Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1C-196-2011.pdf
PDF · 137.89 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/196/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščákovou v právnej veci žalobcu ESSOX SK s.r.o., Cesta na Senec 2/A, 821 04 Bratislava, IČO: 35 978 881, zastúpený Havel, Holásek & Partners s.r.o. advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36856584 proti žalovanému M. Y., H. H. XXX/X, F., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám SNP 7, 091 01 Stropkov o zaplatenie 407,62 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Konanie o zaplatenie sumy 36,96 eur z a s t a v u j e.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 169,52 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 2.10.2010 do zaplatenia v splátkach vo výške 13 eur mesačne splatných vždy do 20.dňa v mesiaci, pričom prvá splátka sa stane splatnou v 20.deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 13.7.2011 podanou na súd dňa 18.7.2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 407,62 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 370,66 Eur od 2.10.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodňoval tým, že dňa 1.4.2010 uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere č. 9301134265, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 343,-eur na nákup spotrebného tovaru. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver formou mesačných splátok vo výške 38,86 eur počas 10 mesiacov. Splatnosť každej mesačnej splátky bola dohodnutá vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 15.5.2010. Podľa tvrdení žalobcu v žalobe, žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil. Žalobca od zmluvy listom zo dňa 26.8.2010 odstúpil a vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej sumy vo výške 407,62 eur do 10 dní od prevzatia odstúpenia. Odstúpenie nadobudlo účinnosť dňa 21.9.2010, čím sa stal splatným celý dlh žalovaného vo výške 407,62 Eur, ktorý pozostáva z dlžných splátok splatných do účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 177,33 eur, / suma pozostáva zo zmluvnej pokuty za omeškanie s úhradou mesačných splátok vo výške 155,44 eur a z úrokov z omeškania do dňa predčasnej splatnosti vo výške 11,93 eur/, ďalej z nesplatenej časti istiny splatnej ku dňu skončenia zmluvy vo výške 215,22 eur a z poplatku za odstúpenie od zmluvy vo výške 15,07 eur. Úroky z omeškania si žalobca uplatňuje vo výške 9 % ročne zo sumy 370,66 Eur od 2.10.2010 do zaplatenia.
Žalobcovi bolo dňa 30.11.2011 doručené uznesenie Okresného súdu Bardejov 1C/196/2011-28 zo dňa 14.11.2011, ktorým bol vyzvaný, aby sa vyjadril, či súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Žalobca listom zo dňa 14.3.2012 oznámil, že berie žalobu čiastočne späť a to v časti dlžných zmluvných pokút vo výške 11,93 eur a poplatku za odstúpenie od zmluvy vo výške 15,07 eur a poplatkov za upomienky vo výške 9,96 eur definovaných v IV. bode návrhu, celkovo vo výške 36,96 eur.
Žalovanému bolo do vlastných rúk dňa 30.11.2011 doručené uznesenie Okresného súdu Bardejov 1C/196/2011-28 zo dňa 14.11.2011, ktorým mu bolo uložené, aby sa písomne vyjadril k uplatnenému nároku a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a to v lehote 15 dní.
Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 20.2.2012 oznámil súdu, že sa telefonicky kontaktoval s právnym zástupcom vedľajšieho účastníka a v ďalšom priebehu konania sa opiera o postup a právnu analýzu vedľajšieho účastníka.
Na pojednávanie nariadené na deň 11.4.2012 sa dostavil len žalovaný. Žalobca ani vedľajší účastník sa na pojednávanie nedostavili, u žalobcu bolo predvolanie na pojednávanie vykázané na deň 6.3.2012, vedľajší účastník prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 5.3.2012. Žalobca a jeho právny zástupca svoju neúčasť ospravedlnili listom zo dňa 2.4.2012, no nepožiadali o odročenie pojednávania. Vedľajší účastník svoju neúčasť neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania.
Preto v zmysle ustanovenia § 101 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku vec bola prejednaná bez prítomnosti žalobcu a vedľajšieho účastníka s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dokazovanie.
Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 407,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 370,66 Eur od 2.10.2010 do zaplatenia titulom nesplnenia povinnosti žalovaného zo zmluvy o úvere.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, s oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 13.7.2011, s fotokópiou Žiadosti/Zmluvy o úvere číslo 9301134265 zo dňa 1.4.2010, s odstúpením od zmluvy zo dňa 26.8.2010, s Obchodnými podmienkami, s výpisom z účtu žalobcu preukazujúcim poukázanie sumy úveru vo výške 343 Eur na účet žalovaného, so Sadzobníkom poplatkov pre produkt splátkový predaj s účinnosťou od 1.1.2009, s výpisom z obchodného registra žalobcu a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Žalobca dňa 1.4.2010 uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere č. 9301134265, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 343 Eur na nákup spotrebného tovaru. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver formou 10 mesačných splátok vo výške 38,86 Eur, pričom prvá splátka sa stala splatnou dňa 15.5.2010 a každá ďalšia vždy do 15.dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca. Dátum splatnosti poslednej mesačnej splátky bol stanovený na 15.2.2011. Cena úveru bola určená na sumu 388,60 eur, RPNM : 31,93 %, priemerná RPNM 19,77 %, úroková sadzba 28,04 %. Priama platba bola 147 eur, cena tovaru 490 eur ( 147 eur + 343 eur ). Žalovaný súhlasil s Obchodnými podmienkami, aj s odkazom na Sadzobník.
Podľa tvrdení žalobcu v žalobe, žalovaný si nesplnil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, preto listom zo dňa 26.8.2010 v súlade s ustanoveniami článku V. bodu 2 písmeno a) Obchodných podmienok žalobca od zmluvy odstúpil / žalovaný si neprevzal zásielku v odbernej lehote, dňa 21.09.2010 bola zásielka vrátená /. Tým sa stal splatným celý dlh žalovaného vo výške 407,62 Eur, ktorý pozostáva z dlžných splátok splatných do účinnosti odstúpenia od zmluvy vo výške 177,33 eur, / suma pozostáva zo zmluvnej pokuty za omeškanie s úhradou mesačných splátok vo výške 155,44 eur a z úrokov z omeškania do dňa predčasnej splatnosti vo výške 11,93 eur, poplatku 9,96 eur /, ďalej z nesplatenej časti istiny splatnej ku dňu skončenia zmluvy vo výške 215,22 eur a z poplatku za odstúpenie
od zmluvy vo výške 15,07 eur. Žalobca si uplatňuje i právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,00 % ročne (zákonná výška) zo sumy 370,66 Eur od 2.10.2010 do zaplatenia.
Žalovaný na pojednávaní dňa 11.4.2012 uviedol, že nesúhlasí s podanou žalobou a že nemá z čoho dlžnú sumu uhradiť, spotrebný tovar má niekto iný, z dôvodu, že uvedenú zmluvu vybavovala manželka pre niekoho cudzieho, on mal platiť splátky, ale zrejme neplatil nič, on zobral televízor. Uviedol, že on zaplatil len akontáciu vo výške 147,- eur, potom už on neplatil. Ak bude musieť platiť dlh, žiadal o splácanie v splátkach. Uviedol, že poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 143 eur mesačne a prídavky na dve deti. Má dve maloleté deti vo veku 10 a 11 rokov. Obe sú školopovinné. Manželka je vo výkone trestu odňatia slobody. S deťmi býva v nájomnom byte v Zborove, za ktorý platí 87 eur mesačne.
V dôsledku nezaplatenia splátok, žalobca listom zo dňa 26.8.2010 odstúpil od zmluvy s okamžitou platnosťou podľa čl. V bod 2 všeobecných podmienok a zároveň požiadal žalovaného o úhradu čiastky 407,62 eur najneskôr do 10 dní od účinnosti Odstúpenia. Odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť podľa udania žalobcu dňa 21.9.2010. Zásielka bola dňa 21.09.2010 vrátená žalobcovi ako neprevzatá v odbernej lehote, dňa 02.09.2010 bol adresát nezastihnutý a bol oboznámený so zásielkou.
Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 14.3.2012 oznámil, že berie žalobu čiastočne späť a to v časti dlžných zmluvných pokút vo výške 11,93 eur ( podľa žaloby - úroky z omeškania ), poplatku za odstúpenie od zmluvy vo výške 15,07 eur a poplatkov za upomienky vo výške 9,96 eur definovaných v IV. bode návrhu, celkovo vo výške 36,96 eur.
Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie.
Keďže právny zástupca žalobcu listom zo dňa 14.3.2012 vzal žalobu čiastočne späť, na základe tohto dispozitívneho úkonu žalobcu súd rozhodol o čiastočnom zastavení konania čo do zaplatenia sumy vo výške 36,96 eur s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie.
Predmetom konania ostala suma 370,66 eur s príslušenstvom ( úroky z omeškania si žalobca uplatňuje vo výške 9 % ročne zo sumy 370,66 Eur od 2.10.2010 do zaplatenia ) pozostavujúca z nezaplatenej zmluvnej pokuty vo výške 155,44 eur a z nesplatenej časti istiny splatnej ku dňu skončenia zmluvy vo výške 215,22 eur a náhrada trov konania.
Podľa článku I. ods. 7 prvá a desiata veta Obchodných podmienok, Klient je povinný splácať svoje záväzky z poskytnutého spotrebiteľského úveru, riadne a včas, v pravidelných mesačných splátkach, ktorých výška aj termín splatnosti sú stanovené v príslušnej predmetnej zmluve a Obchodných podmienkach. Platby klienta sa na úhradu jeho záväzkov voči spoločnosti použijú v tomto poradí (I) prípadné záväzky podľa čl. V. ods.6 OP spojené s neplnením povinnosti klienta, (II) záväzky spojené s príp. poistením, (III) príslušenstvo úveru s výnimkou záväzkov podľa čl. V. ods. 6 OP, (IV) splátka istiny úveru; pri čiastočnom plnení klienta sa plnenia Klienta započítavajú v bodoch (III) a (IV) tak, že (III) splátka istiny úveru, (IV) splátka úrokov a ostatného príslušenstva úveru s výnimkou záväzkov podľa čl. V. ods. 6 OP, ak Klient neurčí inak.
Podľa článku V. ods. 2 písm. b) Obchodných podmienok Spoločnosť je oprávnená odstúpiť od zmluvy, pozastaviť ďalšie čerpania úveru a požadovať splatenie dlžnej čiastky ku dňu účinnosti odstúpenia od predmetnej zmluvy, najmä v prípade, že klient (fyzická osoba, t.j. spotrebiteľ) je v omeškaní s úhradou mesačnej splátky po dobu dlhšiu ako 30 dní alebo porušil niektorú povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy alebo niektoré jeho vyhlásenia uvedené v Žiadosti, Zmluve či inom oznámení adresovanom spoločnosti je alebo sa ukáže ako nepravdivé. Odstúpenie od Zmluvy musí byť vykonané v písomnej forme a je účinné ku dňu jeho doručenia klientovi. Účinnosťou odstúpenia od zmluvy sa stáva splatným celý dlh klienta voči ESSOXU (žalobcovi) a ESSOX je oprávnený ho vymáhať od klienta a/alebo spoludlžníka.
Podľa článku V. ods. 6 prvá a tretia veta Obchodných podmienok, omeškanie s plnením peňažných záväzkov klienta má za následok vznik práva spoločnosti na dohodnutý úrok z omeškania a zmluvnú pokutu podľa Sadzobníka. Zmluvná pokuta je splatná najneskôr doručením písomnej výzvy na jej úhradu klientovi.
V zmysle čl. V ods. 7 Obchodných podmienok sa zásielka do vlastných rúk považuje za doručenú odoslaním na poslednú známu adresu účastníka okrem iného aj v 5. deň odo dňa uloženia zásielky na pošte, aj keď sa adresát o zaslaní zásielky nedozvedel, ostatné zásielky sa považujú za doručenú v 5. deň po odoslaní zásielky aj keď sa adresát o zaslaní zásielky nedozvedel.
V zmysle čl. V ods. 3 Obchodných podmienok odstúpením od zmluvy z akéhokoľvek dôvodu nezanikajú záväzky, práva a zmluvné ustanovenia , ktoré vzhľadom ku svojej povahe majú trvať aj po ukončení zmluvy a to najmä platobné záväzky klienta vrátane úrokov a nákladov, záväzky zo zabezpečenia, ustanovenia týkajúce sa voľby práva a riešenia sporov. V prípade, že zo strany spoločnosti dôjde k odstúpeniu od zmluvy alebo sa v dôsledku omeškania klienta troch mesačných splátok a pod. stanú splatnými všetky záväzky klienta voči spoločnosti vyplývajúce zo zmluvy, je klient povinný uhradiť spoločnosti všetky dlžné splátky splatné do dňa odstúpenia od zmluvy ako aj ďalšie prípadné nároky vyplývajúce zo zmluvy , týchto OP alebo Sadzobníka vrátane nesplatenej časti istiny úveru poskytnutého na základe zmluvy a sankcie za porušenie záväzkové vzťahu.
Zo sadzobníka poplatkov žalobcu vyplýva, že zmluvná pokuta za omeškanie s úhradou mesačnej splátky vyplývajúcej zo zmluvy je v sume 10% z dlžnej sumy, s ktorou je klient v omeškaní. Úroky z omeškania sú dohodnuté vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy.
Z výpisu z Obchodného registra žalobcu vyplýva, že v jeho predmete činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom.
Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úver sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným) zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným (ďalej aj „Občianskeho zákonníka“) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa § 48 Občianskeho zákonníka ( ďalej aj OZ ) od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi tohto konania bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o úvere číslo 9301134265 zo dňa 1.4.2010, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 343 Eur. Cena úveru bola určená na sumu 388,60 eur. Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania /viď výpis z Obchodného registra a predmet činnosti/ a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka/.
Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa.
Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu ( spĺňa všetky podmienky, ktoré zmluvu určujú ako spotrebiteľskú ) je treba aplikovať zákonné ustanovenie prijaté do Občianskeho zákonníka po 1.4.2004. Taktiež vzhľadom k tomu, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 343,- eur, vzťahuje sa na predmetnú zmluvu o úvere aj osobitná právna úprava, a to zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z..
V zmysle § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (myslí sa Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je teda postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ
ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle.
Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne ( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ, aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná s právom EÚ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Je nepochybné, že žalobca právo na zmluvnú pokutu / vrátane podmienok jej zaplatenia v prípade ukončenia zmluvného vzťahu / odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute žiadnym spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách s odkazom na všeobecné podmienky a Sadzobník poplatkov. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluvách týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t.j., že zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskom vzťahu by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.
V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v zmluve považuje súd ako neprimeranú sankciu. Takáto výška zmluvnej pokuty, ktorá je dojednaná rovnako vo všetkých zmluvách, predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo.
Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán ( Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 20.09.2011, sp. zn. 6Co 113/2010 ).
Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta bola dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v § 52 a nasl. stanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu.
V tomto prípade žalobca odstúpil od Zmluvu o úvere. Preto je súd názoru, že medzi účastníkmi tým pádom nastal režim bezdôvodného obohatenia uvedeného v § 457 OZ. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku ( ex tunc, § 48 ods. 2 OZ ) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ). Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo zo zmluvnej pokuty aj napriek zrušeniu zmluvnej pokuty s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia zmluvnej pokuty popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku ( rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 113/2010 ).
Vo vzťahu k dojednaniu čl. V ods. 3 súd konštatuje, že toto dojednanie je nevýhodnejšie pre spotrebiteľa oproti úprave § 457 OZ, preto ho súd považoval za neplatné pre rozpor so zákonom ( § 54 ods. 1 v spojení s § 39 OZ ).
Preto žalobcovi nepatrí uplatnená zmluvná pokuta aj z tohto dôvodu.
Vzhľadom k dojednaniam, ktoré nemohol spotrebiteľ ovplyvniť je pochybné dojednanie aj týkajúce sa účinkov odstúpenia od zmluvy ( do budúcnosti ), ktoré sú jednoznačne dojednané v jeho neprospech ( nie individuálne dojednané ). Taktiež vo vzťahu k zmluvným podmienkam ( Všeobecným podmienkam ) súd poukazuje na drobné písmo, akým sú tieto vypracované ( je potrebné ich čítať s lupou ) a z tohto dôvodu je pochybnosť aj o určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu a vôbec o tom, či sa žalovaný s nimi pred podpisom zmluvy vôbec oboznámil.
Vzhľadom na uvedené je súd názoru, že žalobcovi nepatrí uplatnený nárok vo výške 155,44 eur predstavujúci zmluvnú pokutu. Preto v tejto časti súd žalobu / vrátane uplatneného príslušenstva / zamietol.
Žalobca má však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle cit. ust. § 457 OZ, ktorého výšku bolo potrebné určiť. Žalobca sa okrem zmluvnej pokuty domáhal aj zaplatenia sumy 215,22 eur titulom nesplatenej časti istinu ku dňu skončenia zmluvy. Úver bol poskytnutý vo výške 343 eur. Cena úveru bola určená na sumu 388,60 eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca titulom nesplatenia istiny žiadal len sumu 215,22 eur, má súd za to, že úver bol do výšky 173,38 eur splatený ( 388,60 eur - 215,60 eur. Ak by nebol úver čiastočne splatený, tak by žalobca žiadal celú sumu - cenu úveru. Keďže žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 343 eur, za účelom zistenia výšky bezdôvodného obohatenia bolo
potrebné od tejto sumy odrátať sumu považovanú za zaplatenú ( 343 eur - 173,38 eur = 169,52 eur ), čím súd dospel k sume 169,52 eur, ktorú považuje za sumu, ktorú je žalovaný povinný žalobcovi vydať titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle § 457 OZ. Preto bol žalovaný zaviazaný túto sumu zaplatiť žalobcovi. V prevyšujúcej časti / o zaplatenie sumy 45,70 eur vrátane uplatneného príslušenstva / bolo potrebné žalobu zamietnuť.
Podľa § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania žalovaného / teda ku dňu 2.10.2010 / výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu; v tomto prípade vo výške 9% ročne, keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky podľa jej oznámenia účinného od 13.5.2009 do 12.4.2011 bola stanovená na 1 %.
Tým, že sa žalovaný dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia, vznikla mu povinnosť okrem istiny zaplatiť i úroky z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne zo sumy 169,52 Eur (nesplatená časť istiny) od 10. dňa po účinnosti odstúpenia od zmluvy, t.j. od 2.10.2010 do zaplatenia. Na základe uvedeného súd rozhodol o úrokoch z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a vo zvyšku požadovaných úrokov z omeškania súd žalobu taktiež zamietol.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., povinnosť uloženú rozsudkom je potrebné splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. povolil žalovanému splácať priznanú sumu s príslušenstvom formou pravidelných mesačných splátok po 13 eur splatných vždy k 20. kalendárnemu dňu toho ktorého mesiaca až do úplného zaplatenia počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia pod stratou výhody splátok. Pri určovaní výšky splátok prihliadol súd na výšku žalovanej sumy a finančné možnosti žalovaného tak, aby nárok žalobcu bol uhradený v primeranej lehote.
Vo vzťahu k výroku rozsudku v znení : ,, V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.,, súd na záver dodáva, že sa týka zamietnutého uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie zmluvných pokút, zamietnutého nároku o zaplatenie sumy 45,70 eur vrátane uplatnených úrokov z omeškania ( príslušenstvo pohľadávky ), tak ako je to vyššie uvedené.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.