Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_4T-20-2012.pdf
PDF · 80.25 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/20/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eva Korbeľová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. 04. 2012 v Banskej Bystrici, takto
rozhodol:
Obžalovaný: U. F. E. B. X. C. O. D. F. K. U. Č. , nar .XX. XX. XXXX K. I. I., trvale bytom E. K. XXX/XX, Z. - Z. P., okres Banská Bystrica, bez pracovného pomeru
j e v i n n ý , že
v období od mesiaca január 2009 do súčasnej doby neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi L. F.F., E.. XX. XX. XXXX, ktorá mu vyplývala priamo zo zákona o rodine, aj keď vzhľadom na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery mohol na syna prispievať výživným v sume po 40,-- € mesačne a tiež z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. 9C 36/09 zo dňa 04. 09. 2009, ktorý sa stal vykonateľným 03. 11. 2009 a ktorým bol zaviazaný prispievať na syna výživným v sume po 40,-- € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky A. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. Z. XX/X, Z. - Z. G., okres Banská Bystrica, a za uvedené obdobie dlhoval na výživným celkovú sumu 1560,-- €,
celkový dlh na výživnom bol v danom prípade posúdený aj samostatne v rámci vyriešenia predbežnej otázky podľa § 7 ods. 1 Tr. poriadku,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák.
Za to sa o d s u d z u j e :
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zák. , § 46 Tr. zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť ) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody sa z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Dňa 23. 02. 2012 bola súdu doručená obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici sp. zn. 2Pv 60/12-4 zo dňa 23. 02. 2012 na U. F., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že v období od mesiaca január 2009 do súčasnej doby neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi L. F.F., E.. XX. XX. XXXX, ktorá mu vyplývala priamo zo zákona o rodine, aj keď vzhľadom na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery mohol na syna prispievať výživným v sume po 40,-- € mesačne a tiež z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. 9C 36/09 zo dňa 04. 09. 2009, ktorý sa stal vykonateľným 03. 11. 2009 a ktorým bol zaviazaný prispievať na syna výživným v sume po 40,-- € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky A. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. Z. XX/X, Z. - Z. G., okres Banská Bystrica, a za uvedené obdobie dlhoval na výživným celkovú sumu 1560,-- €, pričom celkový dlh na výživnom bol v danom prípade posúdený aj samostatne v rámci vyriešenia predbežnej otázky podľa § 7 ods. 1 Tr. por.
Hlavné pojednávanie konané dňa 11. 04. 2012 sa konalo v neprítomnosti obžalovaného U. F. vzhľadom na splnenie podmienok uvedených v § 252 ods. 2 Tr. por.. Súd preto na návrh prokurátorky v zmysle § 258 ods. 4 Tr. por. na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kedy tento dňa 16. 02. 2012 potvrdil, že si svoju povinnosť, ku ktorej bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. 9C 36/09 zo dňa 04. 09. 2009 neplní a teda Že od mesiaca január 2009 do
dňa výsluchu neprispieval na výživu svojho syna L., E.. XX. XX. XXXX, žiadnym výživným. Ako dôvod neplnenia svojej povinnosti uviedol, že bol nezamestnaný a nemal peniaze. Potvrdil však, že z Úradu práce bol vyradený pre jeho nespoluprácu a o dávky v hmotnej núdzi nepožiadal. Od 02. 04. 2009 do 15. 04. 2010 bol vo výkone trestu odňatia slobody, kde bol pracovne zaradený, svoju vyživovaciu povinnosť síce nahlásil, ale už nezaslal potrebné tlačivo k potvrdeniu svojej vtedy ešte manželke a preto mu zrážky zo mzdy neboli vykonávané. V súčasnej dobe býva u svojej matky, ktorej prispieva na domácnosť vtedy, keď na to má. V závere výpovede uviedol, že ho to celé mrzí a bude sa snažiť zabezpečiť peniaze, aby vzniknutý dlh vyrovnal.
Na hlavnom pojednávaní vypočutá svedkyňa A. F. sa pridržala svojej výpovede z prípravného konania a uviedla, že pred začatím hlavného pojednávania sa telefonicky spojila so svojou svokrou a teda matkou obžalovaného a na základe toho vie, že obžalovaný docestoval do Banskej Bystrice aj spolu so svojou matkou o 08.30 h, a podľa vyjadrenia svokry sa tento mal zúčastniť pojednávania v tejto veci. Čo sa týka dlžného výživného, zo strany obžalovaného nedošlo ani k čiastočnej úhrade. O obžalovanom, ktorý je jej bývalým manželom vie, že tento býva u svojej matky a nikde nerobí. V spoločnej domácnosti ona s ním prestala žiť v januári 2009 a k rozvodu manželstva došlo v septembri 2009. Počas pobytu obžalovaného vo výkone trestu jej maloletému synovi taktiež nebolo poukazované žiadne výživné, z ktorého dôvodu ona kontaktovala pracovníka ÚVTOS Sučany a bolo jej povedané, že na to, aby jej mohlo byť poukazované výživné, bolo dané obžalovanému k dispozícii tlačivo, ktoré ona mala potvrdiť, avšak toto tlačivo sa jej do ruky nedostalo. Obžalovaný svojho syna nenavštívil viac ako rok, potom, čo ho pustili z výkonu trestu, ho bol 1-krát navštíviť, kedy mu doniesol autíčko a nejaké sladkosti. Potom ešte raz dal 50 € svojej matke, aby ona synovi niečo kúpila. Od októbra 2010 je jej poukazované náhradné výživné 40,-- € mesačne s tým, že bola poučená o tom, že v prípade úhrady výživného obžalovaným, bude povinná toto vrátiť.
Čo sa týka jej osoby, pracuje v S. K. Z., kde zarobí 460 - 480,-- eur, býva so svojimi rodičmi a maloletý L. núdzou netrpí.
Z čoho žije obžalovaný sa presne vyjadriť nevedela, ale myslí si, že ho živý matka. Obžalovaný nie je chorý a ani nemá žiadne zdravotné problémy, pre ktoré by sa mohol zamestnať, pričom už aj počas trvania ich manželstva, vždy keď prišiel o prácu, bolo to len z toho dôvodu, že do práce prestal chodiť svojvoľne.
Na hlavnom pojednávaní sa čítali za súhlasu prokurátora listinné dôkazy a to rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C 36/09 čl. 31-33, upovedomenie o začatí exekúcie čl. 34, správa ÚPSVaR čl. 36-41, rozhodnutie o priznaní náhradného výživného čl. 42, správa Sociálnej poisťovne Banská Bystrica čl. 43-45, správa ÚVTOS Sučany čl. 46-53, charakteristiky na obžalovaného čl. 35, 54, odpis z registra trestov obžalovaného čl. 55 a došlo k oboznámeniu sa s podstatným obsahom spisu Okresného súdu banská Bystrica 3T 26/04.
Podľa § 207 ods. 1 Tr. zák, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 207 ods. 3 písm. b) Tr. zák., odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2, závažnejším spôsobom konania.
Za závažnejší spôsob konania sa pritom v zmysle § 138 písm. b) Tr. zák. rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.
Podľa § 2 ods.10 Tr. por. súd je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie. Dôkazy obstaráva z úradnej povinnosti, pričom právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Súd je ďalej povinný v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Na základe hore uvedených zásad súd po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení jednotlivo každý dôkaz zvlášť, ako i v ich súhrne, mal za to, že u obžalovaného Ivana Ondrejkoviča, s poukazom i na jeho doznanie a oľutovanie skutku, došlo v plnom rozsahu k naplneniu skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák..
Zo zákonom stanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 písm. l/ Tr. por. a to že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Na druhej strane bola zistená z odpisu registra trestov jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. por. a to, že obžalovaný bol už v minulosti trikrát súdne trestaný, pričom v dvoch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. V prípade rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica 3T 26/2004 zo
dňa 23. 07. 2008, ktorým došlo k nariadeniu výkonu pôvodne uloženého podmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní dva roky, bol obžalovaný uznesením Okresného súdu Martin zo dňa 15. 04. 2010 č.k. 2Pp 32/2010 podmienečne prepustený so stanovením skúšobnej doby 2 roky. Z uvedeného vyplýva, že sa obžalovaný svojho pokračujúceho skutku dopúšťal i počas stanovenej skúšobnej doby a teda
že pre neho predchádzajúce odsúdenie a následné podmienečné prepustenie z neho, neviedlo k žiadnej náprave a nepoučil sa z neho.
Súd preto obžalovaného odsúdil na nepodmienečný trest odňatia slobody a to na spodnej hranici trestnej sadzby stanovenej v osobitnej časti Trestného zákona, pričom vychádzajúc z ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. ho zaradil pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže sa jedná o páchateľa, ktorý v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.