Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-77-2010.pdf
PDF · 132.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-10C/77/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci navrhovateľa: L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ernestovská 296, 696 42 Vracov, Česká republika, štátneho príslušníka Českej republiky, právne zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Milanom Šellem, hosťujúcim euroadvokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Masarykovo nám. 18, 6952 01 Hodonín, Česká republika, s dočasným sídlom v Slovenskej republike v sídle advokáta JUDr. Jána Pekára, so sídlom Potočná 191/39, 909 01 Skalica, proti odporcovi: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX O., štátnemu príslušníkovi Slovenskej republiky, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, adresa pre doručovanie písomností: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Viena Insurance Group, Agentúra Žilina, Uhoľná č. 1, 010 01 Žilina, o náhradu škody 8.615,- eur, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.307,50 eur a nahradiť mu pomernú časť trov konania, vzniknutých z titulu poplatkovej povinnosti vo výške 258,25 eur a z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 1.065,95 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Milana Šelleho, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu vo výške 17,02 eur, na účet Okresného súdu Čadca v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súčasne súd z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Čadca č. k. 10C/77/2010-102 zo dňa 25.11.2011 v č a s t i ukladajúcej navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok očakávaných trov konania za prekladateľský úkon vo výške 75,- eur.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 10.5.2010, sa navrhovateľ domáha zaviazania odporcu povinnosťou zaplatenia istiny 8.615,- eur, ako pohľadávky z titulu nároku na náhradu škody, spôsobenej prevádzkou osobného motorového vozidla odporcu zn. Škoda Octavia ev. č. S.-XXXAR pri dopravnej nehode dňa 25.4.2008 o 18.30 h na ceste pri Viedni v Rakúskej republike na osobnom motorovom vozidle navrhovateľa zn. BMW typ 330, rok výroby 2001, ev. č. A.-XXXXX, ktoré navrhovateľ v ten istý deň kúpil v Spolkovej republike Nemecko za kúpnu cenu 12.000,- eur. K nehode došlo tak, že navrhovateľ vzhľadom na kolíziu vozidiel pred sebou svoje vozidlo zastavil a následne do jeho stojaceho vozidla narazil so svojim vozidlom odporca, ktorý nestačil vozidlo dobrzdiť. V dôsledku nárazu zozadu bolo vozidlo navrhovateľa uvedené do pohybu a narazilo prednou časťou do pred ním stojaceho vozidla, čím došlo k poškodeniu jeho vozidla tak v zadnej, ako aj prednej časti. Nehodu na mieste prešetrila rakúska polícia a vozidlo navrhovateľa bolo potom odtiahnuté Odťahovou službou B. - T. P. za sumu 7.000,- Kč do miesta jeho bydliska v Českej republike, kde bolo vozidlo opakovane, dňa 02.5.2008 a 13.5.2008 obhliadnuté zástupcom spoločnosti Global Expert s.r.o., na základe čoho sa navrhovateľ dozvedel o výške spôsobenej škody. Náklady opravy vozidla, jeho uvedením do pôvodného
stavu, vyčíslené spoločnosťou Global Expert s.r.o., podľa navrhovateľa prakticky prevyšovali kúpnu cenu vozidla. Spoločnosť AUTOonline s.r.o. mu prípisom zo dňa 20.5.2008 ponúkla predaj havarovaného vozidla za sumu 85.500,- Kč, teda 3.385,- eur. Vzhľadom na vyčíslenie nákladov opravy navrhovateľ netrval na jeho uvedení do pôvodného stavu a vozidlo postupne opravil sám a prostredníctvom autorizovanej firmy. Výšku uplatneného nároku na náhradu škody vyčíslil, pri prepočte z českej meny na menu euro podľa predloženého kurzového lístka Českej národnej banky ku dňu dopravnej nehody, ako rozdiel medzi obstarávacou hodnotou vozidla 12.000,- eur a jeho zostatkovou hodnotou po havárii 3.385,- eur s tým, že svoj nárok obmedzil len na cenový rozdiel, bez zhodnotenia vozidla na úkor odporcu. I keď odporca spočiatku na jeho výzvy o zaplatenie spôsobenej škody reagoval pozitívne, neskôr úhradu odmietol; navrhovateľ je preto nútený obrátiť sa so svojim nárokom na súd.
Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 04.10.2010 k návrhu navrhovateľa súdu oznámil (a pripojil kópiu poistky č. 6539981022), že od 07.9.2007 má v zmysle zákona uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s poisťovňou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, súčasne preto navrhujúc jej vstup do konania.
Reagujúc na cit. vyjadrenie odporcu i navrhovateľ podaním zo dňa 17.02.2011 navrhol vstup poisťovne odporcu do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu.
Spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group sa tak ďalej zúčastňovala konania na základe cit. výziev oboch účastníkov, urobených prostredníctvom súdu, procesným postupom podľa ust. § 93 ods.3 veta prvá zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“), ako vedľajší účastník na strane odporcu.
Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.02.2011 (v priebehu konania doplnenom i písomným vyjadrením zo dňa 01.8.2011) navrhol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Dôvodil, že navrhovateľ až do podania návrhu na súde svoj nárok u vedľajšieho účastníka nijako neuplatnil a vychádzajúc z obsahu oznámenia predmetnej poistnej udalosti odporcom ako poisteným jeho zodpovednosť za vzniknutú škodu nie je preukázaná a nevyplýva ani z návrhu navrhovateľa, ani z policajnej správy o priebehu dopravnej nehody zo dňa 25.4.2008, vyžiadanej v rámci šetrenia poistnej udalosti zahraničným oddelením poisťovne vedľajšieho účastníka. Odporca vo svojom hlásení uviedol, že k dopravnej nehode došlo takým spôsobom, že zastal pred kolónou stojacich vozidiel a zozadu doňho narazila dodávka, pričom jeho vozidlo odhodilo do pred ním stojaceho vozidla navrhovateľa. Poistnú udalosť ohlásil len z opatrnosti, keďže polícia, ktorá šetrila dopravnú nehodu, neurčila žiadneho vinníka. Pre prípad preukázania zodpovednosti odporcu za vzniknutú škodu vedľajší účastník ďalej namietal i proti uplatnenej výške nároku, s odkazom na ust. §§ 442, 443 Občianskeho zákonníka zdôrazňujúc reparačnú funkciu inštitútu náhrady škody, v zmysle ktorej sa pri určení výšky škody má vychádzať z ceny veci v čase jej poškodenia a nie z ceny, za ktorú vec nadobudol poškodený (nadobúdacia cena), pričom výška náhrady škody môže byť s ňou totožná iba vtedy, ak bola poškodená celkom nová vec, inak sa prihliada na opotrebovanie veci. Pri určení výšky škody sa tiež prihliada na rozsah poškodenia s tým, že ak by náklady na uvedenie veci do predošlého stavu boli vyššie ako náhrada za zničenú vec, poškodenému by patrila náhrada len do výšky hodnoty zničenej veci. Pretože v danom prípade ide o totálnu škodu (neekonomickú opravu), poškodené vozidlo nemalo byť opravované a navrhovateľovi by patril nárok na náhradu škody len vo výške všeobecnej hodnoty vozidla stanovenej v čase jeho poškodenia, tzn. vo výške 3.385,- eur.
Skôr ako súd začal konať o návrhu navrhovateľa vo veci samej, musel sa vysporiadať s posúdením podmienok konania (§ 103 OSP).
Charakter konania s tzv. cudzím prvkom je v tejto veci daný účastníkmi konania (navrhovateľ je štátnym príslušníkom Českej republiky, s bydliskom v Českej republike a odporca je štátnym príslušníkom Slovenskej republiky s bydliskom v Slovenskej republike) a miestom, kde došlo k udalosti, z ktorej navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody (na území Rakúskej republiky). Súd preto skúmal otázku svojej právomoci a (za podmienky zistenia právomoci) príslušnosti, ako nevyhnutných podmienok konania podľa ust. §§ 103 a nasledujúcich ustanovení OSP v spojení s ust. §§ 7 a nasl. a §§ 84 a nasl. OSP.
Dvojstranná Zmluva medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach so
Záverečným protokolom, podpísaná v Prahe 29.októbra 1992 (ozn. MZV SR č. 193/1993 Z.z.) na otázku právomoci súdov (s výnimkou vecí vymenovaných v Záverečnom protokole) nedáva odpoveď. V takýchto prípadoch (nedostatku úpravy v medzinárodnej zmluve) súdy v Slovenskej republike svoju právomoc a príslušnosť (i rozhodujúce hmotné právo) spravidla posudzujú podľa ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (účinnom na území Slovenskej republiky - „ZMPS“). Slovenská republika i Česká republika (rovnako i Rakúska republika, na území ktorej došlo k tzv. škodovej udalosti) sú však členskými štátmi Európskej únie, viazanými Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnení, na ktoré ako členské štáty sa okrem iných vzťahujú i Nariadenie rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach („Nariadenie č. 44/2001“) a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) - ďalej len „Nariadenie č. 864/2007“.
Návrh podaný navrhovateľom v tejto veci na Okresnom súde Čadca, ako na súde členského štátu, v ktorom má odporca bydlisko (a ktorého je i štátnym príslušníkom), je so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti, určujúce prítomnosť medzinárodného prvku v konaní, v zmysle ust. čl. 2 ods.1 Nariadenia č. 44/2001 (a pretože v danej veci navrhovateľ nezvolil možnosť uplatnenia nároku na súde príslušnom podľa miesta, kde došlo k udalosti zakladajúcej nárok na náhradu škody v zmysle čl. 5 ods.3 Nariadenia č. 44/2001, ani sa nejedná o prípad podliehajúci úprave o výlučnej príslušnosti v zmysle nasledujúcich ustanovení Nariadenia č. 44/2001) v spojení s ust. § 84, § 85 ods.1 OSP je prípustný z hľadiska právomoci a príslušnosti tohto súdu.
Vychádzajúc z predmetu právneho vzťahu účastníkov - navrhovateľa ako poškodeného a odporcu ako škodcu - pre jeho posúdenie ako rozhodné hmotné právo vecne a miestne príslušný slovenský súd, postupujúci podľa slovenských procesných predpisov (upravujúcich občianske súdne konanie - OSP) v zmysle všeobecného pravidla podľa ust. čl. 4 ods.1 Nariadenia č. 864/2007 aplikoval vo vzťahu k nároku o náhradu škody ako rozhodné právo s najužšou väzbou k predmetu sporu všeobecne záväznú právnu úpravu zodpovednosti za škodu platnú a účinnú na území Českej republiky, na území ktorej (na hnuteľnej veci vo vlastníctve navrhovateľa, jej štátneho príslušníka s bydliskom v Českej republike) vznikla škoda, pričom v zmysle cit. ustanovenia Nariadenia č. 864/2007 nie je rozhodujúce, na území ktorej krajiny došlo k tzv. škodovej udalosti (skutočnosti, ktorá spôsobila škodu).
Rozhodnou súdom na predmet sporu aplikovanou hmotnoprávnou úpravou je tak zákon č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v Českej republike („Obč. zák.“), menovite ustanovenia §§ 427 a nasledujúcich o osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov v spojení so spoločnými ustanoveniami §§ 438 a nasledujúcich Obč. zák.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a ich zástupcov, výsluchom účastníkmi navrhnutých svedkov a účastníkmi predloženými listinnými dôkazmi (nikto z účastníkov ani po procesnom poučení súdom podľa ust. § 120 ods.4 OSP žiadne ďalšie dôkazy nepredložil, neoznačil, ani vykonanie žiadnych ďalších dôkazov nenavrhol), na základe ktorého zistil nasledujúci skutkový stav veci (§ 153 ods.1, § 154 ods.1 OSP) a hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach (§ 132 OSP) dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom, na základe ktorých vo veci samej rozhodol týmto rozsudkom.
Navrhovateľ i odporca ako účastníci dopravnej nehody zo dňa 25.4.2008 zotrvali na svojich tvrdeniach o okolnostiach a príčinách jej vzniku tak, ako vyplýva z vyššie citovaných písomných podaní navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane odporcu.
Navrhovateľ ďalej k okolnostiam a podmienkam kúpy predmetného vozidla na pojednávaní dňa 20.7.2011 vypovedal, že vozidlo kúpil v deň, kedy došlo k nehode, ako ojazdené, asi šesťročné, s počtom najazdených kilometrov 150.0000, na základe ústne uzavretej kúpnej zmluvy od súkromnej osoby v Nemecku za kúpnu cenu 12.000,- eur s tým, že predávajúci mu pri predaji spolu s vozidlom odovzdal i všetky doklady od vozidla. Po nehode, keď škoda na vozidle bola určená ako totálna, so zostatkovou hodnotou vozidla 80.000,- Kč, najskôr čakal, ako vec vybaví poisťovňa a potom vozidlo začal opravovať svojpomocne, s pomocou kamarátov a známych, sám si zakupujúc i všetky potrebné náhradné diely a
súčiastky. V priebehu konania navrhovateľ (podľa vyjadrenia jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 23.3.2012) vozidlo predal.
Vypočutí svedkovia (všetci na návrh navrhovateľa) P. Z. starší (kamarát navrhovateľa, ktorý ho so svojim vozidlom sprevádzal pri kúpe vozidla v Nemecku a ktorý v čase dopravnej nehody viedol vozidlo zn. Volkswagen Passat, stojace pred vozidlom navrhovateľa) a jeho syn P. Z. mladší (v čase nehody spolujazdec svojho otca vo vozidle zn. Volkswagen Passat), T. W. (matka navrhovateľa, sediaca v čase nehody v jeho vozidle na zadnom sedadle) a Veronika Niklová (bývalá priateľka navrhovateľa, v čase nehody sediaca vo vozidle, ktoré viedol navrhovateľ, na mieste spolujazdca) podporovali tvrdenie navrhovateľa v tom, že najskôr narazil odporca so svojim vozidlom, ktoré neubrzdil, do stojaceho vozidla navrhovateľa (ktorého vozidlo zas v dôsledku tohto nárazu bolo uvedené do pohybu a narazilo do pred ním stojaceho vozidla svedka Z.) a až potom nasledoval podľa svedkov len slabší náraz vozidla dodávky zn. Mitsubishi, vedenej rakúskou vodičkou, zozadu do vozidla odporcu. Odporca podľa nich bezprostredne po nehode svoje zavinenie uznával - že išiel rýchlo a svoje vozidlo nestačil ubrzdiť.
Zo zápisnice o predmetnej dopravnej nehode zo dňa 25.4.2008, vyhotovenej Krajinským veliteľstvom polície Dolného Rakúska, Inšpekciou diaľničnej polície v Amstetten dňa 28.4.2008 pod č. GZ: A2/22403/2008 (predloženej vedľajším účastníkom, po zabezpečení prekladu do slovenského jazyka súdom v konaní ustanoveným prekladateľom) súd zistil, že ako účastníci dopravnej nehody boli na mieste vypočutí navrhovateľ, odporca, svedok P. Z. starší a ďalej rakúska štátna príslušníčka T. I. - vodička vozidla mikrobusu zn. Mitsubishi, ktorá k priebehu nehody uviedla, že išla rýchlosťou asi 80 km/ h a používala druhý jazdný pruh, keď nečakane pred ňou vozidlá prudko zabrzdili a takýmto spôsobom zastavili, ona takisto prudko brzdila, ale už svoje vozidlo včas zastaviť nedokázala a zozadu narazila do vozidla odporcu zn. Škoda Octavia; nevedela sa vyjadriť k tomu, či týmto nárazom bolo vozidlo Škoda Octavia vymrštené smerom dopredu na iné dve vozidlá. Podľa údajov polície bolo jej vozidlo poškodené na čelnej časti, s hlavným miestom nárazu vľavo vpredu. Odporca polícii na mieste nehody poskytol vyjadrenie, podľa ktorého po tom, ako znenazdajky došlo z jemu neznámeho dôvodu k spomaleniu dopravy a všetky vozidlá pred ním prudko zabrzdili, takisto i on prudko brzdil a takýmto spôsobom zastavil svoje vozidlo, náhle však do neho zozadu narazil mikrobus a silou nárazu bol vymrštený dopredu a narazil pritom do osobného motorového vozidla navrhovateľa zn. BMW. Polícii uviedol, že sa necíti byť vinný z nehody. Jeho vozidlo bolo podľa zistenia polície silno poškodené v zadnej časti, ako aj čelnej časti. Navrhovateľ polícii uviedol, že po tom, ako sa z dôvodu zápchy premávka zastavila, zabrzdil svoje vozidlo zn. BMW a zastal asi 1 meter za osobným motorovým vozidlom pred ním. Náhle narazilo osobné motorové vozidlo za ním do zadnej časti jeho vozidla, ktoré bolo touto silou vymrštené smerom dopredu na tam stojace osobné vozidlo svedka P. Z. zn. VW Passat kombi. Navrhovateľ sa vyjadril, že tým jeho vozidlo zrejme utrpelo totálnu škodu; podľa zápisu polície bolo poškodené na zadnej i čelnej časti. Svedok P. Z. starší ako účastník nehody polícii uviedol, že musel náhle z dôvodu premávky svoje vozidlo (zn. VW Passat) zabrzdiť a zastaviť. Osobné vozidlo navrhovateľa za ním takisto zastavilo, tretie osobné motorové vozidlo odporcu zn. Škoda však za ním náhle narazilo do vozidla zn. BMW, stojaceho bezprostredne za ním, čím bolo vymrštené smerom dopredu na jeho vozidlo a spôsobilo mu poškodenie v zadnej časti na naftovom prívode (i podľa zistenia polície).
Navrhovateľ ďalej okrem listinných dôkazov citovaných v jeho návrhu na začatie konania a predložených v jeho prílohe, ďalej súdu predložil prostredníctvom CD nosičov fotodokumentáciu miesta nehody - dokumentujúcu postavenie vozidiel po nehode a časti ich poškodenia zhodne s citovaným obsahom policajnej zápisnice. Na preukázanie svojho vlastníctva k poškodenému vozidlu v priebehu konania súdu predložil osvedčenie o registrácii vozidla (technický preukaz) predmetného vozidla zn. BMW, registračná značka 5B65595, po prvýkrát registrovaného 13.3.2001 (podľa údajov v osvedčení v Spolkovej republike Nemecko) a v Českej republike na meno navrhovateľa ako vlastníka dňa 08.8.2008.
V prejednávanej veci ide o posúdenie zodpovednosti za škodu vzniknutú pri strete prevádzok viacerých dopravných prostriedkov (osobných motorových vozidiel v cestnej premávke - pričom nie je rozhodujúce, ak niektoré z vozidiel stálo), osobitne potom s dôrazom na posúdenie právnych dôsledkov stretu prevádzok účastníkov občianskoprávneho sporového konania v tejto veci (navrhovateľa a odporcu), na základe zisteného skutkového stavu veci z pohľadu citovanej rozhodnej právnej úpravy v §§ 427 a nasl., osobitne potom v ust. § 431 Obč. zák.
Medzi účastníkmi - po dodatočnom preukázaní navrhovateľom predložením cit. osvedčenia o registrácii vozidla (dátum registrácie navrhovateľa ako vlastníka a držiteľa vozidla v Českej republike má evidenčný charakter a nie je podstatný pre záver o vzniku vlastníckeho práva navrhovateľa k vozidlu ako hnuteľnej veci okamihom jeho kúpy a prevzatia od predávajúceho spolu s dokladmi určenými na používanie vozidla v cestnej premávke, v zmysle právnej úpravy v ust. §§ 588 a nasl. v spojení s ust. § 133 ods.1 Obč. zák.)
- nebolo sporné (§ 120 ods.3 OSP), že tak navrhovateľ, ako i odporca, boli v čase dopravnej nehody prevádzateľmi (súčasne vodičmi) nimi vedených motorových vozidiel - pre potreby aplikácie osobitnej právnej úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov v ust. §§ 427 a nasledujúcich Obč. zák.
Rovnako medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 25.4.2008 došlo k predmetnej dopravnej nehode, v dôsledku ktorej bola spôsobená škoda na vozidlách účastníkov nehody, nepochybne i na vozidle navrhovateľa, dokumentovaná bezprostredne po nehode rakúskou políciou a pokiaľ medzi účastníkmi boli sporné niektoré okolnosti nehody a z pohľadu predmetu sporu najmä príčiny nárazu vozidla odporcu do vozidla navrhovateľa, súd tento skutkový spor pri uzavrel tak, že k nehode došlo za takých okolností, aké boli zistené príslušným policajným orgánom z vyjadrení všetkých dotknutých účastníkov na mieste bezprostredne po nehode, tak ako sú zaznamenané v citovanej policajnej zápisnici.
Zodpovednosť prevádzateľa osobného motorového vozidla podľa cit. právnej úpravy je zodpovednosťou objektívnou, keď sa zo zákona predpokladá jeho zavinenie vzniku škody. Prevádzateľ sa za podmienok ust. § 428 Obč. zák. môže svojej zodpovednosti zbaviť len v prípade zistenia niektorého z liberačných dôvodov (ak sa preukáže, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke
- v danom prípade v prevádzke osobného motorového vozidla v cestnej premávke, alebo ak bola škoda spôsobená tzv. neodvrátiteľnou udalosťou, v dôsledku ktorej škode nemohlo byť zabránené ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzateľa spravodlivo vyžadovať). Súd konštatuje, že ani jeden zo spomenutých liberačných dôvodov nie je možné za zistených okolností dopravnej nehody na odporcu ako prevádzateľa a zodpovedný subjekt podľa § 427 ods.1 Obč. zák. vztiahnuť. Rovnako tak podľa názoru súdu nemožno vo vzťahu účastníkov tohto sporového konania uvažovať ani s čiastočnou liberáciou odporcu prostredníctvom spoluzodpovednosti navrhovateľa ako poškodeného na vzniku škody za podmienok spoločného ust. § 441 Obč. zák. Medzi účastníkmi nebolo sporné (a rovnako to vyplýva i z cit. policajnej správy), že vozidlo navrhovateľa v čase nárazu vozidla odporcu stálo v dôsledku zastavenia viacerých vozidiel v premávke pred jeho vozidlom a navrhovateľ tak v danom okamihu nemal objektívne žiadnu možnosť škode spôsobenej nárazom vozidla odporcu zozadu zabrániť.
Pri posudzovaní objektívnej zodpovednosti navrhovateľa ako prevádzateľa motorového vozidla podľa §§ 427 ods.1 a nasl. Obč. zák. za škodu vzniknutú pri strete prevádzok motorových vozidiel viacerých prevádzateľov (§ 431 Obč. zák.), ako je už skôr uvedené, je však rozhodujúcou miera účasti jednotlivých prevádzateľov na vzniku škody, podľa ktorej potom i zodpovedajú za jej náhradu.
Z hľadiska predmetu sporu a teda posúdenia zodpovednosti za škodu vzniknutú na vozidle navrhovateľa ako poškodeného a jedného z účastníkov dopravnej nehody pri strete prevádzok viacerých prevádzateľov motorových vozidiel v zmysle ust. § 431 Obč. zák. (zodpovednosť samotného navrhovateľa za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode iným prevádzateľom súd v sporovom konaní, keďže takýto nárok nebol jeho predmetom, neskúmal) k neexistencii prípadnej miery účasti (spoluzavinenia) navrhovateľa na vzniku škody na jeho vlastnom vozidle platí to isté a z tých istých dôvodov, čo súd uviedol v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku k otázke skúmania spoluzodpovednosti navrhovateľa ako poškodeného na vzniku škody v zmysle ust. § 441 Obč. zák. Rovnako z tých istých dôvodov na základe zistených okolností nehody podľa cit. policajnej správy možno vylúčiť i spoluzodpovednosť P. Z. staršieho ako ďalšieho z prevádzateľov - účastníkov dopravnej nehody za škodu spôsobenú na vozidle navrhovateľa.
Okrem odporcu - ktorý nepochybne svojim vozidlom zozadu narazil do stojaceho vozidla navrhovateľa, v dôsledku ktorého nárazu potom vozidlo navrhovateľa narazilo do pred ním stojaceho vozidla - potom prichádza z hľadiska aplikácie ust. § 431 Obč. zák. (v spojení so spoločným ust. § 438 ods.1,2 Obč. zák.) účasť poslednej z účastníkov dopravnej nehody T. I., ktorá rovnako preukázane zas so svojim mikrobusom zn. Mitsubishi narazila preukázane do už stojaceho vozidla odporcu. I keď bezprostredne po nehode vo svojom vyjadrení polícii na jednej strane jednoznačne nepotvrdila verziu odporcu (o
slede nárazov - tzn. najskôr nárazu vozidla zn. Mitsubishi do jeho vozidla a až v dôsledku tohto nárazu následného nárazu jeho vozidla zn. Škoda Octavia do vozidla navrhovateľa zn. BMW), na druhej strane ju ani nevyvrátila. K argumentácii navrhovateľa v tomto súdnom konaní nemožno tiež opomenúť, že sa nepreukázalo jeho tvrdenie (podporované výpoveďami s navrhovateľom spriaznených svedkov) o stanovisku odporcu k okolnostiam vzniku nehody, keďže z policajnej správy vyhotovenej na mieste bezprostredne po nehode vyplýva opak. To isté platí o výpovediach navrhovateľa a menovaných svedkov, bagatelizujúcich intenzitu a možné účinky nárazu vozidla zn. Mitsubishi do vozidla odporcu.
Pretože súd v predmetnej veci nevidí objektívne vzhľadom na časový odstup od vzniku škodovej udalosti a tiež vzhľadom na procesnú nečinnosť strán sporu k prípadnému ďalšiemu dokazovaniu možnosť zabezpečenia ďalších relevantných dôkazov, ktoré by mohli prispieť k odstráneniu spornosti vyššie uvedenej skutkovej a právnej otázky posúdenia miery účasti jednotlivých prevádzateľov (osobitne odporcu a T. I.) za vznik škody na vozidle navrhovateľa (súd má k dispozícii úradným spôsobom zabezpečené vyjadrenia všetkých dotknutých účastníkov dopravnej nehody na mieste a bezprostredne po nehode, fotodokumentáciu miesta nehody), konštatujúc zo záverov policajného šetrenia na mieste nehody na jednej strane účasť vozidiel oboch prevádzateľov (odporcu a T. I.) na preukázanom vzniku škody na vozidle navrhovateľa, na druhej strane vzhľadom na nedostatok jednoznačných dôkazov k možnosti určenia odlišnej miery ich účasti na vzniku škody v zmysle ust. § 431 Obč. zák. v spojení s ust. § 438 ods.1,2 Obč. zák., súd za danej dôkaznej situácie, vyhodnotenia výsledkov vykonaného dokazovania všetkých zistených príčinných súvislostí vzniku škody spôsobenej navrhovateľovi úvahou (postupom podľa ust. § 132 a § 136 OSP) stanovil mieru ich účasti na vzniku škody, za ktorú zodpovedajú
- pričom účastníkom tohto konania vo veci uplatneného nároku navrhovateľa na náhradu škody je len jeden z nich - u každého z nich v rovnakom rozsahu 50 %.
Posudzujúc pri takomto určení miery zodpovednosti odporcu za škodu vzniknutú navrhovateľovi jej výšku
- ako skutočnej škody v zmysle ust. § 442 ods.1,2, § 443 Obč. zák., súd za daného skutkového stavu veci jestvujúceho v rozhodnom čase vyhlásenia tohto rozsudku, vzhľadom na dôkaznú nečinnosť strán sporu i na objektívnu nemožnosť zabezpečenia ďalších relevantných dôkazov i pre posúdenie tejto skutkovej a právnej otázky (v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu vo veci už navrhovateľ nie je ani vlastníkom predmetného motorového vozidla) vychádzal ako z rozhodných zo skutočností a dôkazov tvrdených a predložených súdu navrhovateľom, z ktorých vychádzal pri stanovení výšky uplatneného nároku tak, ako je citované z jeho návrhu na začatie konania. Navrhovateľ utrpel škodu na ojazdenom vozidle, ktoré kúpil za tomu zodpovedajúcu cenu 12.000,- eur, v deň jeho kúpy, cestou od predávajúceho do svojho bydliska. Nemožno preto uvažovať o následnom opotrebení vozidla, v medziobdobí po jeho kúpe do dopravnej nehody. Rozsah spôsobenej škody i zostatkovú hodnotu vozidla po nehode navrhovateľ vyčíslil na základe predložených vyjadrení osôb, ktoré poskytli v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a v nich obsiahnuté údaje neboli v priebehu konania druhou stranou sporu podstatne spochybnené žiadnym iným dôkazom ani dôkazným návrhom. Vyčíslenie škody navrhovateľom ako rozdielu medzi peňažnou sumou, ktorú vynaložil na kúpu vozidla a peňažnou sumou vyjadrenia jeho zostatkovej hodnoty po dopravnej nehode, za daných okolností zodpovedá vyjadreniu skutočnej škody ako majetkovej ujmy vzniknutej navrhovateľovi v peniazoch, v súlade s ust. § 442 ods.1 Obč. zák., pričom pri určení miery účasti odporcu za spôsobenú škodu, len proti ktorému navrhovateľ nárok uplatnil, v takto priznanom rozsahu 4.307,50 eur (tzn. ako 50 % zo sumy 8.615,- eur) podstatne neprevyšuje zistenú zostatkovú hodnotu vozidla po nehode, v ktorej výške bol ochotný pripustiť náhradu škody vedľajší účastník v prípade preukázania zodpovednosti odporcu za škodu.
Preto súd, z vyššie podrobne uvedených dôvodov návrhu navrhovateľa na náhradu škody vyhovel len čiastočne, zaviazal odporcu povinnosťou náhrady škody v rozsahu 50 % zistenej skutočnej škody, tzn. v sume 4.307,50 eur a vo zvyšku jeho návrh ako v základe nedôvodný (pre nedostatok zodpovednosti odporcu za škodu vzhľadom na zistenú mieru jeho účasti na vzniku škody) zamietol.
O trovách konania súd rozhodol aplikujúc ustanovenia § 142 ods.2 OSP. Napriek pomerne rovnakej čiastočnej úspešnosti oboch strán v konaní (§ 142 ods.2 OSP), prihliadajúc pritom na skutočnosť, že rozhodnutie súdu v rozhodnej časti posúdenia miery účasti odporcu na vzniku škody vychádza z úvahy súdu v zmysle ust. § 136 OSP, navrhovateľovi preto priznal nárok na náhradu trov konania v pomernej výške 50 % zo sumy preukázane a účelne vynaložených trov, nepriznajúc zároveň v rámci pomerného rozdelenia trov právo na ich náhradu odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi, ktorí nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi výslovne neuplatnili.
Navrhovateľ okrem trov vzniknutých zaplatením súdneho poplatku z návrhu (vo výške 516,50 eur) vzniknuté trovy prostredníctvom svojho právneho zástupcu ďalej špecifikoval ako trovy vzniknuté z titulu právneho zastúpenia advokátom, vo výške vyčíslenej podľa predpisov o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinných v Slovenskej republike, vo výške spolu 2.096,93 eur - v rozsahu piatich úkonov právnej služby (1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 05.5.2010, 2/ návrh na začatie konania zo dňa 06.5.2010, 3/ - 5/ zastupovanie na pojednávaniach okresného súdu dňa 20.7.2011, dňa 04.10.2011 a dňa 23.3.2012), s tarifnou odmenou za jeden úkon právnej služby po 253,94 eur, s paušálnou náhradou režijných výdavkov za prvé dva úkony v r. 2010 2x po 7,21 eur, za ďalšie dva úkony v r. 2011 2x po 7,41 eur a za posledný úkon v r. 2012 1x 7,63 eur, s paušálnou náhradou za stratu času na ceste z Hodonína do Čadce a späť na uvedené tri pojednávania okresného súdu, jedna cesta tam a späť 420 km, za dvanásť začatých polhodín strávených právnym zástupcom na každej ceste tam a späť, za cesty vykonané v r. 2011 vo výške náhrady po 12,35 eur za každú začatú polhodinu, za cestu v r. 2012 vo výške po 12,71 eur za začatú polhodinu a nakoniec z titulu náhrady cestovných výdavkov za tri cesty z Hodonína do Čadce a späť na uvedené tri pojednávania, jedna cesta tam a späť 420 km, vykonané osobným motorovým vozidlom právneho zástupcu navrhovateľa zn. Škoda Fabia combi, ev. č. 6B31961, s priemernou spotrebou pohonných hmôt 6,3 l/100 km - ako náhradu za spotrebované pohonné hmoty za cestu dňa 20.7.2011 pri cene benzínu 1,45 eur / 1 l v sume 38,37 eur, za cestu dňa 04.10.2011 pri cene benzínu 1,464 eur / 1 l v sume 38,73 eur a za cestu dňa 23.3.2012 pri cene benzínu 1,577 eur / 1 l v sume 41,73 eur, okrem toho nakoniec náhradu za použitie motorového vozidla právneho zástupcu navrhovateľa vo výške náhrady 0,183 eur / 1 km, tzn. za každú z troch ciest tam a späť po 76,86 eur.
Súd preskúmal obsah spisu a takto navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu trov konania a konštatuje nasledovné:
Nadväzujúc na časť odôvodnenia o preskúmaní podmienok konania s medzinárodným prvkom vecne a miestne príslušný slovenský súd v občianskom súdnom konaní vždy koná podľa slovenských procesných predpisov. OSP v ustanoveniach §§ 24, 25 upravuje zastupovanie účastníka v konaní advokátom a v ust. §§ 137 a nasl. upravuje trovy konania. Právny zástupca navrhovateľa ako advokát registrovaný podľa predpisov v mieste výkonu svojej činnosti v Českej republike, ako členského štátu EÚ je považovaný za advokáta i podľa slovenských predpisov (ako hosťujúci euroadvokát podľa ust. § 30 písm. b/, §§ 31 a nasl. zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov); pokiaľ ide o trovy súdneho alebo iného právneho konania, ktorých náhrada sa klientovi priznáva proti inej osobe, odmena advokáta sa pri rozhodovaní súdu o nárokoch na náhradu trov občianskeho súdneho konania medzi účastníkmi (§ 151, §§ 137 a nasl. OSP) určí v časti trov právneho zastúpenia podľa ustanovení vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov o tarifnej odmene (§ 19 ods.3 cit. vyhl.).
Posúdením uplatneného nároku navrhovateľa na náhradu trov z titulu právneho zastúpenia podľa ust. § 10 ods.1 v spojení s § 14 ods.1 písm. a), b) a c), § 15, § 16 ods.3 a § 17 ods.1 cit. vyhl. súd v spojení s ust. § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia MP,SvaR SR č. 632/2008 Z.z. súd uznal ako dôvodný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu všetkých piatich vymenovaných úkonov právnych služieb, vo výške tarifnej odmeny, paušálnych náhrad a náhrad režijných výdavkov vyčíslenej právnym zástupcom navrhovateľa. Z takto vyčísleného nároku súd priznal polovicu trov vzniknutých zaplatením súdneho poplatku tzn. 258,25 eur a polovicu trov právneho zastúpenia tzn. v sume 1.065,95 eur (tzn. polovice z vyčíslenej sumy trov právneho zastúpenia 2.131,90 eur - ako súčtu uplatnených nárokov na tarifnú odmenu spolu 1.296,70 eur, paušálnu náhradu režijných výdavkov spolu 36,87 eur, náhradu za stratu času na ceste spolu 448,92 eur a cestovných náhrad - hotových výdavkov za spotrebované pohonné hmoty spolu 118,83 eur a náhrady za použitie motorového vozidla právneho zástupcu spolu 230,58 eur).
Celkom tak súdom priznaná suma náhrady trov konania navrhovateľovi - v zmysle ust. § 151 ods.8 OSP vo výroku tohto rozsudku o trovách konania s osobitným vyjadrením sumy trov vzniknutých z titulu jeho poplatkovej povinnosti v súdom pomerne priznanej výške (258,25 eur) a trov z titulu jeho právneho zastúpenia v súdom priznanej pomernej výške (1.065,95 eur), predstavuje v súčte sumu 1.324,20 eur, na zaplatenie ktorej navrhovateľovi súd zaviazal odporcu; za podmienok podľa ust. § 149 ods.1 OSP je platobným miestom na poukázanie priznanej náhrady trov konania a to v celom rozsahu účet (adresa sídla) splnomocneného právneho zástupcu navrhovateľa.
Pretože štátu vznikli v konaní trovy z titulu priznanej odmeny a náhrady hotových výdavkov prekladateľovi, o ktorých úhrade súd rozhodol uznesením č.k. 10C/77/2010-119 zo dňa 26.01.2012 a to čiastočne z prostriedkov preddavku na ten účel vo výške 75,- eur zloženého na účet súdu vedľajším účastníkom na strane odporcu a v zostávajúcej časti (17,02 eur) z rozpočtových prostriedkov súdu, keďže navrhovateľ predchádzajúcim právoplatným a vykonateľným uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 10C/77/2010-102 zo dňa 25.11.2011 uloženú povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu dobrovoľne nesplnil - keďže tieto trovy podľa zistenia súdu zo spisu ani v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia vo veci samej neboli uhradené, súd na náhradu takto vzniknutých trov štátu za podmienok podľa ust. § 148 ods.1 OSP zaviazal navrhovateľa, s prihliadnutím na výsledok sporu a keďže strana odporcu prostredníctvom vedľajšieho účastníka už v priebehu konania väčšiu časť takto vzniknutých trov uhradila.
Zároveň s rozhodnutím o náhrade trov štátu súd i bez návrhu, postupom podľa § 151 ods.6 OSP v spojení s ust. § 141 ods.1 a § 148 ods.1 OSP zrušil svoje predchádzajúce cit. rozhodnutie č. k. 10C/77/2010-102 zo dňa 25.11.2011 v časti ukladajúcej navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok očakávaných trov konania za prekladateľský úkon vo výške 75,- eur, keďže ešte pred splnením tejto povinnosti navrhovateľom rozhodol vo veci samej a o náhrade trov konania štátu a nemožno od navrhovateľa vyžadovať tú istú povinnosť prostredníctvom dvoch rozhodnutí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods.2 OSP).