Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-18-2012.pdf
PDF · 101.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5C/18/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci navrhovateľa: ESSOX SK s.r.o., IČO 35 978 881, so sídlom v Bratislave, Cesta na Senec 2/A, zastúpený: Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584, proti odporcovi: M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. N. XXX, o zaplatenie 309,86 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 160,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 160,19 eur od 14.01.2011 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 25,- eur mesačne, splatných vždy do 25. dňa v mesiaci s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku na účet navrhovateľa č. účtu XX-XXXXXXXXXX/XXXX pod VS: 9301103848, a to pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celého plnenia v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky alebo jej časti.
Vo zvyšku návrh z a m i e t a.
N e p r i j a t e ľ n á j e zmluvná podmienka zmluvy o úvere spoločnosti ESSOX SK s.r.o., IČO: 35 978 881, so sídlom Cesta na Senec 2/A, 821 04 Bratislava, podľa ktorej odstúpením od zmluvy nezanikajú záväzky, práva a zmluvné ustanovenia, ktoré vzhľadom k svojej povahe majú trvať aj po ukončení zmluvy, a to najmä platobné záväzky klienta vrátane úrokov a nákladov a záväzky zo zabezpečenia.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 09.01.2012 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 309,86 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 291,97 eur od 14.01.2011 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že dňa 14.12.2009 uzatvoril s odporcom Zmluvu o úvere č. 9301103848. Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 579,- eur. Odporca sa zaviazal splatiť úver v mesačných splátkach vo výške 49,24 eur splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15.01.2010 a končiac dňom 15.02.2011. Odporca nedodržiaval podmienky splácania, dostal sa do omeškania a navrhovateľ od zmluvy odstúpil a vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy úveru vo výške 309,86 eur. Odstúpenie nadobudlo účinnosť dňa 03.01.2011. Dlh odporcu vo výške 309,86 eur pozostával z dlžných splátok vo výške 196,96 eur, zmluvných pokút vo výške 1,28 eur, z dlžných poplatkov za upomienky vo výške 9,96 eur, nesplatenej časti istiny splatnej ku dňu skončenia zmluvy vo výške 95,01 eur a poplatku za odstúpenie od zmluvy vo výške 6,65 eur.
Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že súhlasí s výškou dlhu aj penálov. Viackrát žiadal o nižšie splátky, ale nevyhoveli mu. Dôvodom žiadosti o nižšie splátky bola skutočnosť, že je vo finančných problémoch a jeho výplata nestačí na to, aby mohol vyplatiť všetko naraz. Dlh si chce vyplatiť a požiadal o splátky.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil právny zástupca navrhovateľa a navrhovateľ. Súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupom podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a oboznámením listinných dôkazov, a to najmä zmluvy o úvere č. 9301103848, sadzobníka poplatkov, odstúpenia od zmluvy zo dňa 27.12.2010 s doručenkou, vyčíslenia pohľadávky a výplatných listín odporcu a jeho manželky a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 14.12.2009 zmluvu o úvere č. 9301103848 (ďalej aj len zmluva). Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 579,- eur na financovanie tovaru - počítača. Odporca sa zaviazal splatiť úver v 14 mesačných splátkach vo výške 49,24 eur, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15.01.2010. Súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky zmluvy o úvere a zmluvy o revolvingovom úvere a vydaní úverovej karty spoločnosti ESSOX SK s.r.o. (ďalej len obchodné podmienky). Odporca uhradil navrhovateľovi dňa 13.01.2010 sumu 49,24 eur, dňa 13.04.2010 sumu 115,13 eur, dňa 22.04.2010 sumu 49,24 eur, dňa 10.05.2010 sumu 57,48 eur, dňa 16.06.2010 sumu 49,24 eur, dňa 13.07.2010 sumu 49,24 eur a dňa 13.08.2010 sumu 49,24 eur. Odporca tak navrhovateľovi celkovo uhradil 418,81 eur. Vzhľadom k tomu, že odporca si svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, navrhovateľ v súlade s čl. V. bod 2 obchodných podmienok zaslal odporcovi list zo dňa 27.12.2010, ktorým od zmluvy odstúpil a odporcu ním vyzval na úhradu dlžnej sumy do 10 dní od jeho doručenia. Odporca list prevzal a odstúpenie nadobudlo účinnosť dňa 03.01.2011. Odporca súdu predložil svoje a manželkine výplatné listiny. Z týchto súd zistil, že pracuje v spoločnosti MOTOŠROT s.r.o. vo Svinnej a jeho priemerný čistý mesačný príjem je 281,- eur. Manželka odporcu pracuje v spoločnosti NABAZ plus, s.r.o. a jej príjem bol za mesiac december 2011 vo výške 336,51 eur a za mesiac január 2012 vo výške 224,52 eur.
Odporca na pojednávaní uviedol, že úver si bral na kúpu počítača a v tom čase mal príjem uvedený v zmluve. Potom prišla kríza a platy šli dolu. Je ochotný uhradiť dlžnú sumu v splátkach. Pôvodne tam boli splátky asi 50,- eur, no z minimálnej mzdy to nevládal splácať. Navrhol splátky vo výške 25,- eur mesačne. ďalej uviedol, že žije s manželkou a dvomi deťmi v rodinnom dome, má minimálnu mzdu a náklady majú na elektrickú energiu v sume 150,- eur mesačne, pretože majú elektrické kúrenie. Ďalej mesačne platí telefón 30,- eur a ďalšie výdavky majú na stravu. Manželka má príjem asi ako on. Syn má sedemnásť rokov a študuje na SOU, s čím sú spojené výdavky na jeho dopravu do školy, stravovanie a výdavky na školu. Dcéra má dvadsať rokov a od minulého týždňa pracuje ako čašníčka v Bánovciach nad Bebravou, no príjem má nižší než odporca a jeho manželka, a preto od nej nevyžadujú, aby prispievala na domácnosť.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka príkladmi uvádza neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Podľa čl. V ods. 3 obchodných podmienok odstúpením od zmluvy z akéhokoľvek dôvodu nezanikajú záväzky, práva a zmluvné ustanovenia, ktoré vzhľadom ku svojej povahe majú trvať aj po ukončení zmluvy, a to najmä platobné záväzky klienta vrátane úrokov a nákladov a záväzky zo zabezpečenia.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 14.12.2009 uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 579,- eur na nákup tovaru, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v 14 mesačných splátkach vo výške 49,24 eur. Keďže odporca stanovené splátky nesplácal riadne a včas, navrhovateľ od zmluvy odstúpil listom zo dňa 27.12.2010. List obsahuje formuláciu, že v súlade s ustanovením čl. V bod. 2 došlo k ukončeniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere resp. v súlade s citovaným ustanovením sa stali splatnými akékoľvek pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi. Vzhľadom na obsah tohto listu a odkaz na konkrétne ustanovenie obchodných podmienok upravujúce odstúpenie od zmluvy, ide jednoznačne o odstúpenie od zmluvy, čo napokon v návrhu tvrdil aj sám navrhovateľ. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušila a odpadol tak právny dôvod, na základe ktorého odporca prijal finančné prostriedky ako úver a tieto bol povinný vrátiť z titulu bezdôvodného obohatenia. Odporcovi bola poskytnutá suma úveru 579,- eur a navrhovateľovi doposiaľ uhradil 418,81 eur. Odporca je teda z titulu bezdôvodného obohatenia povinný vrátiť navrhovateľovi sumu 160,19 eur, na čo ho zaviazal súd, keďže túto povinnosť si dobrovoľne nesplnil. Odporca bol povinný v zmysle odstúpenia od zmluvy povinný uhradiť dlžnú sumu (vydať bezdôvodné obohatenie) do 10 dní od doručenia odstúpenia od zmluvy, t. j. do 13.01.2011, keď odstúpenie prevzal dňa 03.01.2011. Odporca je v omeškaní s plnením peňažného dlhu od 14.01.2011, a preto od tohto dňa patrí navrhovateľovi úrok z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Navrhovateľ si uplatňoval zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne. Tento mu však patrí iba zo sumy poskytnutého úveru zníženého o sumy dovtedy uhradených splátok, t. j. zo sumy 160,19 eur až do dňa jej úplného zaplatenia. V prvý deň omeškania, t. j. dňa 14.01.2011, bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1 % ročne, a preto navrhovateľovi patrí úrok z omeškania vo výške 9 % ročne.
Zmluva, ktorú účastníci uzatvorili, je spotrebiteľskou zmluvou. Odstúpením od zmluvy zo strany navrhovateľa bola zmluva zrušená od začiatku, a preto mu je odporca povinný vydať bezdôvodné obohatenie, t. j. uhradiť iba to, čo na základe zmluvy dostal, teda sumu 579,- eur, z ktorej časť už vrátil. Keďže zmluva bola odstúpením od začiatku zrušená, navrhovateľ nemá nárok na žiadne poplatky, zmluvné pokuty, iné sankcie a príslušenstvo a nemôže na základe zrušenej zmluvy započítavať úhrady odporcu na úroky, poplatky, zmluvné pokuty a náklady na vymáhanie pohľadávky. Uvedené vyplýva z ust. § 48, § 451 a § 457 Občianskeho zákonníka. Všeobecne platí, že zmluva sa odstúpením od nej v celosti od začiatku nezrušuje za podmienky, že sa na tom účastníci dohodli. Takáto dohoda však zároveň musí byť v súlade s právnymi predpismi. V tomto prípade sa účastníci v obchodných podmienkach dohodli, že odstúpením od zmluvy nezanikajú záväzky, práva a zmluvné ustanovenia, ktoré vzhľadom k svojej povahe majú trvať i po ukončení zmluvy, a to najmä platobné záväzky odporcu vrátane úrokov a nákladov a záväzky zo zabezpečenia. Túto zmluvnú podmienku však považoval súd za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a tým aj za neplatnú pre jej rozpor so zákonom, konkrétne s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože takáto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachováva právo navrhovateľa (dodávateľa, veriteľa) na úrok, poplatky, zmluvné pokuty, zabezpečenie záväzku a možnosť započítať úhrady navrhovateľom podľa jeho vôle resp. najskôr na príslušenstvo (úroky, náklady) a sankcie z titulu porušenia zmluvy, zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Nehovoriac o vágnosti uvedenej zmluvnej podmienky, keď táto iba príkladmi uvádza, ktoré povinnosti spotrebiteľa (tým aj práva veriteľa) zostávajú zachované napriek odstúpeniu od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia poplatkov za odstúpenie od zmluvy, nákladov na vymáhanie pohľadávky, sankcií a iného príslušenstva popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa uvedenej zmluvnej podmienky dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Zároveň uvedené obchodné podmienky vrátane cit. neprijateľnej podmienky boli koncipované v rámci štandardnej (tzv. formulárovej alebo aj typovej) zmluvy a neboli
individuálne dojednané. Navrhovateľ, ktorý zmluvu vrátane obchodných podmienok sformuloval, sám dobrovoľne využil ustanovenie zmluvy o odstúpení, pričom existujú aj iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia. Taktiež je neprijateľné a pre spotrebiteľa nevýhodné oproti úprave podľa občianskeho práva, aby akékoľvek predčasné ukončenie zmluvy akýmkoľvek spôsobom (aj odstúpením) malo pre spotrebiteľa rovnaké následky, hoc právne predpisy spájajú s rôznymi spôsobmi ukončenia zmluvy rôzne následky a účinky.
Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel iba v časti a uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie, t. j. vrátiť mu poskytnuté finančné prostriedky znížené o jeho úhrady spolu s úrokom z omeškania, ktorý navrhovateľovi patrí od 14.01.2011, a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol. Súd zároveň ex offo podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku uviedol vo výroku tohto rozsudku vyššie uvedenú neprijateľnú zmluvnú podmienku, podľa ktorej aj po odstúpení od zmluvy zostávajú zachované záväzky spotrebiteľa, a to najmä platobné záväzky.
Pokiaľ navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odporu navrhol vzhľadom na uznanie jeho nároku zo strany odporcu rozhodnúť vec rozsudkom na základe uznania podľa § 153a Občianskeho súdneho poriadku, tak s týmto sa nemožno stotožniť. Uvedeným spôsobom by bolo možné vec rozhodnúť iba za podmienky vecnej opodstatnenosť žaloby a platnosti úkonov (zmluvy v celom rozsahu) z hľadiska hmotného práva. Ako je zrejmé z vyššie uvedených dôvodov považoval súd časť zmluvy - jednu zo zmluvných podmienok za neplatnú, a preto nebolo možné návrhu v celom rozsahu vyhovieť a teda ani rozhodnúť rozsudkom na základe uznania. Okrem toho súdu je z jeho činnosti známe, že rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 3C/48/2011-58, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne 6Co/171/2011
- 83 (t. j. právoplatne) bola určená za neprijateľnú zmluvná podmienka, na základe ktorej navrhovateľ požaduje od dlžníka z rovnakého záväzkového vzťahu zaplatenie poplatku vo výške 10 % z nesplatenej istiny za odstúpenie od zmluvy. Napriek tomu si však navrhovateľ aj v tomto prípade uplatnil aj uvedený poplatok, pričom v zmysle § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka je povinný zdržať sa používania takejto podmienky. Podľa názoru súdu uvedené znamená, že navrhovateľ sa na základe rovnakej podmienky nemôže úspešne domáhať plnenia ani žalobou v inej veci. Už len z tohto dôvodu neboli splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom na základe uznania nároku.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože neúspech každého z účastníkov nebol iba nepatrný a úspech navrhovateľa iba o málo presiahol 50 %. Odporca požiadal súd, aby mu umožnil zaplatiť dlžnú sumu v splátkach. Keďže z vykonaného dokazovania bol preukázaný príjem odporcu a jeho manželky na úrovni minimálnej mzdy a súd nemal dôvod pochybovať ani o ďalších tvrdeniach odporcu o jeho sociálnej situácii a rodinných a majetkových pomeroch, považoval súd žiadosť odporcu o splácanie dlžnej sumy za dôvodnú a výšku navrhnutých splátok za primeranú dlhu, a preto v súlade s ustanovením § 160 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu spolu s úrokom z omeškania v pravidelných mesačných splátkach vo výške 25,- eur splatných vždy do 25. dňa v mesiaci pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celého plnenia v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky alebo jej časti. Prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.) a podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa v ňom musí tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.