Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-19-2011.pdf
PDF · 100.09 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-7C/19/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislavom Plutinským v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: J. I., R.. XX.XX.XXXX, bytom A. J., K..W.. Š. XXXX/XX, teraz bytom B. W. O., S. XXX, J., Č., v konaní o zaplatenie 1.381,95 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.373,65 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 266,- EUR od 19.12.2005 do zaplatenia, zo sumy 443,22 EUR od 19.11.2005 do zaplatenia, zo sumy 33,76 EUR od 19.01.2006 do zaplatenia, zo sumy 475,87 EUR od 19.10.2005 do zaplatenia, zo sumy 154,80 EUR od 19.09.2005 do zaplatenia, ako aj zmluvnú pokutu vo výške 8,30 EUR a náhradu súdneho poplatku v sume 82,50 EUR, na účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v B. D., O..I.. D., VS: XXXXXXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.
III. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 94,53 EUR na účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v B. D., O..I.. D., VS: XXXXXXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom zo dňa 24.01.2011, doručeným na tunajší súd dňa 04.02.2011 žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, v ktorom určí odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 1.373,65 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne až do zaplatenia, zaplatiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Návrh odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.07.2007 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni. Postupca uzatvoril s odporkyňou zmluvu o pripojení. Predmetom zmluvy bolo
2.
poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Na základe zmluvy postupca poskytol odporkyni telekomunikačné služby, špecifikované
v Zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Odporkyňa sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Tarife ST. Postupca vyúčtoval odporkyni cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými Tarify ST. Odporkyňa do dňa podania návrhu neuhradila dlžnú čiastku. Medzi postupcom a odporkyňou vznikol obchodný záväzkový vzťah podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorého postupca poskytol odporkyni telekomunikačné služby v zmysle uzatvorenej zmluvy a odporkyňa sa zaviazala uhradiť postupcovi cenu za poskytnuté služby. Z tohto záväzkového vzťahu vznikla povinnosť postupcovi poskytnúť odporkyni služby, čo aj urobil a odporkyni uhradil sumu uvedenú vo faktúrach. Na základe uvedeného je zrejmé, že odporkyňa si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy nesplnila a do dňa podania návrhu dlžnú sumu 1.373,65 EUR za poskytnuté telekomunikačné služby navrhovateľovi neuhradila. Zmluvné strany si v súlade s § 300 a nasl. Obchodného zákonníka dohodli zmluvnú pokutu za nedodržanie lehoty splatnosti faktúry vo výške uvedenej v platnej Tarife ST. V časti IV v bode 8 všeobecných podmienok si zmluvné strany dohodli úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej čiastky pre prípad omeškania s úhradou splatnej dlžnej čiastky za poskytnuté alebo požadované telekomunikačné služby.
Na pojednávanie sa právny zástupca navrhovateľa nedostavil, pričom svoju neúčasť písomne ospravedlnil s tým, že súhlasil, aby pojednávanie bolo vykonané v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal v predmetnej veci dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, pričom zistil tento skutkový stav:
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporkyňa skutočne s právnym predchodcom navrhovateľa uzavrela zmluvu o pripojení. Na tomto základe predchodca navrhovateľa účtoval odporkyni cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platným cenníkom, ktoré však odporkyňa za mesiac september až december 2005 a január 2006 nezaplatila.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (OZ), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
3.
Podľa § 43 ods. 2 cit. zákona, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 cit. zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 cit. zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie (1).V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.(2)
Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá za
považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
4.
Podľa článku 3 bod 2 cit. smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa článku 3 bod 3 cit. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa bodu 1 písm. e) prílohy cit. smernice, podmienky, ktoré majú za cieľ alebo účinok: požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporkyňa porušila svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo zmluvy, teda uhrádzať cenu za využívanie telekomunikačných služieb, na základe čoho vznikla navrhovateľovi pohľadávka voči odporkyni v celkovej výške 1.373,65 EUR, ktorá pozostáva z pohľadávky navrhovateľa na zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb.
Pokiaľ ide úroky z omeškania, ktoré si navrhovateľ v danej veci uplatnil, tieto mu súd v uplatnenej výške neprisúdil, nakoľko požadovaný úrok je vyšší ako je maximálna výška úrokov v zmysle Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. v predmetnom záväzkovom vzťahu vystupuje ako podnikateľ (ako poskytovateľ služieb verejnej rádiotelefónnej siete určených širokému okruhu užívateľov), ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných podmienok k tejto zmluve. Zmluva medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a odporcom má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a a nasl. zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a § 52 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu bol teda Slovak Telekom, a.s. povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj ustanoveniami o spotrebiteľských doložkách upravených v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Účastníci záväzkového vzťahu uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa osobitného zákona - z.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Avšak aj na takto dohodnuté záväzkové vzťahy je v zmysle § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa potrebné uplatniť primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka a výkladovo smernice ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu.
Občiansky zákonník v § 53 ods. 3 obsahuje príkladný výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ich uvedenie v zmluve spája (§ 53 ods. 4 OZ)
5.
s právnym následkom ich neplatnosti. Smernica rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje širší výpočet príkladov neprijateľných podmienok. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy cit. smernice za nekalú podmienku sa považuje aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu. Smernica má podľa svojej povahy interpretačný význam pri uplatnení domácej právnej úpravy, ktorou bola implementovaná. Smernicu je potrebné aplikovať vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a odporca (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy (jedná sa teda o vopred spísané štandardné zmluvy). Úlohou smernice je teda zabezpečiť, že spotrebiteľ musí mať rovnakú ochranu na základe zmlúv uzatvorených ústne alebo písomne bez ohľadu na to, či sú podmienky písomnej zmluvy obsiahnuté v jednom alebo viacerých dokumentov. Vyššie uvedenú neprijateľnú podmienku zakotvila už aj terajšia právna úprava Občianskeho zákonníka, a to konkrétne v ustanovení § 53 ods. 4 písm. k), kde sa hovorí, že neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenia, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, lebo ich dohodu o uplatnení Obchodného zákonníka na ich vzájomné právne vzťahy vyhodnotil ako neplatnú podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Toto dojednanie vyplýva z toho, že účastníci ich vzájomnou zmluvou písomne odkázali na Všeobecné podmienky spoločnosti Slovak Telekom, a.s. ako súčasť tejto zmluvy. Vo všeobecných zmluvných podmienkach pre poskytovanie verejnej telefónnej služby v časti IX ods. 3 sa účastníci dohodli, že vzťahy medzi zmluvnými stranami ( užívateľom a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.), ktoré nie sú upravené v zákone o elektronických komunikáciách, v zmluve o pripojení, v týchto všeobecných podmienkach a Tarife ST, sa riadia Obchodným zákonníkom. Toto dojednanie smeruje k uzatvoreniu úplnej subsidiárnej dohody o uplatnení Obchodného zákonníka. Súd poznamenáva, že dohoda o použití Obchodného zákonníka nie je podstatnou časťou zmluvy, nezodpovedá povahe obidvoch účastníkov a spôsobuje menej priaznivé postavenie pre odporkyňu. S uplatnením Obchodného zákonníka je spojená dlhšia premlčacia doba a možnosť dojednania vyššieho úroku z omeškania, než podľa Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ nepreukázal súdu, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. s odporkyňou individuálne prerokovala a dohodla obsah jednotlivých zmluvných podmienok zmluvy a najmä všeobecných zmluvných podmienok. Podľa názoru súdu dohoda o voľbe práva, ktorú umožňuje § 262 ods. 1 ObZ, je v typovej spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, keďže použitím Obchodného zákonníka sa spotrebiteľ dostáva do nevýhodnejšej pozície a v procese dojednávania spotrebiteľskej zmluvy chýba dostatok vôle spotrebiteľa podriadiť záväzkový vzťah Obchodnému zákonníku.
Obchodný zákonník umožňuje dohodu o úroku z omeškania. Navrhovateľ si v danej veci uplatnil v zmysle všeobecných zmluvných podmienok, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy, t.j. vo výške 18,25 % ročne zo sumy 1.373,65 EUR. Keďže dohoda o voľbe obchodného práva je sama osobe neprijateľnou podmienkou a je z tohto dôvodu neplatná, sú neplatné i všetky dojednania v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré vychádzajú z dohody o voľbe obchodného práva. Na povinnosť ukladajúcu spotrebiteľovi platiť pri porušení zmluvy 0,05 % úrok z omeškania denne, ktorý je vyšší ako maximálna prípustná výška úroku z omeškania podľa Občianskeho zákonníka, súd neprihliadol vzhľadom na vyššie uvedené. Navrhovateľ však má nárok na úrok
6.
z omeškania, ktorého výšku stanovuje vykonávací predpis k Občianskemu zákonníku, keďže celý záväzkový vzťah účastníkov sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Súd preto priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to ako dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 7 % ročne zo sumy 1.373,65 EUR a vo zvyšku žalobu zamietol.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., kde súd priznal navrhovateľovi právo na náhradu zaplateného súdneho poplatku v sume 82,50 EUR, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 94,53 EUR. Náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje odmenu za 2 úkony právnej pomoci po 85,64 EUR a režijný paušál 2 x 8,89 EUR, kde súd toto krátil na 50 % a oproti žiadanému vyčísleniu trov nepriznal odmenu za úkon označený ako písomné podanie protistrane - pokus o zmier. V danom prípade súd okolnosti hodné osobitného zreteľa pre takéto rozhodnutie o trovách videl ako v tom, že navrhovateľ nebol v celosti úspešný, tak aj v tom, že v danom prípade ide zo strany navrhovateľa o tzv. typizovanú žalobu, kde sú vzhľadom na množstvo obdobných žalôb znížené nároky na vypracovanie každej jednej žaloby, navyše pokus o zmier nepovažuje, vzhľadom na okolnosti prípadu, za hospodárne a účelné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline, písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto vykonateľným rozhodnutím, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č.233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov).