o sumu 517 eur, v roku 2010 o sumu 475 eur a v roku 2011 o sumu 582 eur.

Pokiaľ ide o matku maloletej aj táto mala ešte vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére P., ktorá sa medzičasom stala plnoletou a zárobkovo činnou. Pokiaľ ide o zárobok matky, táto v čase poslednej úpravy výživného dosahovala zárobok 22.915,- Sk mesačne. Ak by sme tento zárobok prepočítali na eurá je to suma 764 eur priemerne mesačne. Podľa vyjadrenie zamestnávateľa matky táto v roku 2009 dosahovala priemerný mesačný zárobok 1090 eur mesačne. Jej zárobok v tomto roku od poslednej úpravy výživného stúpol o sumu 326 eur, v roku 2010 o sumu 373 eur a v roku 2011 o sumu 376 eur. Matka sa na nákladoch svojej domácnosti podieľa sama, ktorý príjem je oveľa nižší ako prijem otca. U maloletej P. od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov. Maloletá bola žiačkou 3. ročníka základnej školy, a teda aj náklady na ňu boli oveľa nižšie, ako keď v súčasnosti navštevuje gymnázium. Podľa vyjadrenia matky boli tieto náklady vo výške 112 eur. V súčasnosti podľa vyjadrenia Gymnázia J. Hollého v Trnave tieto náklady len za prvý ročník predstavujú sumu 597 eur, a to nerátajúc náklady spojené s nákupom ošatenia a stravy. Len náklady na štúdium sa náklady zvýšili o sumu 485 eur. Ďalej treba brať do úvahy, že vzhľadom na fyzický vek maloletej treba pripočítať náklady spojené s trávením voľného času.

Súd jednoznačne dospel k záveru, že treba zvýšiť výživné na maloletú P..

Súd vychádzal z toho, že otcovi od poslednej úpravy výživného odbudla vyživovacia povinnosť. Na druhej strane od poslednej úpravy výživného sa otcovi značne zvýšil príjem, ako je to vyššie uvedené. Taktiež súd vychádzal z toho, že otec okrem platenia výživného vo výške 83 eur nad rámec výživného

vôbec ničím neprispieva, všetky náklady hradí iba matka zo svojho príjmu. Príjem vzrástol aj na strane matky, ale nie na takú sumu, ako otcovi. Treba brať do úvahy aj skutočnosť, že otec sa s maloletou vôbec nekontaktuje. Tvrdenie otca, že mu matka zakázala sa stretávať sa s maloletou sa nezakladajú na pravde, pretože maloletá na pohovore na referáte poradensko psychologických služieb uviedla, že otec nemal záujem od rozvodu rodičov sa s ňou stretávať a kontaktovať. Nie je pravda, že by matka v stretnutí s otcom bránila.

Pokiaľ ide o náklady otca, ktoré uviedol, že má ohľadne platenia pôžičiek súd v rámci zvýšenia výživného ani neprihliadal na túto skutočnosť, pretože bral do úvahy ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, kde sa hovorí, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičom.

Súd pri výške výživného bral do úvahy aj ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, kde sa hovorí, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd mal za to, že majetkové schopnosti a možnosti otca dávajú na druhej strane možnosť zvýšiť otcovi výživné na takú sumu na akú súd aj zvýšil. Bral do úvahy aj skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ak berieme do úvahy zárobok otca je oveľa vyšší ako životná úroveň matky. Matke treba pripočítať aj osobnú starostlivosť.

Súd vychádzal aj z § 62 ods. 1 Zákona o rodine, kde sa hovorí, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Otec si musí uvedomiť, že maloletá nie je schopná momentálne sama sa živiť, a preto je povinný si túto vyživovaciu povinnosť plniť, úmerne fyzickému veku.

Súd vychádzal aj z §78 ods. 1 Zákona o rodine, že dohody a súdne rozhodnutia možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Súd mal zato, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov na strane matky, otca aj maloletej. Práve táto zmena pomerov má za následok, že súd zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť na takú výšku, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Výživné bolo naposledy upravené v roku 2005, teda od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 5 rokov. Je nesporné, že náklady na maloletú vzrástli. Súd zaviazal otca platiť výživné od 1.10.2011 z toho dôvodu, že matka si návrh podala 27.9.2011, preto bol otec zaviazaný platiť zvýšené výživné od prvého nasledujúceho mesiaca. Otcovi vznikol za obdobie od 1.10.2011 do 11.4.2012 dlh na výživnom, a to v celkovej výške 582 eur, ktorý dlh súd povolil otcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.

Súd nevyhovel v plnom rozsahu návrhu matky a nezvýšil otcovi na takú sumu, akú matka požadovala. Má za to, že suma 180 eur plus 20 eur ako dlžné výživné teda celkom 200 eur mesačne je nateraz primeranou sumou. Suma, ktorú matka žiadala sa nateraz sa zdá súdu neprimeranou a nadsadenou.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.