Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/844/2009

Potvrdené rozhodnutím 13CoE/192/2012
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci exekúcie začatej na návrh oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Moyzesova 8, IČO: 36 864 421, za ktorú koná advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnému: L. H., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX N. H. XXX, t. č. bytom XXX XX L. J. E., Z. H. XX/XX, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom Exekútorského úradu 821 08 Bratislava, Záhradnícka 60, vedenej pod sp. zn. EX/6783/09, o odvolaní oprávneného zo dňa 02. 05. 2012 a 08. 08. 2012 proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4Er/844/2009-27 zo dňa 11. 4. 2012, takto rozhodol: Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e."

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: K., N..V..Q.., IČO: 35807598, K. XX, G., zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnej: L. H., V..Č.. XXXXXX/XXXX, XXX XX N. H. Č.. XXX, Y.. Č.. G. Ž. J. E., Z. H. XX/XX, vedenej pod sp. zn. EX XXXX/ XX súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pre pohľadávku 488,82 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje.

odôvodnenie:

Okresný súd Žiar nad Hronom poverením č. XXXX XXXXXX *. zo dňa 22.09.2009 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnej na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 488,82 Eur, trov predchádzajúceho konania vo výške 152,06 Eur a trov exekúcie, na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava č.k. N. XXXXX/XX zo dňa 03.06.2009 a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.

Dňa 27.04.2011 doručila povinná tunajšiemu súdu žiadosť o prešetrenie exekúcie, ktorú súd posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza skutočnosti týkajúce sa uzatvorenej zmluvy o úvere s oprávneným, ktorú povinná považuje za spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto je táto zmluva v rozpore s ustanoveniami právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Oprávnená uviedla, že na základe exekúcie má zablokované účty I. N. N., M..N.. a v Č., pričom už uhradila sumu 1127,97 Eur a podľa údajov z banky by mala zaplatiť ešte 837,66 Eur. Oprávnená s uvedeným nesúhlasí, zmluvu uzatvorenú s oprávneným považuje za neplatnú a žiada exekúciu zastaviť.

Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril a uviedol, že zmluvu o úvere uzatvorenú s povinnou považuje za platnú, ktorá bola uzatvorená v zmysle ust. a nasl. a tento druh zmluvy nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného dôvodu žiada návrh oprávnenej na zastavenie exekúcie zamietnuť.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 písm. Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z pripojených listinných dôkazov - zmluvy o úvere, všeobecných podmienok poskytnutia úveru a rozhodcovského rozsudku súd zistil nasledovné:

Oprávnený a povinná uzavreli dňa 31.03.2008 v zmysle a nasl. zmluvu o úvere č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“) v spojení s všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). V zmysle uvedenej zmluvy sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnej úver v sume 10.000,- Sk /331,93 €/ a povinná sa zaviazala zaplatiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 9.680,- Sk /321,31€/, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 19.680,- Sk /653,25 €/ v 12 mesačných splátkach po 1.640,- Sk /54,43 €/ počnúc dňom 05.05.2008. V zmysle bodu 17 VPPÚ sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke tak, že „všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným N. N. V., M..N.., H. V. X,

G. IČO: 35922761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, pričom rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. V bode 19 VPPÚ sa obe zmluvné strany dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať . Nakoľko povinná oprávnenému dlžnú sumu nezaplatila riadne a včas, a to napriek predsporovým upomienkam, oprávnený podal na rozhodcovský súd žalobu.

Rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 488,82 Eur spolu s úrokom z omeškania 0,25 % denne zo sumy 472,90 Eur od 13.12.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 152,06 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa , o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov ( EP) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v a alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa , súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení preskúmal návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a zmluvu o úvere; ich súlad, resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že exekučné konanie musí byť zastavené.

Pri skúmaní vyššie konkretizovanej rozhodcovskej doložky bral do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( prvá veta ). Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Je nesporné, že klauzula o aplikácii nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení , medzi ktoré patria aj ustanovenie a nasledujúce týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity . Rovnako by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že zmluva o úvere je štandardnou formulárovou zmluvou, a že za takéhoto stavu musí súd túto zmluvu podrobiť súdnej kontrole, či sa nevymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.apríla 1993. Táto bola do nášho

právneho poriadku prebratá (účinného od 1. apríla 2004 okrem

, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. V spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktu, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a nakoniec aj so zreteľom na možnosť určiť zmluvné podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu vychádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na toto rokovanie dostatočne pripravený, pri kontrakte je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spotrebiteľ koná právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný skutkový stav, pretože dôveru je potrebné považovať za elementárnu kategóriu sociálneho štátu. Spoločným znakom právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa je snaha prostredníctvom práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Takýto postup nie je v rozpore z čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Ochrana autonómie vôle totiž nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp, či iný ústavne aprobovaný verejný záujem, ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. V uvedených prípadoch subjektívne právo jednotlivca (dodávateľa) je obmedzené za účelom presadenia iného práva (spotrebiteľa) pričom toto obmedzenie je primerané sledovanému cieľu, ktorý má byť dosiahnutý (ochrana spotrebiteľa) - viď Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 15.06.2009.

Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom C-40/08, smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

V bode 34 odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Cofidis C-473/00, súd uviedol, že ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom, sa rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo.

Treba tiež uviesť, že Súdny dvor EÚ v bode 38 rozsudku Mostaza Claro C-168/05 rozhodol, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý

charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Spotrebiteľské zmluvy sú v upravené v a nasl.

Podľa (v znení platnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený), niet žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije v takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, §45 ods. 1 písm. c), ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie

s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ v nej dokonca primárne uviedol konkrétny rozhodcovský súd, ktorý by spory rozhodoval, pričom mesto v ktorom sídli je totožné s hlavným miestom podnikateľskej činnosti dodávateľa. To mu zjednodušuje zariadiť si účasť na rozhodcovskom konaní a stáva sa to pre neho výhodnejšie. Na druhej strane sídlo „dohodnutého“ rozhodcovského súdu je značne vzdialené od trvalého bydliska spotrebiteľa, čo mu môže sťažiť účasť na rozhodcovskom konaní. Totiž náklady s tým súvisiace (napr. cestovné) by mohli byť pre spotrebiteľa odstrašujúce. Keďže miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti, aj takáto podmienka patrí do kategórie podmienok, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva (viď rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-240/98 až 244/98 Océano Grupo Editorial SA v. Rocío Murciano Quintero a Salvat Editores SA v. José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vińas Feliu z 27. júna 2000). Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na tunajšom súde, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly v závislosti od konkrétneho oprávneného vykazujú značnú dávku podobnosti, čo naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskou spoločnosťou a jednou zmluvnou stranou a tiež vedie k pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov.

V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (č.l. 7 ods. 2 ) a naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej kvality života bežných ľudí, nevidí súd iné východisko ako záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V tomto smere súdu dáva za pravdu aj prijatá novela , ktorá účinným od 1. januára 2008 zaviedla do v znení: „za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej

doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“. Nakoľko neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, v danej veci - napriek tomu, že exekúcia sa začala - boli splnené podmienky na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie podľa Exekučného poriadku, resp. .

Súd si pri rozhodovaní osvojil aj konštatovania a právne závery vyplývajúce z viacerých uznesení krajských súdov (napr. uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. XCoE XX/XXXX zo dňa 05.05.2010, č.k. XXCoE X/XXXX-XXX zo dňa 16.09.2010), na ktoré zároveň poukazuje.

Po právoplatnosti tohto uznesenia súd rozhodne o trovách exekúcie / § 200 ods. 2 EP /.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.