Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-332-2011.pdf
PDF · 78.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-43C/332/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, so sídlom v Bratislave, Olejkárska 1, pr. zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom v Bratislave, Nám. M. Benku 9-C1 proti odporcovi: I. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, N., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou W. A., zamestnankyňou tunajšieho súdu, o zaplatenie 50,50 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,50 Eur, trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 Eur, a trovy právneho zastúpenia vo výške 28,57 Eur na účet č.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.11.2010 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 50,50 Eur s príslušenstvom, nakoľko sa odporca na výzvu revízora dňa 25.5.2010 na linke MHD č. 21 nepreukázal platným cestovným lístkom.
Keďže miesto pobytu odporcu nie je súdu známe, na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava, súd mu v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 a 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) ustanovil opatrovníčku.
Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na dňa 11.4.2012, na ktoré sa nedostavil právny zástupca navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil, podaním zo dňa 16.3.2012 požiadal o prejednanie veci v jeho neprítomnosti. Na nariadené pojednávanie sa nedostavila ani opatrovníčka odporcu, a to aj napriek tomu, že má doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnila ani nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd preto vec prejednal a rozhodol podľa § 101 ods. 2 OSP v ich neprítomnosti, pričom v konaní vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom, a to Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 25.5.2010.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav: Dňa 25.5.2010 o 18,24 hod. cestoval odporca dopravným prostriedkom navrhovateľa linkou č. 21 - autobusom a pri kontrole vykonávanej povereným revízorom sa nepreukázal platným cestovným lístkom.
Povinnosť zaplatiť cestovné ako aj úhradu v prípade, ak sa cestujúci nevie preukázať platným cestovným lístkom vyplýva zo zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v prípade autobusovej prepravy a
zo zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v prípade železničnej, mestskej električkovej a trolejbusovej dopravy.
Podľa § 12 ods. 4, 5 zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave (ďalej len „zákon o cestnej doprave“) cestujúci je povinný mať platný cestovný lístok pri nastúpení do autobusu, ak mu ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu, alebo bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ho vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu, alebo ak sa cestovný lístok stáva platným až jeho označením v autobuse, ako aj po celý čas prepravy a pri vystupovaní z autobusu. Cestujúci je povinný na výzvu sa preukázať platným cestovným lístkom vodičovi alebo inému členovi osádky autobusu, alebo revízorovi.
Podľa § 9 písm. b/ zákona o cestnej doprave vodič alebo iný člen osádky autobusu, alebo dopravca môže uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu.
Podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom je úhrada dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do sto násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.
Podľa bodu 3 čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, vydaného v zmysle zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov Dopravným podnikom Bratislava, a.s., cestujúci, ktorý sa na vyzvanie revízora nemôže preukázať platným cestovným lístkom je povinný zaplatiť dopravcovi cestovné a úhradu vo výške sto násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav. Podľa prvej vety bodu 5 čl. 6 cit. predpisu v prípade, že cestujúci nezaplatí požadované cestovné a úhradu revízorovi priamo vo vozidle, cestujúci je povinný preukázať sa revízorovi osobnými údajmi (výlučne občiansky preukaz, cestovný pas, vojenský preukaz, vojenská knižka, vodičský preukaz, povolenie na pobyt a potvrdenie o strate občianskeho preukazu) potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady.
Keďže sa odporca na výzvu povereného revízora dňa 25.5.2010 na linke MHD č. 21 nepreukázal platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť cestovné v sume 0,50 Eur a úhradu vo výške sto násobku cestovného, t. j. 50,- Eur v zmysle citovaných zákonných ustanovení.
S poukazom na výšku uplatnenej pohľadávky tunajší súd skonštatoval, že v súlade s ustanovením § 200ea ods. 1 OSP sa jedná o drobný spor.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s § 149 ods. 1 OSP tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia - za jeden úkon právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 16,60 Eur + 1 x režijný paušál vo výške 7,21 Eur + 20 % DPH. Trovy právneho zastúpenia teda predstavujú sumu 28,57 Eur. O trovách právneho zastúpenia rozhodol súd s ohľadom na ustanovenie § 150 ods. 2 OSP, podľa ktorého, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Toto zákonné ustanovenie predstavuje moderačné právo súdu, v rámci ktorého zákonodarca ponechal súdom voľnosť úvahy, podmienenú patričným odôvodnením. Súd uplatnené trovy konania znížil o dva úkony právnej služby
- zaslanie Pokusu o zmier - výzva na zaplatenie a podanie na súd. Navrhovateľ jednak nepreukázal, kedy, kde a akou formou bola písomnosť odporcovi doručená a jednak ide o neúčelný, formálny a časovo nenáročný úkon, vyžadujúci minimálnu administratívnu prácu, a nie odborné právne vedomosti (druhovo identické písomné podania). Vypracovanie žaloby tiež vyžaduje len zmenu základných údajov
- označenie odporcu, dátum cestovania bez cestovného lístka. V návrhu navyše nebolo uvedené označenie dopravného prostriedku, čo z dôvodu posúdenia aplikácie právneho predpisu bolo potrebné zisťovať vlastným šetrením súdu. Z rozhodovacej činnosti súdu (§ 121 OSP) je známe, že navrhovateľ podáva väčšie množstvo návrhov na začatie súdneho konania, ktoré sú z hľadiska právnej argumentácie absolútne totožné a menia sa skutočne len údaje o cestujúcom (odporcovi), o čase cestovania a linke mestskej hromadnej dopravy. Je nepochybné, že prepísanie takýchto údajov zo záznamu revízora do
súdneho podania je jednoduchou administratívnou činnosťou, a nie odborne právne náročným a zložitým procesom. Ustanovenie § 142 ods. 1 OSP podmieňuje priznanie náhrady trov konania účelnosťou vynaložených trov. Dopísanie niekoľkých údajov do „elektronickej predtlače“ písomnosti však nie je možné hodnotiť ako účelne vynaložené trovy konania. Trovy konania je odporca povinný v zmysle § 149 ods. 1 OSP nahradiť právnemu zástupcovi navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
· z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
· odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh na začatie konania.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.